Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z listov Títovi, Filémonovi a Hebrejom
NEJAKÝ čas po tom, ako bol apoštol Pavol po svojom prvom uväznení v Ríme v roku 61 n. l. prepustený, navštevuje ostrov Kréta. Vidí, v akom duchovnom stave sú tamojšie zbory, a preto tam necháva Títa, ktorý ich má posilniť. Neskôr, pravdepodobne z Macedónie, píše Títovi list. V ňom mu radí, ako si má plniť svoje úlohy, a z pozície apoštola mu vyslovuje plnú podporu.
Ešte predtým, krátko pred prepustením z väzenia v roku 61 n. l., píše list kresťanskému bratovi Filémonovi, ktorý žije v Kolosách. Je to osobná prosba adresovaná priateľovi.
Okolo roku 61 n. l. píše list aj hebrejským kresťanom v Judei. Poukazuje v ňom na nadradenosť kresťanstva nad židovským systémom. Vo všetkých troch listoch nachádzame hodnotné rady aj pre nás. — Hebr. 4:12.
ZOSTAŇ DUCHOVNE ZDRAVÝ
Po radách, ako ‚z mesta do mesta ustanoviť starších‘, píše Pavol Títovi, aby ‚stále prísne karhal neporiadnych, aby boli zdraví vo viere‘. Všetkých členov zborov na Kréte nabáda, aby „odvrhli bezbožnosť... a žili... so zdravou mysľou“. — Tít. 1:5, 10–13; 2:12.
Pavol dáva krétskym bratom aj ďalšie rady, aby im pomohol udržať si duchovné zdravie. Títovi nariaďuje ‚vyhýbať sa pochabým otázkam a bojom kvôli Zákonu‘. — Tít. 3:9.
Odpovede na biblické otázky:
1:15 — Ako je možné, že „čistým“ je „všetko čisté“, ale „poškvrneným a nečistým“ nie je nič čisté? Ak chceme vedieť odpoveď, musíme pochopiť, čo Pavol myslel slovom „všetko“. Nehovoril o tom, čo Božie písané Slovo priamo odsudzuje. Hovoril o veciach, v ktorých majú veriaci na základe Písma možnosť rozhodnúť sa podľa svojho svedomia. Pre človeka, ktorého uvažovanie je v súlade s Božími normami, sú také veci čisté. Inak je to u človeka, ktorého zmýšľanie je deformované a svedomie poškvrnené.a
3:5 — V akom zmysle sú pomazaní kresťania ‚zachraňovaní kúpeľom‘ a ‚obnovovaní svätým duchom‘? ‚Zachraňovaní kúpeľom‘ sú v tom zmysle, že Boh ich vykúpal alebo očistil Ježišovou krvou na základe výkupnej obete. ‚Obnovovaní svätým duchom‘ sú preto, lebo ako Boží synovia splodení duchom sa stali „novým stvorením“. — 2. Kor. 5:17.
Poučenie pre nás:
1:10–13; 2:15 Kresťanskí dozorcovia musia v zbore odvážne naprávať to, čo je chybné.
2:3–5 Tak ako v prvom storočí, aj dnes je potrebné, aby sa zrelé kresťanky ‚správali úctivo, neohovárali, neboli zotročené množstvom vína, boli učiteľkami dobrého‘. Potom môžu v súkromí dobre poučovať „mladé ženy“ zo zboru.
3:8, 14 Keď ‚myslíme na konanie znamenitých skutkov‘, je to ‚znamenité a užitočné‘, lebo nám to pomáha byť v službe Bohu plodnými a oddeľuje nás to od tohto zlého sveta.
NABÁDAJ „NA ZÁKLADE LÁSKY“
Filémon dostáva pochvalu, lebo je príkladom v „láske a viere“. To, že je pre spolukresťanov zdrojom osvieženia, prináša Pavlovi „mnoho radosti a útechy“. — Filém. 4, 5, 7.
