Oslobodenie od falošného náboženstva
„‚Vyjdite spomedzi nich...‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého‘... ‚a ja vás prijmem.‘“ — 2. KORINŤANOM 6:17.
1. Akú dohodu sa pokúšal uzavrieť Satan s Ježišom a aké dve veci sa z toho môžeme naučiť?
„DÁM ti toto všetko, ak padneš a preukážeš mi akt uctievania.“ Hoci táto ponuka bola urobená tisícročia po tom, ako začalo existovať falošné náboženstvo, poskytuje kľúč k porozumeniu toho, kto stojí za falošným uctievaním a aký je jeho účel. Koncom roku 29 n. l. ponúkol Diabol Ježišovi všetky kráľovstvá sveta výmenou za jediný akt uctievania. Táto príhoda svedčí o dvoch veciach: že kráľovstvá tohto sveta boli Satanove, takže ich mohol ponúknuť, a že konečným cieľom falošného náboženstva je uctievanie Diabla. — Matúš 4:8, 9.
2. Čo sa dozvedáme z Ježišových slov v Matúšovi 4:10?
2 Ježiš svojou odpoveďou nielenže zavrhol falošné náboženstvo, ale tiež ukázal, čo zahŕňa pravé náboženstvo. Vyhlásil: „Odíď, Satan! Lebo je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.‘“ (Matúš 4:10) Cieľom pravého náboženstva je preto uctievanie jediného pravého Boha, Jehovu. Zahŕňa vieru a poslušnosť a konanie Jehovovej vôle.
Pôvod falošného náboženstva
3. a) Kedy a ako začalo na zemi existovať falošné náboženstvo? b) Čo je prvým zaznamenaným skutkom náboženskej neznášanlivosti a ako odvtedy pokračuje náboženské prenasledovanie?
3 Falošné náboženstvo začalo na zemi existovať vtedy, keď prví ľudia neposlúchli Boha a prijali hadov návrh, aby sami rozhodovali o tom, čo je „dobré a zlé“. (1. Mojžišova 3:5) Keď tak urobili, zavrhli Jehovovu spravodlivú zvrchovanosť a opustili správne uctievanie, pravé náboženstvo. Boli prvými ľuďmi, „ktorí vymenili Božiu pravdu za lož a zbožňovali stvorenie a preukazovali mu svätú službu radšej ako Tomu, ktorý stvoril všetko“. (Rimanom 1:25) Stvorenie, ktoré si nevedomky zvolili uctievať, nebol nikto iný ako Satan Diabol, „prahad“. (Zjavenie 12:9) Ich najstarší syn Kain odmietol riadiť sa Jehovovou láskavou radou, a tak sa vzbúril proti jeho zvrchovanosti. Vedome či nevedome sa Kain stal „dieťaťom toho zlého“, Satana, a uctieval Diabla. Zabil svojho mladšieho brata Ábela, ktorý pestoval pravé uctievanie v pravom náboženstve. (1. Jána 3:12, Revised English Bible; 1. Mojžišova 4:3–8; Hebrejom 11:4) Ábelova krv bola prvou krvou preliatou pre náboženskú neznášanlivosť. Je smutné, že falošné náboženstvo pokračuje v prelievaní nevinnej krvi až do dnešných dní. — Pozri Matúša 23:29–35; 24:3, 9.
4. Ktoré biblické texty v prípade Noacha ukazujú povahu pravého náboženstva?
4 Pred potopou sa Satanovi podarilo odvrátiť od pravého náboženstva väčšinu ľudstva. Noach však „našiel priazeň v Jehovových očiach“. Prečo? Pretože „chodil s pravým Bohom“. Inými slovami, pestoval pravé uctievanie. Pravé náboženstvo nie je obrad ani rituál, ale spôsob života. Znamená to prejavovať vieru v Jehovu a poslušne mu slúžiť, ‚chodiť s ním‘. Noach to robil. — 1. Mojžišova 6:8, 9, 22; 7:1; Hebrejom 11:6, 7.
5. a) Čo sa Diabol pokúšal zriadiť po potope a ako? b) Ako Jehova zmaril Diablov plán a aký bol výsledok?
