Ďalej kráčaj po Jehovovej ceste

„Dúfaj v Jehovu a zachovávaj jeho cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem.“ — ŽALM 37:34.

1, 2. Čo znamenalo kráčať po Jehovovej ceste pre kráľa Dávida a čo si to vyžaduje od nás dnes?

„DAJ mi poznať cestu, ktorou mám kráčať, lebo k tebe som pozdvihol dušu.“ (Žalm 143:8) Dnešní kresťania z celého srdca opakujú tieto slová kráľa Dávida. Úprimne sa chcú páčiť Jehovovi a kráčať po jeho ceste. Čo k tomu patrí? Pre Dávida to znamenalo zachovávať Boží zákon. Znamenalo to aj dôverovať Jehovovi viac ako spojenectvu s národmi. A, pravdaže, znamenalo to lojálne slúžiť jemu, a nie bohom okolitých národov. Pre kresťanov znamená kráčať po Jehovovej ceste ešte niečo viac.

² Kráčať po Jehovovej ceste dnes napríklad znamená prejavovať vieru vo výkupnú obeť Ježiša Krista, a tak uznávať, že on je „cesta a pravda a život“. (Ján 3:16; 14:6; Hebrejom 5:9) Znamená to tiež napĺňať „Kristov zákon“, podľa ktorého máme prejavovať lásku jeden druhému, no najmä Ježišovým pomazaným bratom. (Galaťanom 6:2; Matúš 25:34–40) Tí, ktorí kráčajú po Jehovovej ceste, milujú jeho zásady a prikázania. (Žalm 119:97; Príslovia 4:5, 6) Vážia si svoju drahocennú výsadu zúčastňovať sa na kresťanskej službe. (Kolosanom 4:17; 2. Timotejovi 4:5) Modlitba je stálou súčasťou ich života. (Rimanom 12:12) A ‚dávajú prísne pozor, aby chodili nie ako nemúdri, ale ako múdri‘. (Efezanom 5:15) Určite neobetujú duchovné bohatstvo dočasným hmotným výhodám alebo nezákonným telesným rozkošiam. (Matúš 6:19, 20; 1. Jána 2:15–17) Okrem toho, veľmi dôležitá je aj lojálnosť voči Jehovovi a dôvera v neho. (2. Korinťanom 1:9; 10:5; Efezanom 4:24) Prečo? Lebo naša situácia je veľmi podobná situácii v starovekom Izraeli.

Potreba dôvery a lojálnosti

 3. Prečo nám lojálnosť, viera a dôvera pomôžu ďalej kráčať po Jehovovej ceste?

³ Izrael bol malý národ obklopený nepriateľskými susedmi, ktorí uctievali svoje modly neviazanými obradmi. (1. Paralipomenon 16:26) Iba Izrael slúžil jedinému pravému a neviditeľnému Bohu, Jehovovi, a ten vyžadoval, aby Izraeliti zachovávali vysoké mravné normy. (5. Mojžišova 6:4) Podobne aj dnes len niekoľko miliónov ľudí uctieva Jehovu, a pritom na svete žije takmer šesť miliárd ľudí, ktorých normy a náboženské názory sú od ich veľmi odlišné. Ak patríme k tým niekoľkým miliónom, musíme si dávať pozor, aby sme sa nenechali negatívne ovplyvniť. Ako to môžeme robiť? Pomôže nám lojálnosť voči Jehovovi Bohu, viera v neho a pevná dôvera, že splní svoje sľuby. (Hebrejom 11:6) To nám zabráni vkladať dôveru v to, v čo dúfa svet. — Príslovia 20:22; 1. Timotejovi 6:17.

 4. Prečo sú národy „myšlienkovo v tme“?

⁴ Apoštol Pavol ukázal, nakoľko odlišní musia byť kresťania od sveta, keď napísal: „Preto o tom hovorím a svedčím v Pánovi, aby ste už ďalej nechodili tak, ako chodia tiež národy v neužitočnosti svojej mysle, pričom sú myšlienkovo v tme a odcudzení životu, ktorý patrí Bohu, pre nevedomosť, ktorá je v nich, pre necitlivosť svojho srdca.“ (Efezanom 4:17, 18) Ježiš je „pravé svetlo“. (Ján 1:9) Všetci, ktorí ho odmietajú alebo ktorí tvrdia, že v neho veria, ale neposlúchajú „Kristov zákon“, sú „myšlienkovo v tme“. Nechodia po Jehovovej ceste a sú „odcudzení životu, ktorý patrí Bohu“. Nech sa považujú za akokoľvek múdrych zo svetského hľadiska, ‚je v nich nevedomosť‘, pokiaľ ide o jediné poznanie, ktoré vedie k životu, poznanie o Jehovovi Bohu a Ježišovi Kristovi. — Ján 17:3; 1. Korinťanom 3:19.

