Mali by ste sa modliť k Ježišovi?

NIEKTORÍ ľudia považujú za správne modliť sa k Ježišovi. V Nemecku boli mnohí ako deti učení, že pred jedlom by mali zopäť ruky a poďakovať Ježišovi Kristovi.

Podľa Biblie Ježiš naozaj zaujíma v nebi veľmi vysoké postavenie. Znamená to však, že by sme sa k nemu mali modliť? Možno patríte k tým, ktorí sa z lásky k Ježišovi modlia priamo k nemu; ale čo si sám Ježiš myslí o takýchto modlitbách?

V prvom rade, prečo vôbec vznikajú takéto otázky? Pretože Biblia hovorí, že Jehova Boh ‚vypočúva modlitbu‘. Preto neprekvapuje, že Boží služobníci v staroveku, napríklad Izraeliti, sa modlili len k Jehovovi Bohu, Všemohúcemu. — Žalm 5:1, 2; 65:2.

Zmenilo sa niečo, keď Ježiš, Boží Syn, prišiel na zem, aby oslobodil ľudstvo od hriechu a smrti? Nie; modlitby boli stále adresované Jehovovi. Keď bol Ježiš na zemi, sám sa často modlil k svojmu nebeskému Otcovi a učil druhých, aby robili to isté. Uvažujte len o vzorovej modlitbe, niekedy nazývanej Pánova modlitba alebo Otčenáš, ktorá je jednou z najznámejších modlitieb na svete. Ježiš nás neučil, aby sme sa modlili k nemu. Dal nám tento vzor: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ — Matúš 6:6, 9; 26:39, 42.

Rozoberme si teraz tento problém dôkladnejšie, na základe preskúmania toho, čo vlastne modlitba je.

Čo je modlitba?

Každá modlitba je určitou formou uctievania. The World Book Encyclopedia to potvrdzuje, keď uvádza: „Modlitba je forma uctievania, ktorou môže človek vyjadriť Bohu oddanosť, vďaku, vyznanie alebo prosebnú žiadosť.“

Pri jednej príležitosti Ježiš povedal: „Je napísané: ‚Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.‘“ Ježiš lipol na základnej pravde, že uctievanie — a teda aj modlitby — má byť adresované len jeho Otcovi, Jehovovi Bohu. — Lukáš 4:8; 6:12.

Uznanie Ježiša v našich modlitbách

Ježiš zomrel ako výkupná obeť za ľudstvo, bol vzkriesený Bohom a povýšený do nadradeného postavenia. Zrejme chápete, že to všetko spôsobilo zmenu vzhľadom na to, aké modlitby sú prijateľné. V akom zmysle?

Apoštol Pavol hovorí o tom, aký veľký vplyv má Ježišovo postavenie na modlitby: „Práve preto ho aj povýšil Boh do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých v nebi a tých na zemi a tých pod zemou a aby každý jazyk otvorene uznával, že Ježiš Kristus je Pánom na slávu Boha, Otca.“ — Filipanom 2:9–11.

Znamenajú slová „aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno“, že sa máme k nemu modliť? Nie. Grécky výraz, ktorý je tu použitý, „označuje meno, na základe ktorého sa tí, ktorí skláňajú koleno, zjednocujú, na základe ktorého zjednotene všetci (πᾶν γόνυ) uctievajú. Meno, ktoré Ježiš dostal, podnecuje všetkých k zjednotenému uctievaniu.“ (A Grammar of the Idiom of the New Testament od G. B. Winera) Skutočne, aby mohla byť modlitba prijateľná, musí byť predložená „v Ježišovom mene“, ale napriek tomu je adresovaná Jehovovi Bohu a slúži na jeho oslavu. Preto Pavol hovorí: „Nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ — Filipanom 4:6.

Tak ako chodník vedie k cieľu, Ježiš je „cestou“, ktorá vedie k Všemohúcemu Bohu. „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa,“ učil Ježiš svojich apoštolov. (Ján 14:6) Preto by sme mali prostredníctvom Ježiša predkladať naše modlitby Bohu, a nie priamo Ježišovi.a

Ale niekto možno povie: ‚Či Biblia neuvádza, že učeník Štefan i apoštol Ján oslovovali Ježiša, keď bol v nebi?‘ To je pravda. V týchto prípadoch však nešlo o modlitby, pretože Štefan i Ján videli Ježiša vo videní a priamo ho oslovovali. (Skutky 7:56, 59; Zjavenie 1:17–19; 22:20) Uvedomme si, že len samo rozprávanie sa, hoci aj s Bohom, nie je modlitbou. Adam a Eva sa rozprávali s Bohom, ospravedlňujúc svoj veľký hriech, keď ich odsúdil po ich hriechu v Edene. Takýto rozhovor nebol modlitbou. (1. Mojžišova 3:8–19) Preto by bolo nesprávne uvádzať Štefanove alebo Jánove slová Ježišovi ako dôkaz toho, že by sme sa v skutočnosti mali k nemu modliť.

