Biblická kniha číslo 49 — Efezanom

Pisateľ: Pavol

Miesto písania: Rím

Písanie dokončené: asi 60–61 n. l.

 1. Kedy a za akých okolností napísal Pavol list Efezanom?

PREDSTAV si, že si vo väzení. A tieto ťažkosti podstupuješ iba pre svoju horlivú činnosť kresťanského misionára. Čo teraz mieniš robiť, keď už nemôžeš cestovať a navštevovať zbory, aby si ich posilňoval? Nemohol by si písať listy kresťanom, ktorí sa nimi stali prostredníctvom tvojho zvestovateľského diela? Azda by radi vedeli, ako sa ti darí. A nepotrebujú prípadne aj tvoje povzbudenie? Samozrejme, že áno! A tak začínaš písať. Teraz robíš presne to, čo robil apoštol Pavol asi v rokoch 59–61 n. l., keď bol prvýkrát väznený v Ríme. Odvolal sa na cézara, a hoci čakal na súd a bol strážený, mal určitú mieru slobody. List „Efezanom“ napísal Pavol z Ríma pravdepodobne v roku 60 alebo 61 n. l. Poslal ho po Tychikovi, ktorého sprevádzal Onezimus. — Ef. 6:21; Kol. 4:7–9.

2, 3. Čo nezvratne dokazuje, že pisateľom je Pavol a zároveň, že list Efezanom je kanonický?

² Pavol sa označuje za pisateľa už v prvom storočí, a štyrikrát o sebe hovorí, alebo sa nepriamo zmieňuje ako o ‚väzňovi v Pánovi‘. (Ef. 1:1; 3:1, 13; 4:1; 6:20) Argumenty, že Pavol nie je pisateľom, neuspeli. Papyrus Chester Beatty č. 2 (P⁴⁶), o ktorom sa tvrdí, že pochádza asi z roku 200 n. l., obsahuje 86 strán z kódexu Pavlových epištol, a medzi nimi je list Efezanom. Z toho vyplýva, že v tom čase bol zahrnutý medzi jeho listy.

³ Raní cirkevní pisatelia potvrdzujú, že tento list napísal Pavol, a že to bol list „Efezanom“. Napríklad Ireneus z 2. storočia n. l. citoval Efezanom 5:30 takto: „Ako hovorí požehnaný Pavol v epištole Efezanom, že sme údami jeho tela.“ Klement Alexandrijský, žijúci v rovnakom čase, citoval Efezanom 5:21: „Preto aj píše v epištole Efezanom: Podriaďujte sa jeden druhému v bázni pred Bohom.“ Origenes, píšúci v prvej polovici 3. storočia n. l., citoval Efezanom 1:4 vo výroku: „Ale aj apoštol používa v epištole Efezanom rovnaké slová, keď hovorí: Ktorý si nás vyvolil pred založením sveta.“a Eusébius, iná autorita pre skoré kresťanské dejiny (asi 260–340 n. l.), zahŕňa Efezanom do biblického kánonu, a väčšina iných raných teologických pisateľov sa odvoláva na Efezanom ako na časť inšpirovaných Písiem.b

 4. Čo viedlo niektorých k domnienke, že list bol adresovaný niekde inde, ale čo svedčí pre Efez ako miesto určenia?

⁴ Papyrus Chester Beatty, ako aj rukopis Vatikánsky č. 1209 a Sinajský vynechávajú slová „v Efeze“ v 1. kapitole, 1. verši, a tak z nich nevyplýva určenie listu. Táto skutočnosť a okolnosť, že chýbajú pozdravy jednotlivcom v Efeze (aj keď tam Pavol pracoval tri roky), viedli niektorých k domnienke, že list bol adresovaný asi niekde inde, alebo, že to bol azda list kolujúci po zboroch v Malej Ázii, včítane Efezu. Ale väčšina iných rukopisov obsahuje slová „v Efeze“, a ako sme už skôr poznamenali, raní cirkevní pisatelia ho prijali ako list Efezanom.

 5. Čo bolo pozoruhodné na Efeze Pavlových dní?

⁵ Niekoľko základných informácií nám pomôže pochopiť účel tohto listu. V 1. storočí nášho letopočtu bol Efez známy svojím kúzelníctvom, mágiou, astrológiou a uctievaním bohyne plodnosti Artemis.c Okolo sochy bohyne bol postavený veľkolepý chrám, ktorý sa pokladal za jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Podľa vykopávok z 19. storočia bol chrám postavený na ploche, ktorá bola približne 73 metrov široká a 127 metrov dlhá. Samotný chrám bol široký asi 50 metrov a dlhý 105 metrov. Stálo v ňom 100 mramorových stĺpov, a každý bol asi 17 metrov vysoký. Strechu pokrývali veľké biele mramorové škridle. Namiesto malty v spojoch mramorových kvádrov vraj bolo použité zlato. Chrám priťahoval navštevníkov z celého sveta a cez sviatky sa do mesta hrnuli státisíce návštevníkov. Efezskí striebrotepci sa zaoberali výnosným obchodom: ako spomienkové predmety predávali pútnikom malé strieborné Artemidine chrámy.

