Miernosť — nevyhnutná kresťanská vlastnosť
„Oblečte [si] miernosť.“ — KOLOSANOM 3:12.
1. Prečo je miernosť pozoruhodnou vlastnosťou?
KEĎ vonku povieva mierny vánok, je to osviežujúce, príjemné. Podobne je príjemné byť v spoločnosti mierneho človeka. Avšak „mierny jazyk, ten môže zlomiť kosť,“ poznamenal múdry kráľ Šalamún. (Príslovia 25:15) Miernosť je teda pozoruhodná vlastnosť, v ktorej sa spája jemnosť a sila.
2, 3. Aká je spojitosť medzi miernosťou a svätým duchom a o čom budeme v tomto článku uvažovať?
2 Keď apoštol Pavol v liste Galaťanom 5:22, 23 vymenúval „ovocie ducha“, zahrnul doň aj miernosť. Grécke slovo, ktoré je v Preklade nového sveta preložené v 23. verši ako „miernosť“, sa v iných prekladoch Biblie niekedy uvádza aj ako „krotkosť“ alebo „jemnosť“. Vo väčšine jazykov je ťažké nájsť presný ekvivalent tohto gréckeho slova. Tento výraz v pôvodnom jazyku totiž neopisuje iba jemné spôsoby, ktoré sa prejavujú navonok, ale miernosť a vľúdnosť, ktorá vychádza zvnútra; nie iba spôsob správania, ale stav srdca a mysle človeka.
3 Aby sme lepšie pochopili význam tejto vlastnosti a ocenili si jej hodnotu, pouvažujme o štyroch biblických príkladoch. (Rimanom 15:4) Dozvieme sa nielen to, čo táto vlastnosť znamená, ale aj to, ako ju môžeme získať a ako ju prejavovať v každej oblasti svojho života.
„Má veľkú hodnotu v Božích očiach“
4. Ako vieme, že Jehova si cení miernosť?
4 Keďže miernosť je ovocím Božieho ducha, je logické, že táto vlastnosť je neoddeliteľnou súčasťou Božej nádhernej osobnosti. Apoštol Peter napísal, že ‚tichý a mierny duch má veľkú hodnotu v Božích očiach‘. (1. Petra 3:4) Áno, miernosť patrí k zbožným vlastnostiam a Jehova si ju vysoko cení. To samo osebe je dostatočným dôvodom na to, aby si ju všetci Boží služobníci rozvíjali. Ale ako prejavuje miernosť všemocný Boh, najvyššia Autorita vo vesmíre?
5. Čo nám umožňuje Jehovova miernosť?
5 Keď Adam s Evou, prvá ľudská dvojica, porušili jasný Boží zákaz jesť zo stromu poznania dobrého a zlého, urobili to vedome. (1. Mojžišova 2:16, 17) Tento úmyselný skutok neposlušnosti viedol k hriechu a smrti a k tomu, že Adam a Eva i celé ich budúce potomstvo sa odcudzili Bohu. (Rimanom 5:12) Hoci Jehova mal plné právo vyniesť tento rozsudok, nezavrhol celú ľudskú rodinu ako beznádejne nenapraviteľnú a hriešnu. (Žalm 130:3) Naopak, keďže Jehova je milostivý a nepožaduje príliš veľa — čo sú prejavy miernosti —, zaobstaral prostriedok, aby sa hriešne ľudstvo mohlo k nemu priblížiť a získať jeho priazeň. Áno, Jehova nám vďaka výkupnej obeti svojho Syna, Ježiša Krista, umožňuje, aby sme sa bez strachu približovali k jeho vznešenému trónu. — Rimanom 6:23; Hebrejom 4:14–16; 1. Jána 4:9, 10, 18.
6. Ako sa prejavila Jehovova miernosť vo vzťahu ku Kainovi?
6 Dávno predtým ako Ježiš prišiel na zem, Jehova prejavil miernosť, keď mu Adamovi synovia, Kain a Ábel, predložili obeť. Jehova rozoznal stav ich srdca, a tak odmietol Kainovu obeť, ale na Ábela a na jeho obeť ‚hľadel priaznivo‘. To, že Boh schvaľoval verného Ábela a jeho obeť, vyvolalo nepriateľskú reakciu zo strany Kaina. Biblická správa hovorí: „Kain sa rozpálil veľkým hnevom a jeho tvár opadávala.“ Ako Jehova reagoval na Kainov zlý postoj? Bral to ako urážku? Nie. Mierne sa Kaina opýtal, prečo sa tak rozhneval. Jehova mu dokonca povedal, čo môže urobiť, aby zažil „vyvýšenie“. (1. Mojžišova 4:3–7) Naozaj, Jehova je stelesnením miernosti. — 2. Mojžišova 34:6.