 5. Hoci vo svete žiari svetlo pravdy, prečo mnoho sŕdc nereaguje?

⁵ A predsa vo svete žiari svetlo pravdy! (Žalm 43:3; Filipanom 2:15) „Pravá múdrosť stále hlasno volá priamo na ulici.“ (Príslovia 1:20) Minulý rok venovali Jehovovi svedkovia vyše miliardy hodín rozprávaniu svojim blížnym o Jehovovi Bohu a o Ježišovi Kristovi. Státisíce ľudí zareagovalo. Malo by nás však prekvapovať, že mnohí ďalší nezareagovali? Nie. Pavol spomenul ‚necitlivosť ich srdca‘. Niektorí majú necitlivé srdcia pre sebectvo alebo pre lásku k peniazom. Ďalší sú ovplyvnení falošným náboženstvom alebo svetskými názormi, ktoré sú dnes také rozšírené. Tvrdé životné skúsenosti viedli mnohých k tomu, že sa obrátili k Bohu chrbtom. Ďalší odmietajú spĺňať Jehovove vysoké mravné normy. (Ján 3:20) Mohlo by sa srdce človeka, ktorý už kráča po Jehovovej ceste, stať v týchto ohľadoch necitlivým?

6, 7. Hoci Izraeliti boli ctiteľmi Jehovu Boha, v akých situáciách odpadli a prečo?

⁶ To sa predsa stalo starovekému Izraelu, ako ukázal Pavol. Napísal: „Toto sa nám stalo ako príklad, aby sme neboli ľuďmi túžiacimi po škodlivých veciach, tak ako po nich túžili oni. Ani sa nestaňte modlármi ako niektorí z nich, tak ako je napísané: ‚Ľud sa posadil, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali.‘ Ani nesmilnime, ako smilnili niektorí z nich, takže ich padlo v jeden deň dvadsaťtritisíc.“ — 1. Korinťanom 10:6–8.

⁷ Pavol hovorí najprv o situácii, keď Izraeliti uctievali na úpätí vrchu Sinaj zlaté teľa. (2. Mojžišova 32:5, 6) Tým priamo porušili Boží príkaz, ktorý sa zaviazali poslúchať len niekoľko týždňov predtým. (2. Mojžišova 20:4–6; 24:3) Potom sa Pavol zmieňuje o čase, keď sa Izrael klaňal Baalovi s moábskymi dcérami. (4. Mojžišova 25:1–9) Uctievanie teľaťa sa vyznačovalo veľkou neviazanosťou a ‚zábavou‘.a Uctievanie Baala sprevádzala hrubá sexuálna nemravnosť. (Zjavenie 2:14) Prečo sa Izraeliti dopustili takých hriechov? Lebo dovolili, aby ich srdcia začali ‚túžiť po škodlivých veciach‘ — či už to bolo modlárstvo, alebo neviazané správanie, ktoré s tým bolo spojené.

 8. Čo sa môžeme naučiť zo skúseností Izraela?

⁸ Pavol naznačil, že z týchto udalostí by sme sa mali poučiť. V akom smere? Je nemysliteľné, aby sa kresťan klaňal zlatému teľaťu alebo nejakému starovekému moábskemu bohu. Ale ako je to s nemravnosťou alebo s bezuzdnou neviazanosťou? Tie sú dnes bežné, a ak dovolíme, aby v našom srdci rástla túžba po takých veciach, postavia sa medzi nás a Jehovu. Výsledok bude rovnaký, ako keby sme sa dopustili modlárstva — odcudzenie sa Bohu. (Porovnaj Kolosanom 3:5; Filipanom 3:19.) Pavol uzatvára rozbor týchto udalostí nabádaním spoluveriacich: „Utekajte pred modlárstvom.“ — 1. Korinťanom 10:14.

Pomoc pri kráčaní po Božej ceste

 9. a) Akú pomoc dostávame, aby sme mohli ďalej kráčať po Jehovovej ceste? b) Čo je jedným zo spôsobov, ako môžeme počuť ‚slovo za nami‘?

