Zasvätenie a sloboda voľby
„Pre takú slobodu nás oslobodil Kristus.“ — GALAŤANOM 5:1.
1. Hlavne na čo sa vzťahujú hebrejské a grécke slová prekladané ako „zasvätenie“, „posvätenie“ alebo „vysvätenie“?
BIBLICKÍ pisatelia použili na vyjadrenie myšlienky oddelenosti alebo vyhradenosti na službu svätému účelu viacero hebrejských a gréckych slov. V slovenských Bibliách sú tieto slová prekladané slovami ako „zasvätenie“, „posvätenie“ alebo „vysvätenie“. Tieto výrazy sa niekedy používajú v spojitosti so stavbami — zvyčajne v spojitosti s Božím chrámom v starovekom Jeruzaleme a s uctievaním, ktoré sa tam vykonávalo. Zriedkavo sa tieto slová používajú aj v súvislosti so svetskými záležitosťami.
Zasvätenie „Bohu Izraela“
2. Prečo mohol byť Jehova právom nazývaný „Bohom Izraela“?
2 V roku 1513 pred n. l. Boh oslobodil Izraelitov z egyptského otroctva. Krátko nato ich oddelil ako svoj zvláštny ľud, keď ich pojal do zmluvného vzťahu so sebou. Bolo im povedané: „Ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov, lebo mne patrí celá zem.“ (2. Mojžišova 19:5; Žalm 135:4) Keďže Jehova urobil Izraelitov svojím zvláštnym majetkom, mohol byť právom nazývaný „Bohom Izraela“. — Jozua 24:23.
3. Prečo Jehova neprejavil predpojatosť, keď si vybral Izrael za svoj ľud?
3 Jehova sa neprejavil ako predpojatý, keď urobil Izraelitov svojím zasväteným ľudom, pretože láskyplne pamätal aj na Neizraelitov. Svojmu ľudu dal takýto pokyn: „Ak s tebou býva cudzí usadlík ako cudzí usadlík vo vašej krajine, nebudete ho týrať. Cudzí usadlík, ktorý s vami býva ako cudzí usadlík, sa má stať pre vás ako váš domáci; a budeš ho milovať ako samého seba, lebo ste sa stali cudzími usadlíkmi v egyptskej krajine. Ja som Jehova, váš Boh.“ (3. Mojžišova 19:33, 34) O stáročia neskôr Boží postoj mocne zapôsobil na apoštola Petra, ktorý uznal: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ — Skutky 10:34, 35.
4. Aké boli podmienky vzťahu medzi Bohom a Izraelom? Žili Izraeliti podľa nich?
4 Všimni si tiež, že byť Božím zasväteným ľudom bolo niečím podmienené. Izraeliti mali byť Božím „zvláštnym majetkom“, iba ak budú dôsledne poslúchať Boží hlas a dodržiavať Božiu zmluvu. Je smutné, že Izraeliti v spĺňaní týchto požiadaviek zlyhali. Keď zavrhli Mesiáša, ktorého Boh poslal v prvom storočí n. l., stratili svoje výsadné postavenie. Jehova už ďalej nebol „Bohom Izraela“. A prirodzení Izraeliti už neboli Božím zasväteným ľudom. — Porovnaj Matúša 23:23.
Zasvätenie „Božieho Izraela“
5, 6. a) Čo mal Ježiš na mysli prorockými slovami zaznamenanými v Matúšovi 21:42, 43? b) Kedy a ako začal existovať „Boží Izrael“?
5 Znamenalo to, že Jehova už nemal mať zasvätený ľud? Nie. Ježiš Kristus, citujúc žalmistu, predpovedal: „Nikdy ste nečítali v Písmach: ‚Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, ten sa stal hlavným rohovým kameňom. Od Jehovu sa to stalo a je to podivuhodné v našich očiach‘? Preto vám hovorím: Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý prináša jeho ovocie.“ — Matúš 21:42, 43.
6 Ukázalo sa, že ‚národom, ktorý prináša jeho ovocie‘ je kresťanský zbor. Ježiš počas svojho pobytu na zemi vybral jeho prvých budúcich členov. Ale bol to sám Jehova Boh, kto v deň Letníc roku 33 n. l. založil kresťanský zbor tak, že vylial svojho svätého ducha na jeho prvých členov, ktorých bolo asi 120. (Skutky 1:15; 2:1–4) Ako neskôr napísal apoštol Peter, tento novovytvorený zbor sa vtedy stal ‚vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom pre zvláštne vlastníctvo‘. Prečo si ich Boh vyvolil? Aby „široko-ďaleko oznamovali znamenitosti toho, ktorý [ich] povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla“. (1. Petra 2:9) Kristovi nasledovníci pomazaní Božím duchom boli odvtedy zasväteným národom, „Božím Izraelom“. — Galaťanom 6:16.
