Pastieri a ovce v teokracii
„Jehova je náš Sudca, Jehova je Ten, kto nám dáva ustanovenia, Jehova je náš Kráľ; on nás zachráni.“ — IZAIÁŠ 33:22.
1. Prečo možno hovoriť o kresťanoch prvého storočia i o kresťanoch dnes ako o teokracii?
TEOKRACIA je vláda Boha. Patrí k nej uznávať Jehovovu právomoc a riadiť sa jeho smernicami a pokynmi, keď vo svojom živote rozhodujeme o malých i veľkých veciach. Zbor v prvom storočí bol pravou teokraciou. Kresťania teda mohli úprimne povedať: „Jehova je náš Sudca, Jehova je Ten, kto nám dáva ustanovenia, Jehova je náš Kráľ.“ (Izaiáš 33:22) Dnešná organizácia Jehovu Boha, ktorej jadrom je pomazaný ostatok, je podobne skutočnou teokraciou.
V akých smeroch sme teokratickí dnes?
2. Uveď jeden spôsob, ako sa Jehovovi svedkovia podriaďujú Jehovovej vláde.
2 Prečo môžeme povedať, že Jehovova pozemská organizácia je teokraciou? Pretože tí, ktorí do nej patria, sa skutočne podriaďujú Jehovovej vláde. A podriaďujú sa vedeniu Ježiša Krista, ktorého Jehova dosadil na trón ako Kráľa. V čase konca Ježiš napríklad dostáva tento priamy príkaz od Veľkého Teokrata: „Prilož svoj kosák a žni, pretože nastala hodina žatvy, lebo úroda zeme dozrela.“ (Zjavenie 14:15) Ježiš poslúchne a ujíma sa žatvy zeme. Kresťania podporujú svojho Kráľa v tomto veľkom diele tak, že horlivo kážu dobré posolstvo a robia učeníkov. (Matúš 28:19; Marek 13:10; Skutky 1:8) Pri takom konaní sa stávajú spolupracovníkmi Jehovu, Veľkého Teokrata. — 1. Korinťanom 3:9.
3. Ako sa kresťania podriaďujú teokracii vo veciach morálky?
3 Kresťania sa podriaďujú Božej vláde aj svojím správaním. Ježiš povedal: „Kto robí podľa pravdy, prichádza k svetlu, aby boli jeho skutky zjavené, lebo boli vykonané v súlade s Bohom.“ (Ján 3:21) Dnes sa vedú nekonečné diskusie o mravných normách, ale medzi kresťanmi tieto polemiky nemajú miesto. Za nemorálne považujú to, o čom Jehova hovorí, že je to nemorálne, a vyhýbajú sa takým veciam, akoby to bol mor. Okrem toho sa starajú o svoje rodiny, poslúchajú svojich rodičov a zostávajú podriadení nadriadeným vrchnostiam. (Efezanom 5:3–5, 22–33; 6:1–4; 1. Timotejovi 5:8; Títovi 3:1) Teda konajú teokraticky, v súlade s Bohom.
4. Aké nesprávne postoje prejavili Adam, Eva a Saul a ako dávajú kresťania najavo odlišný postoj?
4 Adam a Eva stratili raj, pretože chceli sami rozhodovať o tom, čo je správne a čo je nesprávne. Ježiš chcel pravý opak. Povedal: „Nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ Kresťania sa snažia o to isté. (Ján 5:30; Lukáš 22:42; Rimanom 12:2; Hebrejom 10:7) Saul, prvý izraelský kráľ, poslúchal Jehovu — ale iba čiastočne. Preto bol zavrhnutý. Samuel mu povedal: „Poslúchať je lepšie ako obeť, venovať pozornosť lepšie ako tuk baranov.“ (1. Samuelova 15:22) Je vari teokratické riadiť sa Jehovovou vôľou do určitej miery — azda sa pravidelne podieľať na kazateľskej činnosti alebo chodiť na zhromaždenia — a potom robiť ústupky vo veciach morálky alebo v niečom inom? Určite nie! Snažíme sa ‚konať Božiu vôľu celou dušou‘. (Efezanom 6:6; 1. Petra 4:1, 2) Na rozdiel od Saula sa úplne podriaďujeme Božej vláde.
Novodobá teokracia
5, 6. Ako dnes Jehova zaobchádza s ľudstvom a k čomu to vedie, keď konáme v súlade s týmto usporiadaním?