⁹ Ak sme rozhodnutí ďalej kráčať po Jehovovej ceste, nie sme ponechaní bez pomoci. Izaiáš predpovedal: „Tvoje uši počujú za tebou slovo, ktoré hovorí: ‚Toto je tá cesta. Choďte po nej,‘ keby ste šli doprava alebo keby ste šli doľava.“ (Izaiáš 30:21) Ako ‚naše uši‘ počujú ‚za sebou slovo‘? Dnes nikto nepočuje doslovný Boží hlas ani nedostáva od Boha osobné posolstvo. „Slovo“, ktoré počuť, prichádza k nám všetkým rovnakým spôsobom. Predovšetkým prichádza prostredníctvom inšpirovaných Písiem, Biblie, ktorá obsahuje Božie myšlienky a záznam o Božom zaobchádzaní s ľuďmi. Keďže sme každodenne vystavení propagande zo zdrojov ‚odcudzených životu, ktorý patrí Bohu‘, v záujme dobrého duchovného zdravia by sme si mali pravidelne čítať Bibliu a rozjímať o nej. To nám pomôže vyhnúť sa ‚márnostiam‘ a byť ‚celkom spôsobilí, úplne vyzbrojení pre každé dobré dielo‘. (Skutky 14:14, 15; 2. Timotejovi 3:16, 17) Posilní nás to, upevní a pomôže urobiť ‚našu cestu úspešnou‘. (Jozua 1:7, 8) Jehovovo Slovo nás preto nabáda: „Teraz ma, synovia, počúvajte; áno, šťastní sú tí, ktorí sa držia mojich ciest. Počúvajte kázeň a zmúdrite a neprejavujte žiadnu nedbalosť.“ — Príslovia 8:32, 33.

10. Akým druhým spôsobom môžeme počuť ‚slovo za nami‘?

¹⁰ ‚Slovo za nami‘ prichádza tiež prostredníctvom ‚verného a rozvážneho otroka‘, ktorý nám dáva „pokrm v pravý čas“. (Matúš 24:45–47) Jedným zo spôsobov, ako je tento pokrm poskytovaný, je vydávanie publikácií založených na Biblii. A v posledných rokoch je tohto pokrmu naozaj hojnosť. Napríklad prostredníctvom časopisu Strážna veža sa zväčšilo naše porozumenie proroctiev. V tomto časopise sme povzbudzovaní, aby sme vytrvali v diele kázania a robenia učeníkov napriek rastúcej ľahostajnosti, dostávame pomoc, aby sme sa vyhli osídlam, a sme povzbudzovaní pestovať si vynikajúce kresťanské vlastnosti. Ako veľmi si ceníme taký pokrm v pravý čas!

11. Vysvetli tretí spôsob, ako môžeme počuť ‚slovo za nami‘.

¹¹ Verný a rozvážny otrok tiež zaobstaráva pokrm, ktorý dostávame na našich pravidelných zhromaždeniach. Patria k nim miestne zborové zhromaždenia, zhromaždenia na úrovni krajov dvakrát ročne a väčšie každoročné zjazdy. Ktorý verný kresťan by si necenil také zhromaždenia? Sú pre nás nesmierne dôležitou pomocou a podporou, keď kráčame po Jehovovej ceste. Keďže mnohí musia veľa času tráviť v práci alebo v škole v spoločnosti ľudí, ktorí nemajú rovnakú vieru ako oni, pravidelné kresťanské spoločenstvo je doslova životne dôležité. Zhromaždenia nám dávajú vynikajúcu príležitosť ‚podnecovať sa navzájom k láske a k znamenitým skutkom‘. (Hebrejom 10:24) Našich bratov milujeme a radi s nimi pestujeme spoločenstvo. — Žalm 133:1.

12. Na čo sú odhodlaní Jehovovi svedkovia a ako to nedávno vyjadrili?

¹² Takmer šesť miliónov ľudí dnes v sile tohto duchovného pokrmu kráča po Jehovovej ceste a milióny ďalších študujú Bibliu, aby sa dozvedeli, ako to robiť. Znechucuje alebo oslabuje ich skutočnosť, že ich je len malý počet v porovnaní s miliardami obyvateľov zeme? Určite nie! Sú rozhodnutí ďalej počúvať ‚slovo za nimi‘ a lojálne konať Jehovovu vôľu. Ako verejné vyjadrenie tohto odhodlania delegáti oblastných a medzinárodných zjazdov 1998/99 „Božia cesta života“ prijali rezolúciu, ktorá vyjadrovala ich úprimný postoj. V ďalších odsekoch je uvedený text tejto rezolúcie.

