Naučiť sa tajomstvu sebestačnosti
Apoštol Pavol kresťanom vo Filipi v jednom povzbudzujúcom liste napísal: „Naučil [som sa] byť sebestačným v akýchkoľvek okolnostiach... Vo všetkom a za každých okolností som sa naučil tajomstvu, ako byť sýty aj ako hladovať, ako mať hojnosť aj ako trpieť núdzu.“ — Filipanom 4:11, 12.
Aké bolo tajomstvo Pavlovej sebestačnosti? Keď zoberieme do úvahy dnešné vysoké náklady na živobytie a ekonomickú nestabilitu, pre pravých kresťanov je určite užitočné, aby sa naučili, ako byť sebestační, aby mohli byť zameraní na službu Bohu.
PAVOL predtým vo svojom liste opisuje svoju bývalú úspešnú kariéru. Napísal: „Ak si niekto iný myslí, že má dôvody na dôveru v telo, ja tým viac: Obrezaný na ôsmy deň, pôvodom z rodu Izraela, z kmeňa Benjamin, Hebrej narodený z Hebrejov; podľa zákona farizej; podľa horlivosti prenasledovateľ zboru; podľa spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ten, čo dokázal, že je bezúhonný.“ (Filipanom 3:4–6) Navyše ako horlivý Žid mal Pavol splnomocnenie a podporu od hlavných kňazov v Jeruzaleme. To všetko mu mohlo v židovskom systéme priniesť moc a prestíž — politickú, náboženskú a bezpochyby aj finančnú. — Skutky 26:10, 12.
No keď sa stal Pavol horlivým kresťanským služobníkom, veci sa radikálne zmenili. V záujme dobrého posolstva sa ochotne vzdal úspešnej kariéry a všetkého, čo predtým považoval za dôležité. (Filipanom 3:7, 8) Čím sa teraz bude živiť? Bude dostávať mzdu ako duchovný? Ako sa postará o svoje osobné potreby?
Pavol svoju službu vykonával bez toho, aby za ňu dostával plat. Aby nebol bremenom pre ľudí, ktorým slúžil, pripojil sa v Korinte k Akvilovi a Priscille vo výrobe stanov, a vykonával aj iné práce, aby sa uživil. (Skutky 18:1–3; 1. Tesaloničanom 2:9; 2. Tesaloničanom 3:8–10) Pavol podnikol tri ďaleké misionárske cesty a cestoval aj do zborov, ktoré bolo potrebné navštíviť. Keďže bol plne zamestnaný službou Bohu, mal málo hmotných prostriedkov. Zvyčajne sa o jeho potreby starali bratia. No niekedy pre nepriaznivé okolnosti zažíval núdzu a nedostatok. (2. Korinťanom 11:27; Filipanom 4:15–18) A predsa sa na svoj údel nikdy nesťažoval ani netúžil po tom, čo mali iní. Ochotne a s radosťou tvrdo pracoval na úžitok spolukresťanov. A bol to práve Pavol, kto citoval známe Ježišove slová: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ Aký vynikajúci príklad pre nás! — Skutky 20:33–35.
Čo znamená byť sebestačný
Hlavným činiteľom, ktorý prispel k Pavlovmu šťastiu a spokojnosti, bola jeho sebestačnosť. Ale čo to znamená byť sebestačný? Jednoducho povedané, znamená to byť spokojný so základnými vecami. V súvislosti s tým Pavol svojmu spoločníkovi v službe, Timotejovi, napísal: „Istotne je to prostriedok k veľkému zisku, tá zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou. Veď sme si nič nepriniesli na svet a ani si nemôžeme nič odniesť. Preto ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ — 1. Timotejovi 6:6–8.
Všimni si, že Pavol spojil sebestačnosť so zbožnou oddanosťou. Chápal, že pravé šťastie pramení zo zbožnej oddanosti, teda z dávania služby Bohu na prvé miesto, a nie z hmotného majetku alebo bohatstva. „Živobytie a niečo na seba“ boli len prostriedky na to, aby sa mohol naďalej usilovať o zbožnú oddanosť. Pavlovo tajomstvo sebestačnosti bolo v tom, že sa spoliehal na Jehovu bez ohľadu na okolnosti.
Mnohí ľudia dnes zažívajú veľa úzkosti a nešťastia, pretože nevedia o tomto tajomstve alebo ho ignorujú. Namiesto toho, aby si pestovali sebestačnosť, spoliehajú sa na peniaze a na to, čo si za ne môžu kúpiť. Reklamný priemysel a médiá v ľuďoch vyvolávajú pocit, že nemôžu byť šťastní, pokiaľ nevlastnia najnovšie a najmodernejšie výrobky — a pokiaľ ich nemôžu mať hneď. Mnohí ľudia sa tým nechali strhnúť a naháňajú sa za peniazmi a hmotnými vecami. A tak namiesto toho, aby našli šťastie a spokojnosť, „upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy“. — 1. Timotejovi 6:9, 10.
