Nezanedbávaj svojho manželského druha!
JEDNA manželská dvojica odchádza zo sály kráľovstva. Z usmiatych tvárí manžela a manželky vidno šťastie, z ktorého sa tešia ako „jedno telo“, spojené uctievaním svojho Boha Jehovu. (Matúš 19:6) V takej jednote však nežili vždy a nemali ani rovnakú vieru. Bol čas, keď manželka, Acuko, chodila na zhromaždenia sama. Potom sa vracala domov k rozzúrenému manželovi, ktorý na ňu kričal. Jej manžel, Kazutaka, sa raz tak rozhneval, že schytil jedálenský stôl a jedným pohybom zhodil všetku večeru na zem.
Podľa Ježišovej predpovede vnieslo pravé kresťanstvo do niektorých domácností rozdelenie. (Matúš 10:34, 35) A predsa sa dnes mnohí, ako Kazutaka a Acuko, tešia z náboženskej jednoty a v ich domácnosti vládne šťastie. Ale taká jednota nepríde sama, ani náhodou. Čo robili veriaci, aby prekonali odpor a vniesli do rodiny súlad? Kým preskúmame túto otázku, pozrime sa, prečo vlastne niektorí manželskí druhovia prejavujú odpor.
Prečo odporovali?
Acuko sa zdôverila: „Keď sa pozerám do minulosti, uvedomujem si, že na zhromaždenie som odchádzala a manželovi som nič nevysvetlila.“ Kazutaka zostal doma sám bez akejkoľvek informácie, a preto sa hneval.
Odpor môže nastať aj zo žiarlivosti. Istý mladý manžel, Šigeo, bezdôvodne podozrieval nových známych svojej manželky. „Keď sa manželka namaľovala a odišla na zhromaždenie, myslel som si, že má iného muža.“ Jeho manželka Masako pripúšťa: „Nikdy sme vlastne nemali príležitosť o tom hovoriť medzi štyrmi očami. Nikdy som mu nepovedala, že zo srdca túžim po tom, aby aj on spoznal kresťanskú pravdu.“
Kayoko, žena v domácnosti, mala rovnaký pocit ako Šigeo. „Keď začal môj manžel študovať s Jehovovými svedkami, mala som námietky, lebo so svedkami trávil viac času, ako so mnou. Hnevalo ma, že ženám v zbore hovorieval ‚sestry‘.“
Kayoko poukázala takto aj na ďalší dôvod — pocit osamelosti. Tento pocit mali niektorí bývalí odporcovia, keď ich manželskí druhovia pravidelne odchádzali na zhromaždenia. Jeden manžel si spomína: „Keď som bol doma sám, cítil som sa opustený.“ Iný hovorí: „Mal som dojem, že manželka a deti ma opúšťajú.“ Väčšina mužov považuje za ťažké povedať: „Je mi smutno. Prosím ťa, zostaň doma.“ Preto začnú odporovať manželke, keď žije podľa svojho náboženstva.
Tlak priateľov a príbuzných môže niekedy vyvolať odpor manželského druha, ktorý by inak mal pochopenie. Hovorí sa, že na Východe býva manželka skôr „do rodiny prijímaná, než aby bola jedno so svojím manželom“. Tlak príbuzných môže ľahko vyvolať konflikt. Takašiho kresťanská manželka odmietla zúčastniť sa uctievania pri rodinnom budhistickom oltári. Takaši vysvetľuje, že „vec sa zhoršila tým, že sme žili blízko pri mojich príbuzných. Matka na mňa naliehala, a tak som sa manželke vyhrážal a použil som násilie.“
Nedorozumenia, ktoré neúmerne narastú, keď sa ľudia málo rozprávajú a keď cítia žiarlivosť, osamelosť alebo nátlak príbuzných, to všetko môže vyústiť do násilia. Istý muž, ktorý kedysi bil svoju manželku, pripúšťa: „Nechcel som prísť o svoju rodinu pre náboženstvo.“ Iný hovorí: „Veľmi nerád som sa vracal do prázdneho domu.“ Azda si povedali: ‚Keď nemôžem prekaziť náboženskú horlivosť slovami, dokáže to niekoľko rán.‘
Je radostné, že všetky manželské dvojice, o ktorých sme tu hovorili, sa neskôr v uctievaní zjednotili. Ich nepríjemné zážitky teraz už patria minulosti. Prekonali ich, a preto môžu poskytnúť praktické návrhy, ktoré môžu pomôcť zmierniť prípadné výbušné situácie a možno môžu aj pomôcť rodinám, ktoré sú doteraz rozdelené, aby sa zjednotili v uctievaní.
