Budovať kresťanskú osobnosť v našich deťoch

WANDINA matka, ktorú opustil manžel, tvrdo pracovala, aby vybudovala vo svojej dcére kresťanské vlastnosti. Kvalita tohto školenia bola podrobená skúške, keď mala Wanda 12 rokov. Vtedy Wanda spolu s mladším bratom a sestrou bola donútená opustiť matku a žiť nejaký čas so svojím otcom. Jej otec bol neveriaci, takže vznikla otázka, ako si bude Wanda počínať bez dohľadu svojej matky.

Pre všetkých kresťanských rodičov raz nastáva čas, keď ich deti samy musia urobiť rozhodnutie, a tak vyskúšať svoju vlastnú vieru. Deti môžu byť oddelené od svojich kresťanských rodičov tak ako Wanda. Môžu čeliť navádzaniu na zlé od vrstovníkov v škole. Alebo môžu čeliť silným pokušeniam. Kresťanskí rodičia dúfajú a modlia sa, aby ich deti mali kresťanskú osobnosť dostatočne silnú a obstáli v skúške, keď príde tento čas.

Ale ako môžu rodičia budovať vo svojich deťoch pevné kresťanské vlastnosti? Skôr ako sa dozvieme, čo sa stalo s Wandou, všimnime si, ako nám Biblia pomáha nájsť odpoveď na túto otázku. Základ pre odpoveď sa nachádza v týchto slovách apoštola Pavla kresťanom v Korinte: „Žiaden človek nemôže položiť iný základ ako ten, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus. Ale ak niekto stavia na ten základ zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno, slamu, dielo každého sa stane zjavným, lebo ho ten deň ukáže, pretože bude odhalené ohňom; a ten oheň ukáže, akého druhu je dielo každého.“ — 1. Korinťanom 3:11–13.

Základ

Prečo Pavol písal tieto slová? Začal s programom budovania kresťanských osobností v Korinte, ale program sa dostal do ťažkostí. Pavlov program budovania sa však netýkal jeho telesných detí. Týkal sa tých, ktorí sa stali kresťanmi pomocou jeho zvestovania. Ale on ich považoval za duchovné potomstvo, a to, čo povedal, má cenu aj pre rodičov. — 1. Korinťanom 4:15.

Pavol prišiel do Korintu nejaký čas predtým a založil tam kresťanský zbor. Tí, ktorí zareagovali na jeho zvestovanie, urobili veľké zmeny svojej osobnosti. Niektorí boli predtým nemravnými ľuďmi, zlodejmi, modlármi a opilcami. (1. Korinťanom 6:9–11) Ale boli schopní zmeniť svoje zmýšľanie na kresťanské, pretože Pavol položil takpovediac dobrý základ. Čo bolo tým základom? „Žiaden človek nemôže položiť iný základ ako ten, ktorý je položený, ktorým je Ježiš Kristus.“ — 1. Korinťanom 3:11.

Ako Pavol položil tento základ, keď učil týchto nových veriacich v Korinte? Hovorí nám: „Keď som k vám prišiel, bratia, neprišiel som vám oznamovať sväté Božie tajomstvo s výstrednosťou reči alebo múdrosťou. Lebo som sa rozhodol nepoznať medzi vami nič iné okrem Ježiša Krista, toho pribitého na kôl.“ (1. Korinťanom 2:1, 2; Skutky 18:5) Neupriamoval pozornosť na seba, ani nevylepšoval pravdu, aby získala povrchnú intelektuálnu príťažlivosť. Skôr upriamoval pozornosť na Ježiša Krista a na spôsob, akým ho Boh používal.

Naozaj, Ježiš je výnimočne pevným základom na kresťanské budovanie. Zaobstaral výkupnú obeť. Teraz je nebeským kráľom a v tomto postavení čoskoro zničí Božích nepriateľov v Armagedone. Potom bude uplatňovať Božiu spravodlivosť počas tisícročného panovania a ako Boží veľkňaz postupne pozdvihne ľudský rod k dokonalosti. Aký iný základ by sme mohli chcieť?

