Pomáhať deťom, ktoré postihol rozvod

„Raz, keď som mala asi tri roky, prišiel si po mňa môj otec. Išli sme na prechádzku a kúpil mi bábiku v pekných červených šatách. Potom ma odviezol domov. Chvíľu sme spolu sedeli v aute. Ale hneď, keď prišla po mňa moja mama, začali na seba vrieskať a hádať sa cez okno auta — a ja som bola medzi nimi.

Zrazu môj otec náhle otvoril dvere a vystrčil ma von z auta. Prudko vyštartoval a odišiel. Nevedela som, čo sa dialo potom. Mama mi nedovolila ani rozbaliť moju novú bábiku, ani som ju už nikdy viac nevidela. A môjho otca som nevidela až do mojich devätnástich rokov.” — Heidi.

„ČAS ZAHOJÍ všetky rany,“ hovorí staré porekadlo. Je to naozaj pravda? Alebo deťom rozvod nenapraviteľne ublíži?

Podľa časopisu The Journal of Social Issues veľmi záleží na tom, čo sa deje po rozvode. Poznamenáva: „Rodinné vzťahy po rozvode ovplyvňujú deti rovnako alebo ešte viac než samotný rozvod.“

V Heidinom prípade bol rozvod jej rodičov len začiatkom jej ťažkostí. Ako sa to často stáva, druhé manželstvo jej matky nebolo omnoho lepšie než prvé, a podobne to bolo aj v jej ďalšom manželstve. Heidino detstvo bolo ako jazda na rozhojdanom vozíku horskej dráhy; otriasalo sa od kriku a hádok s rozbíjaním tanierov, po letné dni samoty v prázdnom byte, keď so strachom očakávala kedy, a či vôbec príde jej matka domov.

Rodičia môžu urobiť mnoho, aby uchránili svoje deti pred takýmito búrlivými, nepriaznivými následkami rozvodu. Napokon, rozvodom sa končí manželstvo, nie rodičovstvo.

Rozhodujúca úloha rodičov

„Spoločný akt počatia dáva deťom právo na matku aj na otca,“ napísali dvaja psychológovia v časopise Psychology Today. Tento výrok sa vám možno zdá samozrejmý. A predsa rozvod v určitých ohľadoch pripraví dieťa jedinou krutou ranou o obidvoch rodičov.

Uvažujme napríklad o Spojených štátoch, ktoré by mohli mať na základe štatistík svetové prvenstvo v rozvodovosti. Vyše deväťdesiat percent detí z rozvedených manželstiev tam žije s matkou, a s otcom sa len stretávajú. Viac ako polovica týchto detí vidí svojho otca zriedkavejšie než raz za rok! A čas, ktorý matka strávi s deťmi, po rozvode tiež prudko poklesne — podľa jednej štúdie až o 21 hodín týždenne.

Ak sa odborníci v niečom zhodujú, tak v tom, že deti sa pravdepodobne lepšie prispôsobia životu po rozvode, keď majú naďalej pozitívne a pevné vzťahy s oboma rodičmi. Ak nie sú také vzťahy možné, ešte stále pomôže zmierniť dopad rozvodu dobrý vzťah aspoň k jednému z rodičov. Ale ako môžu rodičia po rozvode udržiavať taký blízky vzťah k svojim deťom?

Urobiť si časový plán

Ak ste rozvedenou matkou, možno bude pre vás udržiavanie blízkeho vzťahu tou najnáročnejšou úlohou. Veľmi často môžete byť poznačená tým, čo niektoré spoločenstvá pokladajú za zdvojené znamenie: rozvod a núdza. Možno cítite, že máte málo času na deti, pretože ste nečakane nútená chodiť do práce, a snažíte sa nahradiť nespoľahlivé alebo nedostatočné platenie výživného od bývalého manžela.

Riešením je rozhodnosť a časový plán. Vykupujte si aj akokoľvek krátke chvíľky času, koľko sa len dá, a plánujte si s deťmi, čo budete spolu v tom čase robiť. Čo aj len trochu času denne s nerozdelenou pozornosťou je omnoho lepšie ako žiaden. Keď budete vopred plánovať nejaký zvláštny spoločný výlet, dáte tým dieťaťu niečo, na čo sa môže tešiť.