 6. Aký bol rozsah Pavlovej činnosti v Efeze?

⁶ Pavol sa zastavil v Efeze pri svojej druhej misijnej ceste, krátky čas tu zvestoval, a potom tam zanechal Akvilu a Priscillu, aby pokračovali v diele. (Sk. 18:18–21) Na svojej tretej misijnej ceste sa tam vrátil a zostal približne tri roky, aby zvestoval a vyučoval mnohých „tú Cestu“. (Sk. 19:8–10; 20:31) Počas svojho pobytu v Efeze Pavol tvrdo pracoval. A. E. Bailey v knihe Daily Life in Bible Times (Každodenný život v biblických časoch) píše: „Pavlovým zvykom bolo pracovať vo svojom remesle od východu slnka do 11. hodiny dopoludnia (Sk. 20:34, 35), keď Tyranos končil svoje vyučovanie; potom od 11. hodiny dopoludnia do 4. hodiny odpoludnia zvestoval v sále, mal porady s pomocníkmi,... a nakoniec vykonával evanjelizačnú činnosť presviedčania z domu do domu, ktorá trvala od 4. hodiny odpoludnia až do neskorej noci. (Sk. 20:20, 21, 31) Človek sa diví, kedy si našiel čas na jedlo a spánok.“ — 1943, strana 308.

 7. Čo bolo výsledkom Pavlovho horlivého zvestovania?

⁷ Pavol počas horlivého zvestovania odsudzoval používanie obrazov a sôch pri uctievaní. To pobúrilo výrobcov a predavačov, napríklad striebrotepca Demetria, a vo vzniknutej vrave Pavol nakoniec musel opustiť mesto. — Sk. 19:23 až 20:1.

 8. V čom bol Pavlov list veľmi časový?

⁸ V časoch svojho uväznenia Pavol premýšľal o problémoch, s ktorými sa stretával efezský zbor, ktorý bol obklopený pohanskými ctiteľmi a žil v tieni Artemidinho chrámu, ktorý budil posvätnú úctu. Títo pomazaní kresťania nepochybne potrebovali pôsobivé znázornenia, ktoré im teraz Pavol ponúka, keď hovorí, že sú to oni, ktorí tvoria „svätý chrám“, v ktorom Jehova prebýva svojím duchom. (Ef. 2:21) Nesporne veľkou inšpiráciou a útechou bolo pre Efezanov odhalenie „svätého tajomstva“ o Božej správe (Božieho spôsobu riadenia domácnosti), prostredníctvom ktorej Jehova obnoví jednotu a pokoj skrze Ježiša Krista. (1:9, 10) Pavol zdôrazňuje jednotu Židov a pohanov v Kristovi. Nabáda k jednomyseľnosti a k jednote. A tak si teraz môžeme plne uvedomiť účel, hodnotu a zrejmú inšpiráciu tejto knihy.

OBSAH EFEZANOM

 9. Ako Boh rozhojnil svoju lásku a o čo sa Pavol modlí?

⁹ Božie predsavzatie nastoliť jednotu prostredníctvom Krista (1:1–2:22). Apoštol Pavol posiela pozdravy. Bohu sa má žehnať pre jeho slávnu nezaslúženú láskavosť, ktorá tkvie aj v tom, že si ich vyvolil pre spojenie s Ježišom Kristom, krvou ktorého boli prepustení. Boh potom preukázal svoju prekypujúcu lásku aj tak, že im oznámil sväté tajomstvo svojej vôle. Predsavzal si vytvoriť správu s cieľom „opäť zhromaždiť všetky veci v Kristovi“. V spojení s ním boli tiež určení za dedičov. (1:10) Ako závdavok dostali svätého ducha, ktorým boli zapečatení. Pavol sa modlí, aby boli pevne presvedčení o nádeji, ku ktorej boli povolaní. Majú spoznať, že Boh v spojitosti s nimi použije tú silu, ako keď vzkriesil Krista a vyvýšil ho nad každú vládu a moc, a urobil ho v zbore Hlavou nad všetkým.

