‚Uchvátení, aby sa stretli s Pánom‘ — Ako?
ČAS zostávajúci do konca súčasného skazeného systému neodvratne plynie. Uplynutím každej hodiny, minúty a sekundy sa približujeme k pozoruhodným udalostiam, ktoré boli už dávno predpovedané. Bude vychvátenie jednou z nich? A ak áno, tak kedy a ako k nemu dôjde?
Slovo „vychvátenie“ v zmysle náhleho vystúpenia do neba sa v Biblii nenachádza. No tí, ktorí v to veria, citujú ako základ svojej viery slová apoštola Pavla z 1. Tesaloničanom 4:17. Preskúmajme kontext týchto slov. Pavol napísal:
„Nechceme, bratia, aby ste boli v nevedomosti o tých, čo spia v smrti, aby ste nežialili ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej. Teda ak máme vieru, že Ježiš zomrel a opäť vstal, tak i Boh privedie prostredníctvom Ježiša s ním tých, čo zaspali v smrti. To vám však hovoríme podľa Jehovovho slova, že my žijúci, ktorí zostaneme nažive do Pánovej prítomnosti, určite nepredídeme tých, čo zaspali v smrti, lebo sám Pán zostúpi z neba s prikazujúcim zvolaním, s hlasom archanjela a s Božou trúbkou, a tí, čo sú mŕtvi v spojení s Kristom, vstanú prví. Potom my žijúci, ktorí prežijeme, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch, aby sme sa stretli s Pánom vo vzduchu; a tak budeme navždy s Pánom. Preto sa navzájom utešujte týmito slovami.“ — 1. Tesaloničanom 4:13–18, Preklad nového sveta Svätých písiem — s odkazmi, angl.
Zbor v Tesalonike bol ešte nový, keď asi okolo roku 50 n. l. adresoval Pavol svoj prvý list tamojším kresťanom. Členovia zboru boli skľúčení z toho, že niektorí z nich ‚spia v smrti‘. Ale to, čo Pavol napísal, utešilo Tesaloničanov nádejou na vzkriesenie.
Kristova „prítomnosť“
Pavol potvrdil, že verní kresťania, ktorí boli vtedy mŕtvi, budú vzkriesení, a okrem toho povedal: „My žijúci, ktorí zostaneme nažive do Pánovej prítomnosti, určite nepredídeme tých, čo zosnuli.“ (15. verš) Skutočne pozoruhodná je apoštolova zmienka o Pánovej „prítomnosti“. V tomto texte je v pôvodnom jazyku použité grécke slovo parousian, čo doslovne znamená „byť pri“.
Keď hlava iného štátu navštívi nejakú krajinu, obvykle sú o jej prítomnosti oznámené časové údaje. To isté platí o prítomnosti Pána Ježiša Krista. Tým, čo úprimne skúmajú biblické proroctvá, časopis Strážna veža dôsledne predkladá fakty, ktoré dokazujú, že Ježišova prítomnosť s mocou nebeského Kráľovstva sa začala v roku 1914. Udalosti odohrávajúce sa od tohto roku svedčia o Ježišovej neviditeľnej prítomnosti. (Matúš 24:3–14) A tak keď Pavol povedal, že niektorí kresťania žijúci počas Pánovej prítomnosti budú ‚uchvátení v oblakoch, aby sa stretli s Pánom vo vzduchu‘, myslel tým, že títo prežijúci sa stretnú s Kristom nie v zemskej atmosfére, ale v neviditeľnej nebeskej ríši, kde Ježiš sedí po Božej pravici. (Hebrejom 1:1–3) Ale ktorí to sú?
‚Boží Izrael‘
V Písmach sa veľa hovorí o telesných Izraelitoch, a hovorí sa v nich aj o duchovnom ‚Božom Izraeli‘. Úplný počet tejto skupiny, pomazanej Božím svätým duchom čiže Božou činnou silou, mali naplniť veriaci spomedzi Židov a pohanov. (Galaťanom 6:16; Rimanom 11:25, 26; 1. Jána 2:20, 27) Kniha Zjavenie ukazuje, že celkový počet členov duchovného Izraela je 144 000, a všetci sú zobrazení s Baránkom, Ježišom Kristom, na nebeskom vrchu Sion. Spolu s Kristom budú kráľmi a kňazmi v nebi. (Zjavenie 7:1–8; 14:1–4; 20:6) Medzi nimi budú aj jednotlivci, ktorí boli spojení so zbormi v Tesalonike a na iných miestach, bez ohľadu na ich rasový alebo národnostný pôvod. — Skutky 10:34, 35.
Skôr ako by ktorýkoľvek verný člen duchovného Izraela mohol dostať nebeskú odmenu, musí niečím prejsť. Tak ako Ježišovmu vzkrieseniu k životu v nebesiach predchádzala jeho smrť na mučeníckom kole, aj kresťania s nebeskou nádejou musia zomrieť, kým dostanú odmenu. (1. Korinťanom 15:35, 36) To platilo pre členov duchovného Izraela žijúcich v prvom storočí a platí aj pre tých, ktorí žijú dnes.
