Šíriť vôňu poznania o Bohu

„Vďaka Bohu, ktorý nás vždy vedie vo víťaznom sprievode spolu s Kristom a prostredníctvom nás dáva vnímať vôňu poznania o ňom na každom mieste!“ — 2. KORINŤANOM 2:14.

 1. Akou vôňou sa zaoberáme a ako sa máme pozerať na prednosť, že ju smieme šíriť?

ACH! Cítiš tú krásnu vôňu? Nehovoríme teraz o vôni rozkvitnutých kvetov, ale o symbolickej vôni, ktorá sa šíri z tých najvyberanejších spisov na zemi. Sú to spisy, ktoré nepochádzajú od ľudí. Tvoria symbolickú kyticu, ktorú inšpiroval tvorca voňavých kvetov, zdobiacich zem. Prednosť šíriť túto vôňu poznania o Bohu je veľký poklad. Áno, je to služba, ktorá je mimoriadne cenná — nemajú ju všetci a ľudstvo sa na nej všeobecne nepodieľa.

 2. Kedy začali Kristovi učeníci šíriť symbolickú vôňu a čo to spôsobilo?

² Tento drahocenný poklad bol zverený Kristovým učeníkom, keď boli na letnice roku 33 n. l. uvedení do činnej služby pre Boha Jehovu. Naplnení svätým duchom začali šíriť symbolickú vôňu tak, že podrobne vysvetľovali ‚nádherné Božie veci‘. (Skutky 2:1–4, 11) Ich prostredníctvom sa vôňa poznania o Bohu šírila k druhým, nielen k prirodzeným obrezaným Židom, ale aj k neobrezaným národom, kmeňom, ľuďom a jazykom. (Skutky 10:34, 35) Praví učeníci považovali túto službu za cennejšiu ako všetko hmotné bohatstvo, ktoré si ľudia môžu nahromadiť.

 3. V akom rozsahu sa vykonáva dielo šírenia vône poznania o Bohu, a akú otázku si musíme položiť?

³ Dnes sa vykonáva veľkolepé dielo, pri ktorom sa po celej zemi šíri vôňa poznania o Bohu — v najväčšom rozsahu v ľudských dejinách. Patrí k nemu vydávanie svedectva, na základe ktorého sa celé ľudstvo dozvedá o zriadenom Božom kráľovstve pod vládou jeho ustanoveného kráľa, Ježiša Krista. (Matúš 6:10; Skutky 1:8) Považuješ službu, pri ktorej oznamujeme kráľa a jeho kráľovstvo, za nevýslovne cenný poklad? Ježiš Kristus, ktorý razil cestu zvestovaniu dobrého posolstva o tomto kráľovstve, sa na ňu tak pozeral, a dal nám v tom príklad. — Matúš 4:17; 6:19–21.

Šíriť vôňu na ceste triumfálneho sprievodu

 4. Ako teraz vedie Boh podľa 2. Korinťanom 2:14 svojich služobníkov na zemi, a ktorý staroveký zvyk zdôrazňujú Pavlove slová?

⁴ Prečo máme považovať službu pre Boha za niečo drahocenné? Jeden dôvod je ten, že tí, ktorí slúžia Jehovovi, majú už dnes pozoruhodnú výsadu, že ich Boh vedie vo vznešenom triumfálnom sprievode. Druhý list Korinťanom 2:14 podľa Evanjelického prekladu znie: „Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať v Kristu a na každom mieste dáva nám zjavovať vôňu svojej známosti [„pôsobí, že sa naše poznanie o ňom šíri po celom svete ako príjemná vôňa!“ Phillips].“ Tieto slová apoštola Pavla zrejme zdôrazňujú, že v staroveku bolo zvykom poriadať triumfálne sprievody.a

 5, 6. a) Čo sa robilo pri triumfálnych sprievodoch v starom Ríme, a čo znamenala príjemná vôňa pre rôzne osoby? b) Aké je duchovné uplatnenie podobenstva z 2. Korinťanom 2:14–16?

