Náš poklad, novodobá slávna služba
„Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby bola moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené, Božia, a nie z nás.“ — 2. KORINŤANOM 4:7.
1. a) Aký nádherný poklad môžeme mať a prečo? b) Ako opisuje Biblia odovzdanie mojžišovského Zákona?
SLUŽBA zvestovania „tohto dobrého posolstva o kráľovstve“ počas záveru usporiadania sveta je naozaj poklad, nanajvýš cenný majetok. Jehova je slávny Boh, a preto je služba Bohu slávna, je to poklad. (Matúš 24:14; 2. Korinťanom 3:18–4:1) O slávnom odovzdaní mojžišovského Zákona sa píše v 2. Mojžišovej 34:29, 30: „A stalo sa, keď zostúpil Mojžiš z vrchu Sinaj, že boli v Mojžišovej ruke dve tabuľky Svedectva, keď zostúpil z vrchu a Mojžiš nevedel, že koža jeho tváre vyžaruje lúče, lebo hovoril s ním Jehova. Keď Áron a všetci synovia Izraela uvideli Mojžiša, hľa, koža jeho tváre vyžarovala lúče a ich zachvátil strach priblížiť sa k nemu.“
2. Čo predobrazovala služba mojžišovského Zákona a prečo je táto druhá služba slávnejšia?
2 Verše 32 až 34 dodávajú: „Až potom sa k nemu priblížili všetci synovia Izraela a začal im prikazovať všetko, o čom s ním hovoril Jehova na vrchu Sinaj. Vždy keď s nimi dohovoril Mojžiš, dával si cez tvár závoj. Ale keď vchádzal Mojžiš pred Jehovu, aby s ním hovoril, snímal si závoj, kým nevyšiel.“ Táto služba mojžišovského Zákona predobrazovala službu novej zmluvy skrze sprostredkovateľa Ježiša Krista. Ak bola tá prvá služba slávna, o čo viac ju musela slávou prevyšovať tá druhá, „služba ducha“. (2. Korinťanom 3:7–11) Je slávnejšia, lebo jej sláva trvá a nasledovníci Ježiša Krista sa na nej podieľajú. — Rimanom 12:11.
3. a) Čo musí platiť o službe Jehovových svedkov, ale prečo to mnohí ľudia nevidia? b) Čo dokazovalo, že Mojžiš bol v Božej slávnej prítomnosti?
3 Z toho teda vyplýva, že služba Jehovových svedkov je slávna. Ale ľudia, ktorí sú zaslepení falošným náboženstvom, to nevidia. Mnohí síce majú Bibliu a azda ju aj čítajú, ale ‚zavierajú oči pred svetlom‘. (2. Petra 1:5–9) Ak sa im má odstrániť z očí závoj, musia sa vo viere obrátiť k Bohu Jehovovi. Keď Mojžiš predstúpil pred Jehovu, odložil závoj, ktorý zakrýval jeho tvár pred Židmi. (2. Korinťanom 3:16) Izraelčania sa báli, že uvidia Božiu slávu na tvári svojho sprostredkovateľa a prosili, aby im v tom zabránil závojom. Tak ako fosforeskujúca látka, vystavená svetlu, potom v tme svieti, tak aj Mojžiš, ich sprostredkovateľ, odzrkadľoval Božiu slávu. Bolo zrejmé, že bol pred Jehovom.
4. Ako dnešní neveriaci ľudia napodobňujú Židov zo starých čias, ale čoho sa nasledovníci väčšieho Mojžiša neboja?
4 Mojžiš predobrazoval Božieho veľkého proroka, Ježiša Krista. Tento väčší Mojžiš sa nebál priamo hľadieť na Jehovovu slávu, ako sa nebál ani ten, ktorý bol jeho predobrazom. Ale neveriaci ľudia, zaslepení diablom a jeho babylonským náboženstvom, napodobňujú až dodnes Židov zo starých čias a nechcú vidieť slávu väčšieho Mojžiša, Ježiša Krista. (2. Korinťanom 3:12–15) Avšak jeho praví nasledovníci sa neboja hľadieť na odraz Jehovovej slávy vyžarujúcej z tváre Ježiša Krista. Sú oslobodení od babylonského vplyvu a získali odvahu vyžarovať Božiu slávu. Pavol napísal: „Teda keď máme takúto nádej, používame veľkú voľnosť reči.“ — 2. Korinťanom 3:12.