Rezolúcia

13, 14. Aký realistický názor na svetovú situáciu majú Jehovovi svedkovia?

¹³ „My, Jehovovi svedkovia, zhromaždení na tomto zjazde ‚Božia cesta života‘, celým srdcom súhlasíme s tým, že Božia cesta je tou najlepšou životnou cestou. Uvedomujeme si však, že väčšina ľudí má dnes iný názor. Ľudská spoločnosť vyskúšala početné spôsoby, filozofie a náboženské predstavy pri hľadaní najlepšieho spôsobu života. Poctivý pohľad na históriu ľudstva a na dnešné podmienky vo svete potvrdzuje pravdivosť božského vyhlásenia zaznamenaného v Jeremiášovi 10:23: ‚Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.‘

¹⁴ Každý deň vidíme ďalšie dôkazy potvrdzujúce pravdivosť týchto slov. Ľudská spoločnosť si z väčšej časti nevšíma Božiu cestu života. Ľudia sa usilujú o to, čo sa javí ako správne ich očiam. Výsledky sú tragické — rozpad rodinného života, následkom čoho zostávajú deti bez vedenia; všeobecne rozšírené hmotárstvo, ktoré sa končí prázdnotou a frustráciou; nezmyselná zločinnosť a násilie, ktoré si už vyžiadali nespočetné množstvo obetí; etnické spory a vojny, ktoré si vybrali strašnú daň na ľudských životoch; rozšírená nemravnosť, ktorá vyvolala epidémiu pohlavne prenášaných chorôb. To sú len niektoré z mnohých zložitých problémov, ktoré sú prekážkou v úsilí o dosiahnutie šťastia, pokoja a bezpečia.

15, 16. Aké odhodlanie, pokiaľ ide o Božiu cestu života, bolo vyjadrené v rezolúcii?

¹⁵ Vzhľadom na smutnú situáciu ľudstva a na blízkosť ‚vojny veľkého dňa Boha Všemohúceho‘ nazývanej Armagedon (Zjavenie 16:14, 16) vyjadrujeme ako Jehovovi svedkovia toto rozhodnutie:

¹⁶ Po prvé: Považujeme sa za ľudí patriacich Jehovovi Bohu, lebo sme sa mu ako jednotlivci bezvýhradne oddali, a budeme si zachovávať neotrasiteľnú vieru v Jehovovo opatrenie výkupného, ktoré zaobstaral prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista. Sme rozhodnutí kráčať Božou cestou života, slúžiť ako Boží svedkovia a podriaďovať sa jeho zvrchovanosti, ktorá sa prejavuje prostredníctvom vlády Ježiša Krista.

17, 18. Aký postoj si budú ďalej zachovávať Jehovovi svedkovia, pokiaľ ide o morálne normy a kresťanské bratstvo?

¹⁷ Po druhé: Budeme naďalej dodržiavať vysoké morálne a duchovné normy Biblie. Sme rozhodnutí nechodiť tak, ako chodia národy v neužitočnosti svojej mysle. (Efezanom 4:17–19) Naším rozhodnutím je zostať čistí pred Jehovom a bez poškvrny od tohto sveta. — Jakub 1:27.

¹⁸ Po tretie: Ako celosvetové kresťanské bratstvo sa budeme pevne držať svojho biblického postoja. Budeme zachovávať kresťanskú neutralitu medzi národmi a nedovolíme, aby medzi nami vzplanula rasová, národnostná alebo etnická nenávisť alebo aby medzi nami vznikli rozdelenia.

19, 20. a) Čo budú robiť kresťanskí rodičia? b) Ako budú všetci praví kresťania ďalej dokazovať, že sú Kristovými učeníkmi?

¹⁹ Po štvrté: My, ktorí sme rodičmi, budeme vštepovať Božiu cestu našim deťom. Budeme dávať príklad v kresťanskom spôsobe života, čo zahŕňa pravidelné čítanie Biblie, rodinné štúdium a podiel na činnosti kresťanského zboru a na zvestovateľskej službe celou dušou.

