Mocní napriek slabostiam

MOŽNO máš pocit, že tvoje slabosti ťa premáhajú. Držia sa ťa ako kliešť. Niekedy sa ti zdá, že boj s nimi nikdy nezvládneš a že v porovnaní s inými ľuďmi si neschopný, že sa iným nikdy nevyrovnáš. Alebo možno zápasíš s chorobou, ktorá ťa oberá o všetky sily a o radosť zo života. Akékoľvek také trápenie môže v tebe vyvolávať pocit, že niet východiska. Preto si vieš dobre predstaviť, ako sa cítil Jób, ktorý Bohu povedal: „Ó, kiež by si ma skryl v šeole, kiež by si ma držal v úkryte, kým sa neodvráti tvoj hnev, kiež by si mi stanovil časovú hranicu a rozpamätal sa na mňa!“ — Jób 14:13.

Ako sa môžeš z takého zúfalstva vymaniť? Aj keď to asi bude ťažké, najskôr musíš aspoň na chvíľu prestať myslieť na svoje trápenie. Mohol by si napríklad uvažovať o inšpirovaných otázkach, ktoré položil Jehova svojmu vernému služobníkovi Jóbovi: „Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem? Povedz mi to, ak máš porozumenie. Ak vieš, kto určil jej miery alebo kto roztiahol po nej meraciu šnúru?“ ​(Jób 38:4, 5) Keď premýšľame o týchto otázkach, pravdepodobne si uvedomíme Jehovovu nadradenosť v múdrosti a moci. Uznáme, že na to, aby stále pripúšťal utrpenie, má opodstatnené dôvody.

‚Osteň v tele‘

Iný verný služobník, apoštol Pavol, prosil Jehovu, aby mu odstránil ‚osteň z tela‘, a tak ho zbavil pretrvávajúceho trápenia. Trikrát úpenlivo prosil o vyslobodenie z tejto skúšky. Nech už bolo týmto ostňom čokoľvek, mohlo ho to oberať o radosť zo služby Jehovovi. Pavol prirovnal účinok ostňa k neprestajnému fackovaniu. Jehova mu na prosby odpovedal: „Moja nezaslúžená láskavosť je dostatočná pre teba; lebo moja moc sa zdokonaľuje v slabosti.“ Nezbavil ho ostňa v tele. Pavol s ním musel ďalej bojovať, ale dodal: „Keď som slabý, vtedy som mocný.“ ​(2. Kor. 12:7–10) Čo tým myslel?

Pavlovo trápenie síce zázračne nezmizlo, ale to mu nezabránilo dosiahnuť v službe Jehovovi úžasné veci. Spoliehal sa na Jehovovu podporu a stále sa modlil o pomoc. (Fil. 4:6, 7) Pred koncom pozemského života mohol povedať: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ — 2. Tim. 4:7.

Jehova uskutočňuje svoju vôľu prostredníctvom nedokonalých ľudí aj napriek ich nedostatkom a ťažkostiam a právom mu za to patrí česť. On môže svojich služobníkov viesť a dať im múdrosť, aby dokázali zvládnuť ťažkosti a udržali si v službe radosť. Áno, prostredníctvom nedokonalých ľudí môže napriek ich slabostiam uskutočniť veľké veci.

Pavol napísal, prečo mu Boh neodstránil osteň z tela: „Aby som sa necítil nadmerne vyvýšený.“ ​(2. Kor. 12:7) „Osteň“ Pavlovi pripomínal jeho obmedzenia a pomáhal mu zostať pokorným. To je v súlade s tým, čo učil Ježiš: „Ktokoľvek sa povyšuje, bude ponížený, a ktokoľvek sa ponižuje, bude povýšený.“ ​(Mat. 23:12) Skúšky môžu Božích služobníkov naučiť pokore a môžu im pomôcť chápať, že verní zostanú, len ak sa budú spoliehať na Jehovu. Na základe toho sa môžu ako Pavol ‚chváliť v Jehovovi‘. — 1. Kor. 1:31.

