„Toto je náš Boh!“

1., 2. a) Aké otázky by si chcel položiť Bohu? b) Na čo sa Mojžiš opýtal Boha?

VIEŠ si predstaviť rozhovor s Bohom? Už len predstava niečoho takého vzbudzuje bázeň – hovorí k tebe zvrchovaný panovník vesmíru! Spočiatku váhaš, ale potom sa ti podarí dostať zo seba odpoveď. On ťa počúva, odpovedá ti a dokonca ti umožňuje, aby si sa ho spýtal, na čo len chceš. Akú otázku by si mu položil?

² Kedysi dávno žil muž, ktorý sa ocitol presne v takejto situácii. Volal sa Mojžiš. Otázka, ktorú sa rozhodol Bohu položiť, by ťa však možno prekvapila. Nepýtal sa na seba, na svoju budúcnosť ani na biedny stav ľudstva. Opýtal sa na Božie meno. Možno sa ti to bude zdať čudné, lebo Mojžiš už Božie osobné meno poznal. Jeho otázka teda musela mať hlbší význam. V skutočnosti to bola najdôležitejšia otázka, akú mohol Mojžiš položiť. Odpoveď na ňu sa týka nás všetkých. Môže ti pomôcť urobiť veľmi dôležitý krok v približovaní sa k Bohu. V akom ohľade? Pozrime sa na tento pozoruhodný rozhovor.

3., 4. Aké udalosti predchádzali Mojžišovmu rozhovoru s Bohom a o čom spolu hovorili?

³ Mojžiš mal 80 rokov. Štyri desaťročia strávil vo vyhnanstve, preč od svojho ľudu, Izraelitov, ktorí boli otrokmi v Egypte. Jedného dňa, keď pásol stáda svojho svokra, uvidel horieť ker. Zvláštne však bolo, že plamene ho nespálili. Iba stále horel a žiaril ako maják na úbočí vrchu. Mojžiš podišiel bližšie, aby to preskúmal. Aký musel byť ohromený, keď sprostred ohňa k nemu prehovoril hlas! Cez anjelského hovorcu sa potom Boh s Mojžišom dlho rozprávali. A ako možno vieš, Boh vtedy váhavému Mojžišovi povedal, aby zanechal svoj pokojný život, vrátil sa do Egypta a vyslobodil Izraelitov z otroctva. (2. Mojžišova 3:1–12)

⁴ Mojžiš sa teraz mohol Boha opýtať na čokoľvek. Všimni si, akú otázku sa mu rozhodol položiť: „Povedzme, že pôjdem za Izraelitmi a poviem im: ‚Poslal ma k vám Boh vašich predkov.‘ Čo ak sa ma spýtajú: ‚Aké je jeho meno?‘ Čo im mám povedať?“ (2. Mojžišova 3:13)

5., 6. a) Akú jednoduchú, ale veľmi dôležitú pravdu nás učí Mojžišova otázka? b) Aká trestuhodná vec sa stala s Božím osobným menom? c) Prečo je veľmi dôležité, že Boh zjavil svoje meno ľudstvu?

⁵ Táto otázka nás v prvom rade učí, že Boh má meno. Túto jednoduchú pravdu nesmieme brať na ľahkú váhu. No mnohí ju tak berú. Z nespočetného množstva biblických prekladov bolo Božie osobné meno odstránené a bolo nahradené titulmi ako „Pán“ a „Hospodin“. Je to jedna z najsmutnejších a najtrestuhodnejších vecí, aké sa vykonali v mene náboženstva. Veď čo urobíš ako prvé, keď sa s niekým zoznamuješ? Neopýtaš sa ho na meno? Podobne je to so spoznávaním Boha. Nie je bezmennou, vzdialenou bytosťou, ktorú nemožno spoznať či pochopiť. Hoci je neviditeľný, je skutočnou osobou a má meno – Jehova.

