Toto je deň záchrany!

„Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany.“ — 2. KORINŤANOM 6:2.

 1. Čo je potrebné na získanie schváleného postavenia pred Bohom a Kristom?

JEHOVA určil deň súdu pre ľudstvo. (Skutky 17:31) Ak tento deň má byť pre nás dňom záchrany, potrebujeme dosiahnuť schválené postavenie pred Jehovom a jeho ustanoveným Sudcom, Ježišom Kristom. (Ján 5:22) Také postavenie si od nás vyžaduje správať sa v súlade s Božím Slovom a mať vieru, ktorá nás podnecuje pomáhať druhým, aby sa mohli stať Ježišovými pravými učeníkmi.

 2. Prečo je svet ľudstva odcudzený Bohu?

² Pre zdedený hriech je svet ľudstva odcudzený Bohu. (Rimanom 5:12; Efezanom 4:17, 18) Preto ľudia, ktorým kážeme, môžu získať záchranu len vtedy, keď sa s Bohom zmieria. Apoštol Pavol to jasne ukázal, keď písal kresťanom do Korintu. Preskúmajme teraz spolu 2. Korinťanom 5:10–6:10 a všimnime si, čo Pavol povedal o súde, o zmierení sa s Bohom a o záchrane.

„Stále presviedčame ľudí“

 3. Ako Pavol ,stále presviedčal ľudí‘ a prečo by sme to mali robiť aj my dnes?

³ Pavol spojil súd s kázaním, keď napísal: „Všetci sa musíme zjaviť pred Kristovou sudcovskou stolicou, aby dostal každý svoju odmenu za veci, ktoré robil v tele, podľa toho, čo konal, už či je to dobré, alebo hanebné. Preto keď poznáme bázeň pred Pánom, stále presviedčame ľudí.“ (2. Korinťanom 5:10, 11) Apoštol Pavol ,stále presviedčal ľudí‘ kázaním dobrého posolstva. Ako je to v našom prípade? Keďže pred nami je koniec tohto zlého systému vecí, mali by sme sa zo všetkých síl snažiť presvedčiť druhých, aby urobili kroky, ktoré im umožnia získať priaznivý rozsudok od Ježiša a schválenie Jehovu Boha, Zdroja záchrany.

4, 5. a) Prečo by sme sa nemali chváliť tým, čo sme dosiahli v Jehovovej službe? b) Ako sa Pavol chválil „pre Boha“?

⁴ No ak Boh požehnal našu službu, nemali by sme sa vystatovať. V Korinte boli niektorí nadutí pýchou sami na seba alebo na druhých ľudí, a tým spôsobovali rozdelenie v zbore. (1. Korinťanom 1:10–13; 3:3, 4) Práve túto situáciu mal Pavol na mysli, keď napísal: „Neodporúčame znovu sami seba, ale dávame vám podnet, aby ste sa chválili nami a mali odpoveď pre tých, ktorí sa chvália vonkajším vzhľadom, ale nie srdcom. Lebo ak sme boli zbavení zmyslov, bolo to pre Boha; ak sme zdravej mysle, je to pre vás.“ (2. Korinťanom 5:12, 13) Pyšní ľudia sa nezaujímali o jednotu zboru a o duchovné blaho. Chceli sa chváliť vonkajším vzhľadom, a nie pomáhať spoluveriacim vypestovať si dobré srdce pred Bohom. Preto Pavol pokarhal tento zbor a neskôr uviedol: „Ten, kto sa chváli, nech sa chváli v Jehovovi.“ — 2. Korinťanom 10:17.

⁵ Nechválil sa aj sám Pavol? Niektorí si to možno mysleli vzhľadom na to, čo povedal o svojom apoštolstve. Ale Pavol sa musel chváliť „pre Boha“. Chválil sa svojím oprávnením slúžiť ako apoštol preto, aby Korinťania neboli stratení pre Jehovu. Pavol to robil, aby ich priviedol späť k Bohu, lebo falošní apoštoli ich obracali nesprávnym smerom. (2. Korinťanom 11:16–21; 12:11, 12, 19–21; 13:10) No Pavol sa nesnažil sústavne robiť na každého dojem tým, čo vykonal. — Príslovia 21:4.