²⁰ Po piate: Všetci sa budeme usilovať pestovať si zbožné vlastnosti, ktorých príkladom je náš Stvoriteľ, a budeme sa snažiť napodobňovať jeho osobnosť a jeho cesty tak ako Ježiš. (Efezanom 5:1) Sme rozhodnutí snažiť sa o to, aby sa všetky naše záležitosti diali v láske, a tým dokazovať, že sme Kristovi učeníci. — Ján 13:35.

21–23. Čo budú ďalej robiť Jehovovi svedkovia a o čom sú presvedčení?

²¹ Po šieste: Bez prestania budeme ďalej kázať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, robiť učeníkov, učiť ich Božej ceste života a povzbudzovať ich, aby prijímali ďalšie školenie na zborových zhromaždeniach. — Matúš 24:14; 28:19, 20; Hebrejom 10:24, 25.

²² Po siedme: Ako jednotlivci i ako náboženská organizácia budeme ďalej dávať Božiu vôľu na prvé miesto vo svojom živote. Budeme používať Božie Slovo, Bibliu, ako vodidlo a neodchýlime sa doprava ani doľava, čím potvrdíme, že Božia cesta je vysoko nadradená cestám sveta. Sme rozhodnutí kráčať Božou cestou života — verne a lojálne, teraz a navždy!

²³ Vyjadrujeme toto rozhodnutie preto, lebo vkladáme úplnú dôveru v Jehovov láskyplný sľub, že ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva navždy. Vyjadrujeme toto rozhodnutie, lebo sme presvedčení, že život podľa biblických zásad, rád a napomenutí je najlepším spôsobom života dnes a poskytuje znamenitý základ do budúcnosti, aby sme sa tak mohli chopiť skutočného života. (1. Timotejovi 6:19; 2. Timotejovi 4:7b, 8) Ale predovšetkým vyjadrujeme toto rozhodnutie preto, lebo milujeme Jehovu Boha celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou!

24, 25. Aká bola reakcia na predloženú rezolúciu a čo sú rozhodnutí konať tí, ktorí kráčajú po Jehovovej ceste?

²⁴ Všetci prítomní na tomto zjazde, ktorí si prajete prijať túto rezolúciu, prosím, povedzte: ÁNO!“

²⁵ Stovkami hál a štadiónov po celom svete sa niesla ozvena, keď všetci prítomní odpovedali burácajúcim „ÁNO!“ Jehovovi svedkovia nemajú pochybnosti o tom, či budú ďalej kráčať po Jehovovej ceste. Majú úplnú dôveru v Jehovu a vieru, že Jehova splní svoje sľuby. Zostávajú voči nemu lojálni bez ohľadu na to, čo sa deje. A sú rozhodnutí konať jeho vôľu.

‚Boh je za nás‘

26. V akom šťastnom postavení sú tí, ktorí kráčajú po Jehovovej ceste?

²⁶ Jehovovi svedkovia pamätajú na žalmistovo nabádanie: „Dúfaj v Jehovu a zachovávaj jeho cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem.“ (Žalm 37:34) Nezabúdajú na Pavlove povzbudzujúce slová: „Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto bude proti nám? Ten, ktorý neušetril dokonca ani svojho vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, ako by nám s ním tiež láskavo nedal všetko ostatné?“ (Rimanom 8:31, 32) Áno, ak budeme ďalej kráčať po Jehovovej ceste, zaobstará nám „všetko na naše potešenie“. (1. Timotejovi 6:17) Na akom lepšom mieste by sme ešte mohli byť ako tam, kde sme teraz — na Jehovovej ceste, kráčajúc po boku našich drahých bratov a sestier? Buďme rozhodnutí s Jehovom po boku zostať na tejto ceste a vytrvať až do konca. Majme úplnú dôveru, že v jeho stanovenom čase uvidíme splnenie všetkých jeho sľubov. — Títovi 1:2.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

◻ Čo sa vyžaduje od kresťana, aby mohol kráčať po Jehovovej ceste?

◻ Prečo si potrebujeme pestovať dôveru v Jehovu a byť voči nemu lojálni?

◻ Akú pomoc dostávame, keď kráčame po Jehovovej ceste?

◻ Uveď niektoré vrcholné body z rezolúcie, ktorá bola prijatá na zjazdoch „Božia cesta života“.

[Obrázky na strane 18]

Na oblastných a medzinárodných zjazdoch „Božia cesta života“ bola prijatá dôležitá rezolúcia