⁶ Okrem toho, keď Boh hovorí o svojom osobnom mene, sľubuje to niečo významné a vzrušujúce. Pozýva nás, aby sme ho spoznali. Chce, aby sme urobili to najlepšie rozhodnutie, aké môžeme v živote urobiť – aby sme sa k nemu priblížili. Ale Jehova nám nepovedal len svoje meno. Poučil nás aj o tom, čo toto meno zjavuje o ňom samom.

 7. a) Ako rozumieme významu Božieho mena? b) Čo chcel Mojžiš vedieť, keď sa pýtal Boha na jeho meno?

⁷ Jehova si sám vybral meno, ktoré je významovo bohaté. Rozumieme tomu tak, že „Jehova“ znamená „spôsobuje bytie; pôsobí, že sa stane“. Je jedinečný v celom vesmíre, lebo on stvoril všetky veci. Okrem toho pôsobí, aby sa splnili všetky jeho predsavzatia a aby sa aj jeho nedokonalí služobníci stali čímkoľvek, čo si praje. To sú hlboké myšlienky. No Božie meno zahŕňa viac a Mojžiš sa to zjavne chcel dozvedieť. Vedel, že Jehova je Stvoriteľ a poznal aj jeho meno. Božie meno totiž nebolo ničím novým. Ľudia ho predtým používali už celé stáročia. Teda keď sa Mojžiš pýtal na Božie meno, pýtal sa vlastne na osobu, ktorá nosí toto meno. Mojžiš ako keby hovoril: Čo môžem tvojmu ľudu Izraelu o tebe povedať, aby to posilnilo ich vieru v teba a aby ich to presvedčilo, že ich naozaj vyslobodíš?

8., 9. a) Ako Jehova odpovedal Mojžišovi na jeho otázku a prečo je spôsob, akým je Jehovova odpoveď často prekladaná, nesprávny? b) Čo znamená výrok „stanem sa tým, čím sa rozhodnem stať“?

⁸ Jehova v odpovedi Mojžišovi zjavil pozoruhodnú stránku svojej osobnosti, niečo, čo súvisí s významom Božieho mena. Povedal mu: „Stanem sa tým, čím sa rozhodnem stať.“ (2. Mojžišova 3:14) Mnoho biblických prekladov uvádza: „Som, ktorý som.“ Ale dôsledný preklad ukazuje, že Boh nechcel len potvrdiť svoju existenciu. Jehova poučil Mojžiša – a v širšom zmysle aj nás ostatných –, že „sa rozhodne stať“ tým, čím potrebuje, aby splnil svoje sľuby. Podobne J. B. Rotherham výstižne prekladá tento verš takto: „Stanem sa, čímkoľvek chcem.“ Jeden odborník na biblickú hebrejčinu vysvetľuje toto slovné spojenie takto: „Nech by vznikla akákoľvek situácia alebo potreba... Boh ‚sa stane‘ riešením tejto potreby.“

⁹ Čo to znamenalo pre Izraelitov? Bez ohľadu na to, aké prekážky by sa pred nimi mohli vynoriť, bez ohľadu na to, v akej tiesni by sa mohli ocitnúť, Jehova sa stane, čímkoľvek je potrebné, aby ich vyslobodil z otroctva a priviedol do Zasľúbenej krajiny. Toto meno určite podnecovalo k dôvere v Boha. K tomu istému môže podnecovať aj nás dnes. (Žalm 9:10) Prečo?

10., 11. Čo nám Božie meno odhaľuje o schopnostiach nášho nebeského Otca? Uveď príklad.

¹⁰ Uveďme si príklad: Rodičia vedia, akí všestranní a prispôsobiví musia byť pri starostlivosti o svoje deti. V priebehu jedného dňa sa od rodiča môže vyžadovať, aby vykonával úlohu ošetrovateľa, kuchára, učiteľa, vychovávateľa, sudcu a mnoho ďalších úloh. Mnohí rodičia cítia, že táto rozmanitosť úloh kladie na nich veľké nároky. Hovoria o absolútnej dôvere svojich detí, ktoré nikdy nepochybujú, že ocko alebo mamička môžu zmierniť každú bolesť, vyriešiť všetky spory, opraviť každú pokazenú hračku a odpovedať na všetky otázky, ktoré sa vynoria v ich nekonečne zvedavej mysli. Niektorí rodičia sa cítia zahanbení a občas aj frustrovaní vlastnými obmedzeniami. Cítia sa žalostne nedostatoční a neschopní splniť mnohé z týchto úloh.