Tí, ktorí odzrkadľujú Božiu slávu
5. Ako môžeme odzrkadľovať Božiu slávu a byť ako Mojžiš na vrchu v Jehovovej prítomnosti?
5 Ježiš Kristus odstránil závoj, keď nám zjavil a priblížil Boha Jehovu. (Ján 1:14, 17, 18) Musíme svietiť, a tak Božia sláva vyžaruje zo ‚slávneho dobrého posolstva‘, ktoré musíme oznamovať, z posolstva „o Kristovi, ktorý je Božím obrazom“. Vyžaruje z neho ‚slávne poznanie Boha Kristovou tvárou‘. Musíme odzrkadľovať túto slávu tým, že hovoríme o sláve Jehovu a o sláve jeho kráľovstva v rukách jeho Syna. (2. Korinťanom 4:4–6) Jehovovi svedkovia, tak ako kedysi Mojžiš v Jehovovej prítomnosti na vrchu, si nezahaľujú srdcia pred Jehovovou slávou. Obdivujú slávu, ktorá sa odzrkadľuje na tvári Jehovovho Syna a kráľa Ježiša Krista. Preto musia pre druhých vyžarovať svetlo Jehovovej slávy.
6. Ako opisuje Pavol v 2. Korinťanom 3:18 našu službu, ktorá súvisí so slávou, a ako sa tým „meníme“?
6 Všetkým spolusvedkom Jehovovej slávy to apoštol Pavol opisuje slovami: „A my všetci sa premieňame na ten istý obraz od slávy k sláve, presne tak ako to koná Jehova, Duch, zatiaľ čo s odhalenými tvárami odrážame ako zrkadlá Jehovovu slávu.“ (2. Korinťanom 3:18) Čím viac slávy tohto svetla dostaneme, tým viac ho musíme vyžarovať. Myseľ sa obnovuje a pretvára, hoci nie sú zrejmé žiadne zmeny na tele ani na tvári. Zmenu v nás pôsobí slávne posolstvo, ktoré vyžarujeme. Keď sa venujeme tejto prednostnej službe, pri ktorej rozširujeme nádherné svetlo medzi inými ľuďmi, náš život sa mení tak, aby sme sa podobali na Krista. — Hebrejom 13:15.
7. Odkiaľ pochádza pravá sláva a ako môžeme takúto slávu prejavovať?
7 Túto zmenu pôsobí Boží duch čiže činná sila. Duchovenstvo kresťanstva neodzrkadľuje slávu Boha Jehovu, ale uchyľuje sa k podvodnej okázalosti, aby sa bolo na čo pozerať. Táto sláva nie je naša, a tak sa nemusíme zdobiť nádherným cirkevným hodvábnym rúchom so zlatom a trblietavými klenotami. Zdrojom pravej slávy je Boží duch, ktorý sa prejavuje vydávaním slávneho svedectva o Jehovovi, Duchu.
Všetci majú prednosť byť nositeľmi svetla
8, 9. Ako nás povzbudzuje Pavol v 2. Korinťanom 4:1, 2 a pre čo by sme sa mali rozhodnúť?
8 V 2. Korinťanom 4:1, 2 čítame: „Preto sa nevzdávame, lebo máme túto službu podľa milosrdenstva, ktoré nám bolo prejavené, ale sme sa zriekli postranných vecí, za ktoré sa treba hanbiť, nechodíme ľstivo a nefalšujeme Božie slovo, ale robiac pravdu zjavnou, odporúčame sa každému ľudskému svedomiu.“ Boh nám prejavil milosrdenstvo a pridelil nám túto službu. Je to podnet, ktorý nás má povzbudiť, aby sme statočne vytrvávali, a my vytrváme. Je to pocta, že sme dostali svetlo z Božieho slova, a preto sme povinní vyžarovať ho pre druhých. — Porovnaj Matúša 5:14–16.
