Je náboženstvo koreňom ľudských problémov?

„KEĎ náboženstvo nepodnecuje ku konfliktom, tak pôsobí aspoň ako droga, ktorá otupuje ľudské svedomie a napĺňa ľudskú myseľ únikovými fantáziami... Spôsobuje, že ľudia sa stávajú úzkoprsými, poverčivými, plnými nenávisti a strachu.“ Bývalý metodistický misionár, ktorý napísal uvedené slová, dodal: „Tieto obvinenia sú pravdivé. Je zlé náboženstvo a je dobré náboženstvo.“ — Start Your Own Religion (Vytvor si vlastné náboženstvo).

Niekto možno povie, že je to nespravodlivá kritika. Kto však môže poprieť historické fakty? Náboženstvo, ktoré jeden slovník definuje ako ‚službu Bohu alebo nadprirodzenej sile a s tým spojené uctievanie‘, má z väčšej časti šokujúcu históriu. Malo by byť zdrojom osvietenia a inšpirácie. No ono, naopak, oveľa častejšie plodí konflikty, neznášanlivosť a nenávisť. Prečo je to tak?

‚Anjel svetla‘, ktorý zvádza ľudstvo

Podľa Biblie je na túto otázku veľmi jednoduchá odpoveď. Satanovi Diablovi, ktorý predstiera, že je ‚anjelom svetla‘, sa už podarilo zviesť milióny ľudí k tomu, aby uverili jeho náukám, a nie Božiemu učeniu. (2. Korinťanom 11:14) Na rozsah Satanovho vplyvu poukázal apoštol Ján, keď napísal, že „celý svet leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Ján vedel, že Satan „zvádza celú obývanú zem“. — Zjavenie 12:9.

Aké výsledky to prinieslo? Satan vytvoril náboženské systémy, ktoré sa navonok javia ako sväté. Majú „výzor nábožnosti“, ale o ich skutočnom stave svedčí skazené ovocie, ktoré prinášajú. (2. Timotejovi 3:5, Katolícky preklad; Matúš 7:15–20) Namiesto toho, aby náboženstvo pomáhalo riešiť problémy ľudstva, v skutočnosti k nim ešte pridáva.

Nezamietajte hneď tieto myšlienky ako prehnané či nerozumné. Pamätajte, že podstata podvodu je v tom, že ten, koho sa to týka, si neuvedomuje, že je podvádzaný. Jeden taký príklad uviedol apoštol Pavol, keď napísal: „Veci, ktoré obetujú národy, obetujú démonom, a nie Bohu.“ ​(1. Korinťanom 10:20) Tí ľudia by boli pravdepodobne šokovaní, keby vedeli, že uctievajú démonov. Boli presvedčení, že uctievajú nejakého dobrého boha alebo bohov. No v skutočnosti boli podvedení „zlými duchovnými silami v nebeských miestach“, ktoré podporujú Satana v jeho úsilí zvádzať ľudstvo. — Efezanom 6:12.

Zamyslime sa napríklad nad tým, ako sa Satanovi podarilo oklamať a zviesť mnohých takzvaných kresťanov, ktorí nedbali na varovanie apoštola Jána pred týmto zlým vplyvom. — 1. Korinťanom 10:12.

Ježišovo učenie pochádzalo od Boha

Ježiš Kristus povedal: „Čo učím, nie je moje, ale patrí tomu, kto ma poslal.“ ​(Ján 7:16) Áno, Ježišovo učenie pochádzalo od Všemohúceho Boha. Preto malo na tých, ktorí ho počúvali, mocný a povznášajúci účinok. Toto učenie ‚neotupovalo svedomie ľudí a nenapĺňalo ich myseľ únikovými fantáziami‘. Naopak, oslobodzovalo ľudí od náboženského omylu a filozofií tohto sveta, ktorý je „myšlienkovo v tme“ následkom Diablovho podvodu. — Efezanom 4:18; Matúš 15:14; Ján 8:31, 32.

Praví kresťania neboli známi tým, že by sa iba vyhlasovali za zbožných, ale boli známi vierou odzrkadľujúcou nádherné vlastnosti, ktoré sú výsledkom pôsobenia Božieho svätého ducha. (Galaťanom 5:22, 23; Jakub 1:22; 2:26) Najušľachtilejšou z týchto vlastností, a zároveň poznávacím znakom pravých kresťanov, je láska. — Ján 13:34, 35.