Naučili sa tajomstvu sebestačnosti
Je dnes skutočne možné žiť so zbožnou oddanosťou a sebestačnosťou a nájsť šťastie a spokojnosť? Áno, je. Dnes tak žijú milióny ľudí. Naučili sa tajomstvu, ako byť spokojní s hmotnými vecami, ktoré majú. Sú to Jehovovi svedkovia, ktorí sa oddali Bohu, konajú jeho vôľu a všade vyučujú ľudí o jeho predsavzatí.
Uvažujme napríklad o ľuďoch, ktorí sa dali k dispozícii, aby boli vyškolení za misionárov a potom poslaní do neznámych krajín, kde kážu dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:14) Životné podmienky v krajinách, do ktorých sú pridelení, často nie sú na takej úrovni, na akú boli zvyknutí. Keď napríklad začiatkom roku 1947 prišli misionári do jednej ázijskej krajiny, následky vojny tu boli ešte stále citeľné. Len máloktorý dom mal elektrinu. V mnohých krajinách si misionári museli prať šaty ručne na doske alebo na kameňoch pri rieke namiesto v elektrickej práčke. Ale misionári prišli do týchto krajín učiť ľudí biblickú pravdu. Preto sa prispôsobili miestnym podmienkam a zamestnali sa službou.
Iní sa ujali priekopníckej služby alebo sa presťahovali do oblastí, kam sa dobré posolstvo ešte nedostalo. Adulfo slúži ako služobník celým časom v rôznych častiach Mexika už viac ako 50 rokov. Hovorí: „Podobne ako apoštol Pavol, aj my s manželkou sme sa naučili prispôsobiť okolnostiam. Napríklad jeden zbor, ktorý sme navštívili, bol ďaleko od akéhokoľvek mesta alebo trhu. Bratia tu mali na každé jedlo len jednu kukuričnú placku s trochou bravčovej masti a soli a šálku kávy. To bolo všetko, čo mali — tri kukuričné placky na deň —, ale boli s tým spokojní. Naučili sme sa teda žiť tak ako títo bratia. Počas 54 rokov, čo slúžim Jehovovi celým časom, som mal veľa podobných skúseností.“
Florentino si spomína, ako sa ich rodina musela prispôsobiť náročným okolnostiam. O svojom detstve hovorí: „Otec bol úspešný obchodník. Vlastnil mnoho pôdy. Stále si pamätám pokladňu v našom obchode s potravinami. Bola v nej zásuvka so štyrmi priečinkami, široká asi 50 centimetrov a hlboká 20 centimetrov. Do nej sme dávali dennú tržbu. Na konci dňa bola plná mincí a bankoviek.
Potom sa nám zrazu prestalo finančne dariť a z blahobytu sme sa dostali do núdze. Okrem domu sme prišli o všetko. Navyše jeden z mojich bratov mal nehodu a zostal ochrnutý od pása dole. Nič už nebolo také ako predtým. Nejaký čas som si zarábal predávaním ovocia a mäsa. Zbieral som aj bavlnu a hrozno, kosil som lucernu a zavlažoval som polia. Niektorí ľudia hovorili, že zvládnem každú prácu. Matka nás často utešovala tým, že máme pravdu, duchovné bohatstvo, ktoré má len málo ľudí. Tak som sa naučil mať veľa a tiež málo alebo aj nič. Teraz, keď Jehovovi slúžim celým časom už asi 25 rokov, môžem povedať, že každý deň sa teším z toho, že som si vybral najlepší spôsob života — službu Jehovovi celým časom.“
Biblia výstižne hovorí, že „scéna tohto sveta sa mení“. Preto nás tiež nabáda: „[Nech] tí, čo sa radujú, [sú] ako takí, ktorí sa neradujú, a tí, čo kupujú, ako takí, ktorí nevlastnia, a tí, čo užívajú svet, ako takí, ktorí ho neužívajú naplno.“ — 1. Korinťanom 7:29–31.
Teraz je preto čas, aby ste preskúmali svoj spôsob života. Ak nemáte veľa prostriedkov, buďte na pozore, aby ste neboli namrzený či dokonca plný zatrpknutosti a závisti. Na druhej strane, nech máte akokoľvek veľký majetok, bude múdre, ak mu nebudete pripisovať prílišnú dôležitosť, aby vás neovládal. Ako nabádal apoštol Pavol, svoju nádej rozhodne nevkladajte „do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie“. Ak to budete robiť, aj vy môžete povedať, že ste sa naučili tajomstvu sebestačnosti. — 1. Timotejovi 6:17–19.
[Obrázok na strane 9]
Pavol sa živil vlastnými rukami, aby nebol na ťarchu iným
[Obrázky na strane 10]
Tisíce ľudí nachádzajú šťastie v živote so ‚zbožnou oddanosťou spolu so sebestačnosťou‘