Nádej — životne dôležitá ochrana v bezútešnom svete
Jeden kórejský chlapec chcel pomôcť svojej matke presvedčiť istú študentku strednej školy o tom, aké je dôležité mať nádej do budúcnosti. Spomenul si na jedno znázornenie, ktoré počul na kresťanskom zhromaždení, a spýtal sa študentky, či by mu pomohla vyriešiť hádanku. Súhlasila, a tak povedal: „Boli dve rodiny. Obe boli veľmi chudobné. Raz začalo silno pršať a cez strechy oboch domov zatekalo. Jedna rodina bola veľmi smutná a často sa na to zatekanie sťažovala. Ale druhá rodina bola šťastná a veselá, zatiaľ čo jej členovia opravovali strechu. Prečo bol medzi týmito dvoma rodinami taký veľký rozdiel?“ Študentku to zaujalo a odpovedala, že nevie. „Nuž,“ povedal chlapec, „tá druhá rodina bola šťastná, pretože správa mesta jej práve oznámila, že dostanú nový dom. Mali teda nádej. A to bol ten rozdiel.“
TÁTO chlapcova hádanka znázorňuje jednoduchú pravdu: Nádej mení spôsob, ako sa pozeráme na život, a to často aj napriek okolnostiam. Podobne ako tie dve rodiny, ktoré chlapec opísal, väčšina z nás musí v živote čeliť rôznym búrkam — zdravotným problémom, finančným starostiam, napätiu v rodine, zločinnosti a množstvu iných skúšok a ťažkostí. Často nemôžeme takéto problémy odvrátiť, práve tak ako nemôžeme prikázať búrke, aby sa vyhla našej oblasti. A tak môžeme pociťovať márnosť, osamelosť, skrátka bezmocnosť. Aby to bolo ešte horšie, v kostole nás možno učia, že budúcnosť je pre väčšinu hriešnikov pochmúrna a môže priniesť večný trest.
Hovorí sa, že receptom na to, ako sa dostať do depresie, je bezmocnosť spolu s beznádejou. Jednu z týchto zložiek však môžeme s istotou odstrániť; nikto z nás nemusí pociťovať beznádej. A nádej sama osebe môže byť tou najlepšou zbraňou na zahnanie tej druhej zložky, pocitov bezmocnosti. Ak máme nádej, potom životné búrky môžeme znášať s istou mierou pokoja a spokojnosti, a nemusíme bojovať s hlbokou skľúčenosťou. Áno, nádej je životne dôležitou ochranou.
Vyvoláva vo vás takéto tvrdenie pochybnosti? Má nádej skutočne takú moc a taký veľký vplyv na život? A je pre každého z nás dostupná spoľahlivá nádej?
Ako prilba
Pozoruhodná moc nádeje sa začala uznávať aj v zdravotníctve. Odborník na stres Dr. Shlomo Breznitz, ktorý prežil nacistickú genocídu, povedal, že v prípade väčšiny životných problémov „stres nevyvolávajú problémy samotné, ale to, ako si vysvetľujeme ich zložitosť. Nádej uberá z ich ťarchy.“ Aj jeden článok v časopise The Journal of the American Medical Association potvrdil, že nádej je „silným liekom“. Časopis American Health uviedol: „Je veľa prípadov pacientov, najmä pacientov s rakovinou, u ktorých sa zdravotný stav náhle zhorší, keď z určitých dôvodov stratia nádej — alebo u ktorých dôjde k náhlemu zlepšeniu, keď nájdu niečo nové, pre čo sa oplatí žiť.“ — Porovnaj Príslovia 17:22.
Bádatelia Biblie už dlho vedia, aká je nádej dôležitá. V 1. Tesaloničanom 5:8 apoštol Pavol nabádal kresťanov: „Buďme triezvi a oblečme si... ako prilbu nádej na záchranu.“ Ako sa „nádej na záchranu“ podobá prilbe?