Miernosť priťahuje a občerstvuje
7, 8. a) Ako sa môžeme viac dozvedieť o Jehovovej miernosti? b) Čo odhaľujú o Jehovovi a Ježišovi slová z Matúša 11:27–29?
7 Jedným z najlepších spôsobov, ako sa môžeme viac dozvedieť o Jehovových neporovnateľných vlastnostiach, je skúmanie života a služby Ježiša Krista. (Ján 1:18; 14:6–9) Ježiš počas druhého roka svojej zvestovateľskej činnosti v Galilei vykonal mnoho mocných skutkov v Korazine, Betsaide, Kafarnaume i v okolí týchto miest. No ich obyvatelia boli väčšinou pyšní a ľahostajní a neuverili v Ježiša. Ako na to Ježiš reagoval? Hoci ich dôrazne upozorňoval na to, aké následky bude mať ich nedostatok viery, cítil ľútosť pri pohľade na biedny duchovný stav ľudí nazývaných ʽam-ha’arec, čiže ponížený, prostý ľud. — Matúš 9:35, 36; 11:20–24.
8 Z toho, čo Ježiš potom povedal, bolo vidno, že skutočne ‚pozná Otca úplne‘ a napodobňuje ho. Prostým ľuďom predložil toto vrúcne pozvanie: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše.“ Iste si vieš predstaviť, ako utešujúco a občerstvujúco museli tieto slová pôsobiť na všetkých, ktorí boli utláčaní a ubití! A rovnako príjemne pôsobia aj na nás dnes. Ak sa úprimne snažíme obliecť si miernosť, potom budeme patriť k tým, ktorým „Syn chce zjaviť“ Otca. — Matúš 11:27–29.
9. Aká vlastnosť súvisí s miernosťou a ako nám Ježiš dáva v tomto ohľade znamenitý príklad?
9 S miernosťou úzko súvisí ‚pokorné srdce‘. Naproti tomu pýcha vedie k sebavyvyšovaniu a často spôsobuje, že človek zaobchádza s inými drsne a necitlivo. (Príslovia 16:18, 19) Ježiš prejavoval pokoru počas celej svojej pozemskej služby. Dokonca aj vtedy, keď šesť dní pred svojou smrťou vchádzal do Jeruzalema a vítali ho ako Kráľa Židov, jeho postoj sa veľmi líšil od postoja vládcov sveta. Ježiš naplnil Zechariášovo mesiášske proroctvo: „Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, miernej povahy, idúci na oslovi, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“ (Matúš 21:5; Zechariáš 9:9) Verný prorok Daniel dostal videnie, v ktorom Jehova zveril vládnu autoritu svojmu Synovi. No v jednom skoršom proroctve opisuje Ježiša ako „najponíženejšieho z ľudstva“. Teda miernosť ide ruka v ruke s pokorou. — Daniel 4:17; 7:13, 14.
10. Prečo kresťanská miernosť nie je prejavom slabosti?
10 Príťažlivá miernosť, akú prejavujú Jehova a Ježiš, nám pomáha približovať sa k nim. (Jakub 4:8) Samozrejme, miernosť nie je prejavom slabosti. Práve naopak! Jehova, všemocný Boh, má hojnosť dynamickej energie a moci. Horí hnevom proti každej nespravodlivosti. (Izaiáš 30:27; 40:26) V prípade Ježiša zas vidíme, že hoci bol mierny, nikdy nebol ochotný urobiť kompromis, a to ani zoči-voči útoku Satana Diabla. Odmietol tolerovať nezákonné obchodné praktiky náboženských vodcov tej doby. (Matúš 4:1–11; 21:12, 13; Ján 2:13–17) No keď sa prejavili nedostatky u jeho učeníkov, zostal mierny a trpezlivo znášal ich slabosti. (Matúš 20:20–28) Jeden biblický učenec výstižne opisuje miernosť takto: „Za touto jemnosťou je sila ocele.“ Kiež aj my prejavujeme miernosť ako Kristus.
Najmiernejší muž svojej doby
11, 12. Prečo bola Mojžišova miernosť pozoruhodná vzhľadom na prostredie, v akom bol vychovávaný?
11 Tretím príkladom, o ktorom budeme uvažovať, je Mojžiš. V Biblii je opísaný ako „najmiernejší zo všetkých ľudí, ktorí boli na zemskom povrchu“. (4. Mojžišova 12:3) Tieto slová boli napísané pod božskou inšpiráciou. Zjavne práve vďaka výnimočnej miernosti bol Mojžiš vnímavý na Jehovovo vedenie.