Podnecuje ťa Kristova láska?

 6. Ako by nás mala ovplyvňovať Kristova láska?

⁶ Pavol ako pravý apoštol učil druhých o Ježišovej výkupnej obeti. Táto obeť mala hlboký vplyv na Pavlov život, lebo napísal: „Veď nás podnecuje láska, ktorú má Kristus, pretože sme usúdili, že jeden človek zomrel za všetkých; tak potom všetci zomreli; a zomrel za všetkých, aby tí, ktorí žijú, nežili už viac pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.“ (2. Korinťanom 5:14, 15) Akú lásku prejavil Ježiš, keď dal svoj život za nás! Tento prejav lásky by istotne mal byť hnacou silou v našom živote. Vďačnosť Ježišovi za to, že dal svoj život za nás, by nás mala podnecovať k horlivej činnosti v oznamovaní dobrého posolstva o záchrane, ktorú zaobstaral Jehova prostredníctvom svojho milovaného Syna. (Ján 3:16; porovnaj Žalm 96:2.) Podnecuje ťa „láska, ktorú má Kristus“ k horlivej účasti na kázaní o Kráľovstve a na diele robenia učeníkov? — Matúš 28:19, 20.

 7. Čo znamená ,nepoznať nikoho podľa tela‘?

⁷ Tým, že pomazaní využívajú svoj život spôsobom, ktorý odzrkadľuje vďačnosť za to, čo pre nich urobil Kristus, ,nežijú už viac pre seba, ale preňho‘. „Preto,“ povedal Pavol, „odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. Aj keď sme poznali Krista podľa tela, teraz ho určite tak viac nepoznáme.“ (2. Korinťanom 5:16) Kresťania sa nesmú pozerať na ľudí telesným spôsobom, napríklad tak, že by uprednostňovali Židov pred Nežidmi alebo bohatých pred chudobnými. Pomazaní ,nepoznajú nikoho podľa tela‘, lebo pre nich je dôležitý ich duchovný vzťah so spoluveriacimi. Tí, ktorí „poznali Krista podľa tela“, neboli len ľudia, ktorí videli Ježiša, kým bol na zemi. Aj keď niektorí, čo dúfali v Mesiáša, sa kedysi pozerali na Krista na základe toho, čím bol v tele, nemali to už viac robiť. Ježiš dal svoje telo ako výkupné a bol vzkriesený ako životodarný duch. Ďalší vzkriesení k nebeskému životu sa mali vzdať svojho hmotného tela bez toho, že by niekedy videli Ježiša Krista v tele. — 1. Korinťanom 15:45, 50; 2. Korinťanom 5:1–5.

 8. Ako dochádza k tomu, že človek je „v spojení s Kristom“?

⁸ Aj v ďalších slovách Pavol oslovuje pomazaných: „Ak je niekto v spojení s Kristom, je novým stvorením; staré veci sa pominuli, hľa, začali jestvovať nové veci.“ (2. Korinťanom 5:17) Byť „v spojení s Kristom“ znamená tešiť sa z jednoty s ním. (Ján 17:21) Takýto vzťah vznikol vtedy, keď Jehova pritiahol niektorého človeka k svojmu Synovi a splodil ho svätým duchom. Ako Boží syn splodený duchom sa taký človek stal „novým stvorením“ s vyhliadkou na spoločné panovanie s Kristom v nebeskom Kráľovstve. (Ján 3:3–8; 6:44; Galaťanom 4:6, 7) Takí pomazaní kresťania dostali veľkolepú výsadu služby.

„Zmierte sa s Bohom“

 9. Čo urobil Boh, aby umožnil ľuďom zmieriť sa s ním?

⁹ Akú priazeň Jehova prejavil tomuto „novému stvoreniu“! Pavol hovorí: „Všetko je od Boha, ktorý spôsobil, aby sme sa s ním zmierili prostredníctvom Krista, a dal nám službu zmierenia, totiž, že Boh spôsobil, aby sa svet s ním zmieril prostredníctvom Krista, nepočítajúc im ich priestupky, a nám zveril slovo zmierenia.“ (2. Korinťanom 5:18, 19) Odvtedy, čo Adam zhrešil, je ľudstvo odcudzené Bohu. Ale Jehova sa s láskou ujal iniciatívy a otvoril cestu k zmiereniu prostredníctvom Ježišovej obete. — Rimanom 5:6–12.

