Pestuješ cnosť?

„Každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte.“ — FILIPANOM 4:8.

 1. Čo je neresť a prečo neskazila Jehovovo uctievanie?

NERESŤ je nemorálnosť alebo mravná skazenosť. Je ňou preniknutý svet, v ktorom žijeme. (Efezanom 2:1–3) Ale Jehova Boh nedovolí, aby bolo jeho čisté uctievanie skazené. V kresťanských publikáciách, na zhromaždeniach, krajských a oblastných zjazdoch dostávame časové výstrahy pred nespravodlivým konaním. Dostávame zdravú biblickú pomoc, aby sme ‚lipli k tomu, čo je dobré‘ v Božích očiach. (Rimanom 12:9) Jehovovi svedkovia ako organizácia sa teda usilujú byť čistí, cnostní. Ale ako je to s nami ako jednotlivcami? Áno, pestuješ ty osobne cnosť?

 2. Čo je cnosť a prečo si to vyžaduje úsilie, ak má človek zostať cnostný?

² Cnosť je mravná znamenitosť, dobrota, správne konanie a myslenie. Nie je to pasívna, ale aktívna, pozitívna vlastnosť. Cnosť znamená viac než iba vyhýbať sa hriechu; znamená usilovať sa o to, čo je dobré. (1. Timotejovi 6:11) Apoštol Peter nabádal spolukresťanov: „Pripojte k svojej viere cnosť.“ Ako? Tým, že reagujúc na Božie drahocenné sľuby, ‚prispievame celým svojím vážnym úsilím‘. (2. Petra 1:5) Zostať cnostní si vzhľadom na našu hriešnu povahu vyžaduje ozajstné úsilie. A predsa bohabojní ľudia v minulosti zostali cnostní i napriek obrovským prekážkam.

Pestoval cnosť

 3. Za aké ohavné skutky niesol vinu kráľ Achaz?

³ Písma obsahujú veľa správ o ľuďoch, ktorí pestovali cnosť. Uvažuj napríklad o cnostnom Ezechiášovi. Jeho otec, judský kráľ Achaz, zjavne uctieval Molocha. „Achaz mal dvadsať rokov, keď začal panovať, a panoval v Jeruzaleme šestnásť rokov; a nekonal to, čo bolo správne v očiach Jehovu, jeho Boha, ako jeho predok Dávid. A chodil po ceste izraelských kráľov, a dokonca nechal svojho syna prejsť ohňom podľa odporných vecí národov, ktoré Jehova vyhnal kvôli synom Izraela. A stále obetoval a prinášal obetný dym na výšinách a na pahorkoch a pod každým bujným stromom.“ (2. Kráľov 16:2–4) Niektorí komentátori tvrdia, že ‚prejdenie ohňom‘ znamenalo nejaký druh očisťujúceho obradu, a nie ľudskú obeť. Ale kniha Molech—A God of Human Sacrifice in the Old Testament (Moloch — boh ľudských obetí v Starom zákone) od Johna Daya uvádza: „Klasické i púnske [kartáginské] pramene, ako aj archeológia svedčia o existencii ľudských obetí... v kanaanskom svete, a tak niet dôvodu pochybovať o starozákonných zmienkach [o ľudských obetiach].“ Okrem toho, v 2. Paralipomenon 28:3 sa výslovne hovorí, že Achaz „začal páliť svojich synov v ohni“. (Porovnaj 5. Mojžišovu 12:31; Žalm 106:37, 38.) Aké ohavné skutky!

 4. Ako sa správal Ezechiáš v prostredí plnom nerestí?

⁴ Ako sa darilo Ezechiášovi v tomto prostredí plnom nerestí? V tomto ohľade je zaujímavý 119. žalm, lebo niektorí komentátori sú presvedčení, že ho zložil Ezechiáš, kým bol ešte princom. (Žalm 119:46, 99, 100) Jeho okolnosti teda môžu byť naznačené slovami: „I kniežatá zasadli; hovorili jeden s druhým proti mne. Tvoj sluha sa zaoberá tvojimi predpismi. Moja duša nespala pre zármutok.“ (Žalm 119:23, 28) Ezechiáš, obklopený ľuďmi, ktorí praktizovali falošné náboženstvo, sa medzi členmi kráľovského dvora mohol stať predmetom pohŕdania až do takej miery, že mal ťažkosti so spánkom. A predsa pestoval cnosť, časom sa stal kráľom a „stále konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach... Dôveroval Jehovovi, Bohu Izraela.“ — 2. Kráľov 18:1–5.

