Stále choďte s Bohom
„Choďte stále duchom a nevykonáte nijakú telesnú žiadosť.“ — GALAŤANOM 5:16.
1. a) Za akých okolností a ako dlho chodil Enoch s Bohom? b) Ako dlho chodil s Bohom Noach a aké závažné zodpovednosti mal?
BIBLIA nám hovorí, že Enoch „stále chodil s pravým Bohom“. Napriek urážlivej reči a bezbožnému správaniu ľudí vo svojom okolí vytrvalo chodil s Bohom až do konca svojho života, keď mal 365 rokov. (1. Mojžišova 5:23, 24; Júda 14, 15) Aj Noach „chodil s pravým Bohom“. Konal tak, zatiaľ čo vychovával svoju rodinu, vyrovnával sa so svetom ovplyvneným spurnými anjelmi a ich násilníckym potomstvom a zabezpečoval všetky detaily spojené s výstavbou obrovského korábu, ktorý bol väčší ako ktorékoľvek námorné plavidlo staroveku. Stále chodil s Bohom aj po potope, i keď opäť došlo k vzbure proti Jehovovi, tentoraz v Bábeli. Áno, Noach stále chodil s Bohom až do svojej smrti vo veku 950 rokov. — 1. Mojžišova 6:9; 9:29.
2. Čo znamená ,chodiť s Bohom‘?
2 Keď Biblia hovorí, že títo muži viery ,chodili‘ s Bohom, používa toto slovo v prenesenom zmysle. Znamená to, že Enoch a Noach viedli život, ktorý svedčil o silnej viere v Boha. Robili to, čo im Jehova prikázal, a usmerňovali svoj život v súlade s tým, čo o Bohu vedeli z jeho zaobchádzania s ľudstvom. (Porovnaj 2. Paralipomenon 7:17.) Nielenže v myšlienkach súhlasili s tým, čo Boh povedal a vykonal, ale aj konali všetko, čo Boh vyžadoval — nielen niečo, ale všetko, čo len mohli ako nedokonalí ľudia. Napríklad Noach urobil presne to, čo mu Boh prikázal. (1. Mojžišova 6:22) Noach nepredbiehal pokyny, ktoré dostal, ani za nimi nedbalo nezaostával. Ako človek, ktorý sa tešil z dôverného vzťahu s Jehovom, ktorý cítil voľnosť v modlitbách k Bohu a ktorý si veľmi cenil božské vedenie, chodil s Bohom. Chodíš s Bohom aj ty?
Trvalý spôsob života
3. Čo je životne dôležité pre všetkých, ktorí sú oddanými a pokrstenými služobníkmi Boha?
3 Je potešením vidieť, ako ľudia začínajú chodiť s Bohom. Keď robia rozhodné kroky v súlade s Jehovovou vôľou, dávajú tým najavo svoju vieru, bez ktorej sa nikto nemôže Bohu páčiť. (Hebrejom 11:6) Ako sa radujeme, že za posledných päť rokov sa každý rok oddalo Jehovovi v priemere vyše 320 000 ľudí a dalo sa pokrstiť vo vode! Ale pre nich i pre nás všetkých je dôležité aj to, aby sme chodili s Bohom stále. — Matúš 24:13; Zjavenie 2:10.
