Prečo má Pánova večera pre vás význam
JEŽIŠ KRISTUS ustanovil Pánovu večeru v poslednú noc svojho ľudského života. Bolo to vo štvrtok večer, 31. marca; Ježiš zomrel v piatok popoludní, 1. apríla. Keďže dni židovského kalendára sa začínali večer jedného dňa a končili sa večer nasledujúceho dňa, obe tieto udalosti, Pánova večera i Ježišova smrť, sa odohrali 14. nisana roku 33 n. l.
Prečo Ježiš zaviedol toto jedlo? Aký význam má chlieb a víno, ktoré pri tom použil? Kto by z toho mal prijímať? Ako často sa má toto jedlo dodržiavať? A ako môže mať pre vás význam?
Prečo bolo ustanovené?
O Pánovej večeri Ježiš svojim apoštolom povedal: „Stále to robte na moju pamiatku.“ (1. Korinťanom 11:24) Takže o Pánovej večeri sa často hovorí ako o slávnosti na pamiatku Kristovej smrti.
Ježiš zomrel ako zástanca Jehovovej zvrchovanosti zachovávajúci rýdzosť, a tak dokázal, že Satan je luhajúci posmievač, keď tvrdí, že bezúhonní ľudia slúžia Bohu iba zo sebeckých pohnútok. (Jób 2:1–5) Svojou smrťou potešil Božie srdce. — Príslovia 27:11.
Svojou smrťou ako dokonalý človek Ježiš tiež „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Prvý človek zhrešil proti Bohu, a tým prišiel o dokonalý ľudský život a o vyhliadky, ktoré s tým súviseli. Ale „tak veľmi Boh miloval svet [ľudstva], že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) Áno, „mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána“. — Rimanom 6:23.
‚Prijaté od Pána‘
Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti osvetľujú slová apoštola Pavla: „Lebo som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, v ktorú mal byť vydaný, vzal chlieb, a keď poďakoval, lámal ho a povedal: ‚To znamená moje telo, ktoré je za vás. Stále to robte na moju pamiatku.‘ Keď sa navečeral, urobil podobne s pohárom a povedal: ‚Tento pohár znamená novú zmluvu na základe mojej krvi. Stále to robte, kedykoľvek ju budete piť, na moju pamiatku.‘ Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.“ — 1. Korinťanom 11:23–26.
Keďže 14. nisana roku 33 n. l. Pavol nebol s Ježišom a jedenástimi apoštolmi, túto informáciu zrejme „prijal od Pána“ prostredníctvom inšpirovaného zjavenia. Ježiš zaviedol Pamätnú slávnosť „v tú noc, v ktorú mal byť vydaný“ Judášom do rúk jeho židovských náboženských nepriateľov, ktorí primali Rimanov, aby Krista pribili na kôl. Tí, ktorí sú oprávnení prijímať zo symbolického chleba a vína, to budú robiť na jeho pamiatku.
Ako často sa má sláviť?
Čo Pavol mienil slovami: „Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde“? Verní pomazaní kresťania mali prijímať zo symbolov Pamätnej slávnosti často, až do svojej smrti, aby boli neskôr vzkriesení k nebeskému životu. Pred Bohom a pred svetom mali teda často dávať verejne najavo svoju vieru v Jehovovo opatrenie Ježišovej obete. A ako dlho? „Dokiaľ nepríde,“ povedal Pavol, čím mal zjavne na mysli, že zachovávanie tejto slávnosti bude pokračovať, až kým Ježiš nepríde, aby svojich pomazaných nasledovníkov prijal do neba prostredníctvom vzkriesenia počas jeho „prítomnosti“. (1. Tesaloničanom 4:14–17) To je v súlade s Kristovými slovami jedenástim verne oddaným apoštolom: „Ak teda pôjdem a pripravím vám miesto, prídem opäť a prijmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja.“ — Ján 14:3.
Mala by sa Kristova smrť slávnostne pripomínať každý deň alebo vari každý týždeň? Ježiš ustanovil Pánovu večeru a bol zabitý počas pesachu, ktorým sa pripomínalo vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva. Je nazvaný „Kristus, náš pesach“, pretože je Baránkom obetovaným za kresťanov. (1. Korinťanom 5:7) Pesach sa slávil iba raz za rok, 14. nisana. (2. Mojžišova 12:6, 14; 3. Mojžišova 23:5) To naznačuje, že Ježišova smrť by sa mala slávnostne pripomínať iba tak často, ako sa slávil pesach — každý rok, nie každý deň alebo každý týždeň.
