Kniha pre všetkých ľudí

„Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ — SKUTKY 10:34, 35.

 1. Ako reagoval jeden profesor, keď dostal otázku, čo si myslí o Biblii, a čo sa rozhodol urobiť?

PROFESOR bol v nedeľu odpoludnia doma. Nečakal žiadnu návštevu. Ale keď mu pri dverách zazvonila jedna z našich kresťanských sestier, počúval. Hovorila o znečisťovaní a o budúcnosti zeme — námetoch, ktoré ho zaujímali. Keď však v rozhovore spomenula Bibliu, zdalo sa, že je skeptický. Preto sa ho opýtala, čo si myslí o Biblii.

„Je to dobrá kniha, ktorú napísali nejakí inteligentní ľudia,“ odpovedal, „ale nemožno ju brať vážne.“

„Čítali ste ju niekedy?“ opýtala sa.

Zaskočený profesor musel priznať, že ju nečítal.

Potom sa opýtala: „Ako môžete mať vyhranený názor na knihu, ktorú ste nikdy nečítali?“

Slová našej sestry trafili do čierneho. Profesor sa rozhodol, že Bibliu preskúma a potom si na ňu vytvorí názor.

2, 3. Prečo je Biblia pre mnohých ľudí neznámou knihou a pred akú ťažkú úlohu nás to stavia?

² Tento profesor nie je jediný. Mnoho ľudí má vyhranený názor na Bibliu, hoci ju osobne nikdy nečítali! Možno Bibliu vlastnia. Možno dokonca uznávajú jej literárnu alebo historickú hodnotu. Ale pre mnohých je to neznáma kniha. ,Nemám čas čítať Bibliu,‘ hovoria niektorí. Ďalší sa pýtajú: ,Ako by mohla byť nejaká staroveká kniha dôležitá pre môj život?‘ Také názory nás stavajú pred ťažkú úlohu. Jehovovi svedkovia pevne veria, že Biblia ,je inšpirovaná Bohom a je užitočná na učenie‘. (2. Timotejovi 3:16, 17) Ale ako môžeme ľudí presvedčiť, že bez ohľadu na svoj rasový, národnostný alebo etnický pôvod by mali skúmať Bibliu?

³ Rozoberme si teraz niekoľko dôvodov, prečo si Biblia zaslúži, aby sme ju preskúmali. Taký rozbor nás vyzbrojí na rozhovory s ľuďmi, ktorých stretávame v našej službe, a možno ich presvedčíme, že by mali uvažovať o tom, čo hovorí Biblia. Tento rozbor by mal zároveň posilniť našu vlastnú vieru, že Biblia je naozaj tým, čo o sebe tvrdí — „Božím slovom“. — Hebrejom 4:12.

Najrozšírenejšia kniha na svete

 4. Prečo možno povedať, že Biblia je najrozšírenejšou knihou na svete?

⁴ Prvý dôvod, prečo si Biblia zasluhuje pozornosť, je ten, že je to jednoznačne najrozšírenejšia a najprekladanejšia kniha v celých ľudských dejinách. Prvé vydanie bolo vytlačené metódou pohyblivých písmen na tlačiarenskom stroji Johanna Gutenberga pred vyše 500 rokmi. Odvtedy boli podľa odhadov vytlačené štyri miliardy Biblií, buď celá alebo jej časti. Kompletná Biblia alebo jej časti boli do roku 1996 preložené do 2167 jazykov a dialektov.a Vyše 90 percent ľudí má prístup aspoň k časti Biblie vo svojom vlastnom jazyku. Nijaká iná kniha, či už náboženská, alebo iná, sa k týmto číslam ani len nepribližuje!

 5. Prečo by sme mali očakávať, že Biblia bude dostupná ľuďom na celom svete?

⁵ Štatistiky samy osebe nie sú dôkazom, že Biblia je Božie Slovo. No určite by sme mali očakávať, že písaný záznam, ktorý je inšpirovaný Bohom, bude dostupný ľuďom na celom svete. Napokon, Biblia sama hovorí, že „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. (Skutky 10:34, 35) Na rozdiel od ktorejkoľvek inej knihy Biblia prekročila národnostné hranice a prekonala rasové a etnické bariéry. Je to naozaj kniha pre všetkých ľudí!

Jedinečná história toho, ako sa zachovala

6, 7. Prečo neprekvapuje, že podľa súčasných poznatkov neexistuje už žiaden z pôvodných biblických spisov, a akú otázku to vyvoláva?

⁶ Je tu ďalší dôvod, prečo je Biblia hodna nášho preskúmania. Prekonala prirodzené i ľudské prekážky. História toho, ako sa napriek obrovským prekážkam zachovala, je medzi starovekými spismi naozaj jedinečná.