⁵ Jednou z najvyšších výsad, aké mohol v rímskej republike udeliť senát víťaznému generálovi, bolo povolenie, aby svoje víťazstvo oslávil triumfálnym sprievodom. Rímsky sprievod kráčal pomaly po Via Triumphalis smerom k Jupiterovmu chrámu na pahorku Kapitol. Králi, kniežatá a generáli zajatí vo vojne boli aj so svojimi deťmi a služobníctvom vedení po tejto ceste v reťaziach, často vyzlečení donaha, pokorení a potupení.

⁶ Keď sprievod prechádzal cez Rím, obyvatelia sypali pred víťazov kvety a na celej ceste pálili kadidlo. Táto príjemná vôňa znamenala pre víťazných vojakov poctu a lepšie životné zabezpečenie. Ale pre zajatcov, ktorí nedostali milosť, znamenala smrť. Po skončení sprievodu boli popravení. Tak sa vysvetľuje duchovné uplatnenie prirovnania, ktoré uvádza Pavol v 2. Korinťanom 2:14–16. Pavol a spolukresťania sú tu znázornení ako ľudia, ktorí sa oddane podriaďujú Bohu, „spolu s Kristom“, všetci sa zúčastňujú Božieho víťazného pochodu a idú v triumfálnom sprievode po ceste, na ktorej sa šíri vôňa.

Vôňa života alebo pach smrti

 7, 8. a) Ako šíria Jehovovi svedkovia príjemnú vôňu poznania o Bohu? b) Ako odpovedajú na šírenie symbolickej vône tí, ktorí získavajú záchranu? c) Ako odpovedajú tí, ktorí hynú?

⁷ Jehovovi svedkovia všade rozširujú biblické pravdy o Božom kráľovstve v rukách Krista, a tak šíria a prejavujú príjemnú vôňu poznania o milostivom Bohu, ktorého pravda ich oslobodila od falošného náboženstva. Víťazne napredujú v Jehovovej službe. Ich obete služby, ktorú vykonávajú ako svedkovia preňho i pre jeho kráľa, sú pre Jehovu ako príjemné kadidlo. Môžeme teda pochopiť, čo mal apoštol na mysli, keď povedal: „Bohu sme príjemnou Kristovou vôňou medzi tými, ktorí sú zachraňovaní a ktorí hynú. Tým druhým vôňou, ktorá vychádza zo smrti do smrti, tým prvým vôňou, ktorá vychádza zo života do života [„vôňou života na život“, EP, „osviežujúcou vôňou samotného života“, Phillips].“ — 2. Korinťanom 2:15, 16.

⁸ Čestní ľudia, ktorí majú taký postoj ako ovce, cítia, aké je príjemné poznanie Jehovu, ktoré šíria jeho svedkovia. Takýmto ľuďom sa zdá svedecké dielo ako vôňa zdravia a života, vôňa živej a životodarnej pravdy. Ďakujú Jehovovi a jeho kráľovi, pripájajú sa k ich triumfálnemu sprievodu a volajú silným hlasom: „Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.“ (Zjavenie 7:10) Vdychujú atmosféru pravdy o kráľovstve, ktorá je osviežujúcou vôňou života, vedúca k životu. Ale satan a jeho démoni skazili čuch ľudí, ktorí sa držia falošného náboženstva. Zapchávajú si nos a s odporom odmietajú pravdu. „Pre tých, ktorí hynú“, prináša pravda a jej verní nositelia pach smrti, ktorý spôsobuje smrť. Evanjelický preklad hovorí: „Týmto [sme] vôňou smrti na smrť.“ Phillipsov preklad znie: „Tým druhým to pripadá ako osudný pach skazy.“

 9. Akú otázku kladie Pavol, a ako by si na ňu odpovedal a prečo?

⁹ „A kto je k tomu dostatočne spôsobilý?“ pýta sa apoštol. (2. Korinťanom 2:16) To znamená: „A kto je súci na také niečo?“ (Porúbčan) „Ale kto je na to spôsobný?“ (EP) Biblická odpoveď znie: Jehovovi svedkovia! Prečo? Lebo len oddaní ľudia, ktorí sú čestní, úprimní a nehľadajú sebecký zisk, ľudia, ktorí hovoria pravdu, a to jasne a bez kompromisu s falošným náboženstvom, sú spôsobilí vykonávať toto dielo, pri ktorom šíria vôňu poznania o Bohu. — Kolosanom 1:3–6, 13; 2. Timotejovi 2:15.