Drž sa pravdy
Keď naťahuješ ruku, aby si vytiahol topiaceho sa z vody, sám musíš mať pevnú pôdu pod nohami. Ináč sa môžeš vo vode ocitnúť aj ty. Keď chceš pomôcť svojmu manželskému druhovi, ty sám sa musíš pevne držať životodarnej pravdy. Istý muž, bývalý odporca, hovorí: „Keď môj odpor vrcholil, moja manželka napriek tomu zobrala deti za ruku a išli na zhromaždenie. Keby bola poľavila, asi by som bol pochyboval, či je jej viera skutočná.“
Kazutaka, ktorý raz prevrátil jedálenský stôl, vysvetľuje, čo zmenilo jeho názor. Na záver svojho príbehu hovorí: „Nakoniec som odmietol dávať Acuko peniaze na dopravu. A predsa chodila na všetky zhromaždenia a brala deti so sebou. Postupne preto predávala svoj osobný majetok. Cítil som sa ako hlupák a stratil som chuť odporovať jej. Namiesto toho som začal čítať časopisy, ktoré nechávala ležať tak, aby som ich videl.“
Hovor so svojím manželským druhom
„Mala som svojho manžela pozvať, aby išiel so mnou a mala som mu jasne ukázať, že chcem, aby sme Bibliu spoznávali spolu,“ hovorí Acuko, Kazutakaova manželka. „Robil si starosti o seba aj o rodinu. Dobrá výmena myšlienok mu mohla pomôcť, aby sa jeho starosti zmiernili.“ Áno, dobrá výmena myšlienok je kľúčom k porozumeniu. Biblia radí: „Kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány.“ (Príslovia 15:22) V tejto súvislosti „dôverný rozhovor“ s tvojím manželským druhom musí byť dobre premyslený a treba ho viesť taktne. „Srdce múdreho pôsobí, že jeho ústa prejavujú pochopenie a jeho ústam to pridáva presvedčivosti,“ hovorí Biblia. (Príslovia 16:23) Rovnako dôležité je byť rozvážny pri voľbe správnej chvíle na rozhovor. — Kazateľ 3:7.
Spôsob, akým hovoríš, je pravdepodobne rovnako dôležitý ako to, čo hovoríš. Apoštol Pavol nás nabáda: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ (Kolosanom 4:6) Keď hovoríš taktne a príjemne, nebude mať tvoj manželský druh tak ľahko chuť zapchať si uši pred tým, čo mu chceš povedať.
Mnohí manželia ťažko prijímajú poučovanie od svojich manželiek. Manželky musia byť preto vynaliezavé. Kikuyo dobre využila literatúru Spoločnosti Strážna veža. Hovorí: „Keď mi poštou prišiel časopis Prebuďte sa!, vždy som si ho dôkladne prezrela, aby som videla, čo by v ňom mohlo zaujímať môjho manžela. Potom som sa modlila, aby som mala príležitosť podeliť sa s ním o to.“ Nechávala časopis v kúpeľni a každý deň sa pozerala na strany, aby sa presvedčila, či si dajaký článok prečítal. Keď sa zdalo, že ho ďalej nečítal, dala tam iný. Manžel sestry Kikuyo je teraz starším a priekopníkom.