10. Ako sa Efezania stali „spoluobčanmi svätých“?

¹⁰ Boh ich oživil z bohatstva svojho milosrdenstva a svojej veľkej lásky, aj keď boli mŕtvi v svojich prečinoch a hriechoch, a posadil ich spolu „v nebeských miestach v spojení s Kristom Ježišom“. (2:6) To všetko je z nezaslúženej láskavosti a viery, a nie z vďaky za nejaké ich skutky. Kristus je ich pokojom. On zbúral múr, Zákon prikázania, ktorý oddeľoval pohanov od Židov. Teraz majú oba národy prístup k Otcovi prostredníctvom Krista. Preto Efezania už nie sú cudzincami, ale sú „spoluobčanmi svätých“ a vyrastajú v svätý chrám, v ktorom Jehova prebýva svojím duchom. — 2:19.

11. Čo je „sväté tajomstvo“, a o čo sa Pavol modlí na úžitok Efezanov?

¹¹ „Kristovo sväté tajomstvo“ ​(3:1–21). Teraz Boh zjavil svojim svätým apoštolom a prorokom „Kristovo sväté tajomstvo... že totiž ľudia z národov majú byť spoludedičmi a údmi toho istého tela a účastníkmi sľubu spolu s nami v spojení s Kristom Ježišom na základe dobrého posolstva“. (3:4, 6) Pavol sa stal z Božej nezaslúženej láskavosti služobníkom tohto posolstva, aby oznamoval Kristovo nevystihnuteľné bohatstvo a ukazoval ľuďom, ako je spravované sväté tajomstvo. Veľmi rozmanitá Božia múdrosť sa oznamuje prostredníctvom zboru. Pavol sa preto modlí, aby bol posilnený mocou Božieho ducha, aby mohli plne spoznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a pochopiť, že Boh môže „urobiť viac ako v nadbytku všetko, o čo prosíme, alebo na čo si pomyslíme“. — 3:20.

12. a) Ako majú kresťania chodiť a prečo? b) Aké dary dal Kristus a pre aký účel? c) Čo zahŕňa obliekanie „novej osobnosti“?

¹² Obliecť si „novú osobnosť“ ​(4:1–5:20). Kresťania majú chodiť hodní svojho povolania, v poníženosti mysle, v zhovievavosti a láske a v zjednocujúcom zväzku pokoja. Je iba jeden duch, jedna nádej, jedna viera a „jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými a prostredníctvom všetkých“. (4:6) Kristus, „jeden Pán“, dal preto prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov „so zreteľom na vyškolenie svätých pre služobné dielo, pre vybudovanie Kristovho tela“. A tak, píše Pavol, „tým, že hovoríme pravdu, vyrastajme láskou vo všetkom v toho, ktorý je hlavou, Krista“, ako telo, ktoré je spolu harmonicky spojené, a kde spolupracuje každý úd. (4:5, 12, 15) Treba odložiť nemravné, neužitočné a z nevedomosti vyplývajúce zvyky starej osobnosti; každý človek by sa mal obnoviť v sile, ktorá podnecuje jeho myseľ, a ‚obliecť si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti‘. Všetci si navzájom patria, a tak majú hovoriť pravdu a odložiť zlobu, krádeže, skazené slová a zlomyseľnú horkosť — nemajú zarmucovať Božieho svätého ducha. Namiesto toho majú byť ‚voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si navzájom odpúšťať, podobne ako aj im Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista‘. — 4:24, 32.

13. Čo musí robiť človek, aby sa stal Božím napodobňovateľom?

¹³ Všetci by mali byť Božími napodobňovateľmi. O smilstve, nečistote a chamtivosti by medzi nimi nemala byť ani zmienka, pretože tí, ktorí robia takéto veci, nemajú žiadne dedičstvo v Kráľovstve. Pavol napomína Efezanov: „Choďte ďalej, ako deti svetla.“ „Dávajte prísne pozor“ ako chodíte, a vykupujte si príhodný čas, „lebo dni sú zlé“. Áno, musia ‚ďalej pozorovať, aká je Jehovova vôľa‘, a vďačne hovoriť o Bohu a chváliť ho. — 5:8, 15–17.

14. Aké vzájomné povinnosti majú manželia a manželky?

¹⁴ Správna podriadenosť; kresťanský boj (5:21 až 6:24). Manželky by sa mali podriaďovať manželom, ako sa aj zbor podriaďuje Kristovi, a manželia by mali stále milovať svoje manželky, „podobne ako aj Kristus miloval zbor“. Podobne „manželka nech má hlbokú úctu k svojmu manželovi“. — 5:25, 33.

15. Čo radí Pavol vzhľadom na deti a rodičov, otrokov a pánov, a v spojitosti s kresťanskou výzbrojou?