¹¹ Aj Jehova je milujúcim rodičom. No neexistuje nič, čím by sa v rámci svojich dokonalých noriem nemohol stať, aby sa najlepším možným spôsobom postaral o svoje pozemské deti. A tak jeho meno, Jehova, nás podnecuje k tomu, aby sme v ňom videli toho najlepšieho Otca, akého si vieme predstaviť. (Jakub 1:17) Mojžiš i všetci ostatní verní Izraeliti sa čoskoro dozvedeli, že Jehova je verný svojmu menu. S úžasom pozorovali, ako sa Jehova stal neporaziteľným vojenským veliteľom, pánom všetkých prírodných živlov, jedinečným zákonodarcom, sudcom, architektom, darcom jedla a vody, udržiavateľom oblečenia a obuvi a tak ďalej.

12. Ako sa faraónov postoj voči Jehovovi líšil od Mojžišovho postoja?

¹² Teda Boh oznámil svoje osobné meno, odhalil úžasné veci o tom, čo toto meno zjavuje o ňom samom, a dokonca v konkrétnych situáciách ukázal, že to, čo o sebe hovorí, je pravdivé. Niet pochýb, že sa nám chce dať spoznať. Ako na túto možnosť zareagujeme? Mojžiš chcel poznať Boha. Táto silná túžba formovala Mojžišov život a doviedla ho k tomu, že sa veľmi priblížil k svojmu nebeskému Otcovi. (4. Mojžišova 12:6–8; Hebrejom 11:27) Žiaľ, len málo z Mojžišových súčasníkov malo rovnakú túžbu. Keď sa Mojžiš pred faraónom zmienil o Jehovovi menom, tento pyšný egyptský monarcha mu odsekol: „Kto je Jehova?“ (2. Mojžišova 5:2) Faraón sa nechcel dozvedieť o Jehovovi viac. Opovržlivo odmietol venovať Bohu Izraela pozornosť, akoby to bol niekto bezvýznamný a nezaujímavý. Podobný názor je bežný aj dnes. Bráni ľuďom pochopiť jednu z najdôležitejších právd, aké existujú – Jehova je Zvrchovaným Pánom.

13., 14. a) Prečo je Jehova v Biblii označovaný mnohými titulmi a aké sú niektoré z nich? (Pozri rámček na strane 14.) b) Prečo sa iba Jehova môže nazývať „Zvrchovaný Pán“?

¹³ Jehova je natoľko všestranný a natoľko prispôsobivý, že v Písme je mu právom pripísaných množstvo titulov. Tieto označenia nekonkurujú Božiemu osobnému menu, no prezrádzajú nám viac o tom, čo všetko jeho meno zahŕňa. Napríklad je nazvaný „Zvrchovaný Pán Jehova“. (2. Samuelova 7:22) Tento vznešený titul, ktorý sa v Biblii vyskytuje stovkykrát, nám hovorí o Jehovovom postavení. Len on sám má právo byť vládcom celého vesmíru. Uvažujme prečo.

¹⁴ Jehova je jedinečný ako Stvoriteľ. V Zjavení 4:11 sa píše: „Jehova, náš Bože, zaslúžiš si slávu, česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli stvorené.“ Tieto majestátne slová nemožno vztiahnuť na žiadnu inú bytosť. Všetko vo vesmíre vďačí za svoju existenciu Jehovovi! Jehova si bezpochyby zaslúži česť, moc a slávu, ktorá mu patrí ako Zvrchovanému Pánovi a Stvoriteľovi všetkého.

