Uč sa poslušnosti podriaďovaním sa disciplíne

PREDSTAV si, že stojíš na vrcholku majestátneho horského útesu a máš pocit, že si doslova na vrchole sveta. Aký je to radostný pocit slobody!

No tvoja sloboda je v skutočnosti dosť obmedzená. Zákon zemskej príťažlivosti podstatne obmedzuje každý tvoj pohyb; jediný chybný krok by mohol spôsobiť katastrofu. No aké potešujúce je vedieť, že ten istý zákon príťažlivosti ťa chráni pred tým, že by si bol bezmocne unesený do vesmírneho priestoru. Takže tento zákon je zjavne na tvoje dobro. Prijať obmedzenia, ktoré kladie na tvoj pohyb na vrchole hory, je užitočné, ba zachraňuje to život.

Áno, zákony a to, že ich poslúchame, môžu niekedy našu slobodu obmedziť, ale vari je preto poslušnosť nežiaduca?

Ako sa na poslušnosť pozerá Boh

Ako „Vznešený Stvoriteľ“ je Jehova ‚zdrojom života‘. Preto oprávnene sú mu všetci jeho tvorovia zaviazaní poslušnosťou. Žalmista, ktorý prejavoval takýto správny postoj, napísal: „Uctievajme a klaňajme sa; pokľaknime pred Jehovom, naším Tvorcom, veď je náš Boh a my sme ľud jeho pastvy a ovce jeho ruky.“ — Kazateľ 12:1; Žalm 36:9; 95:6, 7.

Jehova od počiatku vyžadoval od svojich tvorov poslušnosť. Trvalý život Adama a Evy v raji závisel od poslušnosti. (1. Mojžišova 2:16, 17) Poslušnosť sa očakávala aj od anjelov, i keď sú vyššou formou života ako ľudia. Niektorí z týchto duchovných tvorov boli „neposlušní, keď Božia trpezlivosť čakala v Noachových dňoch“, a preto boli potrestaní tak, že boli uvrhnutí do „jám hustej tmy, aby ich zachoval pre súd“. — 1. Petra 3:19, 20; 2. Petra 2:4.

Jasne povedané, Boh sa pozerá na poslušnosť ako na požiadavku na získanie jeho schválenia. Čítame: „Či má Jehova také potešenie v zápalných obetných daroch a obetiach ako v poslušnosti Jehovovmu hlasu? Hľa, poslúchať je lepšie ako obeť, venovať pozornosť lepšie ako tuk baranov.“ — 1. Samuelova 15:22.

Poslušnosti sa musíme učiť — prečo a ako

Poslušnosť vedie k spravodlivému postaveniu pred Bohom, a preto je nanajvýš dôležité, aby sme sa učili poslúchať. Podobne ako sa možno učiť cudzí jazyk, aj zvyk poslúchať si môžeme osvojiť, keď sme mladí. Preto Biblia zdôrazňuje výchovu detí od ich útleho detstva. — Jozua 8:35.

Niektorí ľudia dnes protirečia biblickému názoru a hovoria, že vyžadovať od detí poslušnosť sa rovná duševnému znásilňovaniu. Tvrdia, že deťom by sa malo dovoliť vytvárať si vlastné predstavy a normy, podľa ktorých by žili, bez vonkajšieho zasahovania dospelých.

No v šesťdesiatych rokoch, keď mnohí rodičia zastávali tento názor, Wilhelm Hansen, lektor, vydavateľ a profesor psychológie, s tým nesúhlasil. Napísal: „V počiatočnom štádiu vývinu, v čase, keď je vzťah dieťaťa k rodičom ešte rozhodujúci, je pre dieťa ‚zlé‘ to, čo rodičia zakazujú, a ‚dobré‘ je to, čo odporúčajú či schvaľujú. Preto jedine poslušnosť vedie dieťa vo veciach morálky a hlavných cností, od ktorých závisí vzťah dieťaťa k mravnému poriadku.“ — Porovnaj Príslovia 22:15.

Božie slovo zdôrazňuje nutnosť učiť sa poslušnosti. Čítame: „Viem, ó, Hospodine, že človek nemá v moci svoju cestu, a ten, kto chodí, neurčuje svoje kroky.“ (Jeremiáš 10:23, Evanjelický preklad) Dejiny sú plné príkladov, keď si ľudia naplánovali vlastný spôsob života podľa osobných noriem, a dostali sa preto do vážnych ťažkostí. Prečo sa to tak často stáva? Pretože ľuďom chýba poznanie, múdrosť a porozumenie, aby si svoj spôsob života mohli naplánovať bez pomoci. A čo je ešte horšie, majú zdedený sklon robiť nesprávne rozhodnutia. Hneď po potope povedal Jehova o človeku: „Sklon ľudského srdca je zlý od jeho mladosti.“ — 1. Mojžišova 8:21.