⁷ Biblickí pisatelia evidentne zaznamenali svoje slová atramentom na papyrus (vyrobený z egyptskej rastliny s rovnakým názvom) a na pergamen (vyrobený zo zvieracích koží).b (Jób 8:11) Takéto materiály na písanie však mali prirodzených nepriateľov. Učenec Oscar Paret vysvetľuje: „Obidva tieto materiály na písanie sú rovnako silne ohrozované vlhkosťou, plesňou a rôznymi červami. Z každodenných skúseností vieme, ako ľahko sa papier, a dokonca aj pevná koža znehodnocuje na vzduchu alebo vo vlhkej miestnosti.“ Preto neprekvapuje, že podľa súčasných poznatkov neexistuje už žiaden z pôvodných biblických spisov; pravdepodobne sa už dávno rozpadli. Ale ak originály podľahli prirodzeným nepriateľom, ako sa Biblia zachovala až dodnes?

 8. Ako sa biblické spisy zachovali v priebehu storočí?

⁸ Krátko po tom, čo boli napísané originály, začali vznikať ručne odpisované kópie. Odpisovanie Zákona a iných častí Svätých Písiem sa v starovekom Izraeli stalo dokonca profesiou. Napríklad o kňazovi Ezdrášovi sa píše, že bol „zručným odpisovačom v Mojžišovom zákone“. (Ezdráš 7:6, 11; porovnaj Žalm 45:1.) Ale aj tieto kópie podliehali skaze; napokon museli byť nahradené ďalšími ručne písanými kópiami. Odpisovanie odpisov bol proces, ktorý prebiehal stáročia. Keďže ľudia nie sú dokonalí, zmenili chyby, ktoré urobili odpisovači, nejako podstatne text Biblie? Množstvo dokladov hovorí, že nie.

 9. Ako príklad masoretov ilustruje mimoriadnu dôslednosť a presnosť biblických odpisovačov?

⁹ Títo odpisovači boli nielen veľmi zruční, ale mali aj hlbokú úctu k odpisovaným slovám. Hebrejský ekvivalent pre slovo „odpisovač“ sa vzťahuje na počítanie a zaznamenávanie. Na znázornenie mimoriadnej opatrnosti a presnosti odpisovačov si všimnime masoretov, odpisovačov Hebrejských Písiem, ktorí žili medzi šiestym a desiatym storočím n. l. Podľa učenca Thomasa Hartwella Horna spočítali, „koľkokrát sa v celých Hebrejských Písmach vyskytuje každé písmeno [hebrejskej] abecedy“. Zamysli sa nad tým, čo to znamená! Aby sa títo lojálni odpisovači vyhli vynechaniu čo len jediného písmena, počítali nielen odpisované slová, ale aj písmená. Podľa výpočtov jedného učenca len v Hebrejských Písmach údajne počítali 815 140 jednotlivých písmen! Také horlivé úsilie zaručovalo vysoký stupeň presnosti.

10. Aké sú presvedčivé doklady o tom, že hebrejské a grécke texty, na ktorých sú založené moderné preklady, verne predkladajú slová pôvodných pisateľov?

¹⁰ Existujú presvedčivé doklady, že hebrejské a grécke texty, na ktorých sú založené moderné preklady, s pozoruhodnou vernosťou predkladajú slová pôvodných pisateľov. Tieto doklady spočívajú v tisícoch dodnes zachovaných odpisov biblických manuskriptov — odhady hovoria o 6000 rukopisoch celých Hebrejských Písiem alebo ich častí a asi o 5000 rukopisoch Kresťanských Písiem v gréčtine. Pozorná porovnávacia analýza mnohých existujúcich rukopisov umožnila textovým učencom nájsť možné omyly odpisovačov a určiť pôvodné znenie textu. Preto mohol učenec William H. Green o texte Hebrejských Písiem vyhlásiť: „Možno s istotou povedať, že žiadne iné staroveké dielo nebolo prepisované tak presne.“ Podobnú dôveru môžeme mať aj v súvislosti s textom Kresťanských gréckych Písiem.

11. Prečo vo svetle slov z 1. Petra 1:24, 25 prežila Biblia až dodnes?

¹¹ Ako ľahko mohla Biblia aj s jej cenným posolstvom zaniknúť, keby nebolo odpisov, ktoré nahradili originály! Je len jeden dôvod, prečo prežila — Jehova je Zachovávateľ a Ochranca svojho Slova. Ako hovorí sama Biblia v 1. Petra 1:24, 25: „Všetko telo je ako tráva a všetka jeho sláva je ako kvet trávy; tráva vädne a kvet opadáva, ale Jehovov výrok trvá navždy.“

Preklad do živých jazykov ľudstva

12. Pred akou ďalšou prekážkou stála Biblia okrem stáročí odpisovania?

¹² Pretrvať počas stáročí opakovaného odpisovania bolo už samo osebe dosť náročné, ale Biblia stála aj pred ďalšou prekážkou — bol ňou preklad do súčasných jazykov. Aby mohla Biblia prehovoriť k srdciam ľudí, musí hovoriť ich jazykom. Avšak preložiť Bibliu — s jej vyše 1100 kapitolami a 31 000 veršami — nie je ľahká úloha. No v priebehu storočí sa zanietení prekladatelia radi ujímali tejto úlohy, hoci niekedy stáli pred zdanlivo neprekonateľnými prekážkami.

