Kto je „človek nezákonnosti“?
„Bude... zjavený ten nezákonný, ktorého Pán Ježiš odstráni.“ — 2. TESALONIČANOM 2:8
1, 2. Prečo je životne dôležité zistiť totožnosť človeka nezákonnosti?
ŽIJEME v ére nezákonnosti. Je to celosvetový jav. Všade vládne strach z nezákonných kriminálnych živlov a z hrozby, ktorú predstavujú pre našu osobu a majetok. Ale existuje oveľa nenápadnejší nezákonný živel, ktorý pôsobí už dlhé stáročia. Biblia ho nazýva „človek nezákonnosti“.
2 Je životne dôležité určiť totožnosť tohto človeka nezákonnosti. Prečo? Pretože sa zameriava na podkopanie nášho dobrého postavenia pred Bohom a našej nádeje na večný život. Ako? Svojou snahou prinútiť nás, aby sme opustili pravdu a namiesto toho verili lžiam. Tak by nás odviedol od uctievania Boha „duchom a pravdou“. (Ján 4:23) Z jeho skutkov je zrejmé, že sa tento nezákonný živel stavia proti Bohu a jeho predsavzatiam a takisto proti jeho oddanému ľudu.
3. Ako upozorňuje na toho nezákonného Biblia?
3 Biblia hovorí o tomto človeku nezákonnosti v 2. Tesaloničanom 2:3. Apoštol Pavol napísal pod inšpiráciou Božieho ducha: „Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie; lebo [Jehovov deň zničenia tohto skazeného systému] nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek nezákonnosti.“ Pavol tu prorokoval, že sa rozvinie odpadnutie a pred koncom tohoto systému vecí sa objaví človek nezákonnosti. V 7. verši Pavol povedal: „Tajomstvo tejto nezákonnosti je... už v činnosti.“ Tento nezákonný sa teda začal prejavovať už v prvom storočí.
Vznik človeka nezákonnosti
4. Kto je pôvodcom a podporovateľom človeka nezákonnosti?
4 Kto dal vznik tomuto človeku nezákonnosti a kto ho podporuje? Pavol odpovedá: „Prítomnosť toho nezákonného je podľa satanovho pôsobenia s každým mocným skutkom a lživými znameniami a predzvesťami a s každým nespravodlivým podvodom pre tých, ktorí hynú, ako odplata za to, že neprijali lásku k pravde, aby boli zachránení.“ (2. Tesaloničanom 2:9, 10) Otec a podporovateľ človeka nezákonnosti je teda satan. A ako sa satan stavia proti Jehovovi, jeho predsavzatiam a jeho ľudu, tak koná aj človek nezákonnosti, či už si to uvedomuje alebo nie.
5. Aký trest čaká toho nezákonného a tých, ktorí ho nasledujú?
5 Tých, ktorí idú s človekom nezákonnosti, postihne rovnaký trest ako jeho — zničenie: „Bude... zjavený ten nezákonný, ktorého Pán Ježiš odstráni... a zničí zjavením svojej prítomnosti.“ (2. Tesaloničanom 2:8) Čas na zničenie človeka nezákonnosti a jeho zástancov (tých, „ktorí hynú“), príde čoskoro „pri zjavení Pána Ježiša z neba s jeho mocnými anjelmi v planúcom ohni, keď uvedie pomstu na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo o našom Pánu Ježišovi. Práve tí podstúpia sudcovský trest večného zničenia.“ — 2. Tesaloničanom 1:6–9.
6. Aké ďalšie informácie o tom nezákonnom dáva Pavol?
6 Pavol tohto nezákonného ďalej opisuje slovami: „Stavia sa na odpor a vyvyšuje sa nad každého, kto sa nazýva ‚boh‘ alebo je predmetom hlbokej úcty, takže sa posadí v chráme Boha a verejne sa ukazuje, že je bohom.“ (2. Tesaloničanom 2:4) Pavol teda varuje, že satan vzbudí nezákonný, falošný predmet hlbokej úcty, ktorý sa bude dokonca stavať nad Boží zákon.
Totožnosť nezákonného
7. Prečo dochádzame k záveru, že Pavol nehovoril o jednotlivcovi, a čo predstavuje človek nezákonnosti?
7 Hovoril Pavol o jednotlivcovi? Nie, lebo vyhlasuje, že tento „človek“ bol zjavný v Pavlových dňoch a bude existovať, dokiaľ ho Jehova nezničí na konci tohto usporiadania. Existuje teda už dlhé stáročia. Tak dlho samozrejme nežije žiadny človek. Výraz „človek nezákonnosti“ teda musí predstavovať skupinu alebo triedu ľudí.