Mnohí, čo sa hlásili ku kresťanstvu, si počas niekoľkých storočí slávnostne pripomínali Ježišovu smrť raz za rok. Keďže to robili 14. nisana, boli nazývaní kvartodecimáni, čo znamená „štrnástnici“. Historik J. L. von Mosheim o nich napísal: „Kresťania v Malej Ázii mali vo zvyku sláviť túto svätú slávnosť, pripomínajúc si ustanovenie Pánovej večere a smrť Ježiša Krista v tom istom čase, keď Židia jedli svojho paschového baránka, čiže večer štrnásteho dňa prvého mesiaca [nisan]... Kristov príklad považovali za zákon.“
Význam symbolov
Pavol povedal, že Ježiš „vzal chlieb, a keď poďakoval, lámal ho“. Tento chlieb podobný placke, upečený z múky a vody bez kvasu (alebo droždia), sa musel pred jedením lámať. V biblickej symbolike kvas predstavuje hriech alebo skazenosť. Keď Pavol nabádal korintských kresťanov, aby zo zboru vylúčili jedného nemravného muža, povedal: „Neviete, že trochu kvasu nakvasí celé cesto? Odstráňte starý kvas, aby ste boli novým cestom, tak ako ste nenakvasení. Lebo Kristus, náš pesach, bol obetovaný. Slávme teda sviatok s nekvasenými chlebmi úprimnosti a pravdy, nie so starým kvasom ani s kvasom škodlivosti a zla.“ (1. Korinťanom 5:6–8) Tak ako trocha kvásku nakvasí celé cesto alebo celú vsádzku chleba, aj zbor by sa stal v Božích očiach nečistým, keby skazonosný vplyv hriešneho muža nebol odstránený. Museli spomedzi seba odstrániť ‚kvas‘, tak ako Izraeliti nemohli mať vo svojich domoch kvas počas sviatku nekvasených chlebov, ktorý nasledoval po pesachu.
O nekvasenom chlebe pri Pamätnej slávnosti Ježiš povedal: „To znamená moje telo, ktoré je za vás.“ (1. Korinťanom 11:24) Chlieb predstavuje Ježišovo dokonalé telo z mäsa a kostí, o ktorom Pavol napísal: „Keď [Ježiš] prichádza do sveta, hovorí: ‚„Obeť a obetný dar si nechcel, ale pripravil si mi telo. Úplné zápalné obete a obeť za hriech si neschválil.“ Nato som povedal: „Hľa, prišiel som (vo zvitku knihy je o mne napísané), aby som konal, ó, Bože, tvoju vôľu.“‘... Zmienenou ‚vôľou‘ sme boli posvätení obeťou tela Ježiša Krista raz navždy.“ (Hebrejom 10:5–10) Ježišovo dokonalé ľudské telo bolo bez hriechu a slúžilo ako výkupná obeť za ľudstvo. — Hebrejom 7:26.
Po modlitbe nad pohárom červeného vína bez prísad Ježiš povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu na základe mojej krvi.“ (1. Korinťanom 11:25) Iný preklad znie: „Tento pohár znamená novú zmluvu potvrdenú mojou krvou.“ (Moffatt) Tak ako krv obetovaných býkov a capov uviedla do platnosti zmluvu Zákona medzi Bohom a izraelským národom, tak Ježišova krv vyliata pri jeho smrti uviedla do platnosti novú zmluvu. Zmienka o tejto zmluve nám pomáha identifikovať tých, ktorí právoplatne prijímajú zo symbolov Pamätnej slávnosti.
Kto má prijímať?
Zo symbolov Pamätnej slávnosti oprávnene prijímajú Ježišovi pomazaní nasledovníci, ktorí sú v novej zmluve. Táto zmluva je uzavretá medzi Bohom a duchovným Izraelom. (Jeremiáš 31:31–34; Galaťanom 6:16) Nakoniec však nová zmluva prinesie požehnania celému poslušnému ľudstvu a aj vy môžete byť medzi tými, ktorí tieto požehnania získajú.
