Timotej — ‚pravé dieťa vo viere‘
TIMOTEJ bol pomerne mladý, keď si ho kresťanský apoštol Pavol vybral za spoločníka na cestách. Tým sa začalo partnerstvo, ktoré malo trvať približne 15 rokov. Medzi týmito dvoma mužmi sa rozvinul taký vzťah, že Pavol mohol Timoteja nazvať svojím „milovaným verným dieťaťom v spojitosti s Pánom“ a ‚pravým dieťaťom vo viere‘. — 1. Korinťanom 4:17; 1. Timotejovi 1:2.
Pre aké črty osobnosti si Pavol Timoteja tak zamiloval? Ako sa z Timoteja stal taký cenný spoločník? A aké užitočné poučenie môžeme získať z inšpirovaného záznamu o Timotejovej činnosti?
Vybraný Pavlom
Pavol objavil mladého učeníka Timoteja, keď približne v roku 50 n. l. navštívil na svojej druhej misionárskej ceste Lystru (v dnešnom Turecku). O Timotejovi, ktorý mal okolo dvadsať rokov, sa kresťania v Lystre a Ikóniu vyjadrovali priaznivo. (Skutky 16:1–3) Žil v súlade so svojím menom, ktoré znamená „Ten, ktorý ctí Boha“. Timoteja už od detstva vyučovali zo Svätých Písiem jeho stará matka Loida a matka Eunika. (2. Timotejovi 1:5; 3:14, 15) Ony prijali kresťanstvo niekoľko rokov predtým, pravdepodobne počas Pavlovej prvej návštevy ich mesta. Určité predpovede teraz pôsobením svätého ducha naznačili, aká bude Timotejova budúcnosť. (1. Timotejovi 1:18) V súlade s týmto vedením Pavol a starší muži zboru položili na tohto mladíka ruky, čím ho oddelili pre zvláštnu službu, a apoštol Pavol si ho vybral za spoločníka v misionárskej práci. — 1. Timotejovi 4:14; 2. Timotejovi 1:6.
Keďže Timotejov otec bol neveriaci Grék, Timotej nebol obrezaný. Prirodzene, nebola to kresťanská požiadavka. Timotej však túto bolestivú procedúru podstúpil, aby odstránil kameň potknutia pre Židov, ktorých chceli navštevovať. — Skutky 16:3.
Bol predtým Timotej považovaný za Žida? Niektorí učenci zastávajú názor, že podľa rabínskych autorít „status potomka zo zmiešaného manželstva nie je určovaný jeho otcom, ale matkou“. Inými slovami, „židovská žena rodí židovské deti“. No pisateľ Shaye Cohen pochybuje o tom, že by taký „rabínsky zákon o osobách už v prvom storočí n. l. existoval“ a že by ho Židia v Malej Ázii dodržiavali. Po zvažovaní historických dokladov dochádza k záveru, že keď si pohan vzal za manželku Izraelitku, „deti z tohto manželstva sa považovali za Izraelitov len v prípade, že rodina žila medzi Izraelitmi. Ak bývali v krajine matky, pôvod sa odvodzoval od nej. Ak sa Izraelitka vysťahovala do zahraničia, aby sa pripojila k svojmu pohanskému manželovi, jej deti boli považované za pohanov.“ V každom prípade pre Timoteja bol rozdielny pôvod rodičov určite prínosom v kazateľskom diele. Nemusel mať problémy komunikovať s pochopením so Židmi ani s pohanmi, čo mu azda pomáhalo prekonávať vzájomné rozdiely.
Pavlova návšteva v Lystre bola rozhodujúcim okamihom v Timotejovom živote. Ochota tohto mladého muža riadiť sa vedením svätého ducha a pokorne spolupracovať s kresťanskými staršími viedla k veľkým požehnaniam a výsadám služby. Či už si to Timotej v tom čase uvedomoval, alebo nie, pod Pavlovým vedením mal byť neskôr používaný pri spĺňaní dôležitých teokratických úloh, čo ho malo zaviesť z domu až do ďalekého Ríma, hlavného mesta ríše.