10. Komu Jehova zveril službu zmierenia a ako ju títo ľudia konajú?

¹⁰ Jehova zveril službu zmierenia pomazaným, a preto Pavol mohol povedať: „Sme vyslancami zastupujúcimi Krista, ako keby Boh prostredníctvom nás úpenlivo prosil. Ako Kristovi zástupcovia prosíme: ,Zmierte sa s Bohom.‘“ (2. Korinťanom 5:20) V staroveku boli vyslanci používaní najmä v období nepriateľstva, aby zistili, či sa dá vyhnúť vojne. (Lukáš 14:31, 32) Keďže hriešny svet ľudstva je odcudzený Bohu, Boh poslal svojich pomazaných vyslancov, aby informovali ľudí o jeho požiadavkách na zmierenie. Ako Kristovi zástupcovia títo pomazaní prosia: „Zmierte sa s Bohom.“ Ich prosba je milosrdným nabádaním, aby sa človek usiloval o pokoj s Bohom a prijal záchranu, ktorú Boh umožňuje prostredníctvom Krista.

11. Kto nakoniec získava spravodlivé postavenie pred Bohom prostredníctvom viery vo výkupné?

¹¹ Všetci ľudia, ktorí prejavujú vieru vo výkupné, sa môžu zmieriť s Bohom. (Ján 3:36) Pavol hovorí: „Toho [Ježiša], ktorý nepoznal hriech, urobil [Jehova] hriechom za nás, aby sme sa stali Božou spravodlivosťou prostredníctvom neho.“ (2. Korinťanom 5:21) Dokonalý človek Ježiš bol obeťou za hriech všetkých Adamových potomkov, ktorí sú oslobodení z dedičnej hriešnosti. Stali sa „Božou spravodlivosťou“ prostredníctvom Ježiša. Túto spravodlivosť čiže spravodlivé postavenie pred Bohom získava najprv 144 000 Kristových spoludedičov. Počas jeho tisícročnej vlády získajú spravodlivé postavenie ako dokonalí ľudia aj pozemské deti Večného otca, Ježiša Krista. Pozdvihne ich do spravodlivého postavenia v dokonalosti, aby sa tak mohli dokázať ako verní Bohu a získať dar večného života. — Izaiáš 9:6; Zjavenie 14:1; 20:4–6, 11–15.

„Zvlášť prijateľný čas“

12. Akú dôležitú službu vykonávajú Jehovovi vyslanci a poslovia?

¹² Ak máme byť zachránení, musíme konať v súlade s Pavlovými slovami: „Spolupracujeme s ním [Jehovom] a aj vás úpenlivo prosíme, aby ste neprijímali Božiu nezaslúženú láskavosť tak, aby vám unikol jej účel. Lebo hovorí: ,Vypočul som ťa v prijateľnom čase a v deň záchrany som ti pomohol.‘ Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany.“ (2. Korinťanom 6:1, 2) Jehovovi pomazaní vyslanci ani jeho poslovia, „iné ovce“, neprijímajú nezaslúženú láskavosť svojho nebeského Otca tak, aby im unikol jej účel. (Ján 10:16) Svojím priamym konaním a horlivou službou v tomto „prijateľnom čase“ sa snažia získať božskú priazeň a informujú obyvateľov zeme, že toto je „deň záchrany“.

13. Čo je podstatou Izaiáša 49:8 a ako sa tieto slová splnili prvýkrát?

¹³ Pavol cituje Izaiáša 49:8, kde sa píše: „Toto povedal Jehova: ,V čase dobrej vôle som ti odpovedal a v deň záchrany som ti pomohol; a stále som ťa ochraňoval, aby som ťa dal ako zmluvu pre ľud, aby sa obnovila krajina, aby sa navrátilo vlastníctvo spustošených dedičných vlastníctiev.‘“ Toto proroctvo sa prvýkrát splnilo, keď bol izraelský národ oslobodený zo zajatia v Babylone a neskôr sa vrátil do svojej spustošenej domovskej krajiny. — Izaiáš 49:3, 9.