Spôsob, akým Pavol rieši citlivú záležitosť týkajúcu sa Onezima, je pre dozorcov príkladom. Filémonovi nič neprikazuje, ale nabáda ho „na základe lásky“. A ďalej píše: „Spolieham sa, že mi vyhovieš, a píšem ti, lebo viem, že urobíš dokonca viac ako to, čo hovorím.“ — Filém. 8, 9, 21.
Odpovede na biblické otázky:
10, 11, 18 — Ako sa kedysi ‚neužitočný‘ Onezimus stal ‚užitočným‘? Onezimus bol neochotný otrok, ktorý z Filémonovho domu v Kolosách utiekol do Ríma. Aby mal na túto 1 400-kilometrovú cestu peniaze, pravdepodobne okradol svojho pána. Teda Filémonovi nebol užitočný. V Ríme mu však Pavol pomohol stať sa kresťanom. Teraz už ako duchovný brat bol tento kedysi ‚neužitočný‘ otrok „užitočný“.
15, 16 — Prečo Pavol nepožiadal Filémona, aby Onezima prepustil? Pavol sa chcel dôsledne držať úlohy ‚zvestovať Božie kráľovstvo a vyučovať o Pánu Ježišovi Kristovi‘. Preto sa rozhodol neriešiť sociálne otázky, teda ani otázku otroctva. — Sk. 28:31.
Poučenie pre nás:
2 Filémon dal svoj dom k dispozícii na kresťanské zhromaždenia. Mať vo svojom byte schôdzky pred zvestovateľskou službou je výsada. — Rim. 16:5; Kol. 4:15.
4–7 Mali by sme iniciatívne chváliť spoluveriacich, ktorí sú príkladom vo viere a láske.
15, 16 Nemali by sme dovoliť, aby v nás nepríjemné udalosti v živote vyvolali prílišnú úzkosť. Môžu priniesť niečo užitočné, ako to bolo v prípade Onezima.
21 Pavol očakával, že Filémon Onezimovi odpustí. Aj od nás sa očakáva, že odpustíme bratovi, ktorý nám ublížil. — Mat. 6:14.
„USILOVNE SPEJME K ZRELOSTI“
Pavol v úsilí dokázať, že Ježišova obeť je nadradená skutkom vyplývajúcim zo Zákona, zdôrazňuje jedinečnosť Zakladateľa kresťanstva, ako aj jeho kňazského úradu, jeho obete a novej zmluvy. (Hebr. 3:1–3; 7:1–3, 22; 8:6; 9:11–14, 25, 26) Toto poznanie istotne pomohlo hebrejským kresťanom znášať prenasledovanie zo strany Židov. Pavol nabáda hebrejských spoluveriacich ‚usilovne spieť k zrelosti‘. — Hebr. 6:1.
Nakoľko dôležitá je v kresťanstve viera? „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu],“ píše Pavol. Hebrejov povzbudzuje: „S vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené.“ A majú to robiť s vierou. — Hebr. 11:6; 12:1.
Odpovede na biblické otázky:
2:14, 15 — Môže Satan spôsobiť predčasnú smrť, komu chce, keďže „má prostriedky na spôsobenie smrti“? Nie, nemôže. Ale Satanove lži spôsobujú smrť od samého začiatku Satanovho zlého konania v Edene, lebo Adam zhrešil a preniesol na ľudskú rodinu hriech a smrť. (Rim. 5:12) Okrem toho Satanovi pozemskí služobníci prenasledovali a prenasledujú Božích služobníkov, pričom ich niekedy aj usmrtia tak ako Ježiša. To však neznamená, že Satan má neobmedzenú moc zabiť, koho chce. Keby to tak bolo, určite by bol už dávno vyhladil všetkých Jehovových ctiteľov. Jehova svoj ľud ako celok chráni a nedovolí Satanovi vyhladiť ho. Keby aj pripustil, aby niektorí z nás pri Satanových útokoch zomreli, môžeme si byť istí, že odstráni všetky škody, ktoré utrpíme.