Ako je Ježišovo meno ‚vzývané‘?

Máte naďalej pochybnosti a stále považujete za správne modliť sa k Ježišovi? Jedna žena napísala do kancelárie odbočky spoločnosti Watch Tower: „Žiaľ, stále nie som presvedčená, že sa prví kresťania nemodlili k Ježišovi.“ Mala na mysli Pavlove slová v 1. Korinťanom 1:2, kde sa zmienil o ‚všetkých, ktorí všade vzývajú meno nášho Pána, Ježiša Krista‘. Mali by sme si však uvedomiť, že výraz „vzývať“ môže v pôvodnom jazyku znamenať niečo iné než modlitbu.

Ako bolo Kristovo meno všade ‚vzývané‘? Jednak to bolo tým, že nasledovníci Ježiša z Nazaretu ho otvorene uznali ako Mesiáša a „Záchrancu sveta“ a vykonali veľa zázračných skutkov v jeho mene. (1. Jána 4:14; Skutky 3:6; 19:5) Preto The Interpreter’s Bible uvádza, že výraz „vzývať meno nášho Pána... znamená vyznať, že je pánom, nie modliť sa k nemu“.

Ďalej patrí k ‚vzývaniu mena nášho Pána, Ježiša Krista‘ prijať Krista a prejaviť vieru v jeho preliatu krv, ktorá umožňuje odpustenie hriechov. (Porovnaj Skutky 10:43 a 22:16.) A Ježišovo meno doslovne spomíname vždy, keď sa prostredníctvom neho modlíme k Bohu. Takže zatiaľ čo Biblia ukazuje, že môžeme vzývať meno Ježiša, nikde nenaznačuje, že by sme sa mali k nemu modliť. — Efezanom 5:20; Kolosanom 3:17.

Čo pre nás môže Ježiš urobiť

Ježiš jasne sľúbil svojim učeníkom: „Ak poprosíte o čokoľvek v mojom mene, urobím to.“ Znamená to, že sa máme k nemu modliť? Nie. Prosba je adresovaná Jehovovi Bohu — ale v Ježišovom mene. (Ján 14:13, 14; 15:16) Predkladáme prosebnú žiadosť Bohu, aby jeho Syn, Ježiš, použil svoju veľkú moc a autoritu v náš prospech.

Ako dnes Ježiš komunikuje so svojimi pravými nasledovníkmi? Ako znázornenie nám môže slúžiť Pavlov opis zboru pomazaných kresťanov. Prirovnal ho k telu a Ježiša Krista k hlave. „Hlava“ uspokojuje potreby členov duchovného tela pomocou „kĺbov a šliach“ čiže prostriedkov a opatrení na poskytovanie duchovného pokrmu a vedenia jeho zboru. (Kolosanom 2:19) Podobne dnes Ježiš používa „dary v podobe ľudí“ čiže duchovne spôsobilých mužov, aby sa ujímali vedenia v zbore, ba poskytli aj usmernenie, ak je to nevyhnutné. Neexistuje žiadne opatrenie, aby členovia zboru komunikovali priamo s Ježišom alebo sa k nemu modlili, ale určite by sa mali modliť k Ježišovmu Otcovi, Jehovovi Bohu — áno, musia sa modliť k nemu. — Efezanom 4:8–12.

Ako si ctíte Ježiša?

Pokiaľ ide o záchranu ľudí, Ježiš tu rozhodne zaujíma kľúčovú úlohu! Apoštol Peter vyhlásil: „V nikom inom niet záchrany, lebo niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení.“ (Skutky 4:12) Uvedomujete si dôležitosť Ježišovho mena?

Hoci neadresujeme modlitby osobne Ježišovi, neznižujeme tým jeho postavenie. Naopak, Ježiš je ctený tým, že sa modlíme v jeho mene. A tak ako si deti ctia svojich rodičov tým, že ich poslúchajú, my si ctíme Ježiša Krista tým, že poslúchame jeho prikázania, najmä nové prikázanie navzájom sa milovať. — Ján 5:23; 13:34.

Prijateľné modlitby

Želáte si vyslovovať prijateľné modlitby? Potom ich adresujte Jehovovi Bohu a robte to v mene jeho Syna, Ježiša. Spoznajte Božiu vôľu a nech vaše modlitby odrážajú toto porozumenie. (1. Jána 3:21, 22; 5:14) Získavajte silu zo slov Žalmu 66:20: „Buď požehnaný Boh, ktorý si neodmietol moju modlitbu ani neodvrátil svoju milujúcu láskavosť odo mňa.“

Ako sme videli, modlitby sú formou uctievania, ktoré patrí výlučne Všemohúcemu Bohu. Ak adresujeme všetky naše modlitby Jehovovi Bohu, dávame tým najavo, že sme si vzali k srdcu Ježišov pokyn o tom, ako sa modliť: „Náš Otče v nebesiach.“ — Matúš 6:9.

[Poznámka pod čiarou]