4. Hoci Izraeliti prejavili určitú vieru, prečo väčšina z tých, ktorí odišli z Egypta, nevošla do Zasľúbenej krajiny?
4 Keď v dobe Mojžiša mali izraelské rodiny sláviť v Egypte Pesach a pokropiť krvou zárubne a hornú časť dverného otvoru svojho domu, vyžadovalo si to vieru. (2. Mojžišova 12:1–28) No mnohí zakolísali vo viere, keď pri Červenom mori videli tesne za sebou faraónovo vojsko. (2. Mojžišova 14:9–12) Žalm 106:12 ukazuje, že keď bezpečne prešli po suchom morskom dne a videli, ako vzdúvajúce sa vody ničia egyptskú armádu, opäť „mali vieru v [Jehovovo] slovo“. Krátko nato sa však Izraeliti začali v pustatine sťažovať pre pitnú vodu a boli nespokojní s jedlom a vedením. Negatívna správa 10 z 12 vyzvedačov, ktorí sa vrátili zo Zasľúbenej krajiny, im nahnala strach. Za týchto okolností, ako hovorí Žalm 106:24, „nemali vieru v [Božie] slovo“. Chceli sa vrátiť do Egypta. (4. Mojžišova 14:1–4) Ak aj mali nejakú vieru, ožila len vtedy, keď videli nejaké mimoriadne prejavy božskej moci. Nechodili s Bohom stále. Preto títo Izraeliti nevstúpili do Zasľúbenej krajiny. — Žalm 95:10, 11.
5. Aká súvislosť je medzi 2. Korinťanom 13:5 a Prísloviami 3:5, 6 a medzi chodením s Bohom?
5 Biblia nás nabáda: „Stále skúšajte, či ste vo viere, dokazujte, čím ste vy sami.“ (2. Korinťanom 13:5) Byť „vo viere“ znamená držať sa súboru kresťanských náuk. To je životne dôležité, ak máme úspešne chodiť s Bohom po všetky dni nášho života. Aby sme mohli chodiť s Bohom, musíme tiež prejavovať vlastnosť viery a plne dôverovať Jehovovi. (Príslovia 3:5, 6) Tí, ktorí to nerobia, sa môžu chytiť do mnohých osídiel a pascí. Čo medzi ne patrí?
Vyhýbaj sa osídlu sebadôvery
6. Čo vedia všetci kresťania o smilstve a cudzoložstve a čo si o týchto hriechoch myslia?
6 Každý, kto študoval Bibliu, oddal svoj život Jehovovi a bol pokrstený, vie, že Božie Slovo odsudzuje smilstvo a cudzoložstvo. (1. Tesaloničanom 4:1–3; Hebrejom 13:4) Takí ľudia súhlasia s tým, že je to tak správne. Chcú v súlade s tým aj žiť. No sexuálna nemravnosť je stále jedným z najúčinnejších Satanových osídiel. Prečo?
7. Ako sa izraelskí muži na moábskych rovinách zaplietli do správania, o ktorom vedeli, že je nesprávne?
7 Tí, ktorí sa zapletajú do takého nemravného správania, to spočiatku možno nemajú v úmysle. Tak to bolo azda aj v prípade Izraelitov na moábskych rovinách. Izraelským mužom, unaveným zo života v pustatine, sa moábske a madianske ženy, ktoré ich zvádzali, možno spočiatku zdali priateľské a pohostinné. Ale čo sa stalo, keď títo Izraeliti prijali pozvanie na spoločenstvo s ľuďmi, ktorí slúžili Baalovi, a nie Jehovovi, s ľuďmi, ktorí dovoľovali svojim dievčatám (dokonca z významných rodín), aby mali pohlavné vzťahy s mužmi, za ktorých neboli vydaté? Keď sa muži z izraelského tábora začali pozerať na takúto spoločnosť ako na žiaducu, boli zvedení robiť veci, o ktorých vedeli, že sú nesprávne, a to ich stálo život. — 4. Mojžišova 22:1; 25:1–15; 31:16; Zjavenie 2:14.
8. Čo by mohlo v našej dobe priviesť kresťana k sexuálnej nemravnosti?
8 Čo by mohlo spôsobiť, že by človek padol do podobného osídla v našich dňoch? I keď zrejme vie, akým závažným priestupkom je sexuálna nemravnosť, ak si zároveň neuvedomuje nebezpečenstvo sebadôvery, môže dovoliť, aby sa dostal do situácie, keď pokušenie k nesprávnemu konaniu preváži nad jeho rozumom. — Príslovia 7:6–9, 21, 22; 14:16.