13, 14. a) Pred akou náročnou úlohou stál biblický prekladateľ Robert Moffat v Afrike začiatkom 19. storočia? b) Ako reagovali ľudia hovoriaci jazykom tswana, keď dostali Evanjelium Lukáša vo svojom jazyku?

¹³ Pozrime sa napríklad, ako sa Biblia začala prekladať do jazykov Afriky. V roku 1800 bol v celej Afrike asi len tucet písaných jazykov. Stovky ďalších hovorených jazykov nemali žiadnu písomnú podobu. Pred touto náročnou úlohou stál prekladateľ Biblie Robert Moffat. V roku 1821, keď mal Moffat 25 rokov, začal misiu medzi ľuďmi v južnej Afrike, ktorí hovoria jazykom tswana. Aby sa naučil nepísaný jazyk týchto ľudí, stretával sa s nimi. Moffat vytrval a napokon sa bez pomoci šlabikárov či slovníkov jazyk naučil, vytvoril jeho písomnú podobu a naučil niektorých Tswanov čítať. V roku 1829, po ôsmich rokoch práce medzi Tswanmi, Moffat dokončil preklad Evanjelia Lukáša. Neskôr povedal: „Poznal som jednotlivcov, ktorí prešli stovky kilometrov, aby dostali výtlačky Sv. Lukáša... Videl som, ako dostávajú časti Sv. Lukáša a plačú nad nimi, ako si ich tisnú na hruď a prelievajú slzy vďačnosti, až som nejednému musel povedať: ,Poškodíte si knihy slzami.‘“ Moffat tiež rozprával o jednom Afričanovi, ktorý videl niekoľkých ľudí, ako si čítajú Evanjelium Lukáša, a opýtal sa ich, čo to majú. „To je Božie slovo,“ odpovedali. „Hovorí to?“ opýtal sa muž. „Áno,“ povedali, „hovorí k srdcu.“

¹⁴ Zanietení prekladatelia ako Moffat dali mnohým Afričanom prvý raz príležitosť komunikovať písomne. Títo prekladatelia však dali ľuďom v Afrike ešte hodnotnejší dar — Bibliu v ich vlastnom jazyku. Okrem toho Moffat zaviedol do jazyka tswana Božie meno a toto meno používal v celom svojom preklade.c Preto Tswanovia hovoria o Biblii ako o „Jehovových ústach“. — Žalm 83:18.

15. Prečo je Biblia veľmi živá i dnes?

¹⁵ Ďalší prekladatelia v iných častiach sveta sa stretávali s podobnými prekážkami. Niektorí dokonca riskovali život, aby preložili Bibliu. Zamyslime sa: Keby bola Biblia zostala len v starovekej hebrejčine a gréčtine, zrejme by už dávno upadla do zabudnutia, lebo ľudia časom tieto jazyky prakticky zabudli a v mnohých častiach zeme ich nikdy ani nepoznali. No Biblia je stále veľmi živá, lebo na rozdiel od ktorejkoľvek inej knihy vie „hovoriť“ k ľuďom na celom svete ich vlastným jazykom. Preto jej posolstvo naďalej „pôsobí vo... veriacich“. (1. Tesaloničanom 2:13) The Jerusalem Bible prekladá tieto slová: „Je stále živou silou medzi tými, ktorí mu veria.“

Hodna dôvery

16, 17. a) Aké doklady by mali existovať, ak má byť Biblia hodna dôvery? b) Uveď jeden príklad ilustrujúci otvorenosť biblického pisateľa Mojžiša.

¹⁶ ,Možno Biblii naozaj dôverovať?‘ opýta sa azda niekto. ,Hovorí o ľuďoch, ktorí nepochybne žili, o miestach, ktoré skutočne existovali, a o udalostiach, ktoré sa naozaj stali?‘ Ak jej máme dôverovať, mali by jestvovať doklady o tom, že bola napísaná pozornými, čestnými pisateľmi. To nás privádza k ďalšiemu dôvodu, prečo skúmať Bibliu: jestvujú presvedčivé doklady o tom, že je presná a dôveryhodná.