12 Mojžiš bol vychovávaný za nezvyčajných podmienok. Jehova zabezpečil, aby tento syn verných hebrejských rodičov prežil v čase zrádzania a vraždenia. V ranom detstve sa o Mojžiša starala jeho vlastná matka, ktorá ho dôkladne vyučovala o pravom Bohu, Jehovovi. Neskôr bol vzatý do úplne odlišného prostredia. „Mojžiš bol vyučený v celej egyptskej múdrosti. A bol mocný v svojich slovách a skutkoch,“ povedal o ňom raný kresťanský mučeník Štefan. (Skutky 7:22) Mojžišova viera sa prejavila, keď videl, ako faraónovi dozorcovia nad otrokmi nespravodlivo zaobchádzajú s jeho bratmi. Keď Mojžiš uvidel, ako istý Egypťan bije Hebreja, zabil ho, a preto musel z Egypta utiecť do Madianu. — 2. Mojžišova 1:15, 16; 2:1–15; Hebrejom 11:24, 25.
13. Ako ovplyvnil Mojžiša jeho 40-ročný pobyt v Madiane?
13 Štyridsaťročný Mojžiš sa musel o seba postarať v pustatine. V Madiane stretol sedem Reuelových dcér a pomohol im načerpať vodu pre veľké stádo ich otca. Keď sa mladé ženy vrátili domov, radostne rozprávali Reuelovi, že „istý Egypťan“ ich oslobodil od pastierov, ktorí im spôsobovali ťažkosti. Potom Mojžiš na Reuelovo pozvanie býval s touto rodinou. Mojžiš nezatrpkol pre ťažkosti, ktoré zažil. Ani nedovolil, aby mu zabránili prispôsobiť sa v zmenených podmienkach novému spôsobu života. Nikdy nezakolísal v odhodlaní konať Jehovovu vôľu. Za dlhých 40 rokov, počas ktorých sa Mojžiš staral o Reuelove ovce, oženil sa s Ciporou a vychovával svojich synov, si vypestoval a vycibril vlastnosť, ktorá sa stala preňho charakteristickou. Áno, Mojžiš sa počas ťažkostí naučil miernosti. — 2. Mojžišova 2:16–22; Skutky 7:29, 30.
14. Opíš udalosť, pri ktorej sa prejavila Mojžišova miernosť v čase, keď bol vodcom Izraela.
14 Mojžiš prejavoval miernosť aj po tom, čo ho Jehova ustanovil za vodcu izraelského národa. Istý mladý muž podal Mojžišovi správu, že Eldád a Medád si v tábore počínajú ako proroci — hoci neboli pri tom, keď Jehova vylial svojho ducha na 70 starších mužov, ktorí mali slúžiť ako Mojžišovi pomocníci. Jozua povedal: „Môj pane, Mojžiš, zadrž ich!“ Mojžiš mierne odpovedal: „Si azda kvôli mne žiarlivý? Nie, želám si, aby všetci z Jehovovho ľudu boli proroci, lebo by vložil na nich Jehova svojho ducha!“ (4. Mojžišova 11:26–29) Miernosť pomohla uvoľniť túto napätú situáciu.
15. Prečo je Mojžiš napriek svojej nedokonalosti príkladom hodným napodobňovania?
15 Zdá sa, že pri jednej príležitosti Mojžiš zlyhal v prejavovaní miernosti. Pri Meribe blízko Kádeša nevzdal slávu Jehovovi, Bohu, ktorý koná zázraky. (4. Mojžišova 20:1, 9–13) Hoci bol Mojžiš nedokonalý, celý život prejavoval neochvejnú vieru a jeho výnimočná miernosť je pre nás dodnes príťažlivá. — Hebrejom 11:23–28.
Drsnosť verzus miernosť
16, 17. Aký varovný príklad nachádzame v správe o Nábalovi a Abigail?
16 Jeden varovný príklad pochádza z čias Dávida, krátko po smrti Božieho proroka Samuela. Týka sa Nábala a jeho manželky Abigail. Medzi týmito dvoma ľuďmi bol obrovský kontrast! Zatiaľ čo Abigail bola „veľmi rozvážna“, jej manžel „bol drsný a zlý v svojich spôsoboch“. Nábal hrubo odmietol prosbu o jedlo pre Dávidových mužov, ktorí predtým pomáhali chrániť Nábalovo veľké stádo pred zlodejmi. Spravodlivo rozhnevaný Dávid a jeho muži sa opásali mečmi a vyšli proti Nábalovi. — 1. Samuelova 25:2–13.