4:9–11 — Ako môžeme ‚vojsť do Božieho odpočinku‘? Na konci šiestich dní stvoriteľskej činnosti si Boh odpočinul od svojich diel istý si tým, že jeho predsavzatie so zemou a s ľudstvom sa splní. (1. Mojž. 1:28; 2:2, 3) My do tohto odpočinku ‚vchádzame‘ tak, že upúšťame od skutkov, ktorými by sme sa sami snažili dosiahnuť spravodlivosť, a tak, že prijímame to, čo Boh urobil na našu záchranu. Keď prejavujeme vieru v Jehovu a poslušne nasledujeme jeho Syna a neusilujeme sa o sebecké ciele, zažívame každý deň osvieženie a požehnania, ktoré nám prinášajú pokoj. — Mat. 11:28–30.
9:16 — Kto je ‚ľudský účastník‘ novej zmluvy? Tvorcom novej zmluvy je Jehova, ale ‚ľudským účastníkom‘ je Ježiš. On je Sprostredkovateľom tejto zmluvy a svojou smrťou zabezpečil obeť potrebnú na to, aby zmluva nadobudla platnosť. — Luk. 22:20; Hebr. 9:15.
11:10, 13–16 — Aké „mesto“ Abrahám očakával? Mesto, ktoré očakával, nebolo doslovné, ale symbolické. Očakával „nebeský Jeruzalem“ zložený z Krista Ježiša a jeho 144 000 spoluvládcov. O týchto spoluvládcoch, ktorí už majú nebeskú slávu, sa hovorí aj ako o ‚svätom meste, Novom Jeruzaleme‘. (Hebr. 12:22; Zjav. 14:1; 21:2) Abrahám sa tešil na život za vlády Božieho Kráľovstva.
12:2 — Čo bola „radosť, ktorá... bola predložená“ Ježišovi, pre ktorú „zniesol mučenícky kôl“? Bola to radosť z toho, čo všetko sa jeho službou dosiahne: že bude okrem iného posvätené Jehovovo meno, obhájená Božia zvrchovanosť a že ľudská rodina bude vykúpená zo smrti. Ježiš sa navyše tešil na odmenu v podobe možnosti vládnuť ako Kráľ a slúžiť ako Veľkňaz, ktorý pomôže ľudstvu.
13:20 — Prečo sa o novej zmluve hovorí ako o „večnej“? Sú na to tri dôvody: (1) nikdy nebude nahradená, (2) jej výsledky sú trvalé a (3) „iné ovce“ budú mať z nej úžitok aj po Armagedone. — Ján 10:16.
Poučenie pre nás:
5:14 Mali by sme usilovne študovať Božie Slovo, Bibliu, a uplatňovať to, čo sa z neho naučíme. Nijako inak si nemôžeme ‚cvičiť vnímavosť používaním, aby sme rozlišovali medzi správnym a nesprávnym‘. — 1. Kor. 2:10.
6:17–19 Keď bude naša nádej pevne založená na Božom sľube a na Božej prísahe, pomôže nám to neodbočiť z cesty pravdy.
12:3, 4 Nemali by sme sa dať menšími skúškami alebo odporom, s ktorým sa stretávame, ‚unaviť a vyčerpať v svojich dušiach‘, ale mali by sme robiť pokroky v zrelosti a zlepšovať sa v znášaní skúšok. Mali by sme byť odhodlaní odolávať „až do krvi“, teda až do smrti. — Hebr. 10:36–39.
12:13–15 Nesmieme dovoliť, aby nám „jedovatý koreň“, čiže niekto v zbore, kto vyhľadáva chyby na tom, ako sa čo robí, zabránil ‚narovnávať cesty svojim nohám‘.
12:26–28 „Veci, ktoré boli urobené“ rukami niekoho iného ako Boha, čiže celý súčasný systém vecí, ba aj zlé „nebo“, budú otrasené tak, že prestanú existovať. Keď to príde, zostanú tu len „veci, ktorými [nebude] otrasené“, teda Kráľovstvo a tí, ktorí ho podporujú. Aké dôležité je preto horlivo hlásať Kráľovstvo a žiť podľa jeho zásad!
13:7, 17 Keď budeme pamätať na toto nabádanie byť poslušní a podriadení dozorcom v zbore, pomôže nám to prejavovať ochotu spolupracovať.
[Poznámka pod čiarou]