5 Krátko po potope Diabol zjavne použil Nimróda, muža neslávne známeho svojím ‚odporom voči Jehovovi‘, v úsilí zjednotiť celé ľudstvo určitým spôsobom uctievania, ktoré by opäť odporovalo Jehovovi. (1. Mojžišova 10:8, 9; 11:2–4) Bolo by to bývalo jedno zjednotené falošné náboženstvo, jednotné uctievanie Diabla, sústredené okolo mesta a veže, ktorú postavili jeho ctitelia. Jehova zmaril tento plán tým, že zmiatol „jeden jazyk“, ktorým vtedy hovorilo celé ľudstvo. (1. Mojžišova 11:5–9) Preto sa mesto začalo nazývať Bábel, neskôr Babylon, pričom obidve mená znamenajú „zmätok“. Tento jazykový zmätok spôsobil rozptýlenie ľudstva po celej zemi.
6. a) Aké náboženské predstavy boli vštepené Satanovým ctiteľom v Babylone predtým, ako boli rozptýlení? b) Prečo majú náboženstvá na celom svete podobné náuky? c) Akému Satanovmu zámeru slúžil Babylon a čoho symbolom sa stalo toto staroveké mesto?
6 Predsa sa však zdá, na základe dejín mytológie a náboženstva, že predtým, ako Jehova rozptýlil ľudstvo, Satan vštepil do mysle svojich ctiteľov určité základné prvky falošného náboženstva. Tieto zahŕňali náboženské predstavy duše, ktorá po smrti žije ďalej, strach z mŕtvych a existenciu pekelného podsvetia, spolu s uctievaním nespočetného množstva bohov a bohýň, z ktorých niektorí boli zoskupení do triád. Takéto prvky viery rozniesli rozličné jazykové skupiny až do končín zeme. Postupom času prešli tieto základné predstavy rozličnými obmenami. Ale väčšinou tvoria kostru falošného náboženstva vo všetkých častiach sveta. Hoci bol Satanov pokus vytvoriť jedno zjednotené falošné náboženstvo s jeho svetovým hlavným mestom v Babylone zmarený, uspokojil sa s rozličnými formami falošného uctievania, ktoré mali babylonský pôvod a boli navrhnuté tak, aby odvrátili uctievanie od Jehovu na neho. Babylon bol aj počas ďalších storočí vplyvným centrom modlárstva, mágie, čarodejníctva a astrológie — čo všetko sú podstatné zložky falošného náboženstva. Neprekvapuje, že kniha Zjavenie symbolicky označuje svetovú ríšu falošného náboženstva ako nečistú prostitútku menom Veľký Babylon. — Zjavenie 17:1–5.
Pravé náboženstvo
7. a) Prečo nebolo pravé náboženstvo ovplyvnené zmiatnutím jazyka? b) Kto sa stal známym ako „otec všetkých, ktorí majú vieru“, a prečo?
7 Pochopiteľne to, že Jehova zmiatol ľudské vyjadrovacie prostriedky v Bábeli, neovplyvnilo pravé náboženstvo. Pred potopou verní muži a ženy ako Ábel, Enoch, Noach, Noachova manželka a Noachovi synovia a nevesty pestovali pravé uctievanie. Po potope zostalo pravé uctievanie zachované v rodovej línii Noachovho syna Sema. Semov potomok Abrahám pestoval pravé uctievanie a stal sa známy ako „otec všetkých, ktorí majú vieru“. (Rimanom 4:11) Jeho viera bola podopretá skutkami. (Jakub 2:21–23) Jeho náboženstvo bolo spôsobom života.
8. a) Ako bolo pravé náboženstvo postavené proti falošnému v 16. storočí pred n. l. a s akým výsledkom? b) Aké nové usporiadanie uviedol Jehova do platnosti v súvislosti s čistým uctievaním?
8 Pravé uctievanie pokračovalo v rodovej línii Abrahámových potomkov — Izáka, Jakoba (alebo Izraela) a dvanástich Jakobových synov, z ktorých vzniklo dvanásť kmeňov Izraela. Záver 16. storočia pred n. l. zastihol Abrahámových potomkov prostredníctvom Izáka, ako zápasia o zachovanie čistého náboženstva v nepriateľskom, pohanskom prostredí — Egypte — kde boli podrobení otroctvu. Jehova použil svojho verného služobníka Mojžiša z kmeňa Lévi, aby vyslobodil svojich ctiteľov z egyptského jarma, z krajiny presiaknutej falošným náboženstvom. Prostredníctvom Mojžiša Jehova uzavrel zmluvu s Izraelom, a urobil ho svojím vyvoleným ľudom. V tom čase Jehova zaviedol uctievanie podľa sústavy písaných zákonov a dočasne ho zasadil do rámca systému obetí prinášaných kňazstvom, a do hmotnej svätyne, ktorou bol najprv prenosný svätostánok a potom chrám v Jeruzaleme.