Uvažujme o tom, na čo slúži prilba. V biblických dobách nosil vojak medenú alebo železnú prilbu, ktorá sa nasadzovala na plstenú, vlnenú alebo koženú čiapku. Táto prilba chránila jeho hlavu pred letiacimi šípmi, pred údermi kyjakov a pred sekajúcimi mečmi v bitke. Pravdepodobne len málo vojakov váhalo, či prilbu nosiť, ak nejakú mali. Mať prilbu však neznamenalo, že vojak bol nezraniteľný alebo že nič necítil, keď dostal úder do hlavy; prilba skôr zaistila, že väčšina rán skĺzla po nej a nespôsobila smrteľné zranenie.
Tak ako prilba chráni hlavu, nádej chráni myseľ. Nádej nám neumožní striasť zo seba každú krízu či nezdar, akoby to nič nebolo. Ale nádej takéto rany stlmí a pomôže nám zabezpečiť, aby neboli smrteľné pre naše duševné, citové či duchovné zdravie.
Verný muž Abrahám očividne nosil túto obraznú prilbu. Jehova ho požiadal, aby obetoval svojho milovaného syna Izáka. (1. Mojžišova 22:1, 2) Ako ľahko by bol mohol Abrahám podľahnúť zúfalstvu, citovému hnutiu, ktoré by ho mohlo viesť k tomu, že by Boha neposlúchol. Čo ochránilo jeho myseľ pred takýmito citmi? Kľúčovú rolu tu zohrala nádej. Podľa Hebrejom 11:19 „počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť [Izáka] aj z mŕtvych“. Podobne Jóbovi pomohla nádej na vzkriesenie chrániť si myseľ pred zatrpknutím, ktoré by ho bolo mohlo priviesť k tomu, že by preklial Boha. (Jób 2:9, 10; 14:13–15) Ježiš Kristus tvárou v tvár mučivej smrti našiel silu a útechu vo svojej radostnej nádeji do budúcnosti. (Hebrejom 12:2) Základom pravej nádeje je dôvera, že Boh nikdy neurobí niečo nesprávne a nikdy sa nestane, že by nesplnil svoje slovo. — Hebrejom 11:1.
Základ pravej nádeje
Podobne ako viera, aj pravá nádej je založená na faktoch, na skutočnosti a pravde. To možno niektorých prekvapí. Ako napísal jeden pisateľ, „zdá sa, že podľa názoru väčšiny ľudí je nádej iba pochabou formou popierania pravdy“. Pravá nádej však nie je nereálnym optimizmom, mdlou vierou, že dostaneme, čokoľvek sa nám zažiada, alebo že všetko pôjde hladko. Život už má spôsob, ako uhasiť planúce ilúzie vedrami studenej vody reality. — Kazateľ 9:11.
Skutočná nádej je iná. Vychádza z poznania, nie zo želania. Uvažujme o druhej rodine z hádanky, o ktorej bola reč na začiatku. Akú nádej by mali, keby správa mesta bola známa tým, že svoje sľuby nedodržiava? Tejto rodine mohol dať pevný základ nádeje len sľub spojený s dokladom o jeho spoľahlivosti.
Podobne dnes majú Jehovovi svedkovia nádej, ktorá je tesne spojená s vládou — s Božím Kráľovstvom. Toto Kráľovstvo je jadrom biblického posolstva. Už po celé tisícročia je zdrojom nádeje pre ženy a mužov, ako bol Abrahám. (Hebrejom 11:10) Boh sľubuje, že prostredníctvom svojho Kráľovstva ukončí tento skazený starý svetový systém a zavedie nový systém. (Rimanom 8:20–22; 2. Petra 3:13) Táto nádej na Kráľovstvo je skutočná, nie je to sen. Jej zdroj — Jehova Boh, Zvrchovaný Pán celého vesmíru — je bez zveličovania stopercentne spoľahlivý. Stačí nám len preskúmať Božie hmotné stvorenie, aby sme videli, že existuje a že má hojnosť moci, aby splnil všetky svoje sľuby. (Rimanom 1:20) Stačí nám len preskúmať záznam o jeho zaobchádzaní s ľudstvom, aby sme videli, že jeho slovo nikdy nevychádza bez toho, že by sa nesplnilo. — Izaiáš 55:11.