Preto pri budovaní kresťanskej osobnosti v našich deťoch robíme dobre, keď napodobňujeme Pavla a uisťujeme sa, že si uvedomujú tieto životne dôležité skutočnosti. Už od útleho detstva by sme mali učiť naše deti milovať Ježiša za to, čo urobil a čo pre nás robí. — 1. Petra 1:8.

Budovanie

Zatiaľ čo však Pavol položil tento znamenitý základ, dielo budovania utrpelo po jeho odchode určité nezdary. (1. Korinťanom 3:10) Problém nebol nepodobný tomu, čo zažívajú mnohí rodičia dnes. Vychovávajú svoje deti v kresťanskej viere a sú si istí, že deti chápu, čo je to pravda. Ale keď sú deti staršie, odchádzajú alebo odmietajú vieru. Prečo je to tak? Častokrát pre použité stavebné materiály.

Pavol povedal, že osobnosti možno budovať z hodnotných materiálov: zlata, striebra a drahokamov. Alebo ich možno budovať z lacných materiálov: dreva, sena a slamy. (1. Korinťanom 3:12) Ak staviteľ používa zlato, striebro a drahé kamene, buduje ušľachtilejší druh stavby — stavbu, ktorá má výnimočnú hodnotu. Ale staviteľ, ktorý používa drevo, seno a slamu, stavia iba niečo, čo je podradné, dočasné a lacné.

Zdá sa, že v Korinte sa používali krehké duchovné materiály. Niektorí, čo pokračovali na základoch položených Pavlom, budovali lacno, nestavali pevné, trvácne stavby. Korinťania začali vzhliadať k ľuďom a bola medzi nimi nejednotnosť, žiarlivosť a spory. (1. Korinťanom 1:10–12; 3:1–4) Ako sa tomu dalo zabrániť? Používaním kvalitnejších, trvácnejších materiálov.

Tie predstavujú hodnotné povahové črty, ktoré sú podstatnou časťou kresťanskej osobnosti. Ktoré sú to? Apoštol Peter sa zmienil o jednej: „Vyskúšaná akosť vašej viery, omnoho hodnotnejšia ako zlato.“ (1. Petra 1:6, 7) Kráľ Šalamún spomenul ďalšie dve: múdrosť a rozlišovaciu schopnosť. Mať ich „je lepšie, než mať ako zisk striebro“. (Príslovia 3:13–15) A kráľ Dávid nám pripomenul, že bázeň pred Jehovom a ocenenie pre jeho prikázania „sú žiadúcejšie ako zlato“. — Žalm 19:9, 10; 19:10, 11, RP.

Tieto a iné hodnotné materiály možno zabudovať do kresťanských osobností, aby sme pomohli našim deťom vydržať v skúškach. Ako si však môžeme byť istí, že budujeme z takýchto materiálov? Tým, že budeme venovať pozornosť srdcu, tak srdcu našich detí, ako aj nášmu vlastnému.

Úspešné dielo budovania

Úlohu srdca rodičov v tomto diele budovania vidno z príkazu, ktorý dal Jehova rodičom v starovekom izraelskom národe: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci.“ Ďalej povedal: „A budeš ich vštepovať svojmu synovi.“ (5. Mojžišova 6:6, 7) Preto skôr ako môžeme budovať iných, musíme budovať sami seba. Naše deti by mali z toho, čo hovoríme a robíme, vidieť, že naša osobnosť je postavená zo správnych materiálov. — Kolosanom 3:9, 10.

Potom musí naše vyučovanie dosiahnuť ich srdce. Ježiš, najúspešnejší budovateľ kresťanských osobností, dosahoval srdcia používaním znázornení a otázok. (Matúš 17:24–27; Marek 13:34) Rodičia zisťujú, že tie isté spôsoby vyučovania sú veľmi účinné. Používajú znázornenia, aby kresťanské pravdy pôsobili na srdce ich malých detí, a kladú dobre premyslené otázky, aby zistili, čo si ich staršie deti skutočne myslia a ako uvažujú vo svojom srdci. — Príslovia 20:5.

Keď sa Mojžiš snažil vybudovať v Izraelčanoch túžbu zostať vernými, povedal: „Aby si dodržiaval Jehovove prikázania a jeho ustanovenia... pre tvoje dobro.“ (5. Mojžišova 10:13) Podobne rodičia robia dobre, keď nielenže jasne vysvetlia svojim deťom, aké sú Božie meradlá, ale im aj presvedčivo ukážu, prečo také niečo ako čestnosť, morálna čistota a dobré spoločenstvo sú na ich dobro.