Potom je tu naliehavá potreba duchovného vedenia, výchovy a školenia dieťaťa. Na tento účel bude možno ťažké vyhradiť si súvislý časový úsek. A tak Biblia radí: „Budeš ich vštepovať [Božie zákony] svojmu [dieťaťu] a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ — 5. Mojžišova 6:7.

Ste niekedy spolu „na ceste“, možno autom alebo verejným dopravným prostriedkom? Čomu venujete pozornosť — vášmu dieťaťu alebo novinám či autorádiu? Keď spolu obedujete, prehlušuje televízor všetky vaše rozhovory, alebo je jedlo časom, keď sa rodina v pokoji porozpráva? Sú nejaké domáce práce, ktoré by ste mohli robiť spolu s vaším dieťaťom, napríklad pripraviť nejaké jedlo alebo vyprať prádlo?

To samozrejme neznamená, že sa musíte chopiť týchto príležitostí, aby ste vtedy robili dieťaťu kázeň. Už len tým, že budete pri svojom dieťati a budete s ním láskavo a úprimne hovoriť, určite mu vštepíte niečo zo svojich hodnôt. Takéto chvíľky môžu byť aj ideálnou príležitosťou na to, aby ste deťom dávali pocit istoty, ktorý tak naliehavo potrebujú práve teraz. Niektoré deti majú vnútorný pocit zodpovednosti za rozpad manželstva rodičov. Iné sa cítia odvrhnuté rodičom, ktorý odišiel z domu. Ak ich často uisťujete o svojej láske, chválite ich za ich dobré vlastnosti a za dobré výsledky, ak im umožníte, aby mohli bez obáv, otvorene vyjadriť svoj názor, potom urobíte veľa pre to, aby ste zmiernili dopad rozvodu.

Niektorí rodičia, často z pocitu viny, zanedbávajú výchovu po rozvode. Zdá sa, že si myslia: ,Moje dieťa to malo v poslednom čase i tak dosť ťažké.‘ Ale dať deťom voľnosť, aby si robili čo sa im páči, nie je prejavom lásky. Riaditeľ programu pre deti a dospievajúcich v jednej psychiatrickej liečebni povedal pre časopis The Washingtonian: „Deti mi stále hovoria: ,Rodičia mi dovolia robiť hocičo. Nestarajú sa o mňa.‘“ Biblia hovorí: „Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, zavčasu ho ukázňuje.“ — Príslovia 13:24, EvP.

Rozpoltené dieťa

Keď požiadali jedného malého chlapca na oddelení pre rozvody, aby kreslil obrázky, nakreslil seba ako predmet, o ktorý sa naťahujú jeho rozzúrení rodičia; pritom sa trhal vo ‚švíkoch‘ a kvapkala z neho krv. Takto sa cítia niektoré deti rozvedených rodičov. Hoci dieťa miluje obidvoch rodičov, ani jeden rodič možno nechce, aby milovalo toho druhého.

Pri rozhorčení a trpkosti, ktoré rozvod často sprevádzajú, je pre rodičov veľmi ťažké, aby nezapájali deti do svojho súboja. Judith S. Wallersteinová a Joan B. Kellyová uverejnili správu, že dve tretiny rodičov z ich štúdie otvorene súperili o lásku a oddanosť svojich detí. Dr. Bienenfeldová varuje rodičov pred privedením dieťaťa k tomu, že sa bude cítiť rozpoltené medzi rodičmi, čo môže vyvolať pocity sebanenávisti a viny a „zníži jeho vyhliadky na šťastie, sebarealizáciu a úspech“.

Biblia múdro radí: „Vy, otcovia [alebo matky], nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.“ (Efezanom 6:4, Katolícky preklad) Je jasné, že podnecovať dieťa k pocitu vzdoru voči druhému rodičovi, nemá miesto v kresťanskej výchove.