9 Ľudia ľstivo a špekulatívne skrývajú veci, za ktoré sa hanbia, napríklad podvody. Ale my sa nemáme za čo hanbiť, lebo na našom posolstve a na našej práci nie je nič podvodné, ale sú to spravodlivé a pravé veci. Preto môžeme vyžarovať svetlo v jeho úplnej sláve. Nezaobchádzame s Božím slovom podvodne. Takto s ním zaobchádzať by znamenalo používať ho sebecky pre osobný zisk, slávu, výhody a pre svetskú moc a preto, aby sme unikli odporu a prenasledovaniu sveta. Tí, ktorí sa neboja prichádzať k Jehovovi s nezastretou tvárou a hľadieť do jeho nádherného svetla pravdy, sa nebudú báť prijať zodpovednosť. Budú chcieť, aby sa od nich odrážalo svetlo.
10. Prečo nie je vinou Jehovových svedkov, že dobré posolstvo o kráľovstve je zahalené pred zrakom niektorých ľudí?
10 Ak je dobré posolstvo o kráľovstve pred zrakom niektorých ľudí zakryté, nie je to vina Jehovových svedkov, ale vina týchto ľudí. Dobré posolstvo o kráľovstve nie je skrývané. Celosvetové zvestovateľské dielo Jehovových svedkov je dobre známe. Preto môžu povedať s apoštolom Pavlom: „Veď sa to nedialo potajomky.“ Áno, dobré posolstvo sa „zvestuje v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. — Skutky 26:26; Kolosanom 1:23.
11. Prečo je slávne dobré posolstvo pred toľkými ľuďmi zahalené?
11 Tí, pred ktorými je dobré posolstvo o Božom kráľovstve skryté, sú odporcovia, ktorých zaslepil diabol. (Porovnaj Matúša 12:30) Ak sa neodpútajú od falošného náboženstva a neoslobodia z diablových nástrah, čaká ich zničenie. Pod démonským vplyvom si takíto ľudia sami spúšťajú na oči závoj. Apoštol Pavol v 2. Korinťanom 4:3–5 hovorí: „Teda ak je dobré posolstvo, ktoré oznamujeme, naozaj zahalené, potom je zahalené medzi tými, ktorí hynú, medzi ktorými boh tohto systému vecí zaslepil mysle neveriacich, aby nepresvietilo osvietenie slávnym dobrým posolstvom o Kristovi, ktorý je Božím obrazom. Veď nehlásame seba, ale Krista Ježiša ako Pána, a seba ako vašich otrokov pre Ježiša.“
12. Ako reaguje Jehovov ľud na slová v 2. Korinťanom 4:6, na rozdiel od ľudí, ktorí sú duševne zaslepení?
12 Ľudia, ktorí sú duševne zaslepení, nechcú veriť. Nedostatok viery otvára ich myseľ vplyvu démonov. (1. Timotejovi 4:1) Nevidia Jehovovu slávu ani to, ako sa odzrkadľuje na tvári Ježiša, väčšieho Mojžiša. Jehovov ľud zachytáva nádherné svetlo z Biblie a vyžaruje ho pre druhých. A tak sú všetci Boží služobníci nositeľmi svetla. Boh prikazuje, aby svetlo svietilo. Svetlo sa musí odrážať od Božieho ľudu a musí žiariť na druhých, ktorí sú v tme a v nebezpečenstve zničenia. Tento stav zodpovedá výroku v 2. Korinťanom 4:6: „Totiž je to Boh, ktorý povedal: ‚Nech zažiari svetlo z tmy‘ a zažiaril na naše srdcia, aby ich osvietil slávnym poznaním Boha Kristovou tvárou.“ Preto Jehovovi svedkovia poslúchajú božský príkaz a nechávajú na Božiu slávu svietiť svoje svetlo pre druhých.
