Budeš ďalej chodiť v pravde?

„NEMÁM väčší dôvod na vďačnosť ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ (3. Jána 4) To povedal apoštol Ján na konci svojho dlhého života. Vytrvalosť ‚jeho detí‘, ktoré oboznámil s „pravdou“, mu prinášala veľkú radosť. Aj Jehova sa teší, keď jeho ctitelia zostávajú v pravde. S akou radosťou sa dnes musí pozerať zo svojho nebeského trónu, keď vidí rozmáhajúcu sa organizáciu, ktorej počet členov narastá do miliónov, ktoré kráčajú múdrou cestou! — Príslovia 27:11.

Ale kým Boží ľud ako celok pevne lipne na pravde, niektorí jednotliví kresťania spomaľujú, alebo dokonca opúšťajú čisté uctievanie. Je to síce smutné, ale nie neočakávané, lebo to sa dialo aj v prvom storočí. (2. Timotejovi 4:10; Hebrejom 2:1) Skutočnosť, že niektorí spomaľujú, zdôrazňuje, že všetci potrebujú dávať pozor na svoje duchovné zmýšľanie. Pavol povzbudzoval všetkých kresťanov: „Dokazujte, čím ste vy sami.“ (2. Korinťanom 13:5) Každý kresťan by si mal klásť otázku: ‚Ako si môžem byť istý, že budem stále chodiť v pravde?‘

Niektorí spomalili, alebo dokonca prestali chodiť v pravde, lebo stratili odvahu — azda pre zdravotné problémy, ťažkú situáciu doma alebo pre osobné nezhody. Iní spomalili, lebo sa nechali rozptyľovať. Chcú užívať nejaké ovocie tohto usporiadania sveta, kým trvá. Ako sa môžeme brániť, aby sme nespomalili? Odpoveď nájdeme, keď sa zamyslíme nad príkladom, ktorý nám zanechal Ježiš.

Riaď sa Ježišovým príkladom

Ježiš čelil mnohým ťažkým problémom a situáciam. Musel riešiť osobné nezhody svojich nasledovníkov a znášať nenávisť a posmech nepriateľov. Musel odolávať aj pokušeniam tohto sveta. Ponúkalo sa mu dokonca bohatstvo a postavenie v miere, akú zažil málokto. (Matúš 4:8–11; Ján 6:14, 15) Napriek tomu vytrvalo chodil v pravde. Čo mu v tom pomáhalo?

Odpoveď nám dáva apoštol Pavol, keď píše: „S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené hľadiac uprene na Ježiša, hlavného sprostredkovateľa a zdokonaľovateľa našej viery. Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohŕdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ (Hebrejom 12:1, 2) To, že Ježiš si zachovával v mysli „radosť, ktorá mu bola predložená“, veľkú odmenu, ktorá ho čakala, mu pomohlo, aby stále chodil v pravde. Táto „radosť, ktorá mu bola predložená“, bohato vyvážila dočasné skľučujúce alebo rozptyľujúce vplyvy, ktorým musel čeliť.

Keď si budeme v mysli zachovávať odmenu, môže nám to pomôcť vytrvať, tak ako Ježišovi. (Zjavenie 22:12) Znázornime si to pútnikom, ktorý ide neschodnou horskou cestou. Prichádza naňho únava a stráca odvahu. Každý krok je namáhavý a cesta sa mu zdá nekonečná. Potom príde na hrebeň a v diaľke zazrie mesto, kam ide. Ihneď sa zdá chôdza o niečo ľahšia. Jasný pohľad na cieľ mu pomáha zabudnúť na únavu. Podobne bude pre kresťana ľahšie chodiť v pravde, ak si v mysli jasne uchová svoj cieľ.

Napodobňuj apoštola Pavla

Ďalší, kto zniesol veľa vecí, ktoré ho mohli zbaviť odvahy, bol apoštol Pavol. Musel riešiť osobné nezhody medzi bratmi a súčasne sa zmierovať s ťažkým zdravotným problémom, prenasledovaním, telesnými útrapami a ťažkosťami, dokonca i s odporom vovnútri zboru. (1. Korinťanom 1:10; 2. Korinťanom 10:7–12; 11:21–29; 12:7–10) Prečo nestratil odvahu do tej miery, že by sa vzdal? Vysvetľuje: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ (Filipanom 4:13) Nepokúšal sa niesť svoje bremeno sám. Pavol hľadal podporu u Jehovu. — Žalm 55:22; 55:23, RP.