Je však dôležité všimnúť si tento fakt: Ani Ježiš, ani jeho apoštoli neočakávali, že kresťanský zbor bude stále existovať v takej podobe, ako keď bol založený. Vedeli, že sa rozšíri odpadlíctvo, ktoré na istý čas zatieni pravé kresťanstvo.

Pravé náboženstvo na čas skryté

V podobenstve o pšenici a burine Ježiš predpovedal, že istý čas pravé náboženstvo nebude ľahké rozoznať. Prečítajte si správu v evanjeliu Matúša 13:24–30, 36–43. Ježiš zasial na pole pšenicu, čiže „znamenité semeno“. Tou pšenicou boli verní učeníci, ktorí vytvorili raný kresťanský zbor. No varoval, že „nepriateľ“, čiže Satan Diabol, časom naseje na pšeničné pole „burinu“ — teda ľudí, ktorí tvrdili, že nasledujú Ježiša Krista, ale v skutočnosti jeho učenie odmietali.

Už krátko po smrti Ježišových apoštolov sa objavili jednotlivci, ktorí sa prejavili ako „burina“ tým, že uprednostňovali prekrútené ľudské náuky pred ‚Jehovovým slovom‘. (Jeremiáš 8:8, 9; Skutky 20:29, 30) Následkom toho sa vo svete objavilo odpadlícke, falošné kresťanstvo. V jeho čele stál podľa Biblie „ten nezákonný“ — skazená trieda duchovenstva, ktorá je presiaknutá „každým nespravodlivým podvodom“. (2. Tesaloničanom 2:6–10) Ježiš predpovedal, že táto situácia sa zmení ‚v závere systému vecí‘. Kresťania podobní pšenici budú zhromaždení k jednotnému uctievaniu Boha a „burina“ bude nakoniec zničená.

Práve toto falošné kresťanstvo nesie zodpovednosť za „stáročia neospravedlniteľného barbarstva“ a duchovnej tmy, ktorá zahaľovala celú ríšu takzvaného kresťanstva. Apoštol Peter, ktorý predvídal tieto, ako aj všetky ostatné skazené a násilné skutky, ktoré boli neskôr spáchané v mene náboženstva, vhodne predpovedal, že „pre nich [takzvaných kresťanov] sa bude hovoriť rúhavo o ceste pravdy“. — 2. Petra 2:1, 2.

‚Teológia hnevu a nenávisti‘

Za zlú povesť náboženstva nenesie zodpovednosť len kresťanstvo. Zamyslite sa napríklad nad fundamentalistickými formami „militantnej nábožnosti“, ktoré boli podľa slov bývalej mníšky Karen Armstrongovej produktom „každej väčšej náboženskej tradície“. Podľa Armstrongovej je jednou z rozhodujúcich skúšok preverujúcich každé náboženstvo to, či vedie k „praktickým prejavom súcitu“. Čo v tomto ohľade ukazuje história fundamentalistických náboženstiev? „Fundamentalistická viera,“ píše Armstrongová, „či už židovská, kresťanská, alebo islamská, v tejto dôležitej skúške zlyháva, pokiaľ sa stáva teológiou hnevu a nenávisti.“ ​(The Battle for God—Fundamentalism in Judaism, Christianity and Islam) No zlyhali v tejto skúške a stali sa „teológiou hnevu a nenávisti“ iba fundamentalistické náboženstvá? Dejiny svedčia o niečom inom.

Satan v skutočnosti vybudoval celosvetovú ríšu falošného náboženstva, ktorú charakterizuje hnev, nenávisť a takmer nekonečné krviprelievanie. Biblia túto ríšu nazýva „Veľký Babylon, matka... ohavností zeme“ a opisuje ju ako smilnicu jazdiacu na divom zvierati, ktoré predstavuje svetový politický systém. Je zaujímavé, že tejto smilnici je pripísaná zodpovednosť za „krv... všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. — Zjavenie 17:4–6; 18:24.