9. a) Ako sa uctievalo v súlade s pravým náboženstvom pred zmluvou Zákona? b) Ako ukázal Ježiš, že hmotné prvky Zákona neboli trvalého rázu?
9 Treba si však všimnúť, že tieto hmotné prvky sa nemali stať trvalými zložkami pravého náboženstva. Zákon bol „tieňom budúcich vecí“. (Kolosanom 2:17; Hebrejom 9:8–10; 10:1) Pred mojžišovským Zákonom v patriarchálnych dobách hlavy rodov zjavne zastupovali svoje domácnosti pri prinášaní obetí na oltároch, ktoré postavili. (1. Mojžišova 12:8; 26:25; 35:2, 3; Jób 1:5) Ale vtedy ešte nebolo organizované kňazstvo ani systém obetí s ustálenými postupmi a obradmi. Okrem toho sám Ježiš ukázal dočasnú povahu uzákoneného uctievania sústredeného v Jeruzaleme, keď povedal jednej Samaritánke: „Prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu [Gerizim, bývalom mieste samaritánskeho chrámu], ani v Jeruzaleme... Prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou.“ (Ján 4:21–23) Ježiš ukázal, že nie hmotnými vecami, ale duchom a pravdou sa musí uctievať v pravom náboženstve.
Babylonské zajatie
10. a) Prečo Jehova dovolil, aby bol jeho ľud odvlečený do zajatia v Babylone? b) Akými dvoma spôsobmi oslobodil Jehova verný ostatok v roku 537 pred n. l. a čo bolo hlavným účelom ich návratu do Judska?
10 Od vzbury v Edene stále existuje nepriateľstvo medzi pravým a falošným náboženstvom. Niekedy boli praví ctitelia, obrazne povedané, zajatí falošným náboženstvom, ktoré bolo od Nimródových čias predstavované Babylonom. Ešte skôr ako Jehova dovolil, aby bol jeho ľud odvlečený do zajatia v Babylone v roku 617 pred n. l. a 607 pred n. l., už padol za obeť babylonskému falošnému náboženstvu. (Jeremiáš 2:13–23; 15:2; 20:6; Ezechiel 12:10, 11) V roku 537 pred n. l. sa verný ostatok vrátil do Judska. (Izaiáš 10:21) Dbal na prorockú výzvu: „Vyjdite z Babylonu!“ (Izaiáš 48:20) To nemalo byť iba telesné vyslobodenie. Bolo to tiež duchovné vyslobodenie z prostredia nečistého, modlárskeho falošného náboženstva. Tento verný ostatok dostal preto príkaz: „Odvráťte sa, odvráťte sa, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa ničoho nečistého; vyjdite z jeho stredu, zachovajte sa čistí, vy, ktorí nosíte Jehovovo náčinie.“ (Izaiáš 52:11) Hlavným účelom ich návratu do Judska bolo obnoviť čisté uctievanie, pravé náboženstvo.
11. Aký nový náboženský vývoj, okrem obnovenia čistého uctievania v Judsku, nastal v šiestom storočí pred n. l.?
11 Je zaujímavé, že to isté šieste storočie pred n. l. sa stalo svedkom nového rozvetvenia falošného náboženstva v rámci Veľkého Babylonu. Videlo zrod budhizmu, konfucianizmu, zoroastrizmu a jainizmu, nehovoriac o racionalistickej gréckej filozofii, ktorá mala neskôr tak veľmi ovplyvniť cirkvi kresťanstva. A tak zatiaľ čo sa v Judsku obnovovalo čisté uctievanie, Boží úhlavný nepriateľ zaobstarával širšiu možnosť výberu falošného náboženstva.