Je však smutné, že väčšina tých, ktorí tvrdia, že sú kresťania, stratila zo zreteľa pravú nádej. Teológ Paul Tillich povedal v nedávno publikovanej kázni: „[Raní] kresťania sa naučili čakať na koniec. Ale postupne prestali čakať... Očakávanie nového stavu vecí na zemi ochablo, hoci sa oň v Pánovej modlitbe zakaždým modlili — nech sa deje tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi.“
Aká je to tragédia! Milióny, dokonca miliardy ľudí, ktorí zúfalo potrebujú nádej, nemajú nijakú nádej, hoci je pre nich ľahko dostupná, a to v ich vlastných Bibliách. Len sa pozrime na to bezútešné ovocie! Možno sa diviť, že bez zdravej nádeje, ktorá by chránila myseľ, vedie zúfalý, ‚neschválený stav mysle‘ toľkých ľudí k tomu, aby znečisťovali zem bezuzdnou nemravnosťou a násilím? (Rimanom 1:28) Je veľmi dôležité, aby sme nikdy nepadli do toho istého osídla. Miesto toho, že by sme prilbu nádeje odhadzovali, musíme ju stále spevňovať.
Ako si budovať svoju nádej
Najlepší spôsob, ako si budovať nádej, je všímať si jej zdroj, Jehovu Boha. Usilovne študuj jeho Slovo, Bibliu. Rimanom 15:4 hovorí: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“
Ďalej by sme sa mali uistiť, že naša nádej do budúcnosti nie je iba nejakou nejasnou víziou. Musíme z nej urobiť vo svojej mysli niečo skutočné. Prechovávaš nádej na večný život v raji na zemi? Rád by si sa stretol so svojimi milovanými zomrelými, keď budú na zemi vzkriesení? Ak áno, vidíš tam v tej dobe sám seba? Napríklad Izaiáš 65:21, 22 hovorí o tom, že každý si postaví svoj vlastný dom a potom v ňom bude bývať. Vieš si so zatvorenými očami predstaviť sám seba, ako pracuješ na streche svojho nového domu a pribíjaš posledný šindeľ? Len si pomysli na to, ako si prezeráš výsledky všetkej svojej tvrdej práce a plánovania. Živé zvuky stavebných prác pomaly utíchajú a ty sa rozhliadaš po krajine a pozoruješ, ako sa v nej predlžujú popoludňajšie tiene. Stromy sa jemne chvejú vo vánku, ktorý ťa príjemne chladí, keď si rozohriaty prácou. K ušiam ti dolieha smiech detí, zmiešaný so spevom vtákov. Z domu pod tebou sa k tebe nesie rozhovor tvojich blízkych.
Keď si predstavuješ takéto šťastné chvíle, nie je to prázdna špekulácia; je to rozjímanie o proroctve, ktoré sa istotne splní. (2. Korinťanom 4:18) Čím je pre teba takáto vyhliadka reálnejšia, tým silnejšia je tvoja nádej, že tam budeš. Takáto pevná, jasná nádej ťa bude chrániť pred tým, že by si sa cítil ‚zahanbený za dobré posolstvo‘, čo by mohlo viesť k tomu, že by si sa odťahoval od úlohy deliť sa oň s inými. (Rimanom 1:16) Naopak, budeš sa chcieť ‚pýšiť nádejou‘ tak ako apoštol Pavol, keď sa s dôverou budeš o ňu deliť s inými. — Hebrejom 3:6.
Zdrojom nádeje však nie je iba večná budúcnosť. Aj v súčasnosti existujú zdroje nádeje. Aké? Cassiodorus, rímsky štátnik z piateho storočia, povedal: „Z nádeje na budúce požehnania sa môže tešiť ten, kto oceňuje požehnania, ktoré už dostal.“ To sú múdre slová. Akú útechu nájdeme v sľuboch na budúce požehnania, ak si nevieme oceniť súčasné?