14. Ako sa Izaiáš 49:8 splnil v prípade Ježiša?

¹⁴ V ďalšom splnení Izaiášovho proroctva dal Jehova svojho „sluhu“ Ježiša ako „svetlo národov, aby [Božia] záchrana bola až po najvzdialenejšie konce zeme“. (Izaiáš 49:6, 8; porovnaj Izaiáša 42:1–4, 6, 7; Matúša 12:18–21.) „Čas dobrej vôle“ čiže „prijateľný čas“ sa zjavne vzťahoval na obdobie, keď bol Ježiš na zemi. Modlil sa a Boh mu „odpovedal“. To sa ukázalo pre Ježiša ako „deň záchrany“, lebo si zachoval dokonalú rýdzosť, a tak sa stal „zodpovedným za večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú“. — Hebrejom 5:7, 9; Ján 12:27, 28.

15. Odkedy sa duchovní Izraeliti snažili dokázať hodnými Božej nezaslúženej láskavosti a prečo?

¹⁵ Pavol uplatňuje Izaiáša 49:8 na pomazaných kresťanov a prosí ich, ,aby im neunikol účel Božej nezaslúženej láskavosti‘ tým, že by v „prijateľnom čase“ a v „deň záchrany“, ktorý Boh poskytuje, nehľadali jeho dobrú vôľu. Pavol dodáva: „Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany.“ (2. Korinťanom 6:2) Od Letníc roku 33 n. l. sa duchovní Izraeliti snažili dokázať hodnými Božej nezaslúženej láskavosti, aby sa tak „prijateľný čas“ stal pre nich „dňom záchrany“.

‚Odporúčame sa ako Boží služobníci‘

16. Za akých náročných okolností sa Pavol odporúčal ako Boží služobník?

¹⁶ Niektorí muži spojení s korintským zborom sa nedokázali ako hodní Božej nezaslúženej láskavosti. Ohovárali Pavla s úmyslom zničiť jeho apoštolskú autoritu, hoci sa snažil ,nedávať nijaký dôvod na potknutie‘. Skutočne sa odporúčal ako Boží služobník „vytrvalosťou v mnohom, súženiami, prípadmi núdze, ťažkosťami, bitím, väzeniami, nepokojmi, namáhavými prácami, bezsennými nocami, niekedy nedostatkom jedla“. (2. Korinťanom 6:3–5) Neskôr Pavol uviedol, že ak sú jeho odporcovia služobníkmi, on je „ním omnoho viac“, keďže pretrpel viac väznenia, bitia, nebezpečenstiev a nedostatku. — 2. Korinťanom 11:23–27.

17. a) Prejavovaním akých vlastností sa môžeme odporúčať ako Boží služobníci? b) Čo sú „zbrane spravodlivosti“?

¹⁷ Tak ako Pavol a jeho spoločníci, aj my sa môžeme odporúčať ako Boží služobníci. Ako? „Čistotou“ čiže cudnosťou alebo konaním v súlade s presným biblickým poznaním. Môžeme sa odporúčať „zhovievavosťou“, keď trpezlivo znášame zlo alebo provokovanie, a „láskavosťou“, keď robíme užitočné veci pre druhých. Okrem toho sa môžeme odporúčať ako Boží služobníci tým, že prijímame vedenie jeho ducha, prejavujeme „lásku bez pokrytectva“, sme pravdovravní a spoliehame sa na Boha, že nám dá silu na vykonanie služby. Je zaujímavé, že Pavol tiež dokázal svoje postavenie služobníka „zbraňami spravodlivosti po pravici a po ľavici“. V staroveku vojaci obyčajne pravou rukou narábali mečom a v ľavej ruke držali štít. V duchovnom boji proti falošným učiteľom Pavol nepoužíval zbrane hriešneho tela — úskočnosť, podvod, klam. (2. Korinťanom 6:6, 7; 11:12–14; Príslovia 3:32) Používal spravodlivé „zbrane“ čiže prostriedky na podporu pravého uctievania. To isté by sme mali robiť aj my.