15. Prečo je Jehova nazvaný „Kráľ večnosti“?

¹⁵ Ďalší titul používaný výlučne na označenie Jehovu je „Kráľ večnosti“. (1. Timotejovi 1:17; Zjavenie 15:3) Čo znamená? Hoci pre našu nedokonalú myseľ je ťažké to pochopiť, Jehova je večný v oboch smeroch – do minulosti i do budúcnosti. Žalm 90:2 hovorí: „Ty si Boh od večnosti na večnosť.“ Teda Jehova nemá začiatok; existoval vždy. Právom je nazvaný „Pradávny dní“ – bol tu nekonečne dlho predtým, ako začal existovať ktokoľvek alebo čokoľvek vo vesmíre! (Daniel 7:9, 13, 22) Kto môže oprávnene spochybniť jeho právo byť Zvrchovaným Pánom?

16., 17. a) Prečo nemôžeme Jehovu vidieť a prečo by nás to nemalo prekvapovať? b) V akom zmysle je Jehova skutočnejší než čokoľvek, čo môžeme vidieť alebo čoho sa môžeme dotknúť?

¹⁶ Niektorí však toto právo spochybňujú. Urobil to napríklad aj faraón. Problém spočíva čiastočne v tom, že nedokonalí ľudia kladú priveľký dôraz na to, čo vidia svojimi očami. Zvrchovaného Pána nemôžeme vidieť. Je to duchovná bytosť, neviditeľná ľudským očiam. (Ján 4:24) Okrem toho, keby sa človek z mäsa a kostí dostal do bezprostrednej blízkosti Boha Jehovu, znamenalo by to pre človeka smrť. Jehova sám Mojžišovi povedal: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo žiaden človek ma nemôže vidieť a zostať žiť.“ (2. Mojžišova 33:20; Ján 1:18)

¹⁷ To by nás nemalo prekvapovať. Mojžiš videl len časť Jehovovej slávy, zjavne cez anjelského zástupcu. K čomu to viedlo? Mojžišova tvár nejaký čas potom žiarila. Izraeliti sa dokonca báli pozrieť Mojžišovi priamo do tváre. (2. Mojžišova 33:21–23; 34:5–7, 29, 30) Je teda jasné, že žiaden človek by sa nemohol pozerať na Zvrchovaného Pána v celej jeho sláve. Znamená to, že nie je taký skutočný, ako to, čo môžeme vidieť a čoho sa môžeme dotknúť? Nie, veď v živote uznávame existenciu mnohých vecí, ktoré nemôžeme vidieť – napríklad vetra, rádiových vĺn a myšlienok. Okrem toho, Jehova je večný a plynutie času, ba ani nesčíselné miliardy rokov nemajú naňho vplyv! V tom zmysle je oveľa skutočnejší než čokoľvek, čoho sa môžeme dotknúť alebo čo môžeme vidieť, lebo to, čo je hmotné, podlieha času a rozkladu. (Matúš 6:19) Mali by sme však Jehovu považovať len za nejakú abstraktnú, neosobnú silu alebo za nejasnú prvotnú príčinu? Pozrime sa.

18. Aké videnie dostal Ezechiel a čo symbolizujú štyri tváre „živých bytostí“ v blízkosti Jehovu?

¹⁸ Hoci Boha nemôžeme vidieť, Biblia obsahuje vzrušujúce pasáže, ktoré nám umožňujú nazrieť do samotného neba. Jednou z nich je prvá kapitola knihy Ezechiel. Ezechiel dostal videnie nebeskej časti Jehovovej organizácie, ktorú videl ako obrovský nebeský voz. Mimoriadne pôsobivý je opis mocných duchovných bytostí v blízkosti Jehovu. (Ezechiel 1:4–10) Tieto „živé bytosti“ sú v úzkom kontakte s Jehovom a ich vzhľad poukazuje na dôležité fakty o Bohu, ktorému slúžia. Každá z nich má štyri tváre – tvár býka, leva, orla a človeka. Tie očividne symbolizujú štyri najvýraznejšie črty Jehovovej krásnej osobnosti. (Zjavenie 4:6–8, 10)

