Čo o tom hovorí Biblia?
Váš odev a úprava zovňajšku — záleží na tom Bohu?
„Práve tak ako obsah v knihe hovorí o tom, čo je v nej... vonkajší vzhľad a šaty muža či ženy nám hovoria niečo o ich myšlienkovom postoji.“ — Anglický dramatik Philip Massinger.
V TREŤOM storočí n. l. cirkevný spisovateľ Titus Clemens zostavil dlhý zoznam pravidiel usmerňujúcich obliekanie a úpravu zovňajšku. Ozdoby a prepychové či pestrofarebné látky boli zakázané. Ženy si nemali farbiť vlasy ani „si pokrývať tvár zvádzajúcou maskou ľstivého čara“, čiže „nemali sa maľovať“. Mužom sa prikazovalo, aby si vlasy strihali, lebo „ostrihaná hlava... ukazuje mužovu vážnosť“, ale brada sa mala nechať neostrihaná, lebo „dodáva tvári dôstojnosť a otcovskú autoritu“.a
O stáročia neskôr vodca protestantov Ján Kalvín vydal zákony, ktoré určovali, akú farbu a aký druh odevov smú jeho nasledovníci nosiť. Nosenie šperkov a čipiek sa odsudzovalo, a keď si žena upravila vlasy do „nemravnej výšky“, mohla byť uväznená.
Takéto extrémne postoje, ktoré celé roky zastávali náboženskí vodcovia, spôsobili, že sa mnohí úprimní ľudia pýtajú: Naozaj Bohu záleží na tom, čo nosím? Zamieta určitú módu alebo použitie mejkapu? Čo o tom učí Biblia?
Osobná záležitosť
Je zaujímavé, čo povedal Ježiš svojim učeníkom, ako sa píše v Jánovi 8:31, 32: „Ak zostanete v mojom slove... spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Áno, cieľom právd, ktoré Ježiš vyučoval, bolo oslobodiť ľudí od ťaživých bremien vytváraných tradíciami a falošnými náukami. Tieto pravdy mali osviežovať tých, ktorí ‚sa lopotili a boli preťažení‘. (Matúš 11:28) Ani Ježiš, ani jeho Otec, Jehova Boh, netúžia ovládať život ľudí natoľko, že by jednotlivci už nemohli v osobných záležitostiach prejavovať inciatívu a používať svoj úsudok. Jehova chce, aby sa stali zrelými ľuďmi, ktorí ‚cvičia svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym‘. — Hebrejom 5:14.
Preto Biblia nestanovuje nijaké podrobné zákony ovládajúce obliekanie a úpravu zovňajšku či používanie kozmetiky, okrem niekoľkých zvláštnych požiadaviek týkajúcich sa obliekania, ktoré dostali Židia prostredníctvom mojžišovského Zákona a ktorých účelom bolo to, aby im pomáhali zachovávať si oddelenosť od okolitých národov a od ich nemravného vplyvu. (4. Mojžišova 15:38–41; 5. Mojžišova 22:5) V kresťanskom usporiadaní je obliekanie a úprava zovňajšku v podstate záležitosťou osobného vkusu.
Nemali by sme sa však nazdávať, že Bohu je ľahostajné, čo nosíme, alebo že všetko je prijateľné. Naopak, Biblia obsahuje rozumné pokyny, ktoré odrážajú Boží pohľad na obliekanie a úpravu zovňajšku.
„So skromnosťou a zdravou mysľou“
Apoštol Pavol napísal, že kresťanské ženy sa majú zdobiť „dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom“. Peter podobne radil, aby ‚ich ozdoba nebola vo vonkajšom zapletaní vlasov a v navešaní si zlatých ozdôb‘. — 1. Timotejovi 2:9; 1. Petra 3:3.
Naznačujú vari Peter a Pavol, že kresťanské ženy a muži by nemali zlepšovať svoj vzhľad? Vôbec nie! V skutočnosti sa Biblia zmieňuje o verných mužoch a ženách, ktoré používali šperky či kozmetické oleje a voňavky. Pred audienciou u kráľa Ahasvera sa Ester podrobila rozsiahlej skrášľovacej procedúre, pri ktorej sa použili vonné oleje a masáže. A Jozef bol oblečený do odevu z jemného plátna a dostal zlatý náhrdelník. — 1. Mojžišova 41:42; 2. Mojžišova 32:2, 3; Ester 2:7, 12, 15.
Tomuto napomenutiu nám pomáha porozumieť vyjadrenie „zdravá myseľ“, ktoré použil Pavol. Pôvodné grécke slovo znamená byť umiernený a mať sebaovládanie. Naznačuje triezve uvažovanie o sebe, neupútavanie neprimeranej pozornosti. Iné preklady Biblie toto slovo prekladajú slovom „rozvážne“, „rozumne“, „slušne“ alebo „zdržanlivo“. Táto vlastnosť je dôležitou požiadavkou pre kresťanských starších. — 1. Timotejovi 3:2.
A tak keď nám Písma hovoria, že náš odev a zovňajšok majú byť skromné a dobre upravené, povzbudzujú nás, aby sme sa vyhýbali všetkým extrémnym štýlom, ktoré by urážali druhých a prinášali by pohanu na nás a na kresťanský zbor. Namiesto toho, aby tí, ktorí vyznávajú, že si ctia Boha, ozdobovaním tela upútavali pozornosť na svoj vzhľad, mali by prejavovať zdravú myseľ a klásť dôraz na ‚skrytého človeka srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha‘. Peter na záver hovorí, že to „má veľkú hodnotu v Božích očiach“. — 1. Petra 3:4.
Kresťania sú „divadelným predstavením svetu“. Najmä vzhľadom na poverenie, ktoré majú — kázať dobré posolstvo —, si potrebujú uvedomovať, akým dojmom pôsobia na iných. (1. Korinťanom 4:9; Matúš 24:14) Preto nebudú vedome chcieť dovoliť, aby čokoľvek, vrátane ich vzhľadu, odvracalo pozornosť druhých od tohto životne dôležitého posolstva. — 2. Korinťanom 4:2.
Hoci sa štýl obliekania a úpravy zovňajšku na rôznych miestach značne líši, Biblia nám dáva jasné, rozumné pokyny, ktoré nám umožňujú vyberať si múdro. Pokiaľ sa ľudia týchto zásad pridržiavajú, Boh všetkým ochotne a láskyplne dovoľuje, aby uplatňovali svoj osobný vkus v oblečení a úprave zovňajšku.
[Poznámka pod čiarou]
a Bolo snahou podložiť tieto zákazy prekrúcaním Písiem. Hoci Biblia nič také neučí, vplyvný teológ Tertulián vyučoval, že vzhľadom na to, že príčinou „prvého hriechu a pohany... večného zatratenia ľudstva“ bola žena, ženy by mali chodiť „ako Eva, v zármutku a pokání“. V skutočnosti trval na tom, aby prirodzene krásna žena išla až tak ďaleko, že bude svoju krásu zakrývať. — Porovnaj Rimanom 5:12–14; 1. Timotejovi 2:13, 14.