Zostali cnostní

 5. Akým skúškam čelil Daniel a jeho traja druhovia?

⁵ Príkladom cnosti bol aj Daniel a jeho traja hebrejskí druhovia, Chananjah, Mišael a Azariah, ktorí boli násilne vzatí zo svojej domoviny do vyhnanstva v Babylone. Títo štyria mladíci dostali babylonské mená — Baltazár, Sadrach, Mézach a Abednego. Boli im ponúkané ‚kráľove lahôdky‘ vrátane jedla, ktoré Boží Zákon zakazoval. Okrem toho boli prinútení podrobiť sa trojročnému školeniu v ‚písme a jazyku Chaldejcov‘. Zahŕňalo to viac než iba naučiť sa nový jazyk, lebo pomenovanie „Chaldejci“ tu pravdepodobne označuje vzdelanú triedu. A tak boli títo hebrejskí mladíci vystavení pokrivenému babylonskému učeniu. — Daniel 1:1–7.

 6. Prečo môžeme povedať, že Daniel pestoval cnosť?

⁶ Daniel a jeho traja druhovia si napriek ohromnému tlaku, aby sa prispôsobili, zvolili cnosť, a nie neresť. V Danielovi 1:21 sa hovorí: „Daniel zostal až do prvého roku kráľa Cýra.“ Áno, Daniel „zostal“ cnostným služobníkom Jehovu vyše 80 rokov — a zažil vzostup i pád niekoľkých mocných kráľov. Zostal verný Bohu napriek intrigám a sprisahaniu skazených vládnych úradníkov a napriek sexuálnej neresti, ktorou bolo preniknuté babylonské náboženstvo. Daniel stále pestoval cnosť.

 7. Čo sa možno naučiť zo životnej dráhy Daniela a jeho troch druhov?

⁷ Od bohabojného Daniela a jeho druhov sa môžeme veľa naučiť. Pestovali cnosť a odmietli splynúť s babylonskou kultúrou. Hoci dostali babylonské mená, nikdy nestratili svoju totožnosť ako Jehovovi služobníci. Veď asi o 70 rokov neskôr babylonský kráľ oslovil Daniela jeho hebrejským menom! (Daniel 5:13) Po celý svoj dlhý život Daniel odmietal urobiť kompromis čo i len v malých veciach. Ako mladý človek sa „rozhodol v srdci, že sa neznečistí kráľovými lahôdkami“. (Daniel 1:8) Tento nekompromisný postoj, ktorý zaujali Daniel a jeho traja druhovia, ich nepochybne posilnil, aby vydržali skúšky na život a na smrť, pred ktorými neskôr stáli. — Daniel, 3. a 6. kapitola.

Pestovať cnosť dnes

 8. Ako môžu kresťanskí mladí odolávať, aby nesplynuli so Satanovým svetom?

⁸ Podobne ako Daniel a jeho traja druhovia, aj Boží ľud dnes odoláva, aby nesplynul so Satanovým zlým svetom. (1. Jána 5:19) Ak si kresťanským mladým, azda zažívaš silný tlak zo strany vrstovníkov, aby si ich napodobňoval v ich výstrednom štýle obliekania, úprave zovňajšku a vo výbere hudby. Ale namiesto toho, aby si sa riadil každým výstrelkom či štýlom, ktorý sa objaví, stoj pevne a nenechaj sa „utvárať podľa tohto systému vecí“. (Rimanom 12:2) ‚Odvrhni bezbožnosť a svetské žiadosti a ži so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou.‘ (Títovi 2:11, 12) Dôležité je schválenie od Jehovu, a nie od tvojich vrstovníkov. — Príslovia 12:2.