¹⁷ Poctiví pisatelia by mali zaznamenať nielen úspechy, ale aj neúspechy, nielen silné, ale aj slabé stránky. Pisatelia Biblie prejavovali takúto osviežujúcu otvorenosť. Všimnime si napríklad otvorenosť Mojžiša. K veciam, ktoré otvorene zapísal, patrila jeho vlastná neobratnosť v reči, ktorá ho z jeho pohľadu robila nevhodným pre úlohu izraelského vodcu (2. Mojžišova 4:10); jeho vážna chyba, ktorá mu zabránila vstúpiť do Zasľúbenej krajiny (4. Mojžišova 20:9–12; 27:12–14); vybočenie jeho brata Árona, ktorý spolupracoval so spurnými Izraelitmi pri zhotovovaní sochy zlatého teľaťa (2. Mojžišova 32:1–6); vzbura jeho sestry Mirjam a jej pokorujúce potrestanie (4. Mojžišova 12:1–3, 10); znesväcujúci čin jeho synovcov Nadába a Abihua (3. Mojžišova 10:1, 2) a opakované sťažnosti a reptanie Božieho vlastného ľudu. (2. Mojžišova 14:11, 12; 4. Mojžišova 14:1–10) Nenaznačuje také úprimné, otvorené zaznamenávanie skutočnosti ozajstný záujem o pravdu? Keďže pisatelia Biblie boli ochotní zahrnúť do správ nepriaznivé informácie o svojich príbuzných, o svojom ľude, a dokonca o sebe, nemáme dobrý dôvod veriť ich spisom?

18. Čo dodáva spisom pisateľov Biblie dôveryhodnosť?

¹⁸ Vzájomný súlad pisateľov Biblie takisto dodáva ich spisom dôveryhodnosť. Je naozaj pozoruhodné, že 40 mužov píšucich v rozpätí 1600 rokov sa zhoduje — aj v tých najmenších detailoch. Tento súlad však nie je pozorne zaranžovaný, čo by vzbudzovalo podozrenie z tajnej dohody. Naopak, očividne tam chýbajú zámerne vykonštruované zhody v rôznych detailoch; súlad je často očividne náhodný.

19. Ako správy evanjelií o Ježišovom zatknutí odhaľujú súlad, ktorý je očividne náhodný?

¹⁹ Ako príklad si všimnime príhodu, ktorá sa udiala v noci, keď bol Ježiš zatknutý. Všetci štyria pisatelia evanjelií zaznamenali, že jeden z učeníkov vytiahol meč a udrel veľkňazovho otroka, takže mu odsekol ucho. No iba Lukáš hovorí, že Ježiš „sa [dotkol] ucha a uzdravil ho“. (Lukáš 22:51) Ale nie je to niečo, čo by sme očakávali od pisateľa, ktorý bol známy ako „milovaný lekár“? (Kolosanom 4:14) Jánova správa hovorí, že ten, kto spomedzi učeníkov vytasil meč, bol Peter — čo neprekvapuje vzhľadom na Petrov sklon k unáhlenosti a impulzívnosti. (Ján 18:10; porovnaj Matúša 16:22, 23 a Jána 21:7, 8.) Ján uvádza ďalší zdanlivo nepodstatný detail: „Ten otrok sa volal Malchus.“ Prečo udáva meno toho muža iba Ján? Vysvetľuje to drobný fakt, ktorý je len mimochodom uvedený iba v Jánovej správe — Jána „poznal veľkňaz“. Poznala ho aj domácnosť veľkňaza; poznali ho služobníci a on poznal ich.d (Ján 18:10, 15, 16) Bolo teda len prirodzené, že Ján uviedol meno zraneného muža, zatiaľ čo ďalší pisatelia evanjelií, ktorí tohto muža nepoznali, ho neuviedli. Zhoda medzi všetkými týmito detailmi je pozoruhodná, a pritom očividne náhodná. A v Biblii sa nachádza množstvo podobných príkladov.

20. Čo potrebujú vedieť o Biblii ľudia čestného srdca?

²⁰ Môžeme teda Biblii dôverovať? Jednoznačne! Otvorenosť biblických pisateľov a vnútorný súlad Biblie jej dávajú čistý zvuk pravdy. Ľudia čestného srdca potrebujú vedieť, že môžu Biblii dôverovať, lebo je to inšpirované Slovo ,Jehovu, Boha pravdy‘. (Žalm 31:5) Sú aj ďalšie dôvody, prečo je Biblia knihou pre všetkých ľudí. O tom bude hovoriť ďalší článok.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Prečo by sme mali očakávať, že Biblia bude najdostupnejšou knihou na svete?

◻ Aké doklady ukazujú, že Biblia bola verne zachovaná?

◻ Pred akými prekážkami stáli tí, ktorí prekladali Bibliu?

◻ Čo dodáva biblickým spisom dôveryhodnosť?