Účinné nabádanie

KRESŤANSKÍ starší musia vedieť „nabádať zdravým učením“. (Tít. 1:9) Občas to treba robiť vo veľmi ťažkých situáciách. Okrem toho je dôležité dávať rady v súlade s biblickými smernicami. Preto starší musia dbať na radu: „Ďalej sa venuj... nabádaniu.“ ​(1. Tim. 4:13) Hoci tento rozbor je určený hlavne starším alebo tým, ktorí sa o túto výsadu usilujú, sú chvíle, keď i rodičia musia nabádať svoje deti alebo keď tí, ktorí vedú biblické štúdiá, potrebujú nabádať záujemcov. V takých prípadoch platia podobné zásady.

Situácie, v ktorých je nutné nabádanie. Ak chceme zistiť, kedy je potrebné nabádanie, bude užitočné preskúmať, v akých situáciách zaznamenaných v Biblii bol niekto nabádaný. Apoštol Peter nabádal starších, aby venovali pozornosť svojej zodpovednosti, ktorú majú ako pastieri Božieho stáda. (1. Petra 5:1, 2) Pavol radil Títovi, aby nabádal mladších mužov, nech sú „zdravej mysle“. (Tít. 2:6) Pavol nabádal spolukresťanov, aby „hovorili súhlasne“ a vyhýbali sa tým, ktorí sa snažia spôsobiť rozdelenie medzi bratmi. (1. Kor. 1:10; Rim. 16:17; Fil. 4:2) Hoci Pavol chválil členov zboru v Tesalonike za dobré veci, ktoré konali, nabádal ich, aby ešte plnšie uplatňovali poučenie, ktoré dostali. (1. Tes. 4:1, 10) Peter naliehal na spolukresťanov, aby sa „zdržiavali telesných žiadostí“. (1. Petra 2:11) Júda nabádal svojich bratov, aby vzhľadom na vplyv bezbožných ľudí, ktorí sa dopúšťali voľného správania, „tvrdo bojovali za vieru“. (Júda 3, 4) Kresťania vo všeobecnosti dostali povzbudenie navzájom sa nabádať, aby sa tak nikto nezatvrdil klamlivou mocou hriechu. (Hebr. 3:13) Peter nabádal Židov, ktorí ešte neuverili v Krista: „Zachráňte sa z tohto pokriveného pokolenia.“ — Sk. 2:40.

Aké vlastnosti sú potrebné pri dôraznom nabádaní v takých situáciách? Ako môže ten, kto druhých nabáda, hovoriť s naliehavosťou, no nie tak, aby to pôsobilo utláčajúco alebo drsne?

„Na základe lásky.“ Ak naše nabádanie nie je vyslovené „na základe lásky“, môže vyznieť drsne. (Filém. 9) Samozrejme, keď je potrebné okamžite konať, rečníkov prednes by mal odzrkadľovať naliehavosť situácie. Príliš jemný prejav by mohol vyznieť, akoby sa rečník ospravedlňoval. No zároveň by nabádanie malo byť vyslovené s vážnosťou a hlbokým citom. Poslucháčov bude zrejme viac motivovať nabádanie, ktoré pramení z lásky. Pavol o sebe a o svojich spoločníkoch Tesaloničanom napísal: „Dobre viete, že sme každého z vás nabádali, tak ako otec svoje deti.“ ​(1. Tes. 2:11) Títo kresťanskí dozorcovia zaobchádzali s bratmi s láskou. Kiež i tvoje výroky pramenia z úprimného záujmu o poslucháčov.

Buď taktný. Nepostav si proti sebe tých, ktorých sa snažíš podnietiť k činnosti. Zároveň sa však nezdráhaj oznámiť svojim poslucháčom „celú Božiu radu“. (Sk. 20:27) Vďační ľudia sa neurazia ani ťa nebudú menej milovať za to, že si ich láskavo nabádal konať to, čo je správne. — Žalm 141:5.

Skôr ako začneš druhých k niečomu nabádať, často je užitočné najprv vysloviť konkrétnu, úprimnú pochvalu. Premýšľaj o dobrých veciach, ktoré konajú tvoji bratia — o veciach, ktoré sa Jehovovi určite veľmi páčia: o viere, ktorá sa prejavuje v ich práci, o láske, ktorá ich podnecuje namáhať sa, a o ich vytrvalosti za ťažkých okolností. (1. Tes. 1:2–8; 2. Tes. 1:3–5) Tvoji bratia tak budú cítiť, že si ich vážiš a že im rozumieš, a ich myseľ bude lepšie pripravená prijať nabádanie, ktoré im potom predložíš.

„So všetkou trpezlivosťou.“ Nabádanie by malo byť vyslovené „so všetkou trpezlivosťou“. (2. Tim. 4:2, Evanjelický preklad) Čo to znamená? Trpezlivosť znamená vytrvalé znášanie zla či provokovania. Trpezlivý človek bude vždy dúfať, že jeho poslucháči uplatnia jeho slová. Keď budeš druhých nabádať v tomto duchu, zabrániš tomu, aby tvoji poslucháči získali dojem, že si o nich myslíš to najhoršie. Tvoja dôvera v to, že bratia a sestry chcú Jehovovi slúžiť čo najlepšie podľa svojich schopností, roznieti ich túžbu konať to, čo je správne. — Hebr. 6:9.

„Zdravým učením.“ Ako môže starší „nabádať zdravým učením“? Tak, že sa „pevne pridŕža spoľahlivého slova v umení vyučovať“. (Tít. 1:9) Nevyjadruj svoje osobné názory, ale nech je tvoje nabádanie založené na sile Božieho Slova. Dovoľ Biblii, aby formovala tvoj názor na to, čo treba povedať. Vymenuj požehnania, ktoré vyplývajú z uplatňovania toho, čo Biblia hovorí o rozoberanej veci. Pouvažuj o súčasných i budúcich následkoch toho, že sa človek neprispôsobí Božiemu Slovu, a použi ich na to, aby si poslucháčov presvedčil, že je potrebné urobiť patričné kroky.

Snaž sa poslucháčom jasne vysvetliť, čo by mali robiť a ako by to mali robiť. Mali by vidieť, že tvoja argumentácia je pevne založená na Biblii. Ak Biblia dáva pri určitých rozhodnutiach istú mieru slobody, naznač, aká rozsiahla je táto sloboda. V závere predlož poslucháčom konečnú výzvu, ktorá posilní ich odhodlanie konať.

S ‚voľnosťou reči‘. Ak má človek účinne nabádať druhých, musí mať „voľnosť reči vo viere“. (1. Tim. 3:13) Čo umožňuje človeku hovoriť voľne? Je to skutočnosť, že jeho vlastný ‚príklad znamenitých skutkov‘ je v súlade s tým, k čomu povzbudzuje svojich bratov. (Tít. 2:6, 7; 1. Petra 5:3) Ak je to tak, tí, ktorí sú nabádaní k činnosti, si uvedomia, že brat, ktorý ich nabáda, neočakáva od nich niečo, čo sám nerobí. Pochopia, že môžu napodobňovať jeho vieru, lebo on sám sa snaží napodobňovať Krista. — 1. Kor. 11:1; Fil. 3:17.

Nabádaním založeným na Božom Slove a vyjadreným v duchu lásky možno dosiahnuť veľa dobrého. Tí, ktorí sú poverení takto nabádať druhých, by sa mali snažiť spĺňať si túto úlohu čo najlepšie. — Rim. 12:8.