Aj modlitba buduje nádej už teraz. Okrem modlitieb o dlhodobú budúcnosť by sme sa mali modliť aj o svoje súčasné potreby. Môžeme sa modliť o zlepšenie vzťahov s členmi rodiny a so spolukresťanmi, o náš ďalší duchovný pokrm, aj o uspokojenie našich hmotných potrieb, a prechovávať v tomto ohľade nádej. (Žalm 25:4; Matúš 6:11) Keď vložíme takéto nádeje do Jehovových rúk, pomôže nám to, aby sme vytrvávali deň čo deň. (Žalm 55:22) A keď vytrvávame, naša vytrvalosť tiež spevní prilbu nádeje. — Rimanom 5:3–5.
Pozerajme sa na ľudí v nádeji
Negatívne zmýšľanie je ako hrdza na prilbe nádeje. Je deštruktívne a postupne môže spôsobiť, že sa prilba stane nepoužiteľnou. Naučil si sa negatívne zmýšľanie rozoznať a bojovať proti nemu? Nenechaj sa oklamať mylným názorom, že cynický, kritický a pesimistický postoj je znakom inteligencie. Negatívne zmýšľanie vyžaduje v skutočnosti len málo intelektu.
Je príliš ľahké zaujať k našim blížnym postoj, v ktorom chýba nádej. Niektorí sa pre bolestné skúsenosti v minulosti vzdali akejkoľvek nádeje, že niekedy opäť dostanú od ľudí pomoc a útechu. Ich mottom je: „Raz popálený, dvakrát tak opatrný.“ Možno dokonca váhajú ísť za kresťanskými staršími, ktorí by im pomohli s ich problémami.
Biblia nám však pomáha získať vyrovnanejší pohľad na ľudí. Pravda, je nemúdre vkladať všetku svoju nádej do ľudí. (Žalm 146:3, 4) Ale v kresťanskom zbore slúžia starší ako „dary v podobe ľudí“ od Jehovu. (Efezanom 4:8, 11) Sú to svedomití, skúsení kresťania, ktorí úprimne túžia byť „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom“. — Izaiáš 32:2.
Aj mnohým ďalším v kresťanskom zbore veľmi záleží na tom, aby boli zdrojom nádeje. Len si pomysli na to, koľké státisíce z nich sú práve teraz matkami, otcami, sestrami, bratmi a deťmi tým, čo stratili vlastnú rodinu; pomysli na to, koľkí ďalší sa správajú ako priatelia ‚pridŕžajúci sa pevnejšie ako brat‘ k tým, čo sú v tiesni. — Príslovia 18:24; Marek 10:30.
Ak si sa modlil k Jehovovi o pomoc, nevzdávaj sa nádeje. Možno ťa už vypočul; možno tu je nejaký starší alebo iný zrelý kresťan, ktorý je ochotný hneď ti pomôcť, len čo dáš najavo, aké sú tvoje potreby. Vyvážená nádej vkladaná do ľudí nás chráni pred tým, že by sme sa od každého odťahovali a izolovali, čo môže viesť k sebeckému, nerozumnému správaniu. — Príslovia 18:1.
A ak máme určitý problém s niektorým spolukresťanom, nemusíme k nemu zaujať negatívny postoj bez nádeje. Veď „láska... vo všetko dúfa“. (1. Korinťanom 13:4–7) Snaž sa pozerať na kresťanských bratov a sestry tak ako Jehova — s nádejou. Upriam sa na ich dobré vlastnosti, dôveruj im a zameraj svoje úsilie na riešenie problémov. Takáto nádej nás chráni pred spormi a hádkami, ktoré nikomu neprospievajú.
Nikdy nepodľahni beznádeji, v ktorej sa nachádza tento zomierajúci starý svet. Je tu nádej — jednak na našu večnú budúcnosť, a jednak na vyriešenie mnohých našich súčasných problémov. Chopíš sa pevne nádeje? Žiaden Jehovov služobník, keď nosí nádej na záchranu ako ochrannú prilbu, nie je v skutočnosti bezmocný — bez ohľadu na to, v akých zúfalých okolnostiach sa nachádza. A ak sa sami nevzdáme nádeje, ktorú nám dal Jehova, nič v nebi ani na zemi nám ju nemôže vytrhnúť. — Porovnaj Rimanom 8:38, 39.