Ak vyučujeme nekvalitne, môže to mať žalostné následky. Pavol varoval: „Ak niečie dielo, ktoré na ňom postavil, zostane, získa odmenu; ak niečie dielo zhorí, utrpí škodu, ale on sám bude zachránený; avšak bude to ako cez oheň.“c — 1. Korinťanom 3:14, 15.

14. a) Ako by mohli tí, čo robia kresťanských učeníkov, ,utrpieť škodu‘ a ako by mohli dospieť k záchrane akoby cez oheň? b) Ako môžeme znížiť riziko utrpenia škody na minimum?

¹⁴ To sú naozaj slová vedúce k triezvosti! Je veľmi bolestné, keď sa niekomu snažíme pomôcť, aby sa stal učeníkom, a potom vidíme, ako sa poddáva pokušeniu alebo prenasledovaniu a nakoniec opúšťa cestu pravdy. Aj Pavol to uznáva, keď hovorí, že v takých prípadoch utrpíme škodu. Takáto skúsenosť môže byť natoľko bolestná, že naša záchrana je opísaná ako „cez oheň“ — ako keď človek príde pri požiari o všetko a sám sotva unikne. No ako môžeme my sami znížiť riziko straty na minimum? Stavajme z trvácnych materiálov! Ak vyučujeme svojich záujemcov tak, aby to zapôsobilo na ich srdce a podnietilo ich to ceniť si drahocenné kresťanské vlastnosti, ako je múdrosť, rozlišovacia schopnosť, bázeň pred Jehovom a skutočná viera, potom staviame z trvácnych, ohňovzdorných materiálov. (Žalm 19:9, 10; Príslovia 3:13–15; 1. Petra 1:6, 7) Tí, ktorí získajú také vlastnosti, budú ďalej konať Božiu vôľu; majú istú nádej, že zostanú žiť navždy. (1. Jána 2:17)

Kto nesie zodpovednosť?

18. Keď učeník zavrhne zdravé učenie, prečo to nemusí byť nevyhnutne chyba tých, čo sa ho snažili učiť a školiť?

¹⁸ Tento rozbor vyvoláva jednu dôležitú otázku. Ak niekto, komu sa snažíme pomáhať, odpadne od pravdy, znamená to, že sme ako učitelia zlyhali — že sme určite stavali z nekvalitných materiálov? Nemusí to tak byť. Pavlove slová nám jednoznačne pripomínajú, že budovať učeníkov je veľká zodpovednosť. Chceme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme stavali dobre. Ale Božie Slovo nehovorí, že nesieme celú zodpovednosť, a že keď sa tí, ktorým sa snažíme pomôcť, odvrátia od pravdy, nesieme bremeno viny my. Okrem našej úlohy staviteľov tu zohrávajú úlohu aj iné činitele. Napríklad všimnime si, čo hovorí Pavol o učiteľovi, ktorý odviedol nekvalitnú prácu v tomto staviteľskom diele: „Utrpí škodu, ale on sám bude zachránený.“ (1. Korinťanom 3:15) Keďže tento učiteľ nakoniec môže získať záchranu — hoci kresťanská osobnosť, ktorú sa snažil vybudovať vo svojom záujemcovi, akoby „zhorela“ v ohnivej skúške —, čo z tohto musíme vyvodiť? Určite to, že prvoradú zodpovednosť za to, či záujemca zostane verný alebo nie, nesie z Jehovovho pohľadu sám záujemca.