19. Akú vlastnosť znázorňuje a) tvár býka? b) tvár leva? c) tvár orla? d) tvár človeka?

¹⁹ V Biblii býk často znázorňuje silu alebo moc, čo je vhodné, lebo je to nesmierne silné zviera. Lev zas často zobrazuje spravodlivosť, lebo pravá spravodlivosť si vyžaduje odvahu, a to je vlastnosť, ktorou sú levy povestné. Orly sú známe svojím ostrým zrakom, ktorým sú schopné vidieť drobné predmety aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Preto tvár orla dobre znázorňuje Božiu jasnozrivú múdrosť. A tvár človeka? Človek vytvorený na Boží obraz dokáže jedinečným spôsobom odzrkadľovať Božiu najvýraznejšiu vlastnosť – lásku. (1. Mojžišova 1:26) Tieto črty Jehovovej osobnosti – moc, spravodlivosť, múdrosť a láska – sa v Biblii vyzdvihujú tak často, že ich môžeme označiť za Božie hlavné vlastnosti.

20. Mali by sme sa obávať, že Jehovova osobnosť sa mohla zmeniť? Prečo tak odpovedáš?

²⁰ Mali by sme sa obávať, že Boh sa za tie tisícročia, ktoré uplynuli odvtedy, ako bol opísaný v Biblii, mohol zmeniť? Nie, Božia osobnosť sa nemení. Boh sám hovorí: „Ja som Jehova, nemením sa.“ (Malachiáš 3:6) Jehova sa nemení podľa nálady. Tým, ako reaguje na každú situáciu, ukazuje, že je ideálny Otec. Prejavuje vždy tie stránky svojej osobnosti, ktoré sú práve najvhodnejšie. Zo všetkých Božích vlastností vyniká láska. Možno ju pozorovať vo všetkom, čo Boh koná. Aj svoju moc, spravodlivosť a múdrosť prejavuje láskyplným spôsobom. Biblia hovorí o Bohu a o tejto vlastnosti niečo mimoriadne. Píše sa v nej: „Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) Všimni si, že sa tu nehovorí, že Boh má lásku alebo že Boh miluje. Hovorí sa tu, že Boh je láska. Láska, ktorá je samotnou podstatou jeho osobnosti, je zároveň hybnou silou všetkého, čo robí.

21. K akému postoju dospejeme, keď budeme bližšie spoznávať Jehovove vlastnosti?

²¹ Videl si niekedy, ako malé dieťa ukázalo kamarátom na svojho otca a potom s úprimnou radosťou a hrdosťou povedalo: „To je môj ocko“? Boží ctitelia majú mnoho dôvodov podobne zmýšľať o Jehovovi. Biblia predpovedá, že príde čas, keď verní ľudia zvolajú: „Toto je náš Boh!“ (Izaiáš 25:8, 9) Čím lepšie pochopíš Jehovove vlastnosti, tým viac budeš presvedčený, že máš toho najlepšieho Otca, akého môžeš mať.

22., 23. Ako Biblia vykresľuje nášho nebeského Otca a ako vieme, že Boh si želá, aby sme k nemu mali blízko?

²² Tento Otec nie je chladný, odmeraný ani si od nás nedrží odstup, ako to učia niektorí prísni náboženskí predstavitelia a filozofi. K odmeranému Bohu by sme sa sotva cítili priťahovaní a Biblia nášho nebeského Otca takto ani nevykresľuje. Naopak, nazýva ho „šťastným Bohom“. (1. Timotejovi 1:11) Jeho city sú silné i nežné zároveň. Keď raz jeho inteligentní tvorovia porušovali smernice, ktoré dal na ich dobro, „v srdci cítil bolesť“. (1. Mojžišova 6:6; Žalm 78:41) Ale keď múdro konáme v súlade s jeho Slovom, robíme mu radosť. (Príslovia 27:11)

²³ Náš Otec si želá, aby sme k nemu mali blízko. Jeho Slovo nás povzbudzuje, „aby sme hľadali Boha... a aby sme ho aj našli, lebo nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27) Ako sa však môžu obyčajní ľudia priblížiť k zvrchovanému pánovi vesmíru?