7. Z čoho sa mali tešiť členovia Božieho Izraela a čomu sa preto mali vyhýbať?
7 I keď členovia tohto svätého národa boli „ľudom pre zvláštne vlastníctvo“, nemali byť zotročení. Naopak, mali sa tešiť z väčšej slobody, než akú mal zasvätený národ prirodzeného Izraela. Budúcim členom tohto nového národa Ježiš sľúbil: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Ján 8:32) Apoštol Pavol poukázal na to, že kresťania sú oslobodení od požiadaviek zmluvy Zákona. V tejto súvislosti kresťanom v Galácii pripomenul: „Pre takú slobodu nás oslobodil Kristus. Stojte preto pevne a nedajte sa opäť zapriahnuť do jarma otroctva.“ — Galaťanom 5:1.
8. V akom ohľade dáva kresťanské usporiadanie jednotlivcom väčšiu slobodu, než bola tá, ktorú mali pod zmluvou Zákona?
8 Na rozdiel od starovekého prirodzeného Izraela Boží Izrael dodnes dôsledne dodržiava požiadavky svojho zasvätenia. Nemalo by to byť niečím prekvapujúcim, keďže jeho členovia sa slobodne rozhodli, že ich budú dodržiavať. Zatiaľ čo členovia prirodzeného Izraela sa stávali zasvätenými od narodenia, členovia Božieho Izraela sa stali zasvätenými na základe voľby. Preto kresťanské usporiadanie kontrastovalo so zmluvou židovského Zákona, ktorá jednotlivcom predpisovala zasvätenie bez toho, že by im umožňovala slobodu voľby.
9, 10. a) Ako ukázal Jeremiáš, že dôjde k zmene v súvislosti so zasvätením? b) Prečo by si povedal, že v súčasnosti nie sú všetci zasvätení kresťania členmi Božieho Izraela?
9 Zmenu v súvislosti so zasvätením predpovedal prorok Jeremiáš, keď napísal: „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ‚a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu, nie takú, akou bola zmluva, ktorú som uzavrel s ich predkami v deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny, „moja zmluva, ktorú oni zrušili, hoci som ich mal v manželskom vlastníctve,“ je Jehovov výrok.‘ ‚Veď toto je tá zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch,‘ je Jehovov výrok. ‚Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.‘“ — Jeremiáš 31:31–33.
10 Keďže členovia Božieho Izraela majú Boží zákon ‚v sebe‘, akoby napísaný ‚vo svojom srdci‘, sú podnecovaní žiť v súlade so svojím zasvätením. Ich motivácia je silnejšia ako motivácia prirodzených Izraelitov, ktorí boli zasvätení od narodenia, a nie na základe voľby. V súčasnosti má silnú motiváciu ku konaniu Božej vôle, aká sa prejavuje u Božieho Izraela, aj viac než päť miliónov jeho spoluveriacich na celom svete. Aj oni zasvätili svoj život Jehovovi Bohu, aby konali jeho vôľu. I keď títo ľudia nemajú nádej na nebeský život — akú majú tí, čo tvoria Boží Izrael —, tešia sa z vyhliadky na večný život na zemi pod vládou Božieho nebeského Kráľovstva. Prejavujú ocenenie pre duchovný Izrael tak, že aktívne podporujú ten malý počet jeho zostávajúcich členov v spĺňaní ich úlohy ‚široko-ďaleko oznamovať znamenitosti toho, ktorý ich povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla‘.
Múdre využívanie slobody, ktorú dáva Boh
11. S akou schopnosťou bol vytvorený človek a ako by mala byť využívaná?
11 Boh vytvoril ľudí tak, aby si veľmi cenili slobodu. Dal im schopnosť prejavovať slobodnú vôľu. Prvá ľudská dvojica využila svoju slobodu voľby. Nemúdro a neláskyplne však urobili takú voľbu, ktorá viedla ku katastrofe pre nich i pre ich potomstvo. To však jasne ukazuje, že Jehova nikdy nenúti inteligentných tvorov ku konaniu, ktoré je v rozpore s ich vnútornými pohnútkami alebo túžbami. A keďže „Boh miluje radostného darcu“, jediné zasvätenie, ktoré mu je prijateľné, je to, ktoré je založené na láske, ktoré je urobené ochotne, s radosťou, ktoré je založené na slobode voľby. (2. Korinťanom 9:7) Akékoľvek iné zasvätenie je neprijateľné.
12, 13. V čom slúži Timotej ako vzor správnej výchovy detí a k čomu priviedol jeho príklad mnohých mladých ľudí?