 9. Akým tlakom by mohli byť vystavení kresťania v obchodnom svete a ako by sa mali správať?

⁹ Aj dospelí kresťania sú vystavení tlakom a musia byť cnostní. Kresťanskí podnikatelia môžu byť v pokušení využiť sporné postupy alebo ignorovať vládne nariadenia a daňové zákony. Ale bez ohľadu na to, ako sa správajú naši konkurenti či spolupracovníci, my „si prajeme správať sa vo všetkom poctivo“. (Hebrejom 13:18) Písma od nás vyžadujú, aby sme boli poctiví a čestní k zamestnávateľom, zamestnancom, zákazníkom i k svetským vládam. (5. Mojžišova 25:13–16; Matúš 5:37; Rimanom 13:1; 1. Timotejovi 5:18; Títovi 2:9, 10) Usilujme sa tiež byť poriadni vo svojich obchodných záležitostiach. Keď si uchovávame presné záznamy a keď zmluvy vyhotovujeme písomne, môžeme tým často predísť nedorozumeniam.

Zostaň na stráži!

10. Prečo treba ‚zostať na stráži‘, pokiaľ ide o náš výber hudby?

¹⁰ Žalm 119:9 vyzdvihuje ďalšiu stránku toho, ako v Božích očiach zostať cnostný. Žalmista spieval: „Ako očistí mladý muž svoj chodník? Tým, že zostáva na stráži podľa tvojho slova.“ Jednou zo Satanových najúčinnejších zbraní je hudba, ktorá má moc roznietiť emócie. Je smutné, že niektorí kresťania ‚nezostali na stráži‘, pokiaľ ide o hudbu, a zistili, že sú priťahovaní k jej extrémnym formám, ako je rap a heavy metal. Niektorí azda namietajú, že taká hudba im neškodí alebo že nevenujú pozornosť textom. Iní hovoria, že sa proste tešia z výrazného rytmu alebo zo zvuku hlasných gitár. Pre kresťanov však nie je hlavné to, či niečo pôsobí potešenie. Pre nich je dôležité, či je to „prijateľné Pánovi“. (Efezanom 5:10) Heavymetalová a rapová hudba vo všeobecnosti propaguje také neresti ako rúhanie, smilstvo, ba aj satanizmus — veci, pre ktoré určite niet miesta medzi Božím ľudom.a (Efezanom 5:3) Či sme mladí alebo starí, každý z nás urobí dobre, keď starostlivo pouvažuje o tejto otázke: Pestujem svojím výberom hudby cnosť, alebo neresť?

11. Ako môže kresťan zostávať na stráži vzhľadom na televízne programy, videonahrávky a filmy?

¹¹ Mnohé televízne programy, videonahrávky a filmy propagujú neresť. Podľa jedného popredného odborníka na duševné zdravie prevláda vo väčšine filmov, ktoré sa dnes produkujú, ‚hedonizmus, sexualita, násilie, chamtivosť a sebectvo‘. Preto zostať na stráži znamená vyberať si, čo budeme pozerať. Žalmista sa modlil: „Daj prejsť mojim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné.“ (Žalm 119:37) Kresťanský chlapec Joseph uplatnil túto zásadu. Keď sa v jednom filme začali objavovať scény zobrazujúce sex a násilie, Joseph odišiel z kina. Cítil sa pritom trápne? „Vôbec nie,“ hovorí Joseph. „Myslel som predovšetkým na Jehovu a na to, aby som mu urobil radosť.“

Úloha štúdia a rozjímania

12. Prečo je pri pestovaní cnosti potrebné osobné štúdium a rozjímanie?

¹² Nestačí však iba vyhýbať sa zlým veciam. K pestovaniu cnosti patrí aj štúdium a rozjímanie o dobrých veciach zaznamenaných v Božom Slove, aby sme jeho spravodlivé zásady mohli uplatniť v svojom živote. „Ako ja milujem tvoj zákon!“ zvolal žalmista. „Celý deň sa ním zaoberám.“ (Žalm 119:97) Je osobné štúdium Biblie a kresťanských publikácií súčasťou tvojho týždenného rozvrhu? Je pravda, že urobiť si čas na usilovné štúdium Božieho Slova a na to, aby sme o ňom na modlitbách rozjímali, môže byť náročné. Ale často je možné vykúpiť si čas z iných činností. (Efezanom 5:15, 16) Možno by skoré ranné hodiny boli pre teba vhodným časom na modlitbu, štúdium a rozjímanie. — Porovnaj Žalm 119:147.