Timotej podporuje záujmy Kráľovstva
O Timotejovej činnosti máme len čiastkový záznam, ale vieme, že veľa cestoval, aby mohol podporovať záujmy Kráľovstva. Prvá Timotejova cesta s Pavlom a Sílasom v roku 50 n. l. viedla naprieč Malou Áziou a do Európy. Tam sa Timotej podieľal na kazateľskej kampani vo Filipi, Tesalonike a Beroi. Keď Pavol musel kvôli odporu odísť do Atén, nechal Timoteja a Sílasa v Beroi, aby sa postarali o skupinu učeníkov, ktorá tam bola vytvorená. (Skutky 16:6–17:14) Neskôr Pavol poslal Timoteja do Tesaloniky posilniť tamojší nový zbor. Timotej priniesol dobrú správu o pokroku tohto zboru, keď sa zišiel s Pavlom v Korinte. — Skutky 18:5; 1. Tesaloničanom 3:1–7.
Písma nehovoria, ako dlho zostal Timotej u Korinťanov. (2. Korinťanom 1:19) Pravdepodobne okolo roku 55 n. l. však Pavol uvažoval, že ho k nim pošle opäť, lebo dostal znepokojujúce správy o ich situácii. (1. Korinťanom 4:17; 16:10) Neskôr bol Timotej s Erastom poslaný z Efezu do Macedónie. A keď Pavol písal z Korintu Rimanom, Timotej bol opäť s ním. — Skutky 19:22; Rimanom 16:21.
Timotej a ďalší odišli z Korintu s Pavlom, keď sa vydal na cestu do Jeruzalema, a sprevádzali ho prinajmenšom do Troady. Nevedno, či s ním Timotej pokračoval v ceste do Jeruzalema. Ale je menovaný v úvode troch listov, ktoré Pavol napísal z väzenia v Ríme okolo roku 60–61 n. l.a (Skutky 20:4; Filipanom 1:1; Kolosanom 1:1; Filémonovi 1) Pavol mal v pláne poslať Timoteja z Ríma do Filipi. (Filipanom 2:19) A po Pavlovom prepustení z väzenia zostal Timotej na pokyn tohto apoštola v Efeze. — 1. Timotejovi 1:3.
Keďže cestovanie nebolo v prvom storočí ani ľahké, ani pohodlné, Timotejova ochota podniknúť mnoho ciest v záujme zborov bola skutočne chvályhodná. (Pozri Strážnu vežu z 15. augusta 1996, rámček na strane 29.) Zamyslime sa aspoň nad jednou z ciest, ktoré Timotej vykonal, a nad tým, čo nám to o ňom hovorí.
Niečo o Timotejovej osobnosti
Timotej bol s Pavlom v Ríme, keď uväznený apoštol napísal prenasledovaným kresťanom vo Filipi tieto slová: „Dúfam v Pána Ježiša, že vám o krátky čas pošlem Timoteja, aby som mal rozradostnenú dušu tým, keď sa niečo o vás dozviem. Veď nemám nikoho iného s takým postojom, aký má on, ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci. Všetci ostatní totiž hľadajú svoje záujmy, nie záujmy Krista Ježiša. Ale vy poznáte dôkaz, ktorý dal o sebe, že ako dieťa s otcom otrocky slúžil so mnou pri podporovaní dobrého posolstva.“ — Filipanom 1:1, 13, 28–30; 2:19–22.
Tieto slová zdôrazňovali Timotejov záujem o spolukresťanov. Ak sa neplavil loďou, potom si taká cesta vyžadovala 40-dňovú cestu pešo z Ríma do Filipi a krátky prechod cez Jadranské more a potom ďalších 40 dní na návrat do Ríma. Timotej bol ochotný toto všetko podniknúť, aby poslúžil svojim bratom a sestrám.
Hoci Timotej veľa cestoval, občas bol chorý. Zrejme mal nejaké žalúdočné ťažkosti a trpel ‚častými chorobami‘. (1. Timotejovi 5:23) A predsa sa namáhal v záujme dobrého posolstva. Nečudo, že Pavol mal k nemu taký blízky vzťah!