12 Jehovovi svedkovia, plne uznávajúc túto požiadavku, obhajujú zasvätenie sa Bohu, ale nikdy nikoho do takéhoto zasvätenia nenútia, a to ani svoje deti. Na rozdiel od mnohých cirkví svedkovia nekrstia svoje deti v dojčenskom veku, ako keby im bolo možné nanútiť, aby sa zasvätili bez toho, že by mali úžitok z osobnej voľby. Máme sa riadiť biblickým vzorom, ktorým sa riadil aj mladý muž Timotej. Keď bol dospelý, apoštol Pavol mu povedal: „Pokračuj v tom, čo si sa naučil a bol presvedčený, aby si uveril, lebo vieš, od koho si sa to naučil, a že si od útleho detstva poznal sväté spisy, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša.“ — 2. Timotejovi 3:14, 15.
13 Stojí za pozornosť, že Timotej poznal sväté spisy preto, že ho o nich učili od útleho detstva. Jeho matka a stará matka ho presvedčili — nie prinútili —, aby uveril kresťanskému učeniu. (2. Timotejovi 1:5) A tak Timotej chápal, že je múdre stať sa nasledovníkom Krista, a preto urobil osobnú voľbu v podobe kresťanského zasvätenia. V dnešnej dobe desaťtisíce mladých mužov a žien, ktorých rodičia sú Jehovovými svedkami, nasledovali tento príklad. (Žalm 110:3) Ďalší tak neurobili. Je to vec osobnej voľby.
Vybrať si — čím otrokom byť?
14. Čo nám Rimanom 6:16 hovorí o úplnej slobode?
14 Žiaden človek nie je úplne slobodný. Každý je vo svojej slobode obmedzený fyzikálnymi zákonmi, napríklad gravitačným zákonom, ktorý nemožno beztrestne ignorovať. Takisto v duchovnom zmysle nie je nikto úplne slobodný. Pavol logicky povedal: „Či neviete, že ak sa stále vydávate niekomu za otrokov, aby ste ho poslúchali, ste jeho otrokmi, lebo ho poslúchate, buď hriechu s vyhliadkou na smrť, buď poslušnosti s vyhliadkou na spravodlivosť?“ — Rimanom 6:16.
15. a) Ako sa ľudia pozerajú na to, že by boli niekomu otrokmi, ale čo väčšina z nich nakoniec robí? b) Aké vhodné otázky by sme si mohli položiť?
15 Väčšine ľudí je nepríjemná myšlienka, že by mali byť niekomu otrokmi. Napriek tomu je v dnešnom svete realitou, že sa ľudia často nechávajú manipulovať a nechávajú sa ovplyvňovať toľkými rafinovanými spôsobmi, že nakoniec nedobrovoľne robia to, čo od nich chcú iní. Napríklad reklamný priemysel a svet zábavy sa snažia vtlačiť ľudí do určitej formy, vytvárajúc normy, ktorými sa ľudia majú riadiť. Politické a náboženské organizácie získavajú ľudí pre podporu svojich ideí a cieľov nie vždy pomocou presvedčivých argumentov, ale často tak, že sa dovolávajú solidarity alebo lojálnosti. Keďže Pavol uviedol, že ‚sme otrokmi tých, ktorých poslúchame‘, každý z nás urobí dobre, keď si položí otázky: ‚Čí otrok som? Kto má najväčší vplyv na moje rozhodnutia a na môj spôsob života? Náboženskí duchovní, politickí vodcovia, finanční magnáti alebo osobnosti sveta zábavy? Koho poslúcham — Boha, alebo ľudí?‘
16. V akom zmysle sú kresťania otrokmi Boha a aký je správny názor na takéto otroctvo?
16 Kresťania nepovažujú poslušnosť voči Bohu za neprimerané narušenie osobnej slobody. Svoju slobodu dobrovoľne využívajú tak ako ich Vzor, Ježiš Kristus, keď svoje osobné túžby a veci, ktorým dávajú prednosť, uvádzajú do súladu s Božou vôľou. (Ján 5:30; 6:38) Rozvíjajú si „Kristovu myseľ“, podriaďujúc sa Kristovi ako Hlave zboru. (1. Korinťanom 2:14–16; Kolosanom 1:15–18) Je to veľmi podobné situácii ženy, ktorá sa vydá a ochotne spolupracuje s manželom, ktorého miluje. O zbore pomazaných kresťanov sa skutočne hovorí ako o cudnej panne zasľúbenej do manželstva Kristovi. — 2. Korinťanom 11:2; Efezanom 5:23, 24; Zjavenie 19:7, 8.