Nakoniec, Ježiš povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ (Ján 17:3) Keď deti osobne spoznajú Jehovu v ranom veku, naučia sa s ním hovoriť o svojich problémoch a samy zakúsia, ako vypočúva ich modlitby, rozvinú si najdôležitejšiu črtu kresťanskej osobnosti: osobný vzťah k svojmu Stvoriteľovi.

Oheň

Pavol zistil, že keď sa dielo budovania v Korinte nerobilo správne, zapustili korene také svetské črty ako sektárstvo a rozkoly. To bolo nebezpečné, lebo ako vysvetlil, „ten oheň ukáže, akého druhu je dielo každého“. — 1. Korinťanom 3:13.

Čo je tým ohňom? Môže to byť každá skúška, ktorú Satan spôsobí kresťanovi. Môže to byť nátlak vrstovníkov, telesné pokušenie, hmotárstvo, prenasledovanie, dokonca nahlodávajúci vplyv pochybností. Takéto skúšky určite prídu. „Dielo každého sa stane zjavným, lebo ho ten deň ukáže, pretože bude odhalené ohňom.“ Múdri rodičia budujú osobnosť svojich detí v očakávaní, že deti budú vyskúšané. Ale dôverujú tomu, že s Jehovovou pomocou deti úspešne prejdú skúškou. Ak majú tento postoj, budú ako rodičia veľmi požehnaní.

Odmena

Pavol povedal: „Ak niečie dielo, ktoré na ňom postavil, zostane, získa odmenu.“ (1. Korinťanom 3:14) Apoštol Pavol dostal odmenu. Kresťanom v Tesalonike, kde tiež konal dielo budovania, napísal: „Veď čo je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou jasotu — nuž či nie ste to naozaj vy? — pred naším Pánom Ježišom počas jeho prítomnosti? Určite ste našou slávou a radosťou.“ — 1. Tesaloničanom 2:19, 20.

Wandina matka dostala túto odmenu. Keď 12-ročná Wanda zostala oddelená od svojej matky, najprv tak plakala, až od únavy zaspala. Potom si spomenula na matkinu radu, aby o svojich problémoch hovorila s Jehovom v modlitbe. Modlila sa a čoskoro dostala nápad, aby sa pozrela do telefónneho zoznamu, či sú tam nablízku nejakí Jehovovi svedkovia. Spojila sa s nimi a dozvedela sa, že jedna rodina býva blízko domu jej otca. „To som bola rada!“ hovorí Wanda.

S povzbudením tejto rodiny Wanda zariadila, aby sa jej mladší brat a sestra vrátili ku kresťanskej činnosti. „Bola som zodpovedná za našu prípravu na zhromaždenia,“ vysvetľuje. „Musela som nám prať šaty, česať vlasy a postarať sa, aby sme boli čistí a upravení.“ Bola to tvrdá práca pre také mladé dievča, ale zvládla to. Raz sa ich otec pokúsil zabrániť im v návšteve zhromaždení, deti ho však úpenlivo prosili a on ich nechal ísť.

Neskôr boli deti opäť spojené so svojou matkou. Keď mala Wanda 15 rokov, stala sa pokrstenou kresťankou, a teraz hovorí o cieli stať sa misionárkou. Áno, dielo Wandinej matky obstálo v skúške. Tešila sa z odmeny, keď videla svoju dcéru, ako sama stojí pevne na strane pravdy. Kiež majú všetci kresťanskí rodičia podobný úspech, keď pracujú, aby budovali kresťanskú osobnosť vo svojich deťoch.

[Rámček na strane 27]

Zatiaľ čo sa rodičia, ako ukazuje tento článok, tvrdo usilujú budovať kresťanskú osobnosť vo svojich deťoch, majú zodpovednosť aj samotné deti. Podobne ako všetci kresťania musia aj ony budovať samy seba. (Efezanom 4:22–24) Hoci majú rodičia vynikajúcu príležitosť pomáhať im v tom, nakoniec sa musí každý jednotlivec sám rozhodnúť, že bude slúžiť Jehovovi.