Po zmienke o „Pánovej prítomnosti“ poukázal Pavol na čas, keď verní duchovní Izraeliti, ktorí zomreli, dostanú svoju nebeskú odmenu. Napísal: „Sám Pán zostúpi z neba s prikazujúcim zvolaním, s hlasom archanjela a s Božou trúbkou, a tí, čo sú mŕtvi v spojení s Kristom, vstanú prví.“ (16. verš) Preto keď sa už Kristova prítomnosť ako Kráľa začala, očakávali by sme začiatok nebeského vzkriesenia, počínajúc tými z duchovného Izraela, ktorí už zomreli a zachovali si rýdzosť. (1. Korinťanom 15:23) Tí teraz slúžia v nebi po boku Ježiša. Ale ako je to s pomerne malým počtom pomazaných kresťanov, ktorí ešte stále žijú na zemi? Očakávajú vychvátenie?
„Uchvátení“ — Ako?
Keď sa Pavol zmienil o pomazaných kresťanoch, ktorí už zomreli, dodal: „Potom my žijúci, ktorí prežijeme, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch, aby sme sa stretli s Pánom vo vzduchu; a tak budeme navždy s Pánom.“ (17. verš) „Žijúci“ sú tí, ktorí budú žiť počas Kristovej prítomnosti. Tí budú „uchvátení“, aby sa stretli s Pánom Ježišom. Tak ako to bolo v prípade verných prvých kresťanov, ľudská smrť je aj pre nich nevyhnutná, aby boli spojení s Kristom v nebi. — Rimanom 8:17, 35–39.
Keď Pavol písal kresťanom do Korintu, povedal: „To však hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo, ani porušiteľnosť nezdedí neporušiteľnosť. Hľa, hovorím vám sväté tajomstvo: Všetci nezaspíme v smrti, ale všetci budeme premenení, vo chvíli, v okamihu, počas poslednej trúbky. Lebo trúbka zaznie a mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my budeme premenení.“ (1. Korinťanom 15:50–52, Preklad nového sveta Svätých písiem — s odkazmi, angl.) Každý z ostatku duchovného Izraela, keď zomrie vo vernosti počas Kristovej prítomnosti, okamžite dostáva nebeskú odmenu. „V okamihu“ je vzkriesený ako duchovná bytosť a „uchvátený“, aby sa stretol s Ježišom a slúžil ako spoluvládca v nebeskom Kráľovstve. Ale ako je to so všetkými, čo uctievajú Jehovu? Budú aj oni s blížiacim sa koncom tohto skazeného systému uchvátení do neba?
Prežitie — ale nie pomocou vychvátenia
Keďže sa Ježišova kráľovská prítomnosť začala v roku 1914, sme už hlboko v „čase konca“. (Daniel 12:4) Pavol varoval: „Bratia, čo sa týka časov a období, netreba vám nič písať. Veď sami veľmi dobre viete, že Jehovov deň prichádza presne tak ako zlodej v noci. Keď povedia: ‚Mier a bezpečie!‘, vtedy ihneď príde na nich náhle zničenie ako tiesnivé bolesti na ťarchavú ženu; a určite neuniknú.“ (1. Tesaloničanom 5:1–3) Ostražití kresťania však uniknú. Ako?
Volanie „Mier a bezpečie!“ je predzvesťou obdobia, ktoré Ježiš nazval „veľké súženie“. V knihe Zjavenie sa pri opise ‚veľkého zástupu‘ verných, ktorí majú nádej žiť naveky na rajskej zemi, hovorí: „To sú tí, ktorí vychádzajú z veľkého súženia a vyprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi.“ (Zjavenie 7:9, 14; Lukáš 23:43) Nie, títo nemajú vyhliadku, že budú vychvátení. Majú nádej na prežitie priamo tu na zemi. Aby sa na to pripravili, musia zostať duchovne bdelí. Ako to môžete robiť a prežiť koniec tohto systému?
Musíte ‚byť triezvi a obliecť si pancier viery a lásky a ako prilbu nádej na záchranu‘. (1. Tesaloničanom 5:6–8) Teraz je čas venovať pozornosť Božiemu prorockému Slovu, Biblii. Ako čas plynie, až do konca tohto systému dbajte na Pavlovu radu: „Nepohŕdajte prorockými výrokmi. Uistite sa o všetkom, pevne sa držte toho, čo je znamenité.“ (1. Tesaloničanom 5:20, 21) Jehovovi svedkovia vás uvítajú vo svojich sálach Kráľovstva, kde sa s nimi môžete zúčastňovať na štúdiu biblických proroctiev a iných vecí z Božieho inšpirovaného Slova.
Keď budete rásť v presnom poznaní a vo viere, spoznáte, ako Jehova Boh dokončuje svoj zámer zbaviť vesmír svojich nepriateľov a obnoviť na zemi raj. Keď budete prejavovať vieru, aj vy môžete byť medzi tými, ktorí prežijú veľké súženie a budú mať prednosť uvítať milióny ľudí, čo budú vzkriesení k životu na zemi. A akou radosťou bude žiť pod Božím Kráľovstvom v rukách Ježiša Krista a jeho spoluvládcov, ktorí boli ‚uchvátení, aby sa stretli s Pánom‘ tak, že boli vzkriesení k životu v nebeskej sfére.
Aká je teda vo všeobecnosti skutočná biblická nádej pre poslušné ľudstvo? Nie je to vychvátenie. Je to večný život na zemi pod vládou Božieho Kráľovstva.
[Obrázok na strane 7]
Ľudia, ktorí prežijú veľké súženie, uvítajú tých, čo budú vzkriesení k životu na rajskej zemi pod vládou Ježiša a osôb, ktoré boli ‚uchvátené‘ do neba