17 Keď sa Abigail dopočula, čo sa stalo, rýchlo pripravila chlieb, víno, mäso, koláče z hrozienok a z fíg a vyšla Dávidovi naproti. „Na mne, pane, nech je to previnenie,“ prosila ho. „Dovoľ, prosím, svojej otrokyni, aby ti prehovorila do uší, a počuj slová svojej otrokyne.“ Abigailina mierna prosba obmäkčila Dávidovo srdce. Keď si vypočul jej vysvetlenie, povedal: „Buď požehnaný Jehova, Boh Izraela, ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety! A buď požehnaná tvoja rozumnosť a buď požehnaná ty, ktorá si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil krvou.“ (1. Samuelova 25:18, 24, 32, 33) Nábalova drsnosť nakoniec viedla k jeho smrti. Abigail bola vďaka svojim znamenitým vlastnostiam poctená výsadou stať sa Dávidovou manželkou. Svojou miernosťou dala dobrý príklad všetkým, ktorí dnes slúžia Jehovovi. — 1. Samuelova 25:36–42.
Usiluj sa o miernosť
18, 19. a) Akými zmenami sa prejaví to, že sme si obliekli miernosť? b) Čo nám pomôže dobre sa preskúmať?
18 Miernosť je nevyhnutnou kresťanskou vlastnosťou. Nie sú to len jemné spôsoby; je to príťažlivá vlastnosť, ktorá druhých občerstvuje. V minulosti sme možno boli zvyknutí hovoriť drsne a konať neláskavo. No vďaka tomu, že sa učíme biblickej pravde, sme sa zmenili a stali sme sa príjemnejšími a milšími. O tejto zmene hovoril aj apoštol Pavol, keď spolukresťanov nabádal: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ (Kolosanom 3:12) Biblia prirovnáva túto zmenu k tomu, akoby sa divé zvieratá — vlk, leopard, lev, medveď či kobra — premenili na mierumilovné domáce zvieratá — baránka, kozľa, teľa či kravu. (Izaiáš 11:6–9; 65:25) Takéto zmeny osobnosti sú natoľko výrazné, že pozorovatelia sú udivení. My však pripisujeme túto premenu pôsobeniu Božieho ducha, ktorého znamenitým ovocím je aj miernosť.
19 Znamená to, že keď sme raz urobili potrebné zmeny a oddali sme sa Jehovovi, už viac nepotrebujeme pracovať na miernosti? To sotva. Veď aj o nové oblečenie sa treba stále starať, aby vždy vyzeralo čisté a úhľadné. Keď sa zahĺbime do Božieho Slova a rozjímame o príkladoch, ktoré sú v ňom uvedené, pomôže nám to, aby sme získali na seba nový, objektívny pohľad. Čo odhaľuje zrkadlo inšpirovaného Božieho Slova o tebe? — Jakub 1:23–25.
20. Čo nám pomôže prejavovať miernosť?
20 Ľudia majú prirodzene rozdielne povahy. Pre niektorých Božích služobníkov je ľahšie prejavovať miernosť ako pre iných. No všetci kresťania si potrebujú pestovať ovocie Božieho ducha vrátane miernosti. Pavol Timoteja láskavo nabádal: „Usiluj sa o spravodlivosť, zbožnú oddanosť, vieru, lásku, vytrvalosť, miernu povahu.“ (1. Timotejovi 6:11) Výraz „usiluj sa“ naznačuje, že je nevyhnutná námaha. V jednom biblickom preklade sa toto nabádanie prekladá ako ‚zameraj na to svoje srdce‘. (New Testament in Modern English, od J. B. Phillipsa) Ak vynaložíš úsilie na to, aby si rozjímal o znamenitých príkladoch z Božieho Slova, nezmazateľne sa ti vštepia do mysle. Budú ťa formovať a viesť. — Jakub 1:21.
21. a) Prečo by sme sa mali usilovať o miernosť? b) Čo budeme rozoberať v nasledujúcom článku?
21 Naše správanie k druhým ukazuje, nakoľko sme v tomto ohľade úspešní. „Kto je múdry a má porozumenie medzi vami?“ pýta sa učeník Jakub. „Nech dokáže svojím znamenitým správaním svoje skutky s miernosťou, ktorá patrí k múdrosti.“ (Jakub 3:13) Ako môžeme túto kresťanskú vlastnosť prejavovať v rodine, v službe a v zbore? Nasledujúci článok nám v tom poskytne užitočné rady.
Na zopakovanie
• Čo si sa naučil o miernosti z príkladu:
• Jehovu?
• Ježiša?
• Mojžiša?
• Abigail?
• Prečo je potrebné usilovať sa o miernosť?
[Obrázok na strane 16]
Prečo Jehova priaznivo hľadel na Ábelovu obeť?
[Obrázok na strane 17]
Ježiš ukázal, že miernosť ide ruka v ruke s pokorou
[Obrázok na strane 18]
Mojžiš dal vynikajúci príklad miernosti