18. Ako sa budeme správať, ak sme Božími služobníkmi?

¹⁸ Ak sme Božími služobníkmi, budeme sa správať ako Pavol a jeho spolupracovníci. Budeme si počínať ako kresťania, či už s nami druhí zaobchádzajú s úctou, alebo bez úcty. Zlé správy o nás nezastavia naše kazateľské dielo, ale ani sa nestaneme pyšnými, ak sú správy o nás priaznivé. Budeme hovoriť pravdu a možno si získame uznanie za zbožné skutky. Keď budeme vystavení útoku nepriateľov a budeme v smrteľnom nebezpečenstve, budeme dôverovať v Jehovu. A disciplinovanie budeme prijímať s vďačnosťou. — 2. Korinťanom 6:8, 9.

19. Ako je možné duchovne ,mnohých obohacovať‘?

¹⁹ Pavol na konci svojej úvahy o službe zmierenia povedal, že on a jeho spoločníci sú „ako smútiaci, ale vždy sa radujúci, ako chudobní, ale mnohých obohacujúci, ako tí, ktorí nemajú nič, a predsa vlastnia všetko“. (2. Korinťanom 6:10) Hoci títo služobníci mali dôvod na smútok, pretože zažívali utrpenie, mali vnútornú radosť. Boli hmotne chudobní, ale duchovne ,mnohých obohacovali‘. Dokonca ,vlastnili všetko‘, lebo ich viera im priniesla duchovné bohatstvo — i vyhliadku na to, že sa stanú nebeskými Božími synmi. A žili bohatým a radostným životom ako kresťanskí služobníci. (Skutky 20:35) Tak ako oni, aj my môžeme ,mnohých obohatiť‘, keď sa budeme zúčastňovať na službe zmierenia práve teraz — v tento deň záchrany!

Dôveruj v záchranu od Jehovu

20. a) Čo bolo Pavlovou vrúcnou túžbou a prečo už nezostávalo veľa času? b) Čo označuje deň záchrany, v ktorom dnes žijeme?

²⁰ Keď asi okolo roku 55 n. l. Pavol napísal svoj druhý list Korinťanom, židovskému systému vecí zostávalo už len asi 15 rokov. Apoštol si vrúcne želal, aby sa Židia i pohania prostredníctvom Krista zmierili s Bohom. Bol to deň záchrany a nezostávalo už veľa času. V obdobnom závere systému vecí žijeme aj my od roku 1914. Celosvetové dielo kázania o Kráľovstve, ktoré teraz prebieha, označuje toto obdobie ako deň záchrany.

21. a) Aký ročný text bol vybratý na rok 1999? b) Čo by sme mali robiť v tento deň záchrany?

²¹ Ľudia zo všetkých národov potrebujú počuť o Božom opatrení na záchranu prostredníctvom Ježiša Krista. Teraz nie je čas otáľať. Pavol napísal: „Hľa! Teraz je deň záchrany.“ Tieto slová z 2. Korinťanom 6:2 budú v roku 1999 ročným textom Jehovových svedkov. Aké je to vhodné, keďže pred nami je niečo oveľa horšie, ako bolo zničenie Jeruzalema a jeho chrámu! Tesne pred nami je koniec celého tohto systému vecí a tento koniec sa dotkne každého človeka na zemi. Dnes — nie zajtra — je čas konať. Ak veríme, že záchrana patrí Jehovovi, ak ho milujeme a ak si ceníme večný život, neunikne nám účel Božej nezaslúženej láskavosti. S vrúcnou túžbou ctiť Jehovu dokážeme slovom i skutkom, že to naozaj myslíme vážne, keď voláme: „Hľa! Teraz je deň záchrany.“

Lebo hovorí: ,Vypočul som ťa v prijateľnom čase a v deň záchrany som ti pomohol.‘ Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany.“ (2. Korinťanom 6:1, 2)

13. Čo je podstatou Izaiáša 49:8 a ako sa tieto slová splnili prvýkrát?