Nádherný poklad v krehkých nádobách
13. Čo to spôsobuje, keď je požehnaná služba nositeľov svetla zverená telesným tvorom?
13 Pokiaľ ide o túto nevýslovne vznešenú služobnú prednosť, je nevyhnutné, aby si nositelia svetla zachovávali rýdzosť voči Bohu, a aby tak dokazovali, že sú hodní svetla. Na vykonanie tejto podivuhodnej výsadnej služby Boh nepoužil svätých anjelov, ktorí túžia nazrieť do týchto vecí, ale pridelil túto požehnanú službu telesným tvorom. (1. Petra 1:12) Urobil to preto, aby ukázal, aká veľká je jeho moc v ľudskej slabosti. Druhý list Korinťanom 4:7 o tom hovorí: „Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby bola moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené, Božia, a nie z nás.“
14. a) Čo je „poklad v hlinených nádobách“? b) Prečo je pre nás Mojžiš a Ježiš Kristus dobrým príkladom, pokiaľ ide o poklad?
14 Nádoby sa v staroveku často používali ako schránky na drahocennosti. Čo je ten nádherný poklad, ktorí majú Jehovovi svedkovia ako slabí tvorovia z prachu zeme, v krehkých hlinených nádobách — sami v sebe? Týmto pokladom nie je len svetlo, ktoré zažiarilo do ich srdca. Je to služba, ktorá súvisí s týmto svetlom, a túto službu musia vykonať vo svojich pozemských telách. Touto službou je vysielanie svetla, ktorým Boh ožiaril ich srdcia. Táto služba je dobrý poklad, pretože sa dnes na tejto cennej služobnej prednosti podieľa nielen pomazaný ostatok „malého stáda“, ale aj „veľký zástup“ „iných oviec“ výborného pastiera, Ježiša Krista. (Lukáš 12:32; Ján 10:14–16; Zjavenie 7:9) Mojžiš a jeho protiobraz sú pre nás výstižné príklady, aby sme zamerali svoje srdce na tento poklad božskej služby, lebo „kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ — Matúš 6:19–21; Hebrejom 11:26.
15, 16. a) Ako sa to prejavuje, že moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené, je od Boha, a nie z nás? b) Prečo ani odpor celého sveta nerozbije Božie hlinené nádoby?
15 Ako sa teda prejaví, že moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené, je Božia, a nie z nás? Krehké, pozemské nádoby, akými sme my, ktorí považujeme za poklad túto službu a toto poslanie, si to nezaslúžia; nikdy by sme nemohli mať sami o sebe takúto česť. A okrem toho sme ako Jehovovi svedkovia vystavení rôznym druhom nepriateľského tlaku, ktorého cieľom je spôsobiť nám trhliny a pukliny, aby sme už neboli vhodní na poslanie od Boha. Len sila od toho, ktorý nám zveril toto poslanie, nám môže pomáhať, aby sme odolávali veľmi zlému zaobchádzaniu od sveta, aby sme pevne lipli na svojom poslaní a dokazovali, že sme hodní jeho služby. Tak žiadne prenasledovanie na svete nemôže rozbiť hlinené nádoby a olúpiť ich o ich drahocenný obsah, lebo v 2. Korinťanom 4:8–12 sa píše:
16 „Sme tiesnení vo všetkom, ale nie nehybne zovretí; sme zmätení, ale nie celkom bez východiska; sme prenasledovaní, ale nie zanechaní napospas; sme k zemi utláčaní, ale nie zničení. Vždy a všade znášame na svojom tele smrtiace zaobchádzanie spôsobované Ježišovi, aby bol na našom tele zjavený aj Ježišov život. Lebo my, ktorí žijeme, sme pre Ježiša stále vystavovaní zoči-voči smrti, aby bol aj Ježišov život zjavený na našom smrteľnom tele. Preto v nás pracuje smrť, ale vo vás [zvestovaním dobrého posolstva o kráľovstve] život.“