Božský zdroj sily, ktorý Pavol vzýval, aby mu pomohol vydržať, je dostupný aj dnes. Biblia hovorí: „Unavenému dáva [Jehova] silu; a v človekovi bez dynamickej energie rozhojňuje plnú moc. Chlapci sa unavia a zomdlievajú a mládenci sa určite potknú; ale tí, ktorí dúfajú v Jehovu, znovu získajú silu. Vznesú sa na krídlach ako orly. Pobežia a nezomdlejú; budú kráčať a neunavia sa.“ (Izaiáš 40:29–31) Ak hľadáme silu u Jehovu pomocou osobného štúdia, návštev zhromaždení, horlivej kresťanskej činnosti a najmä modlitby, dokážeme zniesť pokušenie a skľučujúce zážitky, ktoré sa môžu z času na čas objaviť. — Žalm 1:1–3; Rimanom 10:10; 1. Tesaloničanom 5:16, 17; Hebrejom 10:23–25.

Milióny sa pripravujú na život v raji

Satan je boh tohto usporiadania sveta, kde sú kresťania naozaj len cudzinci, dočasní usadlíci. (2. Korinťanom 4:4) Preto by sme nemali byť prekvapení, ak niekedy čelíme skľučujúcim alebo rozptyľujúcim vplyvom. Pavol napísal v liste Hebrejom: „Tu nemáme trvalé mesto, ale vážne hľadáme to budúce.“ (Hebrejom 13:14) Keď si uvedomujeme, že naša nádej nie je v tomto starom svete, ale v budúcom, pomáha nám to, aby sme nespomalili.

Kresťania sa v niečom ponášajú na vysťahovalcov, ktorí opúšťajú svoju rodnú krajinu a hľadajú lepší život inde. Pre normálneho človeka je to ťažký krok. Znamená to zbaliť všetok svoj majetok alebo sa ho zbaviť a dať zbohom známemu domovu i priateľom a príbuzným. Znamená to aj ísť do cudzej krajiny, žiť medzi ľuďmi, ktorí ho možno nebudú vítať, a učiť sa nový jazyk a nezvyčajný spôsob života. Napriek tomu mnohí urobia tento krok v nádeji, že si zlepšia svoju hmotnú situáciu v tomto svete.

Tí, ktorí sa akoby sťahujú z tohto starého usporiadania sveta a stávajú sa časťou Božieho ľudu, čelia podobným výzvam. Kultúrne sa prispôsobujú životu podľa čistých noriem Božieho slova a učia sa „čistý jazyk“ pravdy. (Sofoniáš 3:9; 1. Korinťanom 6:9–11) Ťažko pracujú, aby slúžili veľkému kráľovi Božieho kráľovstva, Ježišovi Kristovi. Navyše ich príbuzní a bývalí priatelia s nimi prerušia styky, takže im vlastne musia dať zbohom.

Ale kresťania môžu získať oveľa viac ako tí, ktorí sa sťahujú z hospodárskych dôvodov. Vstupujú do spoločnosti, ktorá ich miluje a stará sa o nich. (Lukáš 18:29, 30) Dôležitejšie je, že si utvárajú blízky vzťah k Jehovovi, Bohu vesmíru. Získavajú pokoj mysle a dôveru v budúcnosť a tešia sa na splnenie Božích podivuhodných sľubov. (Filipanom 4:8, 9) Tí, ktorí si patrične cenia tieto skutočnosti, nepripustia, aby ich natrvalo spomalili rozptyľujúce alebo skľučujúce zážitky. Nedajú sa odvrátiť od úzkej cesty, ktorá vedie do života. — Matúš 7:13, 14; 1. Jána 2:15–17.

Staraj sa o svoje duchovné zdravie

Ak sa pravidelne staráme o svoje telesné zdravie, je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyhneme chorobe. A ak predsa ochorieme, rýchlejšie sa vyliečime. Keď sa staráme o svoje duchovné zdravie, zachováme si požehnanie, z ktorého sa tešíme dnes a ktoré nás čaká v budúcnosti. Keď sa naučíme spoliehať na Jehovovu silu viac ako na seba, budeme vo výhode, ak nás zastihnú problémy. Rozptyľujúcim alebo skľučujúcim okolnostiam sa nemôžeme celkom vyhnúť. Ale ak sme sa vopred riadne starali o svoje duchovné zdravie, neutopíme sa v takýchto veciach.

Pamätaj, že Jehova sa teší, keď jeho ctitelia vytrvávajú. Robme teda radosť jeho srdcu tak, že budeme ďalej chodiť v pravde!