Každé dieťa má dvoch rodičov. Môže sa to zmeniť smrťou, ale nie rozvodom. A pokiaľ súd neobmedzí styk dieťaťa s druhým rodičom (alebo ak sa druhý rodič úmyselne nevyhýba svojej zodpovednosti), budete musieť spolupracovať so svojím bývalým partnerom pri výchove detí.

Možno uznať, že môžete mať oprávnený dôvod na rozhorčenie voči vášmu bývalému manželskému druhovi. Ale ak budete používať vaše deti na jeho potrestanie, v skutočnosti budú trpieť ony. Dr. Bienenfeldová tvrdí, že čestne si pripustiť, že aj vy ste možno mali svoj podiel na manželských problémoch, môže pomôcť rozptýliť vašu zatrpknutosť. Časopis Parents rozpráva o istej žene, ktorá sa snažila modliť za svojho bývalého manžela vždy, keď sa začala zapodievať negatívnymi myšlienkami o ňom. Zistila, že takýto postoj jej dal pocit pohody a sebaovládania, ktorý bol pre ňu úplne nový a oslobodil ju od ,neustálej strnulosti v bojovej pozícii‘. — Porovnaj Matúša 5:43–45.

Môžu pomôcť iní?

Psychológovia Julius a Zelda Segalovci píšu v časopise Parents, že „deti v rozdelených rodinách sú posilnené, ak aspoň nejaké spojovacie nitky zostanú neporušené“ po búrke rozvodu. Žiaľ, podľa týchto psychológov „susedia a priatelia majú tendenciu udržať si odstup, a takisto to robia aj niektorí starí rodičia, pretože sú príliš zamestnaní nadržiavaním jednej strane v konflikte rodičov“.

Áno, rozvod je pre deti obzvlášť krutý, keď sa z ich života stratia aj ďalší príbuzní. To ešte zväčší ich pocit opustenosti. Takže, ak ste tetou, strýkom alebo starým rodičom detí z rozvedeného manželstva, sústreďte sa na to, aby ste im dodali pocit istoty, ktorý práve teraz tak veľmi potrebujú, namiesto toho, že by ste sa pripojili k manželským hádkam ich rodičov. Niekedy nedokáže nikto povzbudiť skleslú náladu dieťaťa lepšie než milujúci starý rodič.

Heidi, o ktorej sa hovorilo na začiatku tohto článku, nedostala takú podporu. A predsa je jej príbeh úspešný. Teraz má dvadsaťšesť rokov a je šťastne vydatou mladou ženou. Je láskavá a pracovitá. Čomu vďačí za svoj úspech?

Jedným slovom: priateľstvám. Ako mladistvá začala Heidi študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. V sále kráľovstva, kam chodila na zhromaždenia, našla skutočných priateľov. „Často som si myslela, že moja situácia je úplne beznádejná,“ spomína. „Ale pomohlo mi, že som mala okolo seba ľudí, s ktorými som sa mohla porozprávať. Mala som jednu priateľku, ktorej som mohla povedať všetko. Keď nebolo niečo v poriadku, vždy to vedela už skôr, a ja som jej to len dopovedala do konca. Bola zosobnením matky. Ale venovali sa mi aj ďalší.“ Heidi sa presvedčila o pravdivosti Ježišovho sľubu, že kresťanský zbor môže poskytnúť rozsiahlu rodinu tým, ktorí stratili svoju vlastnú. — Marek 10:29, 30.

Heidi sa však nechopila iniciatívy sama, aby si našla týchto priateľov. „Oni si našli mňa,“ hovorí. A to je opakujúcou sa témou v kresťanskom zbore medzi deťmi z rozvedených manželstiev. Napríklad Meg, mladá žena, si spomína na manželský pár, ktorý sa s ňou spriatelil, keď sa jej rodičia rozviedli: „Jednoducho vedeli, že ich potrebujem a boli nablízku. Človeku sa nechce hovoriť: ,Pozrite, potrebujem vás. Chcem, aby ste ma teraz mali radi‘.“

A čo vy? Mohli by ste byť ako brat alebo sestra, či matka alebo otec, alebo ako starý rodič niektorému dieťaťu z rozvedeného manželstva? Ony vás o to asi nepožiadajú, ale to neznamená, že vás nepotrebujú.