17. Čo si všetci Jehovovi svedkovia zvolili?
17 Každý Jehovov svedok, bez ohľadu na to, či má nebeskú alebo pozemskú nádej, sa osobne zasvätil Bohu, aby konal jeho vôľu a aby ho poslúchal ako Vládcu. Pre každého svedka je zasvätenie sa vecou osobnej voľby, ktorú urobil, aby sa stal otrokom Boha a nezostal otrokom ľudí. Je to v súlade s radou apoštola Pavla: „Boli ste kúpení za cenu, nebuďte otrokmi ľudí.“ — 1. Korinťanom 7:23.
Učiť sa na svoj úžitok
18. Kedy je budúci svedok spôsobilý na krst?
18 Skôr než niekto dosiahne spôsobilosť na to, aby sa stal Jehovovým svedkom, musí spĺňať určité biblické požiadavky. Starší starostlivo zisťujú, či budúci svedok naozaj chápe, čo z kresťanského zasvätenia vyplýva. Naozaj chce byť Jehovovým svedkom? Je ochotný žiť v súlade s tým, čo k tomu patrí? Ak nie, nie je spôsobilý na krst.
19. Prečo nie je dôvod kritizovať niekoho, kto sa rozhodne stať sa zasväteným Božím služobníkom?
19 Ak však niekto spĺňa všetky požiadavky, prečo by mal byť kritizovaný za to, že sa dobrovoľne sám rozhodol, že sa dá ovplyvňovať Bohom a jeho inšpirovaným Slovom? Vari je menej prijateľné dať sa ovplyvňovať Bohom než dať sa ovplyvňovať ľuďmi? Alebo to vari prináša nejaký menší úžitok? Jehovovi svedkovia si to nemyslia. Z celého srdca súhlasia s Božími slovami, ktoré zapísal Izaiáš: „Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť.“ — Izaiáš 48:17.
20. V akých ohľadoch sú ľudia oslobodení biblickou pravdou?
20 Biblická pravda oslobodzuje ľudí od viery vo falošné náboženské náuky, ako napríklad vo večné trápenie v ohnivom pekle. (Kazateľ 9:5, 10) Namiesto toho napĺňa ich srdcia vďačnosťou za pravú nádej pre mŕtvych, ktorou je vzkriesenie umožnené na základe výkupnej obete Ježiša Krista. (Matúš 20:28; Skutky 24:15; Rimanom 6:23) Biblická pravda oslobodzuje ľudí od sklamania zo spoliehania sa na politické sľuby, ktoré často zlyhávajú. Spôsobuje, že srdcia ľudí prekypujú radosťou z poznania, že Jehovovo Kráľovstvo už vládne v nebesiach a že zakrátko bude vládnuť nad celou zemou. Biblická pravda oslobodzuje ľudí od konania, ktoré, i keď je príťažlivé pre padlé telo, zneuctieva Boha a vyberá si krutú daň v podobe stroskotaných vzťahov, chorôb a predčasnej smrti. Stručne povedané, byť otrokom Boha je oveľa užitočnejšie ako byť otrokom ľudí. Zasvätenie sa Bohu v skutočnosti sľubuje úžitok „v tomto čase... a v prichádzajúcom systéme vecí večný život“. — Marek 10:29, 30.
21. Ako sa Jehovovi svedkovia pozerajú na zasvätenie sa Bohu a čo je ich prianím?
21 Dnešní Jehovovi svedkovia sa nestali časťou zasväteného národa od narodenia, tak ako to bolo v prípade Izraelitov v staroveku. Svedkovia sú časťou zboru zasvätených kresťanov. Každý pokrstený svedok sa takým stal, keď ako jednotlivec uplatnil slobodu voľby a zasvätil sa. Zasvätenie umožňuje Jehovovým svedkom vrúcny osobný vzťah k Bohu vyznačujúci sa ochotnou službou Bohu. Svedkovia si z celého srdca prajú udržať tento radostný vzťah a naveky sa pevne držať slobody, pre ktorú ich oslobodil Ježiš Kristus.
Ako by si odpovedal?
◻ Prečo Boh nebol predpojatý, keď si vybral Izrael, aby sa stal jeho „zvláštnym majetkom“?
◻ Prečo by si povedal, že kresťanské zasvätenie neznamená stratu slobody?
◻ Aký úžitok prináša zasvätenie sa Jehovovi Bohu?
◻ Prečo je lepšie byť služobníkom Jehovu ako otrokom ľudí?
[Obrázok na strane 15]
V starovekom Izraeli bolo zasvätenie sa Bohu vecou toho, že človek sa v tom národe narodil
[Obrázok na strane 16]
Kresťanské zasvätenie je vecou voľby