Čo o tom hovorí Biblia?
Karnevalové slávnosti — sú vhodné, alebo nevhodné?
„JEDNODUCHO tomu nemôžete odolať,“ hovorí Michael. „Hudba vás dvíha zo stoličky, roztancováva vás, spôsobuje, že vám horí tvár — máte karnevalovú horúčku!“ Karneval naozaj každý rok zrýchľuje tlkot srdca miliónov ľudí po celom svete, ale nikde nie je táto horúčka taká silná ako v krajine, kde žije Michael — v Brazílii. V týždni pred Popolcovou stredou si Brazília oblečie svoje najkrajšie šaty, odhodí hodiny a kalendáre a vrhne sa do predstavenia, ktoré rozhýbe krajinu od amazonských lesov až po pláže Ria de Janeiro. Je čas spievať, tancovať sambu a na všetko zabudnúť.
„To je jeden z dôvodov, prečo je karneval taký populárny,“ vysvetľuje Michael, ktorý bol roky nadšeným účastníkom karnevalov. „Karneval umožňuje ľuďom zabudnúť na ich biedu.“ A najmä milióny chudobných — ktorí žijú bez dostatočného množstva vody, bez elektriny, bez zamestnania a bez nádeje — majú toho veľa, na čo chcú zabudnúť. Pre nich je karneval ako aspirín: možno neodstráni problémy, ale aspoň otupí bolesť. K tomu si pripojte názor niektorých rímskokatolíckych duchovných — jeden biskup povedal, že karneval je „veľmi prospešný pre psychickú rovnováhu ľudí“. Preto je ľahko pochopiteľné, že veľa ľudí sa pozerá na karneval ako na užitočnú a schválenú zábavu. Ale aký názor na karnevalové oslavy má Biblia?
Veselá zábava, alebo hýrenie?
Božie Slovo hovorí, že je „čas smiať sa... a čas poskakovať“. (Kazateľ 3:4) Keďže hebrejské slovo pre „smiať sa“ možno preložiť aj ako „oslavovať“, je zrejmé, že náš Stvoriteľ na tom nevidí nič zlé, ak zdravým spôsobom príjemne trávime čas. (Pozri 1. Samuelovu 18:6, 7.) V skutočnosti nám Božie Slovo hovorí, aby sme sa tešili a radovali. (Kazateľ 3:22; 9:7) Biblia teda schvaľuje vhodné veselé zábavy.
Biblia však neschvaľuje všetky formy veselej zábavy. Apoštol Pavol hovorí, že hýrenie alebo neviazaná zábava patrí medzi „skutky tela“ a že tí, ktorí sa oddávajú hýreniu, „nezdedia Božie kráľovstvo“. (Galaťanom 5:19–21) Pavol preto napomínal kresťanov, aby ‚chodili slušne, nie v hýrení‘. (Rimanom 13:13) Takže vzniká otázka, do ktorej kategórie patrí karneval — k nevinným veselým zábavám, alebo k bezuzdnému hýreniu? Aby sme si na to mohli dať odpoveď, vysvetlime si najprv, čo Biblia považuje za hýrenie.
Slovo „hýrenie“, alebo po grécky komos, sa v Kresťanských gréckych Písmach vyskytuje trikrát, a to vždy v negatívnom zmysle. (Rimanom 13:13; Galaťanom 5:21; 1. Petra 4:3) A nie div, pretože komos pochádza z nehanebných osláv, ktoré boli raným kresťanom hovoriacim po grécky dobre známe. O ktoré slávnosti išlo?
Historik Will Durant hovorí: „Skupina ľudí nesúcich posvätný falus [symbol mužského pohlavného orgánu] a spievajúcich dithyramby [chválospevy] Dionýzovi... to bolo v gréckej terminológii komos čiže hýrenie.“ Dionýza, v gréckej mytológii boha vína, neskôr prijali Rimania, ktorí ho premenovali na Bakchusa. Ale súvislosť s oslavami komos prežila zmenu mena. Biblický učenec Dr. James Macknight píše: ‚Slovo komois [množné číslo od komos] pochádza z mena Comus, boha hodovania a hýrenia. Tieto hýrenia sa konali na počesť Bakchusa, ktorý bol z toho dôvodu pomenovaný Comastes.‘ Áno, oslavy Dionýza a Bakchusa boli doslovným hýrením. Čím sa vyznačovali tieto oslavy?