Nie všetci boli zvedení

Dejiny však ukazujú, že nie všetci boli zvedení. Dokonca i v tých najtemnejších časoch, ako poznamenáva Melvyn Bragg, „mnoho dobrých duší konalo dobro, aj keď väčšina ľudí v ich okolí bola skazená“. Praví kresťania ďalej ‚uctievali Boha duchom a pravdou‘. (Ján 4:21–24) Oddelili sa od celosvetového náboženského systému, ktorý sa dopúšťal duchovného smilstva ako „podporovateľ vojenskej moci“. Praví kresťania sa nedali zatiahnuť do spojeneckého zväzku cirkvi a štátu, ktorý sa počas histórie ukázal „skôr ako zmluva uzavretá Satanom než Ježišom z Nazareta“. — Two Thousand Years—The Second Millennium: From Medieval Christendom to Global Christianity (Dvetisíc rokov — Druhé milénium: Od stredovekej ríše kresťanstva k celosvetovému kresťanstvu).

V nedávnych rokoch neunikol pozornosti dobrý vplyv, ktorý majú na spoločnosť Jehovovi svedkovia. Títo kresťania sa chránia pred akoukoľvek poškvrnou falošného náboženstva tým, že svoje presvedčenie a konanie zakladajú výlučne na Božom inšpirovanom Slove, Biblii. (2. Timotejovi 3:16, 17) A tak ako kresťania v prvom storočí, aj oni sa držia Ježišovho príkazu ‚nebyť časťou sveta‘. (Ján 15:17–19; 17:14–16) Napríklad v nacistickom Nemecku sa odmietli zriecť kresťanských zásad, a preto sa stali pre nacistickú ideológiu nepohodlnými. Hitler ich za to nenávidel. Jedna učebnica o tom hovorí: „Jehovovi svedkovia ... sa držali biblického učenia za žiadnych okolností nevziať do rúk zbraň. Preto odmietali slúžiť v armáde alebo mať čokoľvek spoločné s nacistami. Príslušníci SS za to uväznili celé rodiny Jehovových svedkov. Asi tretina všetkých Jehovových svedkov [v Nemecku] zahynula v koncentračných táboroch.“ — Germany—1918-45.

Samozrejme, za svoje presvedčenie trpeli aj odvážni jednotlivci z iných náboženstiev. Ale Jehovovi svedkovia trpeli ako skupina. Prevažná väčšina z nich sa pevne držala základnej biblickej zásady, že máme „viac poslúchať Boha ako ľudí“. — Skutky 5:29; Marek 12:17.

Koreň problémov

Teda tvrdenie, že náboženstvo je koreňom ľudských problémov, je pravdivé len sčasti. V skutočnosti to platí iba o falošnom náboženstve. No Boh má v úmysle už zakrátko odstrániť všetky falošné náboženstvá. (Zjavenie 17:16, 17; 18:21) Všetkých, ktorí milujú právo a spravodlivosť, nabáda: „Vyjdite z neho [čiže z Veľkého Babylona, celosvetovej ríše falošného náboženstva], ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán. Lebo jeho hriechy sa nahromadili až do neba a Boh si pripomenul jeho skutky nespravodlivosti.“ ​(Zjavenie 18:4, 5) Áno, Boha hlboko uráža každé náboženstvo, ktoré ‚podnecuje ku konfliktom, otupuje ľudské svedomie, napĺňa mysle únikovými fantáziami a spôsobuje, že ľudia sa stávajú úzkoprsými, poverčivými, plnými nenávisti a strachu‘!

Medzitým Boh priťahuje tých, ktorí milujú pravdu, k pravému náboženstvu. Je to náboženstvo, ktoré sa pridŕža zásad a učenia milujúceho, spravodlivého a súcitného Stvoriteľa. (Micheáš 4:1, 2; Sofoniáš 3:8, 9; Matúš 13:30) Aj vy sa k tomuto náboženstvu môžete pripojiť. Ak si želáte získať viac informácií o tom, ako rozpoznať pravé náboženstvo, neváhajte napísať vydavateľom tohto časopisu alebo poprosiť o pomoc ktoréhokoľvek Jehovovho svedka.

[Obrázok na strane 7]

Ľudia z každého prostredia nachádzajú radosť v pravom náboženstve