13, 14. a) Prečo je rozjímanie neoceniteľné? b) Rozjímanie o akých textoch nám môže pomôcť, aby sme si sprotivili sexuálnu nemravnosť?

¹³ Rozjímanie je neoceniteľné, lebo nám pomáha zapamätať si to, čo sa učíme. A čo je ešte dôležitejšie, môže v nás posilniť zbožné názory. Na znázornenie: Jedna vec je vedieť, že Boh zakazuje smilstvo, no celkom iná vec je ‚sprotiviť si to, čo je zlé a lipnúť k tomu, čo je dobré‘. (Rimanom 12:9) Môžeme mať naozaj rovnaký názor na sexuálnu nemravnosť ako Jehova, keď rozjímame o kľúčových biblických textoch, ako je list Kolosanom 3:5, ktorý nabáda: „Umŕtvujte preto svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ Pýtaj sa sám seba: ‚Aký druh pohlavných chúťok musím umŕtvovať ja? Akým veciam, ktoré by mohli vyvolať nečistú žiadosť, by som sa mal vyhýbať? Potrebujem urobiť zmeny vo svojom správaní k osobám opačného pohlavia?‘ — Porovnaj 1. Timotejovi 5:1, 2.

¹⁴ Pavol nabáda kresťanov, aby sa zdržiavali smilstva a prejavovali sebaovládanie, nech „nikto nejde tak ďaleko, aby škodil svojmu bratovi a zasahoval v tomto do jeho práv“. (1. Tesaloničanom 4:3–7) Pýtaj sa sám seba: ‚Prečo je smilstvo škodlivé? Akú škodu by som spôsobil sám sebe alebo niekomu inému, keby som takto hrešil? Ako by ma to ovplyvnilo po duchovnej, citovej i telesnej stránke? A ako to bolo s tými v zbore, ktorí porušili Boží zákon a nekajali sa? Ako sa to s nimi skončilo?‘ Ak si vezmeme k srdcu to, čo hovoria Písma o takom správaní, môže to prehĺbiť našu nenávisť k tomu, čo je v Božích očiach zlé. (2. Mojžišova 20:14; 1. Korinťanom 5:11–13; 6:9, 10; Galaťanom 5:19–21; Zjavenie 21:8) Pavol hovorí, že smilník „nedbá nie na človeka, ale na Boha“. (1. Tesaloničanom 4:8) Ktorý pravý kresťan by chcel byť tým, kto nedbá na svojho nebeského Otca?

Cnosť a spoločenstvo

15. Akú úlohu v úsilí o cnosť hrá naše spoločenstvo?

¹⁵ Ďalšou pomocou na to, aby sme zostali cnostní, je dobrá spoločnosť. Žalmista spieval: „Som spoločníkom všetkých, ktorí sa ťa [Jehova] naozaj boja, a tých, ktorí dodržiavajú tvoje nariadenia.“ (Žalm 119:63) Potrebujeme zdravú spoločnosť, o ktorú je postarané na kresťanských zhromaždeniach. (Hebrejom 10:24, 25) Keby sme sa izolovali, mohli by sme sa začať vo svojom zmýšľaní zameriavať na seba a ľahko by nás mohla premôcť nejaká neresť. (Príslovia 18:1) Vrúcne kresťanské spoločenstvo však môže posilniť naše odhodlanie zostať cnostní. Prirodzene, musíme sa tiež chrániť pred zlou spoločnosťou. Môžeme byť srdeční k susedom, spolupracovníkom a spolužiakom. Ale ak naozaj chodíme múdro, vyhneme sa príliš blízkemu kontaktu s tými, ktorí nepestujú kresťanskú cnosť. — Porovnaj Kolosanom 4:5.