¹³ Pavol cituje Izaiáša 49:8, kde sa píše: „Toto povedal Jehova: ,V čase dobrej vôle som ti odpovedal a v deň záchrany som ti pomohol; a stále som ťa ochraňoval, aby som ťa dal ako zmluvu pre ľud, aby sa obnovila krajina, aby sa navrátilo vlastníctvo spustošených dedičných vlastníctiev.‘“ Toto proroctvo sa prvýkrát splnilo, keď bol izraelský národ oslobodený zo zajatia v Babylone a neskôr sa vrátil do svojej spustošenej domovskej krajiny. — Izaiáš 49:3, 9.

14. Ako sa Izaiáš 49:8 splnil v prípade Ježiša?

¹⁴ V ďalšom splnení Izaiášovho proroctva dal Jehova svojho „sluhu“ Ježiša ako „svetlo národov, aby [Božia] záchrana bola až po najvzdialenejšie konce zeme“. (Izaiáš 49:6, 8; porovnaj Izaiáša 42:1–4, 6, 7; Matúša 12:18–21.) „Čas dobrej vôle“ čiže „prijateľný čas“ sa zjavne vzťahoval na obdobie, keď bol Ježiš na zemi. Modlil sa a Boh mu „odpovedal“. To sa ukázalo pre Ježiša ako „deň záchrany“, lebo si zachoval dokonalú rýdzosť, a tak sa stal „zodpovedným za večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú“. — Hebrejom 5:7, 9; Ján 12:27, 28.

15. Odkedy sa duchovní Izraeliti snažili dokázať hodnými Božej nezaslúženej láskavosti a prečo?

¹⁵ Pavol uplatňuje Izaiáša 49:8 na pomazaných kresťanov a prosí ich, ,aby im neunikol účel Božej nezaslúženej láskavosti‘ tým, že by v „prijateľnom čase“ a v „deň záchrany“, ktorý Boh poskytuje, nehľadali jeho dobrú vôľu. Pavol dodáva: „Hľa! Teraz je zvlášť prijateľný čas. Hľa! Teraz je deň záchrany.“ (2. Korinťanom 6:2) Od Letníc roku 33 n. l. sa duchovní Izraeliti snažili dokázať hodnými Božej nezaslúženej láskavosti, aby sa tak „prijateľný čas“ stal pre nich „dňom záchrany“.

Dôveruj v záchranu od Jehovu

20. a) Čo bolo Pavlovou vrúcnou túžbou a prečo už nezostávalo veľa času? b) Čo označuje deň záchrany, v ktorom dnes žijeme?

²⁰ Keď asi okolo roku 55 n. l. Pavol napísal svoj druhý list Korinťanom, židovskému systému vecí zostávalo už len asi 15 rokov. Apoštol si vrúcne želal, aby sa Židia i pohania prostredníctvom Krista zmierili s Bohom. Bol to deň záchrany a nezostávalo už veľa času. V obdobnom závere systému vecí žijeme aj my od roku 1914. Celosvetové dielo kázania o Kráľovstve, ktoré teraz prebieha, označuje toto obdobie ako deň záchrany.

21. a) Aký ročný text bol vybratý na rok 1999? b) Čo by sme mali robiť v tento deň záchrany?

²¹ Ľudia zo všetkých národov potrebujú počuť o Božom opatrení na záchranu prostredníctvom Ježiša Krista. Teraz nie je čas otáľať. Pavol napísal: „Hľa! Teraz je deň záchrany.“ Tieto slová z 2. Korinťanom 6:2 budú v roku 1999 ročným textom Jehovových svedkov. Aké je to vhodné, keďže pred nami je niečo oveľa horšie, ako bolo zničenie Jeruzalema a jeho chrámu! Tesne pred nami je koniec celého tohto systému vecí a tento koniec sa dotkne každého človeka na zemi. Dnes — nie zajtra — je čas konať. Ak veríme, že záchrana patrí Jehovovi, ak ho milujeme a ak si ceníme večný život, neunikne nám účel Božej nezaslúženej láskavosti. S vrúcnou túžbou ctiť Jehovu dokážeme slovom i skutkom, že to naozaj myslíme vážne, keď voláme: „Hľa! Teraz je deň záchrany.“