Miesto športu v živote
VZNEŠENÝ Stvoriteľ je opísaný v Biblii ako „šťastný Boh“. Chce, aby aj jeho tvorovia boli šťastní. (1. Timotejovi 1:11) Preto by nás nemalo prekvapovať, že vytvoril ľudí so schopnosťou tešiť sa z hry. Encyklopédia The New Encyclopædia Britannica uvádza: „Dejiny športu a hier sú súčasťou dejín človeka.“
Objavenie sa lopty je považované za najvýznamnejší činiteľ v dejinách hier. „Pozorovania, že zvieratá sa rady hrajú s rôznymi vecami,“ uvádza táto encyklopédia, „svedčia o tom, že azda vždy boli nejaké náhradky za loptu, za ktorými sa behalo alebo sa nimi hádzalo.“
Je zaujímavé, že už dlho sa používajú aj nástroje na odrážanie lopty. „Hry s palicami na postrkovanie nejakého predmetu hrali určite Peržania, Gréci a Indiáni,“ uvádza encyklopédia Britannica. „Je zrejmé, že pólo, slovo tibetského pôvodu, bolo dobre známe Peržanom v dobe Dária I. (vládol v rokoch 522–486 pred n. l.). Golf, aj keď k jeho zavedeniu v modernej podobe sa hlásia Škóti, mal svojich dôstojných predchodcov v starovekom Ríme a v mnohých európskych krajinách.“
Dôraz na šport v minulosti
Už storočia predtým, než bolo dokončené písanie Hebrejských písiem („Starého zákona“), boli organizované športy populárne. Napríklad v starovekej Olympii v Grécku sa konali športové hry každé štyri roky. Encyklopédia Britannica uvádza: „Existujú záznamy o víťazoch súťaží v Olympii od roku 776 pred n. l. do roku 217 n. l.“, čiže za obdobie takmer tisíc rokov! Olympijské hry boli v živote Grékov také dôležité, že sa v tej dobe podľa nich aj meral čas; každé štvorročné obdobie medzi týmito hrami sa nazývalo olympiádou. Teda podľa tohto starého spôsobu počítania času sa Ježiš Kristus narodil počas 194. olympiády.
Hebrejské písma sa nezmieňujú o organizovaných športových hrách, hoci jeden z prorokov hovorí o ‚námestiach Jeruzalema, ktoré budú plné hrajúcich sa chlapcov a dievčat‘. (Zechariáš 8:5) Vyše sto rokov pred Ježišovým narodením boli v Izraeli zavedené grécke atletické preteky. V Jeruzaleme bola postavená telocvičňa, a dokonca aj niektorí kňazi zanedbávali svoje povinnosti, aby sa mohli zúčastniť hier. — 2. Makabejcov 4:12–15.
Cézar Augustus, rímsky vládca v čase, keď sa narodil Ježiš, mal rád šport; športové hry sa v tej dobe stali v Ríme populárnymi. Avšak rímskych občanov najviac zaujímali tie športy, pri ktorých sa bojovalo, napríklad box a zápasenie. Tieto „športy“ sa často zvrhli na divoké, krvavé súboje muža proti mužovi alebo ľudí proti zvieratám, a to na život a na smrť.
Šport v „Novom zákone“
No napriek takému hroznému zneužívaniu športu to neznamená, že by samo športovanie bolo nesprávne. Nikde v Písme sa nedočítame, že by Ježiš alebo jeho nasledovníci odsudzovali športové hry alebo športovanie. Apoštoli často používali charakteristické rysy športových zápolení ako znázornenia pri svojom vyučovaní.
Napríklad apoštol Pavol mal očividne na mysli bežecké preteky na olympijských hrách, keď povzbudzoval kresťanov: „Neviete, že bežci na pretekoch bežia všetci, ale iba jeden dostane cenu? Bežte tak, aby ste ju dosiahli.“ Dodal: „Každý, kto sa zúčastňuje na pretekoch, vo všetkom prejavuje sebaovládanie. Oni to však robia preto, aby dostali porušiteľnú korunu, ale my neporušiteľnú.“ — 1. Korinťanom 9:24, 25.
Pri inej príležitosti Pavol povedal, že kresťan by mal bežať s rozhodnutím vyhrať cenu života. „Snažím sa o cieľ, cenu Božieho povolania hore,“ napísal. (Filipanom 3:14) Okrem toho, keď Pavol znázorňoval potrebu lipnúť na zásadách mravného života, pripomínal Timotejovi: „Lebo aj keď niekto zápasí v hrách, nie je korunovaný, ak nezápasí podľa pravidiel.“ (2. Timotejovi 2:5) A apoštol Peter napísal, že kresťanskí pastieri, ktorí si plnia svoje zodpovednosti, ‚dostanú nevädnúcu korunu slávy‘. — 1. Petra 5:4.
Mladý Timotej sa ako pastier určite musel starať o mladých kresťanov, ktorí radi športovali. Preto mu Pavol napísal, že „telesné cvičenie je na máločo užitočné“; teda uznal, že telesné cvičenie, ktoré Gréci prísne vykonávali, bolo do určitej miery užitočné. „Ale,“ dodáva rýchlo Pavol, „zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť.“ — 1. Timotejovi 4:8; pozri The Kingdom Interlinear Translation of the Greek Scriptures (Grécke písma, Medziriadkový preklad Kráľovstva).
Primerané miesto cvičenia v živote
Písma teda ukazujú, že telesné cvičenie môže mať v živote človeka svoje primerané miesto. Je pritom však potrebná vyrovnanosť a rozumnosť. „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom,“ napísal Pavol. (Filipanom 4:5) Dosiahnuť takúto vyrovnanosť je však veľmi náročné.
Starovekí Gréci kládli na športové hry veľký dôraz, u Rimanov zase hrali významnú rolu také druhy športu, ktoré škodili ich účastníkom a aj tým, ktorí sa na takéto krvavé predstavenia pozerali. Na druhej strane, niektorí v mene náboženstva potláčali, či dokonca zakazovali športové hry. Encyklopédia The New Encyclopædia Britannica to komentuje: „Puritánske postoje 17. storočia znížili význam zábavy zo športu v Európe i v Amerike.“
Šport v nedávnej dobe dosiahol také oživenie, aké azda nikdy v dejinách. „Okrem počasia,“ hovorí encyklopédia The World Book Encyclopedia, „nehovoria ľudia pravdepodobne o žiadnej téme toľko ako o športe.“ Šport sa dokonca nazýva „masovým ópiom“.
Aké rôzne problémy sa vynorili z takéhoto zápalu pre šport? Zažívate vy alebo vaša rodina nepriaznivé účinky takéhoto zápalu? Ako možno dosiahnuť, aby mal šport primerané miesto v živote?