Nikto teda nededí sklon poslúchať Jehovu. Svojim deťom ho musíme vštepovať a po celý život sa to musíme stále učiť. Každý z nás potrebuje rozvíjať taký stav srdca, aký mal kráľ Dávid, ktorý napísal: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom. Daj, aby som chodil v tvojej pravde, a vyučuj ma, veď si mojím Bohom záchrany. V teba som dúfal po celý deň.“ — Žalm 25:4, 5.

Uč poslušnosti tým, že si sám poslušný

Ježišova matka a jeho adoptívny otec dobre poznali okolnosti Ježišovho narodenia. Uvedomovali si preto, že Ježiš má zohrať dôležitú úlohu v splnení Jehovových zámerov. (Porovnaj Lukáša 1:35, 46, 47.) Slová: „Hľa, synovia sú dedičstvom od Jehovu“ mali v ich prípade mimoriadny význam. (Žalm 127:3) Boli si plne vedomí svojej obrovskej zodpovednosti, a preto boli pripravení poslúchať Božie pokyny, napríklad keď im bolo povedané, aby utiekli do Egypta alebo, neskôr, aby išli do Galiley. — Matúš 2:1–23.

Ježišovi rodičia si boli vedomí svojej zodpovednosti aj v súvislosti s vedením k disciplíne. Pravda, počas predľudskej existencie bol Ježiš vždy poslušný. Ale keď bol na zemi, naučil sa byť poslušný za celkom nových okolností. Musel poslúchať nedokonalých rodičov, pretože aj dokonalé dieťa treba viesť k disciplíne v podobe poučovania a vychovávania. To mu jeho rodičia poskytovali. Avšak viesť k disciplíne trestaním nebolo potrebné. Ježiš vždy poslúchal; nikdy mu nebolo treba povedať niečo dvakrát. Čítame: „Potom išiel s nimi [so svojimi rodičmi], prišiel do Nazareta a bol im poslušný.“ — Lukáš 2:51, EvP.

Jozef a Mária tiež vedeli, ako vyučovať Ježiša príkladom. Čítame napríklad, že „jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na sviatok pesach“. (Lukáš 2:41) Tým, že Jozef zariadil, aby rodina išla s ním, ukázal, že sa zaujíma o jej duchovné blaho a že uctievanie Jehovu berie vážne. Podobne dnes môžu rodičia svojou poslušnosťou vo veciach uctievania učiť poslušnosti svoje deti.

Vďaka znamenitému vedeniu k disciplíne v spravodlivosti zo strany Jozefa a Márie „Ježiš robil pokroky v múdrosti a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí“. Aký je to vynikajúci príklad pre dnešných kresťanských rodičov! — Lukáš 2:52.

„Poslúchajte... vo všetkom“

„Vy, deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé v Pánovi.“ (Kolosanom 3:20) Ježiš mohol byť poslušný svojim rodičom vo všetkom, pretože ich poslušnosť Jehovovi im bránila, aby od Ježiša či jeho nevlastných bratov a sestier vyžadovali niečo, čo by bolo v rozpore s Jehovovou vôľou.

Aj dnes mnohí rodičia úspešne učia svoje deti poslúchať vo všetkom. Vypočujte si troch otcov, ktorí teraz, keď už vychovali deti, slúžia v jednej odbočke Spoločnosti Strážna veža.

Theo rozpráva, ako so svojou manželkou vychoval piatich synov. Hovorí: „Je dôležité hneď od začiatku dať deťom najavo, že aj my dospelí robíme chyby. Je smutné, že chyby dokonca opakujeme a stále musíme prosiť nášho nebeského Otca o odpustenie a o pomoc. Zámerne sme dovolili, aby naše deti videli, že práve tak ako oni bojujú so starosťami mladosti, my zápasíme so starosťami dospelých.“