Pravdaže, nikdy nebudete môcť nahradiť všetky funkcie úplnej rodiny. Môžete však byť priateľom a dobrým, chápavým poslucháčom. Môžete pomôcť tiež viesť mladého človeka k lepšiemu vzťahu k nášmu Stvoriteľovi — pravému ‚otcovi chlapcov bez otca‘ a najlepšiemu priateľovi, akého možno nájsť. — Žalm 68:5.

Je nejaká nádej, že raz dôjde ku zvratu v rozvodovosti a príde čas, keď deti nadobudnú istotu, že budú vyrastať v úplnej a šťastnej rodine?

Kedy sa rodina uzdraví

Keby sme sa museli spoliehať na ľudské riešenie, odpoveď by bola záporná: nie je žiadna reálna nádej pre deti. Ľudstvo sotva začne naprávať beznádejne rozdelenú celosvetovú rodinu, a nieto ešte nespočetné rozdelené rodiny, z ktorých sa skladá. Linda Bird Franckeová napísala v knihe Growing Up Divorced (Dospievanie po rozvode rodičov): „Stalo sa toho príliš veľa a príliš rýchlo. Súdy sú bezradné. Školy sú bezradné. Rodiny sú bezradné. Nikto nevie, čo môže od druhého očakávať v terajších dňoch masovej rozvodovosti, pretože neexistujú žiadne pravidlá ani obdobné prípady, ktorými by sa dalo riadiť.“

Avšak Stvoriteľ ľudstva nie je bezradný. Rozumie nášmu rozdelenému svetu a vie, že nepotrebuje nápravu ľudskými „odborníkmi“, ale že potrebuje byť nahradený. A on sľubuje, že urobí práve to. Sľubuje tiež, že tí, čo konajú jeho vôľu, prežijú tento pomíňajúci sa skazený systém, budú žiť a uvidia obnovenie celosvetového raja. (Lukáš 23:43; 1. Jána 2:17) Žijúc pod Božou vládou, človek bude vyliečený z hriechu, ktorým je nakazená ľudská podstata. Sebectvo a nedokonalosť, ktoré prinášajú rozdelenia, nenávisť a nejednotu, budú nakoniec odstránené. Ľudská rodina sa uzdraví. — Zjavenie 21:3, 4.

Rozvod bude potom pozostatkom strácajúcej sa minulosti.

[Rámček na strane 9]

Rady rozvedeným rodičom

Nehádajte sa so svojím bývalým manželským partnerom — ani telefonicky, ani osobne — v prítomnosti detí.

Nekritizujte svojho bývalého manželského partnera pred deťmi. Keď vaše deti kritizujú neprítomného rodiča, nepovzbudzujte ich v tom, ani sa k tomu nepridávajte.

Nenúťte deti, aby si vybrali medzi rodičmi a nepopudzujte ich proti vášmu bývalému manželskému druhovi.

Nedovoľte deťom, aby vás zastrašovali vyhrážkami, že sa odsťahujú k druhému rodičovi. Pripustenie takéhoto citového vydierania ich povzbudí, aby s vami manipulovali a môže byť tiež prekážkou ich morálneho vývoja.

Nevyužívajte deti na špehovanie vášho bývalého manželského druha a nevynucujte si od nich informácie o ňom pri každom návrate detí z návštevy.

Nežiadajte deti, aby nosili vášmu bývalému manželskému druhovi zlostné odkazy alebo ponižujúce žiadosti o peniaze.

Neponižujte dieťa takými poznámkami ako napríklad: „Si presne taký, ako tvoj otec.“ To pôsobí na dieťa nielen ako kritika otca, ale môže to v ňom vyvolať aj pocit, že je mu súdené robiť tie isté chyby ako rodič.

Buďte dobrými poslucháčmi a umožnite deťom vyjadriť svoje pocity, a to i vtedy, ak s nimi nesúhlasíte.