10. Prečo nie je duchovenstvo spôsobilé pre to, aby šírilo vôňu poznania o Bohu?

¹⁰ Duchovenstvo kresťanstva, ktoré sa usiluje o dobré vzťahy s týmto svetom, nie je pre túto nesebeckú službu spôsobilé ani schopné. Prečo? Lebo nespĺňajú požiadavky, ktoré uvádza Pavol, keď hovorí: „Lebo nie sme podomovými obchodníkmi s Božím slovom ako mnohí, ale hovoríme v úprimnosti, áno, ako poslaní od Boha, pod Božím dohľadom spolu s Kristom.“ (2. Korinťanom 2:17) Alebo podľa Nového medzinárodného prekladu (angl.): „Na rozdiel od mnohých nepredávame po domoch pre zisk Božie slovo. Naopak, v Kristovi hovoríme pred Bohom úprimne, ako ľudia poslaní od Boha“.

11, 12. a) Prečo nie sú Jehovovi svedkovia „podomoví obchodníci s Božím slovom“, ak prijímajú dary? b) Čo predkladajú Jehovovi svedkovia na rozdiel od znehodnotenej podoby kresťanstva, ktorú prijali mnohí ľudia?

¹¹ Jehovových svedkov posiela Boh. Svoje svedecké dielo vykonávajú pred jeho očami. Prinášajú cenné knihy a iné publikácie, ktoré vysvetľujú Božie slovo a prijímajú dobrovoľné dary na celosvetové dielo zvestovania o kráľovstve. Ale to neznamená, že by po domoch obchodovali s Božím slovom alebo že by ho znehodnocovali. Takéto dary pomáhajú, aby sa mohlo poznanie o Bohu rozšíriť medzi ďalších ľudí.

¹² Veľmi veľa ľudí dnes vedome alebo mimovoľne prijalo znehodnotenú podobu kresťanstva, lebo zodpovedá ich sebeckým žiadostiam a oni sa necítia byť obmedzovaní vo svojom spôsobe života. Veria, že Boh ich prijme, lebo majú pocit, že ho v srdci milujú. Ale akonáhle sa prejaví rozpor medzi Božím slovom a ich vlastnými názormi a správaním, prekrútia texty Písma, a tak povýšia osobné názory nad biblické porozumenie. (Matúš 15:8, 9; 2. Petra 3:16) Ale Jehovovi svedkovia predkladajú čistú, neznehodnotenú pravdu z Biblie, a tak vydávajú príjemnú vôňu prijateľnú Bohu a jeho pravým ctiteľom. Odmietajú všetky náboženské tradície a všetko, čo bráni pravému poznaniu o Bohu.

13. Kto je okrem pomazaných kresťanov v Božom triumfálnom sprievode, a čo robia všade, kam idú?

¹³ Áno, byť v Božom triumfálnom sprievode spolu s Kristom je neporovnateľná prednosť, ktorú majú nielen pomazaní kresťania, ale aj „veľký zástup“ „iných oviec“, a to už dnes, lebo kráľovstvo čoskoro zvíťazí. (Zjavenie 7:4, 9; Ján 10:16) Očakávame ďalšie triumfy nášho víťazného kráľa, a preto všade, kam ideme, šírime životodarné poznanie o Bohu ako vôňu alebo ako vzácne kadidlo pre tých, ktorých srdce túži po pravde a spravodlivosti. Tí, ktorí sú pre toto podivuhodné dielo spôsobilí, to naozaj považujú za veľkú výsadu. — Ján 17:3; Kolosanom 3:16, 17.