Keďže Timotej bol v opatere tohto apoštola a keďže mali spoločné skúsenosti, Timotej zrejme začal odrážať Pavlovu osobnosť. Pavol mu teda mohol povedať: „Ty si však verne nasledoval moje učenie, moju životnú cestu, moje predsavzatie, moju vieru, moju zhovievavosť, moju lásku, moju vytrvalosť, moje prenasledovania, moje utrpenia, to, čo sa mi stalo v Antiochii, v Ikóniu, v Lystre, také prenasledovania, ktoré som znášal.“ Timotej prelieval s Pavlom slzy, slúžil po Pavlovom boku ako otrok pri podporovaní záujmov Kráľovstva a Pavol naňho pamätal vo svojich modlitbách. — 2. Timotejovi 1:3, 4; 3:10, 11.
Pavol povzbudil Timoteja, aby ‚nikomu nedovolil pozerať sa zhora na jeho mladosť‘. To môže naznačovať, že Timotej bol tak trochu plachý a váhal uplatňovať svoju autoritu. (1. Timotejovi 4:12; 1. Korinťanom 16:10, 11) Bol však schopný slúžiť samostatne a Pavol ho mohol s dôverou vyslať na zodpovedné misie. (1. Tesaloničanom 3:1, 2) Keď Pavol zistil, že v zbore v Efeze je potrebný pevný teokratický dozor, nabádal Timoteja, aby tam zostal a aby „prikázal istým ľuďom, aby neučili odlišnú náuku“. (1. Timotejovi 1:3) No Timotej bol skromný, i keď mu boli zverené mnohé zodpovedné úlohy. A akokoľvek bol azda plachý, mal odvahu. Šiel napríklad do Ríma pomáhať Pavlovi, ktorý bol súdený pre svoju vieru. V skutočnosti aj sám Timotej bol nejaký čas uväznený, pravdepodobne z toho istého dôvodu ako Pavol. — Hebrejom 13:23.
Timotej sa od Pavla nepochybne veľa naučil. A úctu, ktorú mal apoštol k svojmu spolupracovníkovi, bohato dosvedčuje skutočnosť, že mu napísal dva božsky inšpirované listy, ktoré sa nachádzajú v Kresťanských gréckych Písmach. Okolo roku 65 n. l. si Pavol uvedomoval, že jeho mučenícka smrť je už bezprostredne blízko, a zavolal si Timoteja opäť. (2. Timotejovi 4:6, 9) Písma neodhaľujú, či sa Timotejovi podarilo navštíviť Pavla, skôr ako bol tento apoštol popravený.
Daj sa k dispozícii!
Z Timotejovho znamenitého príkladu sa možno veľa naučiť. Mal veľký úžitok zo spoločenstva s Pavlom a z plachého mladíka vyrástol na dozorcu. Mladí kresťanskí muži a ženy môžu dnes veľa získať z podobného spoločenstva. A ak službu Jehovovi urobia svojou životnou dráhou, budú mať možnosť vykonať množstvo hodnotnej práce. (1. Korinťanom 15:58) Môžu sa stať priekopníkmi, čiže kazateľmi celým časom, vo svojom domovskom zbore alebo azda môžu slúžiť tam, kde je väčšia potreba hlásateľov Kráľovstva. K mnohým možnostiam patrí misionárska práca v inej krajine alebo služba vo svetovom ústredí spoločnosti Watch Tower či v jednej z jej odbočiek. A, prirodzene, všetci kresťania môžu prejavovať rovnakého ducha, akého prejavoval Timotej, keď budú preukazovať Jehovovi službu z celej duše.
Túžiš ďalej duchovne rásť, byť užitočný pre Jehovovu organizáciu v akejkoľvek práci, ktorú bude Jehova považovať za vhodnú? Potom rob to, čo Timotej. Daj sa v čo najväčšom rozsahu k dispozícii. Kto vie, aké výsady služby sa ti môžu v budúcnosti naskytnúť?
[Poznámka pod čiarou]
a O Timotejovi je zmienka aj v ďalších štyroch Pavlových listoch. — Rimanom 16:21; 2. Korinťanom 1:1; 1. Tesaloničanom 1:1; 2. Tesaloničanom 1:1.
[Obrázok na strane 31]
„Nemám nikoho iného s takým postojom, aký má on“