16. Ako nám dnes uplatňovanie 1. Korinťanom 15:33 pomáha pestovať cnosť?

¹⁶ Pavol napísal: „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ Týmto výrokom varoval veriacich, že by mohli stratiť vieru pestovaním spoločenstva s takzvanými kresťanmi, ktorí odmietali biblické učenie o vzkriesení. Zásada, na ktorej je založené Pavlovo varovanie, sa vzťahuje na našu spoločnosť mimo zboru aj v rámci neho. (1. Korinťanom 15:12, 33) Prirodzene, nechceme bočiť od našich duchovných bratov a sestier, pretože náhodou nesúhlasia s niektorým čisto osobným názorom, ktorý zastávame. (Matúš 7:4, 5; Rimanom 14:1–12) Napriek tomu je potrebná opatrnosť, keď má niekto v zbore sporné správanie alebo prejavuje ducha horkosti či sťažovania. (2. Timotejovi 2:20–22) Je múdre zostať blízko tých, s ktorými sa môžeme tešiť zo ‚vzájomného povzbudenia‘. (Rimanom 1:11, 12) To nám pomôže pestovať cnostný život a zostať na ‚ceste života‘. — Žalm 16:11.

Ďalej pestujme cnosť

17. Aká pohroma postihla Izraelitov podľa 25. kapitoly 4. knihy Mojžišovej a aké poučenie z toho vyplýva pre nás?

¹⁷ Krátko predtým ako Izraeliti vzali do vlastníctva Zasľúbenú krajinu, sa tisíce z nich rozhodli pestovať neresť — a postihla ich pohroma. (4. Mojžišova, 25. kapitola) Dnes Jehovov ľud stojí na prahu spravodlivého nového sveta. Vstup do neho bude požehnanou výsadou pre tých, ktorí stále zavrhujú neresti tohto sveta. Ako nedokonalí ľudia azda máme nesprávne sklony, ale Boh nám môže pomôcť riadiť sa spravodlivým vedením jeho svätého ducha. (Galaťanom 5:16; 1. Tesaloničanom 4:3, 4) Dbajme preto na Jozuovo nabádanie adresované Izraelu: „Bojte [sa] Jehovu a slúžte mu bezchybne a v pravde.“ (Jozua 24:14) Úctivá bázeň, aby sme sa Jehovovi neznepáčili, nám pomôže pestovať cnostný spôsob života.

18. Čo by malo byť rozhodnutím všetkých kresťanov, pokiaľ ide o neresť a cnosť?

¹⁸ Ak je túžbou tvojho srdca páčiť sa Bohu, buď rozhodnutý dbať na Pavlovo nabádanie: „Všetko, čo je pravé, čo si zasluhuje vážny záujem, čo je spravodlivé, čo je cudné, čo je hodné lásky, o čom sa dobre hovorí, každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte.“ K čomu také konanie povedie? Pavol povedal: „Konajte to... a Boh pokoja bude s vami.“ (Filipanom 4:8, 9) Áno, s Jehovovou pomocou môžeš zavrhnúť neresť a pestovať cnosť.

[Poznámka pod čiarou]

Body na opakovanie

◻ Čo si vyžaduje pestovanie cnosti?

◻ Za akých okolností zostal cnostný Ezechiáš, Daniel a traja Hebreji?

◻ Ako môžeme odolávať Satanovým úskokom podobne ako Daniel?

◻ Prečo musia kresťania zostať na stráži v súvislosti so zábavou?

◻ Akú úlohu v pestovaní cnosti hrá štúdium, rozjímanie a spoločenstvo?

[Obrázok na strane 15]

Mladý Ezechiáš pestoval cnosť, aj keď bol obklopený ľuďmi, ktorí uctievali Molocha

[Obrázky na strane 17]

Kresťania musia zostať na stráži, pokiaľ ide o zábavu