Veľký zástup si veľmi váži tento poklad
17. Ako si veľký zástup cení „tento poklad“ slávnej služby?
17 „V nás pracuje smrť, ale vo vás život.“ Tento výrok platí na duchom pomazaných kresťanov. Ale môže nás tiež viesť k zamysleniu nad vzťahom Božieho pomazaného ostatku k veľkému zástupu iných oviec. Ostatok vie, že bude musieť dokončiť svoj pozemský beh smrťou ako Ježiš, ale má spoločníkov, ktorí sa s ním podieľajú na nádhernom poklade služby a pomáhajú mu tak, že vykonávajú podstatnú časť diela zvestovania dobrého posolstva o kráľovstve. Veľký zástup iných oviec si dnes uvedomuje tak ako pomazaný ostatok, že jediný poklad, ktorý bez poškodenia prežije ohnivý armagedonský boj a bude neporušený existovať aj v novom svete, je tento poklad požehnanej služby, služby Bohu Jehovovi a jeho slávnemu kráľovi, Ježišovi Kristovi. Veľký zástup ho bude pevne držať a bude ‚preukazovať [Bohu] dňom i nocou svätú službu v jeho chráme‘. — Zjavenie 7:15.
18. a) Čo sa čoskoro stane s falošnou slávou tohto sveta? b) Akú „slávu“ odmietol Ježiš a v dôsledku akého konania dostal väčšiu slávu?
18 Boh čoskoro skoncuje s falošnou slávou tohto zlého usporiadania sveta – so „slávou“, ktorá trvá od čias, keď satan diabol vzal Ježiša na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a „ich slávu“. (Lukáš 4:5, 6) Ježiš odmietol slávu z takéhoto zdroja a stále robil na zemi to, čo schválil Boh. Mal byť za to korunovaný slávou prevyšujúcou slávu, ktorú mal ako Boží jednosplodený Syn v nebi, kým prijal Jehovom určené poverenie pre činnosť na zemi. — Ján 5:36; 17:5; Filipanom 2:9–11.
19. Aká čestná služobná prednosť sa čoskoro úplne dovŕši a pre čo sme sa v tomto smere rozhodli?
19 Predpovedaný koniec tohto diabolského usporiadania nepríde, kým sa nevydá na celej zemi svedectvo o kráľovstve, čo je veľké vyvrcholenie činnosti nasledovníkov Ježiša Krista, Jehovových svedkov. (Matúš 24:14) Svedectvo o kráľovstve sa teraz vydáva už trištvrte storočia a z dnešného vývoja udalostí je zrejmé, že predpovedaný koniec musí byť blízko. Čestná prednosť podieľať sa na službe kráľovskej, svätej vlády, sa zrejme čoskoro dovŕši. (Matúš, kapitoly 24, 25; Marek, kapitola 13; Lukáš, kapitola 21) Naša prednosť podieľať sa na vydávaní svedectva o kráľovstve na celej zemi je naozaj nádherný poklad, ktorý si Jehovovi svedkovia ako nasledovníci Ježiša Krista, na trón dosadeného kráľa, veľmi cenia. Dychtivo sa snažia držať sa pevne tejto prednosti, kým sa svedectvo o kráľovstve nedovŕši a všemohúci Boh, Jehova, sám neuzavrie celosvetovú situáciu osobným svedectvom o svojej všestrannej zvrchovanosti. — Sofoniáš 3:8.
Ako odpovieš?
◻ Prečo je služba Jehovových svedkov slávna?
◻ Prečo je dnes dobré posolstvo pred toľkými ľuďmi zahalené?
◻ Čo je „tento poklad v hlinených nádobách“?
◻ Prečo Boh používa krehké hlinené nádoby pre svoju drahocennú službu?
◻ Akú cenu prisudzuje Jehovov ľud ‚tomuto pokladu‘ a prečo?
[Obrázok na strane 17]
Tvár Ježiša Krista, väčšieho Mojžiša, odzrkadľuje Božiu slávu. Jehovovi svedkovia majú prednosť zachytávať Božie nádherné svetlo z Biblie a vyžarovať ho pre druhých