8. Kto je človek nezákonnosti a ktoré rysy dokazujú jeho totožnosť?
8 Kto je to? Z dôkazov vyplýva, že je to skupina pyšných, ctižiadostivých duchovných kresťanstva, ktorí sa v priebehu stáročí urobili sami sebe zákonom. To je zrejmé zo skutočnosti, že v kresťanstve sú tisíce rôznych náboženstiev a siekt, každá má svoje duchovenstvo, a pritom si v náukách alebo zvykoch navzájom odporujú. Táto rozdelenosť je jasným svedectvom, že sa neriadia Božím zákonom. Nemôžu byť od Boha. (Porovnaj Micheáša 2:12; Marka 3:24, Rimanom 16:17; 1. Korinťanom 1:10.) Všetky tieto náboženstvá majú jednu vec spoločnú: nedržia sa pevne biblického učenia, lebo porušili pravidlo: „Nechoďte nad to, čo je napísané.“ — 1. Korinťanom 4:6; viď aj Matúša 15:3, 9, 14.
9. Akými nebiblickými náukami nahradil ten nezákonný biblické pravdy?
9 Tento nezákonný je teda zložená osoba — náboženské duchovenstvo kresťanstva. Všetci, či už sú to pápeži, kňazi, patriarchovia alebo protestantskí kazatelia, majú zodpovednosť za náboženské hriechy kresťanstva. Vymenili Božie pravdy za pohanské lži a učia nebiblické náuky ako je nesmrteľnosť ľudskej duše, pekelný oheň, očistec a trojica. Sú ako náboženskí vodcovia, ktorým povedal Ježiš: „Vy ste zo svojho otca diabla a chcete konať žiadosti svojho otca... Je luhár a otec lži.“ (Ján 8:44) Aj ich zvyky ich odhaľujú ako nezákonných, lebo sa podieľajú na činnostiach, ktoré porušujú Božie zákony. Ježiš takýmto osobám hovorí: „Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ — Matúš 7:21–23.
Vyvyšujú sa
10. Aký vzťah má ten nezákonný k politickým vládcom?
10 Z dejín vyplýva, že muži z triedy človeka nezákonnosti prejavovali takú pýchu a vyzývavosť, že dokonca diktovali vládcom sveta. Pod zámienkou učenia o ‚božskom práve kráľov‘ tvrdilo duchovenstvo, že je nevyhnutným prostredníkom medzi vládcami a Bohom. Korunovali a zosadzovali kráľov a cisárov a dokázali obrátiť masy k vládcom alebo proti nim. Hovorili ako židovskí poprední kňazi, ktorí zavrhli Ježiša: „Nemáme kráľa, ale cézara.“ (Ján 19:15) Ale Ježiš jasne učil: „Moje kráľovstvo... nie je časťou tohto sveta.“ — Ján 18:36.
11. Ako sa duchovenstvo vyvyšuje?
11 Aby sa ešte viac vyvýšili nad jednoduchých ľudí, zaobstarala si táto nezákonná trieda odlišný odev, zvyčajne čierny. Zdobili sa rôznymi pôsobivými znakmi moci spolu s korunami, krížmi a mitrami. (Porovnaj Matúša 23:5, 6.) Ale Ježiš a jeho nasledovníci takéto oblečenie nemali. Obliekali sa ako jednoduchí ľudia. Duchovenstvo si robí nároky na tituly „Otec“, „Svätý Otec“, „ctihodný“, „najctihodnejší“, „jeho excelencia“ a „jeho eminencia“, čo prispieva k tomu, že sa ‚vyvyšuje nad každého‘. Ale Ježiš učil o náboženských tituloch: „Nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom.“ (Matúš 23:9) Takisto napomenul Elihu Jóbových pokryteckých utešiteľov: „Nenechajte ma, prosím, prejaviť voči žiadnemu človeku straníckosť a pozemskému človeku neudelím titul.“ — Jób 32:21.
12. Komu podľa Pavla v skutočnosti slúži duchovenstvo?
12 Keď Pavol vo svojej dobe vyhlásil, že človek nezákonnosti už začal pôsobiť, povedal aj o tých, ktorí odzrkadľujú postoj toho nezákonného: „Lebo takí sú falošní apoštoli, podvodní robotníci, ktorí sa premieňajú na Kristových apoštolov. A niet divu, lebo sám satan sa stále premieňa na anjela svetla. Nie je to preto nič veľké, ak sa i jeho služobníci stále premieňajú na služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude podľa ich skutkov.“ — 2. Korinťanom 11:13–15.