9. Aké biblické výstrahy nás môžu chrániť pred nemravnosťou?
9 Otvorene povedané, Božie Slovo nás varuje, aby sme sa nedali zviesť k názoru, že sme takí silní, že zlá spoločnosť nás nepokazí. K tomu patrí sledovanie televíznych programov, ktoré vykresľujú život nemravných ľudí, a prezeranie časopisov, ktoré podnecujú nemravné túžby. (1. Korinťanom 10:11, 12; 15:33) Dokonca aj spoločenstvo so spoluveriacimi môže za zlých okolností viesť k vážnym problémom. Príťažlivosť medzi pohlaviami je silná. Jehovova organizácia nás preto s láskyplným záujmom varuje, aby sme nezostávali sami a nikým nepozorovaní s človekom opačného pohlavia, s ktorým nie sme zosobášení alebo ktorý nie je členom našej rodiny. Aby sme mohli stále chodiť s Bohom, potrebujeme sa vyhýbať osídlu sebadôvery a poslúchať varovné rady, ktoré nám Boh dáva. — Žalm 85:8.
Nedovoľ, aby ťa ovládol strach z človeka
10. Ako „chvieť sa pred ľuďmi“ kladie osídlo?
10 Iné nebezpečenstvo je ukázané v Prísloviach 29:25, kde sa hovorí: „Chvieť sa pred ľuďmi, to kladie osídlo.“ Poľovnícke osídlo má často podobu slučky, ktorá sa zvieraťu zatiahne okolo krku, alebo povrazu, do ktorého sa mu zapletú nohy. (Jób 18:8–11) Chvieť sa pred ľuďmi môže podobne spútať schopnosť človeka hovoriť s voľnosťou a správať sa spôsobom, ktorý sa páči Bohu. Túžba páčiť sa druhým je normálna a absolútne sa nezaujímať o to, čo si myslia druhí ľudia, by nebolo kresťanské. Ale potrebná je vyrovnanosť. Keď obava z možnej reakcie iných ľudí spôsobuje, že človek robí to, čo Boh zakazuje, alebo že nerobí to, čo Božie Slovo prikazuje, taký jednotlivec sa dostal do osídla.
11. a) Čo môže človeka ochrániť pred tým, aby ho neovládol strach z človeka? b) Ako Jehova pomáhal svojim služobníkom, ktorí zápasili so strachom z ľudí?
11 Ochrana pred takým osídlom nespočíva vo vrodenej povahe človeka, ale v ,dôverovaní Jehovovi‘. (Príslovia 29:25b) S dôverou v Boha sa aj človek, ktorý je prirodzene plachý, môže prejaviť ako odvážny a pevný. Kým sme obklopení tlakmi tohto satanského systému vecí, budeme si musieť na toto osídlo, strach z človeka, dávať pozor. Hoci prorok Eliáš mal za sebou roky odvážnej služby, keď sa mu Jezábel vyhrážala, že ho usmrtí, zo strachu ušiel. (1. Kráľov 19:2–18) Apoštol Peter zas pod tlakom zo strachu zaprel, že pozná Ježiša Krista, a o niekoľko rokov neskôr dovolil, aby ho strach prinútil správať sa v rozpore s vierou. (Marek 14:66–71; Galaťanom 2:11, 12) No Eliáš i Peter prijali duchovnú pomoc a s dôverou v Jehovu ďalej slúžili Bohu prijateľne.
12. Aké novodobé príklady ukazujú, ako jednotlivci dostali pomoc a vyhli sa tomu, že by im strach zabránil páčiť sa Bohu?