Tí, ktorí prijímajú zo symbolov Pamätnej slávnosti, musia byť v osobnej zmluve o Kráľovstve, ktorú s nimi Ježiš urobil. Keď Ježiš zaviedol toto jedlo, povedal svojim verne oddaným apoštolom: „Ja robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ (Lukáš 22:29) Zmluva o Kráľovstve, ktorú uzavrel Boh s kráľom Dávidom, poukazovala na príchod Ježiša, toho, ktorý bude vládnuť naveky v nebeskom Kráľovstve. Duchovní Izraeliti, ktorých je 144 000 a ktorí sa budú s ním podieľať na vláde, sú zobrazení, ako stoja na nebeskom vrchu Sion s Baránkom, Ježišom Kristom. Po svojom vzkriesení budú vládnuť s Kristom ako jeho spolukráli a spolukňazi. (2. Samuelova 7:11–16; Zjavenie 7:4; 14:1–4; 20:6) Iba tí, ktorí sú v novej zmluve a v osobnej zmluve s Ježišom, oprávnene prijímajú zo symbolov Pánovej večere.
Boží duch svedčí s duchom pomazaných, že sú Božími deťmi a spoludedičmi s Kristom. Pavol napísal: „Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom, za predpokladu, že spolu trpíme, aby sme boli aj spolu oslávení.“ (Rimanom 8:16, 17) Boží svätý duch čiže činná sila vytvára v pomazaných istotu, že sú určení k nebeskému životu. Všetko, čo Písma hovoria o nebeskom živote, považujú pomazaní za adresované sebe a sú ochotní obetovať všetky pozemské veci vrátane ľudského života. Hoci život v pozemskom raji by bol nádherný, oni nemajú túto nádej. (Lukáš 23:43) Istá a nemeniteľná nebeská nádej, ktorá nie je založená na falošných náboženských názoroch, ich oprávňuje prijímať zo symbolov Pamätnej slávnosti.
Jehovovi by sa nepáčilo, keby sa niekto vydával za povolaného byť nebeským kráľom a kňazom, keby takéto povolanie nemal. (Rimanom 9:16; Zjavenie 22:5) Boh popravil Kóracha, pretože sa opovážlivo usiloval o kňazstvo. (2. Mojžišova 28:1; 4. Mojžišova 16:4–11, 31–35) Teda čo robiť vtedy, keď silné emócie alebo predchádzajúce náboženské predstavy spôsobili, že niekto neoprávnene prijíma zo symbolov Pamätnej slávnosti? Mal by z nich prestať prijímať a pokorne by sa mal modliť k Bohu o odpustenie. — Žalm 19:13.
Ako sa to týka vás
Na to, aby mal človek úžitok z Ježišovej výkupnej obete a získal večný život na zemi, nie je nutné, aby prijímal zo symbolov Pamätnej slávnosti. V Biblii nie je žiadna zmienka o tom, že bohabojní ľudia, ako Abrahám, Sára, Izák, Rebeka, Boáz, Rút a Dávid, budú niekedy prijímať z týchto symbolov. Oni i všetci ostatní, ktorí túžia po nekonečnom živote na tejto zemi, však budú musieť prejavovať vieru v Boha a v Krista a v Jehovovo opatrenie Ježišovej výkupnej obete. (Ján 3:36; 14:1) Každoročná slávnosť na pamiatku Kristovej smrti slúži na pripomenutie tejto veľkej obete.
Dôležitosť Ježišovej obete ukázali tieto slová apoštola Jána: „Píšem vám toto, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého. A on je obeťou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ (1. Jána 2:1, 2) Pomazaní kresťania môžu povedať, že Ježiš je „obeťou zmierenia za [ich] hriechy“. Je však aj obeťou za hriechy celého sveta, čo poslušnému ľudstvu umožňuje získať večný život na rajskej zemi, ktorá je teraz tak blízko.
Keď sa zúčastníte slávnosti na pamiatku Kristovej smrti, budete mať úžitok z podnetnej biblickej prednášky. Bude vám pripomenuté, ako veľa pre nás urobil Jehova Boh a Ježiš Kristus. A spoločenstvo s tými, ktorí si hlboko vážia Boha a Krista a Ježišovu výkupnú obeť, bude duchovne odmeňujúce. Táto príležitosť môže veľmi posilniť vašu túžbu stať sa príjemcom Božej nezaslúženej láskavosti, ktorá vedie k získaniu večného života. Srdečne vás pozývame, aby ste sa 6. apríla 1993 po západe slnka zhromaždili s Jehovovými svedkami a pripomenuli si smrť Ježiša Krista, pretože Pánova večera môže mať pre vás veľký význam.