Ak sa má dieťa naučiť poslušnosti, láskyplný vzťah medzi ním a jeho rodičmi je veľmi dôležitý. Hermann hovorí o svojej manželke: „Bola pre chlapcov nielen matkou, ale aj priateľkou. Vážili si to, a tak pre nich nebolo ťažké poslúchať.“ Ďalej pripája praktickú radu, ako zlepšiť vzťah medzi rodičmi a deťmi: „Úmyselne sme niekoľko rokov nepoužívali umývačku riadu, takže sa riad musel umývať a utierať ručne. Naši synovia mali za úlohu utieranie, pričom sa v tom striedali. Nebolo lepšej príležitosti na spontánny rozhovor.“

Láskyplný vzťah medzi rodičom a dieťaťom slúži ako vzor pre vzťah, aký musí mať kresťan k Jehovovi. Rudolf vysvetľuje, ako spolu s manželkou pomáhali svojim dvom chlapcom vytvoriť si taký vzťah: „Základom bolo pravidelné rodinné štúdium. Pridelili sme deťom vhodné námety, ktoré mali preskúmať. Spoločne sme čítali Bibliu a potom sme sa o prečítanej látke rozprávali. Naši synovia mohli vidieť, že Jehova očakáva poslušnosť aj od rodičov, nielen od detí.“

Kresťanskí rodičia si uvedomujú, že inšpirovaný výrok „Kázeň je cestou života“ platí pre nich takisto ako pre ich deti. Takže zatiaľ čo deti sú povinné poslúchať svojich rodičov vo všetkom, aj rodičia musia byť poslušní vo všetkom, čo od nich vyžaduje Jehova. Okrem posilnenia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, rodičia i deti budú chcieť posilniť svoj vzťah k Bohu. — Príslovia 6:23.

Pozeraj sa na poslušnosť pozitívne

Akí vďační môžeme byť, že Božie slovo zaobstaráva také praktické rady o výchove detí! (Pozri rámček.) Deti, ktoré sa učia poslušnosti od rodičov, ktorí ich vedú k disciplíne v spravodlivosti, sú skutočným zdrojom radosti pre celé kresťanské bratstvo.

Keďže poslúchať Boha znamená život, mali by sme sa vyhnúť tomu, že by sme sa zahrávali s myšlienkou čo len na chvíľu nedbať na obmedzenia, ktoré Božie príkazy kladú na našu osobnú slobodu. Predstav si napríklad, že by sme na chvíľu nedbali na zákon príťažlivosti. Akí by sme boli nadšení, keby sme vzlietli z vrcholu hory k oblohe a nič by neprekážalo našej slobode! Ale čo by sa normálne stalo? Predstav si pád, ktorý by nás čakal!

Učiť sa poslušnosti podriaďovaním sa disciplíne prispieva k vývinu vyrovnanej osobnosti a pomáha nám spoznať svoje obmedzenia. Pomôže nám to vyhnúť sa náročnosti a necitlivosti voči právam a potrebám iných. Pomôže nám to vyhnúť sa chvíľam neistoty. Stručne povedané, povedie to k šťastiu.

A tak, či si dospelý, alebo dieťa, uč sa poslušnosti tým, že sa podriaďuješ disciplíne, aby „sa ti dobre darilo“ a aby „si zotrval dlhý čas na zemi“. (Efezanom 6:1–3) Kto by chcel ohroziť svoju vyhliadku na večný život tým, že by sa neučil poslušnosti a neprijímal disciplínu? — Ján 11:26.

[Rámček na strane 29]

RODIČIA, UČTE POSLUŠNOSTI VÝCHOVOU V SPRAVODLIVOSTI

 1. Veď k disciplíne na základe biblických zákonov a zásad.

 2. Veď k disciplíne nielen tým, že vyžaduješ poslušnosť, ale tiež vysvetli, prečo je poslušnosť cestou múdrosti. — Matúš 11:19b.

 3. Veď k disciplíne bez hnevu a kriku. — Efezanom 4:31, 32.

 4. Veď k disciplíne v rámci láskyplného a starostlivého vzťahu. — Kolosanom 3:21; 1. Tesaloničanom 2:7, 8; Hebrejom 12:5–8.

 5. Veď deti k disciplíne od útleho detstva. — 2. Timotejovi 3:14, 15.

 6. Veď k disciplíne stále a dôsledne. — 5. Mojžišova 6:6–9; 1. Tesaloničanom 2:11, 12.

 7. Veď k disciplíne najprv seba, a tak vyučuj vlastným príkladom. — Ján 13:15; porovnaj Matúša 23:2, 3.

 8. Veď k disciplíne s plnou dôverou v Jehovu a pros ho v modlitbe o pomoc. — Sudcovia 13:8–10.

[Obrázok na strane 28]

„Kázeň je cestou života“