12 Aj mnohí z Jehovových služobníkov v našej dobe sa naučili, ako prekonať zväzujúci strach. Jedna dospievajúca svedkyňa z Guyany uznala: „Boj s tlakom vrstovníkov v škole je silný.“ Ale dodala: „No silná je aj moja viera v Jehovu.“ Keď sa jej učiteľ pred celou triedou vysmieval pre jej vieru, ticho sa modlila k Jehovovi. Neskôr súkromne vydala učiteľovi taktné svedectvo. Jeden mladý muž z Beninu, ktorý spoznával Jehovove požiadavky, bol počas návštevy rodnej dediny odhodlaný zbaviť sa modly, ktorú preňho vyrobil jeho otec. Tento mladý muž vedel, že socha je neživá, a nebál sa jej. Ale uvedomoval si aj to, že rozhnevaní dedinčania sa môžu pokúsiť zabiť ho. Modlil sa k Jehovovi a potom v noci odniesol modlu do buša a zbavil sa jej. (Porovnaj Sudcov 6:27–31.) Keď jedna žena z Dominikánskej republiky začala slúžiť Jehovovi, jej manžel žiadal, aby si vybrala medzi ním a Jehovom. Vyhrážal sa jej rozvodom. Prinútil ju strach vzdať sa svojej viery? Odpovedala: „Keby išlo o neveru, hanbila by som sa; ale nehanbím sa, keď ide o službu Jehovovi Bohu!“ Ďalej chodila s Bohom a po čase sa k nej manžel pripojil v konaní Jehovovej vôle. S úplnou dôverou v nášho nebeského Otca sa aj my môžeme vyhnúť tomu, že by nám strach z človeka nedovolil konať to, o čom vieme, že sa páči Jehovovi.
Vyhni sa podceňovaniu rád
13. Pred akým osídlom sme varovaní v 1. Timotejovi 6:9?
13 Hoci niektoré osídla, ktoré používajú poľovníci, sú vyrobené tak, aby sa chytilo každé zviera, ktoré tým miestom náhodou prechádza, iné osídla lákajú zvieratá klamlivo príťažlivou návnadou. Pre mnohých ľudí je niečím podobným bohatstvo. (Matúš 13:22) V 1. Timotejovi 6:8, 9 nás Biblia povzbudzuje, aby sme boli spokojní so živobytím a niečím na seba. Potom vystríha: „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy.“
14. a) Čo by mohlo človeku zabrániť, aby si vzal k srdcu radu, že máme byť spokojní so živobytím a niečím na seba? b) Ako by mohlo nesprávne chápanie bohatstva spôsobiť, že by niekto podceňoval varovanie v 1. Timotejovi 6:9? c) Ako by mohla „túžba očí“ niekoho zaslepiť tak, že by nevidel toto osídlo?
14 Napriek tejto výstrahe sa mnohí chytajú do osídla, lebo neuplatňujú túto radu na seba. Prečo? Nemohlo by to byť tým, že pýcha ich núti stále lipnúť na životnom štýle, ktorý si vyžaduje viac než „živobytie a niečo na seba“, hoci Biblia nás nabáda, aby sme s tým boli spokojní? Je to azda tak, že podceňujú túto biblickú výstrahu, lebo za bohatstvo považujú to, čo vlastnia veľmi bohatí ľudia? Biblia jednoducho stavia odhodlanie byť bohatý do protikladu k spokojnosti so živobytím a niečím na seba. (Porovnaj Hebrejom 13:5.) Vedie ich „túžba očí“ — túžba vlastniť veci, ktoré vidia, i za cenu obetovania duchovných cieľov — k tomu, aby odsúvali záujmy pravého uctievania na druhé miesto? (1. Jána 2:15–17; Haggeus 1:2–8) O čo šťastnejší sú tí, ktorí si naozaj berú k srdcu biblické rady a chodia s Bohom tak, že službu Jehovovi robia stredobodom svojho života!
Úspešne sa vyrovnávať s úzkostlivými životnými starosťami
15. Aké situácie pochopiteľne spôsobujú starosti mnohým z Jehovovho ľudu a na aké osídlo si musíme dávať pozor, keď sme pod takým tlakom?
15 Bežnejšia ako odhodlanie zbohatnúť je úzkostlivá starosť o získavanie vecí potrebných pre život. Mnohí Jehovovi služobníci majú iba minimálny majetok. Veľa hodín tvrdo pracujú, aby mali aspoň základné oblečenie, aby ich rodina mala kde spať a aby mali aspoň nejaké jedlo za deň. Ďalší zápasia s problémami, pretože oni alebo členovia ich rodiny sú chorí a starí. Aké ľahké by bolo dovoliť, aby takéto okolnosti vytlačili duchovné záujmy z ich života! — Matúš 13:22.