Skryté slabosti

Niektorí môžu mať slabosti, ktoré si ani neuvedomujú alebo ktoré neradi priznávajú. Niekto si možno príliš dôveruje a spolieha sa na seba. (1. Kor. 10:12) Ďalšia slabosť bežná medzi nedokonalými ľuďmi je túžba vyniknúť.

Dávidov vojvodca Joáb bol odvážny, rozhodný a vynachádzavý muž. Ale hrubo zneužil svoju moc, čím sa prejavila jeho opovážlivosť a ctižiadostivosť. Brutálne zavraždil dvoch vojvodcov. Najskôr z pomsty zabil Abnéra. A neskôr svojho bratranca Amasu, keď predstieral, že ho ide pozdraviť. Chytil ho pravou rukou za bradu, akoby ho chcel pobozkať, ale potom ho prebodol mečom, ktorý mal v ľavej ruke. (2. Sam. 17:25; 20:8–10) Amasa vystriedal Joába v postavení vojvodcu a Joáb využil príležitosť zbaviť sa ho možno v nádeji, že opäť získa svoje postavenie. Vidno, že Joáb neovládol sebeckú ctižiadostivosť a ďalšie svoje sklony. Konal bezcitne a bez najmenších výčitiek svedomia. Kráľ Dávid pred koncom života prikázal svojmu synovi Šalamúnovi postarať sa o to, aby Joáb za svoje zlo zaplatil. — 1. Kráľ. 2:5, 6, 29–35.

Nesprávnym túžbam sa rozhodne nesmieme poddať. Nad svojimi slabosťami môžeme zvíťaziť. Čo však musíme robiť? Najskôr ich musíme odhaliť a priznať si ich. Potom môžeme začať s ich prekonávaním. Môžeme sa pravidelne modliť k Jehovovi, aby nám pomohol zvíťaziť nad nimi, a usilovne študovať jeho Slovo s cieľom hľadať spôsoby, ako proti nim bojovať. (Hebr. 4:12) Možno budeme musieť stále zápasiť so svojimi nedostatkami, ale nesmieme sa dať odradiť. Je možné, že tento boj potrvá, kým budeme nedokonalí. Pavol uznal, že v jeho prípade to tak bolo, keď napísal: „Čo chcem, to nerobím, ale robím to, čo nenávidím.“ Ale ako iste vieš, Pavol sa s tým nezmieril, akoby nemal žiadnu moc nad tým, čo robí. Naopak, stále proti svojim slabostiam bojoval a spoliehal sa na pomoc, ktorú mu prostredníctvom Ježiša Krista poskytoval Boh. (Rim. 7:15–25) V inom liste uviedol: „Bijem svoje telo a vediem ho ako otroka, aby som sa potom, keď som zvestoval iným, sám nejako nestal neschváleným.“ — 1. Kor. 9:27.

Ľudia majú sklon ospravedlňovať svoje chyby. Tomuto sklonu môžeme odolávať tak, že si budeme osvojovať Jehovov názor na veci. Znamená to konať v súlade s Pavlovým nabádaním: „Sprotivte si to, čo je zlé, lipnite k tomu, čo je dobré.“ ​(Rim. 12:9) V boji proti slabostiam potrebujeme čestnosť, vytrvalosť a sebadisciplínu. Dávid prosil Jehovu: „Prečisti moje obličky i moje srdce.“ ​(Žalm 26:2) Vedel, že Boh dokáže presne posúdiť aj naše skryté sklony a pomôcť nám, keď to potrebujeme. Ak uplatníme to, čo nám Jehova hovorí cez svoje Slovo, a ak sa dáme viesť jeho svätým duchom, môžeme robiť pokroky a napokon nad slabosťami získať prevahu.

Niektorí majú ťažkosti, o ktorých si myslia, že ich sami neprekonajú. V takom prípade im istotne láskyplne pomôžu a povzbudia ich zboroví starší. (Iz. 32:1, 2) Nebolo by však múdre čakať zázraky. Niektoré veci sa v súčasnom systéme vecí nedajú úplne vyriešiť. Ale aj napriek tomu sa mnohí naučili s nimi žiť a nachádzať v živote uspokojenie.