Sme poverení, aby sme rozširovali vôňu

14. Prečo tí, ktorí šíria vôňu poznania o Bohu, nepotrebujú žiadne poverovacie osvedčenie od ľudí?

¹⁴ Ale potrebujú tí, ktorí šíria vôňu poznania o Bohu a jeho kráľovstve nejaký poverovací diplom alebo nejaké osvedčenie od ľudí? Nepotrebujú. Už teraz sme splnomocnení alebo poverení, aby sme boli svedkami toho, ktorý je najvyšší vo vesmíre. Preto môžeme bez váhania vyjsť do terénu a rozširovať vôňu dobrého posolstva o Božom kráľovstve. Pamätaj, že nás vedie Jehova. Ježiš pri svojej zvestovateľskej službe čelil ‚odporujúcim rečiam od hriešnikov‘. (Hebrejom 12:3) Záznam o Ježišovej zvestovateľskej činnosti, ktorý nachádzame v Biblii, stále platí a jeho práca vo zvestovateľskej službe hovorí v jeho prospech a dokazuje, že Ježiš je pravým služobníkom Boha Jehovu.

15. Ako ukázal apoštol Pavol, že praví kresťania nepotrebujú žiadne „odporúčajúce listy“?

¹⁵ Podobnú náročnú situáciu riešil vo svojej dobe Pavol, keď predložil tento argument: „Začíname opäť odporúčať sami seba? Alebo azda potrebujeme, ako niektorí, odporúčajúce listy vám alebo od vás? Vy sami ste naším listom vpísaným do nášho srdca a známym a čítaným celým ľudstvom. Lebo sa prejavujete ako Kristov list, ktorý sme napísali my ako služobníci, vpísaný nie atramentom, ale duchom živého Boha, nie na kamenných tabuľkách, ale na telesných tabuľkách, na srdciach.“ — 2. Korinťanom 3:1–3.

16. Aký list predkladajú Jehovovi svedkovia ako dôkaz, ktorý potvrdzuje, že ich služba je od Boha?

¹⁶ Svetské autority neuznávajú, že sme zmocnenými Jehovovými svedkami. Nech však naša práca, ktorou šírime vôňu poznania o Jehovovi, hovorí sama za seba. Táto práca sa nedá vymazať, hoci niektorí ľudia nechcú čítať tieto svedecké dôkazy o našej službe. Duchovní sa preukazujú dokladmi v podobe osvedčenia od cirkevných úradov. Ale to sú len kúsky papiera, ľudské slová. Jehovovi svedkovia nielenže citujú na svoju podporu Božie slovo, ale sú sami ako ľudia dokladom. Veľký zástup iných oviec, ku ktorým prišli s dobrým posolstvom o kráľovstve, sa zhromaždil po pravici Jehovovho kráľa. (Matúš 25:33, 34) Tí všetci sú naším odporúčajúcim listom, ktorý si ako Jehovovi svedkovia nosíme všade vo svojom srdci a v mysli a ktorým sa môžeme s dôverou preukázať. Tí, ktorí sa postavia na stranu Božej všestrannej zvrchovanosti a spolu s Jehovovými svedkami sa podieľajú na službe Bohu, sú sami o sebe odporúčajúcim dokladom, ktorý nemôže uniknúť pozornosti nikoho. Musia ho čítať a poznať všetci ľudia.

17. Ako je napísaný náš „Kristov list“, a prečo Pavol hovorí, že je vpísaný do sŕdc?

¹⁷ Ale to vyvoláva hnev a závisť zástancov falošného náboženstva, keď čítajú tento odporúčajúci doklad. Rastúci veľký zástup iných oviec je odporúčajúcim listom od Ježiša Krista, výborného pastiera, ktorý používa pri svojej pastierskej práci všetkých Jehovových svedkov. Používa nás na napísanie tohto listu ako pero, ako ľudský nástroj. Tento list nie je napísaný atramentom, ktorý sa môže vymazať, ale je písaný pôsobením a pomocou Božej činnej sily, jeho ducha, ktorý v nás pracuje. Nedeje sa to ako v čase Mojžiša, keď bol zákon Desiatich prikázaní napísaný Božím prstom na dve kamenné dosky. Náš list je napísaný na telesných doskách ľudského srdca, lebo naša duchovná zvestovateľská služba pôsobí v tých, ktorí prijímajú voňavé dobré posolstvo, zmenu mysle a srdca.