Akú moc má výborné správanie
Ale čo robiť vtedy, keď tvoj manželský druh sa s tebou nechce rozprávať o náboženstve? Možno, že jeho prudký odpor zmizne, keď sa zoznámi s inými kresťanmi a možno ho to podnieti študovať Bibliu. Masao, teraz starší, kedysi Jehovovým svedkom zakázal vstúpiť do svojho domu. Spomína si: „Nakoniec som pristúpil na to, že budem so svedkami študovať Bibliu, keď ma manželka predtým poprosila, aby som pomohol na stavbe sály kráľovstva. Zapôsobilo na mňa, keď som videl, ako všetci pracujú s radosťou — a zadarmo.“
Čo môžeš urobiť, ak tvoj manželský druh nechce s nikým hovoriť o náboženstve? Apoštol Peter nabáda: „Ak [niektorí] nie sú poslušní slovu, [môžu byť] získaní bez slova správaním svojich [manželských druhov].“ Napríklad aké správanie kresťanskej manželky môže získať jej manžela? ‚Cudné správanie spolu s hlbokou úctou‘, správanie svedčiace o ‚skrytom človeku srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha‘,“ hovorí Peter. — 1. Petra 3:1–4.
Jedna kresťanská manželka uplatnila túto zásadu, keď sa jej manžel, odporca, zaplietol do akejsi aféry. Po spoločenskej stránke síce utrpel hanbu a finančne ho to poškodilo, ale manželka a deti sa ani slovíčkom neposťažovali. „Vedel som, že ich vynikajúce správanie spôsobilo to, že študovali Bibliu,“ pripustil manžel. Po rokoch odporu začal čítať Bibliu. Iní manželia, ktorí sa neskôr stali svedkami, hovoria: „Kedysi som bol manželom ‚pod papučou‘, ale naraz ma manželka začala uznávať za hlavu domu.“ „Keď k nám prichádzali moji obchodní priatelia, manželka ich srdečne vítala. Páčilo sa mi to.“
Aj výborné správanie detí môže obmäkčiť srdce odporcu. Jedného otca, ktorý kedysi veľmi odporoval svojej manželke, sa spýtali, čo zmenilo jeho postoj. Povedal: „Keď môj dvaapolročný syn vycítil, že sa začínam rozčuľovať, obyčajne nahlas začal recitovať: ‚Láska je zhovievavá a láskavá...‘“ (1. Korinťanom 13:4–7) Tento dobre poučovaný chlapec podnietil svojho otca, aby začal skúmať Bibliu. Mnohí otcovia sa rozhodli skúmať Bibliu, pretože ich deti prosili, aby študovali.
Nakoniec obdivuhodne môže zapôsobiť na postoj tvojho manželského druha tvoj vlastný radostný prístup a zmysel pre humor. Jeden manžel svojej veriacej manželke povedal, nech si vezme, čo chce, nech sa berie z domu a nech sa už nevracia. „Nechcem ani svoje dieťa ani peniaze ani žiadne hmotné veci,“ odpovedala manželka. Potom rozostrela veľké furošiki (látka, do ktorej sa v Japonsku balia veci, ktoré treba niekam odniesť) a povedala: „Nič mi nie je také drahé ako ty. Poď sem. Zoberiem si ťa do furošiki a odnesiem si ťa.“ Manžel prestal odporovať, začal študovať Bibliu a teraz slúži ako starší.
Ak sa držíš pravdy, ak udržiavaš dobrú výmenu myšlienok, ak sa staráš o zdravé spoločenstvo a ak sa správaš vynikajúco, azda sa ti podarí podnietiť manželského druha, aby začal veriť. „Aj keď sa to možno nezdá, že tvoj manželský druh začína veriť, azda sa mení v srdci,“ hovorí bývalý odporca. Preto sa nevzdávaj. Zober si k srdcu povzbudenie apoštola Pavla všetkým, ktorí majú neveriacich manželských druhov: „Manželka, ako vieš, či nezachrániš svojho manžela? Manžel, ako vieš, či nezachrániš svoju manželku?“ — 1. Korinťanom 7:16.