¹⁵ Deti by mali žiť v jednote s rodičmi, v poslušnosti, a mali by reagovať na božské usmerňovanie. Aj otroci a páni sa majú správať tak, aby sa páčili Bohu, veď Pán všetkých „je v nebesiach, a ten nie je predpojatý“. Nakoniec, nech všetci ‚získavajú moc v Pánovi a v jeho mohutnej sile‘, nech si oblečú úplnú výzbroj od Boha, aby boli schopní pevne stáť proti Diablovi. „Predovšetkým uchopte veľký štít viery“, aj „meč ducha čiže Božie slovo“. Stále sa modlite a zostaňte bdelí. Pavol prosí, aby sa modlili aj za neho, aby mohol s celou voľnosťou reči „oznamovať sväté tajomstvo dobrého posolstva“. — 6:9, 10, 16, 17, 19.

PREČO JE UŽITOČNÁ

16. Na ktoré otázky nájdeme praktické odpovede v Efezanom a aká osobnosť sa páči Bohu?

¹⁶ List Efezanom se dotýka takmer všetkých oblastí kresťanského života. Pre dnešný stúpajúci príliv tiesnivých problémov a zločinnosti vo svete je Pavlova zdravá, praktická rada skutočne užitočná pre všetkých, ktorí túžia žiť zbožným životom. Ako sa majú deti správať voči rodičom a rodičia voči deťom? Aké sú manželove povinnosti voči manželke a aké sú manželkine povinnosti voči manželovi? Čo majú robiť jednotlivci v zbore, aby zachovali jednotu v láske a kresťanskú čistotu uprostred zlého sveta? Pavlova rada zahŕňa všetky tieto otázky, a ide ďalej, aby ukázala, čo obsahuje obliekanie novej kresťanskej osobnosti. Štúdiom listu Efezanom môžu všetci získať skutočné ocenenie pre tento druh osobnosti, ktorá sa páči Bohu a je „stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“. — 4:24–32; 6:1–4; 5:3–5, 15–20, 22–33.

17. Čo ukazuje list Efezanom o spolupráci v zborovom usporiadaní?

¹⁷ Z listu vyplýva aj účel menovania a prideľovania úloh v zbore. Je to „so zreteľom na vyškolenie svätých pre služobné dielo, pre vybudovanie Kristovho tela“ s cieľom dosiahnuť zrelosť. Plnou spoluprácou v tomto zborovom usporiadaní môže kresťan rásť „láskou vo všetkom v toho, ktorý je hlavou, Krista“. — 4:12, 15.

18. Čo je objasnené o ‚svätom tajomstve‘ a duchovnom chráme?

¹⁸ List Efezanom veľmi prospel ranému zboru, aby jasnejšie porozumel, čo je „Kristovo sväté tajomstvo“. Objasnil, že veriaci Židia sú povolaní „ľudia z národov“, aby boli „spoludedičmi s údmi toho istého tela a účasníkmi sľubu... v spojení s Kristom Ježišom“. Múr rozdelenia, „Zákon prikázaní“, ktorý oddeľoval pohanov od Židov, bol odstránený, a teraz sa všetci stali prostredníctvom Kristovej krvi spoluobčanmi svätých a členmi Božej domácnosti. V nápadnom protiklade voči pohanskému Artemidinmu chrámu boli spolu budovaní v spojení s Ježišom Kristom „v svätý chrám pre Jehovu“, miesto, kde Boh prebýva duchom. — 3:4, 6; 2:15, 21.

19. Zdrojom akej nádeje a povzbudenia je list Efezanom až dodnes?

¹⁹ So zreteľom na „sväté tajomstvo“ Pavol tiež hovoril o správe, ktorá má opäť zhromaždiť „všetky veci v Kristovi, veci v nebesiach [vyvolení pre nebeské kráľovstvo] a veci na zemi [tí, ktorí budú žiť na zemi pod vládou Kráľovstva]“. Tak je postavené do popredia Božie veľkolepé predsavzatie obnoviť pokoj a jednotu. V tejto súvislosti sa Pavol modlil za Efezanov, ktorých oči boli osvietené, aby plne pochopili nádej, pre ktorú ich Boh povolal, a videli, „aké je slávne bohatstvo, ktoré má ako dedičstvo pre svätých“. Tieto slová ich určite veľmi povzbudili v ich nádeji. A inšpirovaný list Efezanom je budujúci aj pre zbor v dnešných dňoch, ‚aby sme boli naplnení každou plnosťou, ktorú dáva Boh‘. — 1:9–11, 18; 3:19.

[Poznámky pod čiarou]