Vzbura proti pravému uctievaniu
13. Aké odpadnutie predpovedal Pavol?
13 Pavol povedal, že sa tento človek nezákonnosti vytvorí spolu s odpadnutím. Prvým kľúčom, ktorý dal Pavol na určenie totožnosti tejto nezákonnej triedy, je to, že „Jehovov deň [keď Jehova zničí tento zlý systém vecí]... nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie.“ (2. Tesaloničanom 2:2, 3) Čo sa však myslí „odpadnutím“? V tejto súvislosti to nie je len poklesok alebo odpadnutie v dôsledku duchovnej slabosti. Grécke slovo pre „odpadnutie“, ktoré sa tu použilo, znamenalo okrem iného „zbehnutie“ alebo „vzbúrenie“. Niekoľko prekladov hovorí „vzbura“. Preklad Williama Barclaya (čítaj bárklija) znie: „Ten deň nemôže prísť, kým nenastane Veľká vzbura.“ Jeruzalemská biblia to nazýva „veľké vzbúrenie“. Preto v súvislostiach, o ktorých hovorí Pavol, „odpadnutie“ znamená vzbúrenie proti pravému uctievaniu.
14. Kedy sa začalo v skutočnosti vyvíjať odpadnutie?
14 Ako sa vyvinulo toto odpadnutie, táto vzbura? V 2. Tesaloničanom 2:6 písal Pavol vo vzťahu k svojej dobe o tom, „čo pôsobí ako zábrana“ proti nezákonnému. Čo to bolo? Bola to zabraňujúca sila apoštolov. Ich prítomnosť a ich mocné dary svätého ducha nedovolili, aby sa odpadnutie rozšírilo na epidémiu. (Skutky 2:1–4; 1. Korinťanom 12:28) Ale keď apoštoli zomreli, zábrany prvého storočia zmizli.
Vytvára sa nebiblická trieda duchovenstva
15. Aké usporiadanie zriadil Ježiš v kresťanskom zbore?
15 Zbor, ktorý ustanovil Ježiš, sa v priebehu prvého storočia vyvíjal pod vedením starších (dozorcov) a služobných pomocníkov. (Matúš 20:25–27; 1. Timotejovi 3:1–13; Títovi 1:5–9) Boli vybraní zo zboru. Boli to schopní muži s duchovným zmýšľaním, bez zvláštneho teologického vzdelania, aké nemal ani Ježiš. Veď jeho odporcovia sa čudovali: „Ako to, že tento pozná Písma, keď nechodil do škôl?“ (Ján 7:15) To si všimli aj náboženskí vodcovia u apoštolov: „Keď videli Petrovu a Jánovu otvorenosť a uvedomili si, že sú to nevzdelaní a obyčajní ľudia, zadivili sa. A poznali na nich, že chodili s Ježišom.“ — Skutky 4:13.
16. Ako spôsobil odpadnutie odklon od kresťanského vzoru zborovej organizácie z prvého storočia?
16 Odpadnutie otvorilo cestu myšlienkam prevzatým zo židovského duchovenstva a neskôr z usporiadania rímskeho pohanského náboženstva. Ako plynul čas a nastávalo odvrátenie od pravej viery, vytvorila sa nebiblická trieda duchovenstva. Korunovaný pápež začal vládnuť nad kolégiom kardinálov, ktorí boli vybraní zo stoviek biskupov a arcibiskupov a tí boli zasa povýšení z kňazov v seminári. Čoskoro po prvom storočí v kresťanstve prevzala moc mystická trieda duchovenstva. Pre túto triedu neboli vzorom kresťanskí starší a služobní pomocníci z prvého storočia, ale pohanské náboženské sústavy.
17. Najmä kedy sa upevnila moc toho nezákonného?
17 Už v treťom storočí n. l. boli obyčajní veriaci odsunutí do druhoradého postavenia laikov. Odpadnutý človek nezákonnosti sa postupne chopil moci. Táto moc sa upevnila za vlády rímskeho cisára Konštantína, najmä po Nicejskom koncile v roku 325 n. l. Vtedy nastalo spojenie cirkvi a štátu. Tak sa z človeka nezákonnosti — duchovných kresťanstva — počas mnohých stáročí stali odpadlíci, ktorí sa vzbúrili proti pravému Bohu, Jehovovi.