18. Ako sa stávajú príjemci dobrého posolstva odporúčajúcim listom?

¹⁸ Na tých, ktorí prijímajú dobré posolstvo s ocenením, pôsobí naša práca hlbokým dojmom a vedie ich k pozoruhodným zmenám. Ich rozhodnutie slúžiť Bohu nie je len náhla reakcia pod vplyvom citového zanietenia, ktoré by v nich vyvolal nejaký hlučný evanjelista. Toto rozhodnutie znamená, že trvalo menia svoj život na základe krištáľovo čistých právd Biblie. Láska k pravému Bohu, Jehovovi, ich podnecuje, aby ‚odložili starú osobnosť s jej klamnými žiadosťami a obliekli si novú osobnosť‘, ktorá prejavuje „ovocie ducha“. (Efezanom 4:20–24; Galaťanom 5:22, 23) Výsledok, ktorý to prináša, z nich preto robí odporúčajúci list. Ten hovorí jasnejšie ako akýkoľvek ručne písaný list od nás alebo od akejkoľvek viditeľnej organizácie, ktorá by nás mohla vyslať.

19. Ako opisuje Pavol spôsobilosť ‚služobníkov novej zmluvy‘, a ako pôsobí ich práca na veľký zástup?

¹⁹ V 2. Korinťanom 3:4–6 Pavol pokračuje: „Teda takú dôveru máme v Boha prostredníctvom Krista. Nie že by sme boli sami od seba dostatočne spôsobilí, aby sme pokladali niečo za to, čo pochádza od nás, ale naša dostatočná spôsobilosť pochádza od Boha, ktorý nás dostatočne uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy.“ Iba členovia pomazaného ostatku sú „služobníci novej zmluvy“, ale ich práca pôsobí na veľký zástup iných oviec, a zapôsobí aj na nespočítateľné iné ovce, ktoré sa majú ešte zhromaždiť. Takúto dôveru v Boha Jehovu majú skrze Ježiša Krista všetci Jehovovi svedkovia. Ostatok vďačne povzbudzuje veľký zástup iných oviec, aby sa celým srdcom zúčastňovali tejto služby „písania listov“, ktorú Ježiš Kristus predpovedal v Matúšovi 24:14 a 28:19, 20.

20. a) Čo vyplýva zo správy v Ročenke o tých, ktorí šíria vôňu poznania o Bohu? b) Čo môžeme všetci povedať o našej spôsobilosti pre službu, pri ktorej sa píšu listy?

²⁰ Zo správy v Ročenke 1990 (angl.) vyplýva, že to naozaj robili. Táto správa dokazuje, že Jehovovi svedkovia šírili vôňu poznania o Bohu v 212 krajinách. Činných zvestovateľov je vyše 3 787 000 a len v minulom roku venovali zvestovaniu tohto dobrého posolstva o kráľovstve asi 835 000 000 hodín. Pri Pánovej večeri bolo minulý rok 9 479 064 prítomných. Pomazaný ostatok aj členovia veľkého zástupu iných oviec môžu povedať: „Naša dostatočná spôsobilosť pochádza od Boha.“ Alebo podľa znenia Jeruzalemskej Biblie (angl.): „Všetky naše schopnosti pochádzajú od Boha.“

21. Čo by sme mali všetci robiť a prečo?

²¹ Preto všade rozširuj príjemnú, životodarnú vôňu Božieho poznania. Nasýť atmosféru v obvode svojho zboru vôňou poznania o Jehovovi. Potom ťa ako víťazný teokratický vojvodca povedie vo svojom triumfálnom sprievode. Veď všetci jeho svedkovia neochvejne napredujú v tejto novodobej slávnej službe!

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Aké znázornenie používa Pavol v 2. Korinťanom 2:14–16?

◻ Ako pôsobí na druhých rozširovanie vône poznania o Bohu?

◻ Len kto je spôsobilý na takúto prácu, a prečo?

◻ Prečo ľudia, ktorí rozširujú túto vôňu, nepotrebujú pre svoju prácu ručne písané odporúčajúce listy?