16. Ako nám Jehova pomáha vyrovnávať sa s tlakmi života?
16 Jehova láskyplne hovorí o úľave, ktorú zažijeme pod mesiášskym Kráľovstvom. (Žalm 72:1–4, 16; Izaiáš 25:7, 8) Pomáha nám tiež vyrovnať sa s tlakmi dnešného života, keď nám dáva rady, ako si zachovať správny rebríček hodnôt. (Matúš 4:4; 6:25–34) Jehova nám vlieva istotu aj tým, že môžeme čítať záznam o tom, ako pomáhal svojim služobníkom v minulosti. (Jeremiáš 37:21; Jakub 5:11) Posilňuje nás poznaním, že bez ohľadu na to, do akých nepriaznivých situácií sa dostávame, jeho láska k jeho lojálnym služobníkom sa nemení. (Rimanom 8:35–39) O tých, ktorí vkladajú svoju dôveru v Jehovu, vyhlasuje: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ — Hebrejom 13:5.
17. Uveď príklady, ako jednotlivci aj za veľmi nepriaznivých okolností dokázali stále chodiť s Bohom.
17 Praví kresťania, posilnení týmto poznaním, stále chodia s Bohom a neobracajú sa k svetským cestám. V mnohých krajinách je bežnou svetskou filozofiou chudobných ľudí to, že ak vezmeš niekomu, kto má viac, aby si nasýtil svoju rodinu, nie je to krádež. Ale tí, ktorí chodia vierou, odmietajú tento názor. Božie schválenie si cenia nad všetko ostatné a očakávajú, že Boh odmení ich poctivé správanie. (Príslovia 30:8, 9; 1. Korinťanom 10:13; Hebrejom 13:18) Jedna vdova v Indii zistila, že ochota pracovať spojená s vynachádzavosťou jej pomohla zvládnuť jej situáciu. Namiesto toho, aby sa hnevala na svoj životný údel, uvedomovala si, že ak bude klásť Božie Kráľovstvo a Božiu spravodlivosť na prvé miesto vo svojom živote, Jehova požehná jej úsilie získať potrebné veci pre seba i pre svojho syna. (Matúš 6:33, 34) Tisíce ľudí na celej zemi môžu potvrdiť, že bez ohľadu na to, aké ťažkosti možno zažívajú, Jehova je ich útočiskom a pevnosťou. (Žalm 91:2) Je to tak aj v tvojom prípade?
18. Čo je kľúčom k tomu, aby sme sa vyhli osídlam Satanovho sveta?
18 Kým žijeme v súčasnom systéme vecí, budeme sa musieť vyhýbať určitým osídlam. (1. Jána 5:19) Biblia na ne upozorňuje a ukazuje, ako sa im vyhnúť. Tí, ktorí naozaj milujú Jehovu a majú zdravý strach z toho, že by sa mu znepáčili, môžu týmto osídlam úspešne odolať. Ak ,stále chodia duchom‘, neprispôsobia sa svetským cestám. (Galaťanom 5:16–25) Pred všetkými, ktorí naozaj budujú svoj život na vzťahu s Jehovom, je nádherná vyhliadka, že budú chodiť s Bohom a tešiť sa z dôverného vzťahu k nemu večne. — Žalm 25:14.
Ako by si odpovedal?
◻ Ako môže byť sebadôvera osídlom?
◻ Čo nás môže ochrániť, aby nás neovládol strach z človeka?
◻ Čo by mohlo spôsobiť, že by sme neuplatnili rady o nebezpečí úsilia zbohatnúť?
◻ Čo nám môže pomôcť, aby sme sa vyhli osídlu úzkostlivých životných starostí?
[Obrázok na stranách 16, 17]
Mnohí celý život stále chodia s Bohom