Pohanské náuky
18. Aké rúhavé pohanské náuky prijal ten nezákonný?
18 Vyvíjajúci sa človek nezákonnosti si vypožičal pohanské náuky. Napríklad na miesto toho, ktorý hovorí: „Ja som Jehova. To je moje meno; a nikomu inému nedám svoju slávu“ a “Ja som Jehova a niet nikoho iného. Okrem mňa niet nijakého Boha“, postavili tajomného, nepochopiteľného boha trojice. (Izaiáš 42:8; 45:5) Toto nahradenie Božích právd ľudskými, dokonca pohanskými predstavami, sa rozšírilo tak, že vyvolalo ďalšie rúhanie: uctievanie pokornej biblickej Márie v kresťanstve ako „Božej matky“. Tak sa tí, ktorí presadzovali takéto falošné náuky, trieda duchovenstva, stali najodpornejšou „burinou“, ktorú zasial satan v snahe udusiť výborné semeno, ktoré zasial Kristus. — Matúš 13:36–39.
19. Ako sa kresťanstvo trieštilo počas stáročí, ale čo pretrvalo?
19 S príchodom rozkolov a roztržiek sa kresťanstvo drobilo na stovky náboženstiev a siekt. Každé náboženstvo alebo sekta si až na málo výnimiek zachovali rozdelenie na duchovných a laikov. Tak pretrvala trieda človeka nezákonnosti až dodnes. A stále sa vynáša nad jednoduchých ľudí svojím odlišným odevom a vznešene znejúcimi titulmi. Pavol nepreháňal, keď povedal, že človek nezákonnosti sa bude oslavovať a vyvyšovať až do božského postavenia.
Pápežstvo
20. Ako opisuje jeden katolícky zdroj pápeža?
20 Príkladom takéhoto oslavovania je rímske pápežstvo. Cirkevný slovník od Lucia Ferrarisa, vydaný v Taliansku, opisuje pápeža ako osobu „takej dôstojnosti a výšky, že ani nie je človekom, ale Bohom a Božím námestníkom“. Jeho koruna je trojitá koruna „kráľa neba, zeme a pekla“. Ten istý slovník pokračuje: „Pápež je vlastne Boh na zemi, jediné knieža Kristových verných, najväčší kráľ zo všetkých kráľov.“ Dodáva: „Pápež môže niekedy konať proti božskému zákonu.“ Nový katolícky slovník (angl.) hovorí o pápežovi: „Jeho vyslanci majú prednosť pred inými členmi diplomatického zboru.“
21. Porovnaj konanie pápeža s konaním Petra a anjela.
21 Na rozdiel od Ježišových učeníkov nosí pápež často veľmi nákladné rúcho a víta ľudské pochlebovanie. Dovoľuje, aby sa mu ľudia klaňali, bozkávali mu prsteň a nosili ho na ramenách na zvláštnom stolci. Akú márnivosť prejavovali pápeži počas stáročí! Ako veľmi sa to odlišuje od pokornej prostoty Petra, ktorý povedal Kornéliovi, rímskemu dôstojníkovi, ktorý pred ním kľakol, aby mu vzdal úctu: „Vstaň, i ja som iba človek.“ (Skutky 10:25, 26, katolícky preklad, Porúbčan) Aký je to rozdiel v porovnaní s anjelom, ktorý odovzdal apoštolovi Jánovi Zjavenie! Ján sa mu chcel na znamenie uctievania pokloniť, ale anjel povedal: „Daj pozor! Nerob to! Som iba tvoj spoluotrok a tvojich bratov, ktorí sú proroci a tých, ktorí zachovávajú slová tohto zvitku. Bohu sa klaňaj!“ — Zjavenie 22:8, 9.
22. Podľa akého biblického pravidla možno určiť totožnosť toho nezákonného?
22 Je toto hodnotenie triedy duchovenstva príliš silné? To môžeme zistiť podľa pravidla, ktoré dal Ježiš na odhalenie falošných prorokov: „Poznáte ich podľa ovocia.“ (Matúš 7:15, 16) Aké bolo ovocie duchovenstva počas minulých stáročí a v našom 20. storočí? Aká bude budúcnosť tohto človeka nezákonnosti a kto bude zdieľať jeho trest? Akú zodpovednosť majú v súvislosti s týmto nezákonným tí, ktorí sa naozaj boja Boha? O tom budú hovoriť nasledujúce články.
Otázky na opakovanie
◻ Čo je človek nezákonnosti a kedy sa objavil?
◻ Ako zobrazuje Biblia pôvodcu tejto nezákonnej triedy?
◻ Ako sa duchovenstvo vyvýšilo nad ľud?
◻ Aké odpadlícke náuky a zvyky vyvinulo duchovenstvo?
◻ Ako sa odlišuje postoj pápežov od Petrovho a anjelovho postoja?
[Obrázok na strane 14]
Apoštol Peter na rozdiel od pápežov nedovolil, aby sa mu človek klaňal