12. Aké oslobodenie z babylonského zajatia sa uskutočnilo v prvom storočí n. l. a akú výstrahu dal Pavol?
12 V čase, keď sa v Izraeli objavil Ježiš, väčšina Židov pestovala rozličné formy judaizmu, čo bola forma náboženstva, ktorá prijala mnohé babylonské náboženské predstavy. Pripojil sa k Veľkému Babylonu. Kristus ho odsúdil a oslobodil svojich učeníkov z babylonského zajatia. (Matúš, kapitola 23; Lukáš 4:18) Apoštol Pavol citoval Izaiášovo proroctvo a uplatnil ho na kresťanov, ktorí sa museli chrániť pred nečistým vplyvom Veľkého Babylonu, pretože v oblastiach kde zvestoval, bolo veľmi rozšírené falošné náboženstvo a grécka filozofia. Napísal: „Či je v zhode Boží chrám s [babylonskými] modlami? Veď sme chrámom živého Boha; tak ako povedal Boh: ‚Budem bývať medzi nimi a prechádzať sa medzi nimi a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.‘ ‚„Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,“ hovorí Jehova, „a prestaňte sa dotýkať nečistého“‘; ‚„a ja vás prijmem.“‘“ — 2. Korinťanom 6:16, 17.
Oslobodenie od falošného náboženstva v čase konca
13. Čo naznačujú posolstvá, ktoré poslal Kristus siedmim zborom v Malej Ázii, a čo sa objavilo?
13 Posolstvá, ktoré poslal Kristus siedmim zborom v Malej Ázii prostredníctvom Zjavenia daného apoštolovi Jánovi, jasne naznačujú, že koncom prvého storočia n. l. sa do kresťanského zboru vkrádali babylonské náboženské praktiky a postoje. (Zjavenie, kapitoly 2 a 3) Odpadlíctvo prekvitalo zvlášť od druhého do piateho storočia n. l., následkom čoho sa objavila skazená napodobenina čistého kresťanského náboženstva. Do učenia odpadlíckeho kresťanstva boli včlenené také babylonské náuky, ako nesmrteľnosť duše, horiace peklo a trojica. Katolícke, ortodoxné a neskôr i protestanské cirkvi prijali tieto falošné dogmy a stali sa tak časťou Veľkého Babylonu, Diablovej svetovej ríše falošného náboženstva.
14, 15. a) Čo ukázalo Ježišovo podobenstvo o pšenici a burine? b) Čo sa stalo koncom 19. storočia a aký pokrok urobili praví kresťania do roku 1914 vzhľadom na náuky?
14 Pravé náboženstvo však nikdy nebolo úplne zničené. Počas storočí tu vždy boli ľudia milujúci pravdu, a niektorí z nich zaplatili za svoju vernosť Jehovovi a jeho Slovu, Biblii, životom. Ale ako ukazuje Ježišovo podobenstvo o pšenici a burine, symbolická pšenica, čiže pomazaní synovia Kráľovstva, bude oddelená od buriny, čiže synov toho zlého, iba v „závere systému vecí“. (Matúš 13:24–30, 36–43) Ako sa približoval čas konca — čas na uskutočnenie tohto oddeľovania — úprimní bádatelia Biblie sa začali koncom 19. storočia oslobodzovať z pút falošného náboženstva.
15 Do roku 1914 si títo kresťania, ktorí sú dnes známi ako Jehovovi svedkovia, vypestovali silnú vieru vo výkupné. Vedeli, že Kristova prítomnosť musí byť neviditeľná. Rozumeli, že rok 1914 bude označovať koniec „časov pohanov“. (Lukáš 21:24, RP) A jasne chápali význam duše a vzkriesenia. Rozpoznali tiež veľký omyl učenia cirkví o ohnivom pekle a trojici. Dozvedeli sa Božie meno, začali ho používať a pochopili nesprávnosť evolučnej teórie a pestovania špiritizmu.
16. Na akú výzvu reagovali pomazaní kresťania v roku 1919?
16 Odhodením pút falošného náboženstva sa urobil dobrý začiatok. A v roku 1919 Veľký Babylon úplne stratil svoju moc nad Božím ľudom. Ako bol ostatok Židov oslobodený z Babylonu v roku 537 pred n. l., tak i verný ostatok pomazaných kresťanov dbal na výzvu, aby ‚vyšiel z jeho stredu [z Veľkého Babylonu]‘. — Izaiáš 52:11.
17. a) Aký vývoj nasledoval od roku 1922 a aká potreba bola citeľná medzi Božím ľudom? b) Aký extrémny postoj bol zaujatý a prečo je to pochopiteľné?