Jehovova podpora je istá

Bez ohľadu na to, aké ťažkosti v týchto náročných časoch zažívame, môžeme si byť istí, že Jehova nás bude viesť a podporovať. Biblia nás nabáda: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás povýšil v patričnom čase, a uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ — 1. Petra 5:6, 7.

Keď sa Kathy, ktorá už dlhé roky slúži v Bételi, dozvedela, že jej manžel má Alzheimerovu chorobu, myslela si, že to, čo ju čaká, nezvládne. Cítila nutnosť denne sa úpenlivo modliť k Jehovovi o múdrosť a o schopnosť citovo to zniesť. Keď sa stav jej manžela zhoršoval, láskaví bratia si našli čas, aby si naštudovali, ako sa starať o pacientov s touto chorobou, a starostlivé sestry jej poskytovali citovú podporu. Títo kresťania boli posilou a pomocou, ktorú jej Jehova poskytoval a vďaka ktorej bola schopná starať sa o manžela 11 rokov až do jeho smrti. Kathy hovorí: „So slzami v očiach som Jehovovi vrúcne ďakovala za to, že mi pomáhal; držal ma nad vodou. Nevedela som, že človek dokáže robiť toho toľko a tak dlho, a to napriek tomu, že je úplne vyčerpaný!“

Čo pomôže prekonať skryté slabosti

Niekto, kto sa cíti bezcenný, si môže myslieť, že Jehova nevypočuje jeho prosbu o pomoc v tiesni. Práve vtedy je dobré popremýšľať nad tým, čo povedal Dávid, keď cítil výčitky svedomia za vážny hriech s Bat-šebou: „Srdcom zlomeným a zdrveným, ó, Bože, nepohrdneš.“ ​(Žalm 51:17) Dávid sa úprimne kajal. Vedel, že sa môže k Bohu priblížiť a počítať s jeho milosrdenstvom. Aj Ježiš prejavuje takého starostlivého ducha ako Jehova. Evanjelista Matúš naňho vztiahol tieto Izaiášove slová: „Ani jedinú nalomenú trstinu nezlomí, jediný tlejúci ľanový knôt nezhasí.“ ​(Mat. 12:20; Iz. 42:3) Ježiš prejavoval súcit poníženým a ubitým. Keď bol niekto ako zhasínajúci knôt olejovej lampy, nezhasil v ňom poslednú iskierku života. Naopak, nežne sa staral o trpiacich a pomáhal im takpovediac rozdúchať plameň života. Taký bol na zemi. Neveríš, že je taký aj dnes a že dokáže mať pochopenie pre tvoje slabosti? Všimni si, že v liste Hebrejom 4:15 sa píše, že má „pochopenie pre naše slabosti“.

Keď Pavol písal o svojom ‚ostni v tele‘, vyjadril sa, že Kristova moc je nad ním „ako stan“. (2. Kor. 12:7–9) Cítil, že Boh ho prostredníctvom Krista chráni, tak ako sa človek v stane cíti chránený pred nepriazňou počasia. Podobne ako Pavol, ani my sa nemusíme poddať svojim slabostiam a ťažkostiam. Aby sme zostali duchovne silní, môžeme využívať všetky opatrenia, ktoré Jehova urobil prostredníctvom svojho pozemského zboru. Môžeme urobiť všetko, čo je v ľudských silách, a potom sa úplne spoľahnúť na to, že Jehova nás povedie. Keď zažijeme, ako nám Božia moc pomáha bojovať proti našim slabostiam, budeme môcť spolu s Pavlom povedať: „Keď som slabý, vtedy som mocný.“ — 2. Kor. 12:10.

[Obrázok na strane 3]

Pavol sa neprestajne modlil, aby ho Jehova viedol a aby mu pomohol dokončiť službu

[Obrázok na strane 5]

Kráľ Dávid zveril Joábovi armádu

[Obrázok na strane 5]

Joáb sa zbavil súpera Amasu

[Obrázok na strane 6]

Starší nám na základe Biblie s láskou radia, ako prekonať trápenie alebo ako sa s ním vyrovnať