Vykreslené ako hýrenie
Podľa Duranta počas gréckych slávností na počesť Dionýza davy oslavujúcich „pili bez obmedzenia a... toho, kto neodhodil zábrany, považovali za hlúpeho. Kráčali v divokom sprievode... a pri pití a tanci upadli do tranzu, v ktorom stratili všetky zábrany.“ Podobne rímske slávnosti na počesť Bakchusa (nazývané bakchanálie) boli charakteristické pitím alkoholu, oplzlými piesňami a hudbou, a boli to výjavy „veľmi potupného počínania“, píše Macknight. Šialené davy, nadmerné pitie alkoholu, zmyselný tanec a hudba a nemorálny sex tvorili základné prvky grécko-rímskych hýrení.
Majú aj dnešné karnevaly tieto prvky, ktoré z nich robia hýrenie? Uvažujme o niekoľkých citátoch zo správ o karnevalových slávnostiach: „Extrémne divoké davy.“ „Štvordňový flám s alkoholom a zábavou po celú noc.“ „Fyzická nevoľnosť po karnevale môže u niektorých hýrivcov trvať niekoľko dní.“ „Vystúpenia ‚heavymetalových‘ skupín sú v porovnaní s ohlušujúcimi zvukmi zblízka... slabé.“ „Akýkoľvek karneval v dnešnej dobe bez homosexuálov je ako biftek na korení bez korenia.“ „Karneval sa stal synonymom pre úplnú nahotu.“ Karnevalové tance charakterizovali „scény masturbácie... a rôznych foriem sex[uálnych] stykov“.
Naozaj, podobnosť medzi dnešnými karnevalmi a antickými slávnosťami je taká nápadná, že nejaký bakchusovský hýrivec by sa tam sotva vynímal, keby sa prebudil uprostred súčasnej karnevalovej oslavy. A to by nás nemalo prekvapovať, ako poznamenáva brazílsky televízny producent Cláudio Petraglia, pretože podľa jeho slov dnešný karneval „má pôvod v oslavách Dionýza a Bakchusa a to je aj skutočný charakter karnevalu“. The New Encyclopædia Britannica uvádza, že karneval možno spojiť s pohanskou oslavou saturnálií v starovekom Ríme. Preto karneval, hoci patrí k odlišnej dobe, patrí k rovnakému druhu zábavy ako jeho predchodcovia. Aký je názov tohto druhu zábavy? Hýrenie.
Aký účinok by malo mať toto poznanie na kresťanov dnes? Rovnaký ako na raných kresťanov žijúcich v provinciách Malej Ázie, ktoré boli ovplyvnené Gréckom. Skôr než sa stali kresťanmi, žili „v skutkoch voľného správania, rozkošiach, nadmernom pití vína, hýrení [komos], pijatikách a nezákonných modlárstvach“. (1. Petra 1:1; 4:3, 4) Ale po tom, čo sa dozvedeli, že Boh sa na hýrenie pozerá ako na „skutky, ktoré patria tme“, prestali sa zúčastňovať osláv, ktoré sa podobali karnevalom. — Rimanom 13:12–14.
Michael, o ktorom sme sa už zmienili, to urobil. Vysvetľuje prečo: „Keď moje biblické poznanie rástlo, videl som, že karnevalové oslavy a biblické zásady sú ako olej a voda — jednoducho sa nedajú spojiť.“ V roku 1979 sa Michael rozhodol. Úplne zanechal karnevalové slávnosti. Ako sa rozhodnete vy?
[Obrázok na strane 14]
Grécka amfora z predkresťanskej éry zobrazujúca Dionýza (postava vľavo)
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením The British Museum