17 Od roku 1922 boli publikované a verejne rozširované tvrdo zasahujúce biblické pravdy, ktoré odhaľovali babylonské falošné náboženstvo, zvlášť cirkvi kresťanstva. Bolo cítiť potrebu vštepiť do mysle Božieho očisteného ľudu, že oddelenie sa od všetkých foriem falošného náboženstva musí byť úplné. Preto sa celé roky dokonca vyhýbalo používaniu slova „náboženstvo“, keď sa hovorilo o čistom uctievaní. Po uliciach veľkých miest nosili heslá ako „Náboženstvo je osídlo a podvod“. Knihy ako Vláda (1928) a „Pravda vás oslobodí“ (1943) urobili jasný rozdiel medzi „kresťanmi“ a „náboženstvom“. Tento extrémny postoj je pochopiteľný, pretože sa bolo treba jednoznačne oddeliť od všadeprítomných náboženských systémov Veľkého Babylonu.
Pravé a falošné náboženstvo
18. Aké nové porozumenie pojmu „náboženstvo“ bolo dané v roku 1951 a ako je to vysvetlené v Ročenke 1975?
18 Potom, v roku 1951, dozrel čas, aby Jehova dal svojmu ľudu krištáľovo jasné porozumenie rozdielu medzi pravým a falošným náboženstvom. Ročenka Jehovových svedkov 1975 hovorí: „V roku 1951 sa zástancovia pravého uctievania dozvedeli niečo významné o pojme ‚náboženstvo‘. Niektorí z nich by si mohli dobre spomenúť na rok 1938, keď príležitostne nosili heslo podnecujúce k zamysleniu: ‚Náboženstvo je osídlo a podvod‘. Z ich stanoviska bolo vtedy každé ‚náboženstvo‘ nekresťanské, pochádzajúce od Diabla. Ale Strážna veža z 15. marca 1951 schválila v súvislosti s náboženstvom používanie prívlastkov ‚pravý‘ a ‚falošný‘. Okrem toho sa v pútavej knihe What Has Religion Done for Mankind? [Čo urobilo náboženstvo pre ľudstvo?] (vydanej v roku 1951 a zverejnenej v Anglicku počas zjazdu ‚Čisté uctievanie‘ na londýnskom štadióne Wembley) hovorilo: ‚Podľa spôsobu použitia znamená „náboženstvo“ vo svojej najjednoduchšej definícii systém uctievania, spôsob uctievania, bez ohľadu na to, či je to pravé, alebo falošné uctievanie. To je v súlade s významom hebrejského slova pre náboženstvo, abohdáh, ktoré doslova znamená „služba“, bez ohľadu na to, komu sa preukazuje.‘ Preto sa medzi Jehovovými svedkami začali bežne používať výrazy ‚falošné náboženstvo‘ a ‚pravé náboženstvo‘.“ — Strana 225 (angl.)
19, 20. a) Prečo nemali byť praví ctitelia znepokojení používaním slova „náboženstvo“, keď sa uplatní na čisté uctievanie? b) Čo umožnilo Jehovovmu ľudu urobiť toto nové porozumenie?
19 V odpovedi na otázku čitateľov sa v Strážnej veži z 15. augusta 1951 uvádzalo: „Nikto by sa nemal znepokojovať nad používaním pojmu ‚náboženstvo‘. To, že ho používame, nás nezatrieďuje medzi falošné náboženstvá viazané tradíciou, tak ako to, že sa nazývame kresťanmi, nás nezaraďuje medzi falošných kresťanov kresťanstva.“
20 Toto nové porozumenie slova „náboženstvo“, ktoré má ďaleko ku kompromisu, umožnilo Jehovovmu ľudu rozšíriť priepasť medzi pravým a falošným uctievaním, ako to ukáže nasledujúci článok.
Vyskúšajme svoje porozumenie
◻ Kedy a ako začalo na zemi existovať falošné náboženstvo?
◻ Čo sa Satan pokúšal zriadiť po potope a ako bol jeho plán zmarený?
◻ Symbolom čoho sa stal Babylon?
◻ Aké oslobodenie sa uskutočnilo v roku 537 pred n. l., v prvom storočí n. l. a v roku 1919?
◻ Aké nové porozumenie slova „náboženstvo“ bolo dané v roku 1951 a prečo vtedy?
[Rámček/obrázok na strane 11]
Falošné náuky, ktorým veria ľudia po celom svete, majú svoj pôvod v Babylone:
◻ Trojice čiže triády bohov
◻ Ľudská duša prežíva smrť
◻ Špiritizmus — rozprávanie s „mŕtvymi“
◻ Používanie obrazov pri uctievaní
◻ Zaklínadlá na uzmierenie démonov
◻ Vláda mocného duchovenstva