Hovorte s deťmi jasne, voľne a otvorene. Chráňte ich však pred podrobnosťami, ktoré nemusia vedieť. Možno sa zdá, že váš syn alebo dcéra je ideálnym dôverníkom. Pamätajte však, že dieťa nie je malý dospelý ani náhradný manželský partner, nech sa zdá akokoľvek dospelé.

Potešujte svoje deti a uisťujte ich o tom, že neboli príčinou rozvodu, a tiež o tom, že nemôžu zachrániť vaše manželstvo.

Prejavujte im veľa pravej, vrúcnej náklonnosti. Deti možno predpokladajú, že rodičia, ktorí dokázali prestať milovať jeden druhého, môžu takisto ľahko prestať milovať ich.

Spolupracujte s vaším bývalým manželským partnerom v ochrane detí pred vašimi spormi.

Buďte vyrovnaní pri chválení a karhaní, stanovte primerané obmedzenia a reálne ciele.

Buďte príkladom a vyhýbajte sa nemorálnemu správaniu, tak ako to učíte aj ich.

Venujte deťom toľko svojho voľného času, koľko je len možné.

[Rámček na strane 11]

Ste rodičom na diaľku?

AK ÁNO, možno sa vám zdá, že je veľmi jednoduché zmiznúť zo scény. Zostavenie plánu návštev možno považujete za rovnako trápne, ako požiadať svojho bývalého partnera o povolenie navštíviť vlastných potomkov. Možnože deti majú nového nevlastného rodiča a necítite sa viac potrebnými.

Ale ste potrební. Biblia upozorňuje: „Otcovia, nedráždite svoje deti.“ (Efezanom 6:4) Ak zmiznete zo života svojich detí, nielenže ich podráždite, ale môžete veľmi podkopať ich sebaúctu a spôsobiť, že sa budú cítiť nemilované a nehodné vašej lásky. Čo aj len obmedzené príbuzenské vzťahy s deťmi sú lepšie ako vôbec žiadne.

Zdá sa, že dĺžka vašich návštev je dôležitejšia ako ich častosť. Čím dlhšie návšteva trvá, tým je pravdepodobnejšie, že dieťaťu utkvie v pamäti. Miriam Galper Cohenová, ktorá je sama matkou na diaľku, poznamenáva vo svojej knihe na túto tému, že tieto návštevy nemajú byť okázalými výletmi. Niekedy to môže byť len spoločná tichá prechádzka alebo spoločné posedenie pri jedle, ktoré vytvoria tie najmilšie spomienky.

Časté, pravidelne plánované telefonické rozhovory vás udržia v blízkom kontakte s dieťaťom. Môžete tiež nahrať na pásku svoje čítanie nejakého príbehu pre dieťa alebo rozprávanie o vlastnom detstve. Okrem magnetofónových pások a listov môžete posielať dieťaťu fotografie, kresby, karikatúry alebo články, ktoré vás upútali svojou veselosťou alebo zaujímavosťou. Miriam Cohenová navrhuje tiež zistiť, aké knihy alebo televízne programy obľubuje vaše dieťa; čítajte si ich alebo pozerajte, a potom sa o nich zmieňte v listoch alebo telefonicky.

Ako Miriam Cohenová poznamenáva, „byť rodičom na diaľku je najmenej vhodné riešenie oproti iným opatreniam v starostlivosti, s výnimkou toho, že by ste svoje dieťa vôbec nenavštevovali“. Určite sú ešte ďalšie spôsoby ako uistiť svoje dieťa pri pravidelných stretnutiach, že ho stále milujete a zaujímate sa oň. Dokonca aj najmenší prejav pozornosti môže ušetriť vaše dieťa od veľkej bolesti.

[Obrázok na strane 7]

Existujú nejaké činnosti, ktoré by ste mohli robiť spolu so svojím dieťaťom? Rozvodom sa končí manželstvo, nie rodičovstvo

[Obrázok na strane 10]

Poznáte nejaké deti z rozvedeného manželstva, ktoré by potrebovali priateľa?