5 V minulosti Jehova vládol a zjavoval pravdy prostredníctvom jednotlivcov, napríklad prostredníctvom prorokov, kráľov a apoštolov. Dnes to už tak nie je; už nejestvujú inšpirovaní proroci alebo apoštoli. Ježiš však povedal, že počas svojej kráľovskej prítomnosti určí totožnosť verného zboru jeho nasledovníkov, „verného a rozvážneho otroka“, a ustanoví ho nad celým svojím majetkom. (Matúš 24:45–47; Izaiáš 43:10) V roku 1919 bola určená totožnosť tohto otroka — bol to ostatok pomazaných kresťanov. Odvtedy je centrom teokracie na zemi a zastupuje ho vedúci zbor Jehovových svedkov. Vedúci zbor zastupujú po celom svete výbory odbočiek, cestujúci dozorcovia a zboroví starší.
6 Spolupráca s teokratickou organizáciou je životne dôležitou súčasťou podriaďovania sa teokracii. Takáto spolupráca vedie k jednote a poriadku v ‚celom spoločenstve bratov‘ na celom svete. (1. Petra 2:17) A to zasa pôsobí radosť Jehovovi, ktorý „nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“. — 1. Korinťanom 14:33.
Starší v teokracii
7. Prečo možno povedať, že kresťanskí starší sú vymenovaní teokraticky?
7 Všetci vymenovaní starší, bez ohľadu na to, akú právomoc majú vo svojom postavení, spĺňajú požiadavky, ktoré sú uvedené v Biblii pre úrad dozorcu čiže staršieho. (1. Timotejovi 3:1–7; Títovi 1:5–9) Okrem toho sa na všetkých starších vzťahujú Pavlove slová adresované efezským starším: „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch ustanovil za dozorcov, aby ste pásli Boží zbor.“ (Skutky 20:28) Áno, starší sú vymenovaní svätým duchom, ktorý prichádza od Jehovu Boha. (Ján 14:26) Ich vymenovanie je teokratické. A pasú Božie stádo. Stádo patrí Jehovovi, nie starším. Je to teokracia.
8. Aké sú všeobecné povinnosti dnešných starších?
8 Vo svojom liste Efezanom apoštol Pavol uviedol všeobecné povinnosti starších, keď povedal: „Dal niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov, niektorých za pastierov a učiteľov so zreteľom na vyškolenie svätých pre služobné dielo, pre vybudovanie Kristovho tela.“ (Efezanom 4:11, 12) Spolu s detstvom „Kristovho tela“ odišli i apoštoli a proroci. (Porovnaj 1. Korinťanom 13:8.) Ale starší sú stále veľmi zamestnaní hlásaním evanjelia, pastierskou činnosťou a vyučovaním. — 2. Timotejovi 4:2; Títovi 1:9.
9. Ako by sa mali starší pripravovať, aby v zbore predkladali to, čo je Božia vôľa?
9 Keďže teokracia je Božia vláda, schopní starší sú dôkladne oboznámení s Božou vôľou. Jozua dostal príkaz, aby denne čítal Zákon. Aj starší musia pravidelne študovať Písma a hľadať v nich rady a musia byť dobre oboznámení s biblickou literatúrou vydávanou verným a rozvážnym otrokom. (2. Timotejovi 3:14, 15) Patria k nej časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! i ďalšie publikácie, ktoré ukazujú, ako možno uplatniť biblické zásady v konkrétnych situáciách.a No aj keď je dôležité, aby starší poznal smernice publikované v literatúre spoločnosti Watch Tower a riadil sa nimi, mal by byť okrem toho dôkladne oboznámený s biblickými zásadami, na ktorých sú založené. Tak bude môcť uplatňovať biblické smernice s porozumením a súcitom. — Porovnaj Micheáša 6:8.
Slúžiť s kresťanským duchom
10. Pred akým zlým postojom by sa starší mali chrániť a ako?
10 Okolo roku 55 n. l. napísal apoštol Pavol svoj prvý list zboru v Korinte. Jeden z problémov, ktorými sa zaoberal, súvisel s tým, že istí muži chceli mať v zbore popredné postavenie. Pavol napísal: „Či ste už nasýtení? Či ste už bohatí? Či ste už začali vládnuť ako králi bez nás? A želám si, aby ste už boli začali vládnuť ako králi, aby sme mohli aj my vládnuť s vami ako králi.“ (1. Korinťanom 4:8) V prvom storočí n. l. mali všetci kresťania nádej, že budú vládnuť s Ježišom ako nebeskí králi a kňazi. (Zjavenie 20:4, 6) Niektorí v Korinte však zjavne zabudli na to, že v kresťanskej teokracii na zemi nie sú žiadni králi. Kresťanskí dozorcovia nekonajú ako králi tohto sveta, ale rozvíjajú si pokoru — vlastnosť, ktorá pôsobí Jehovovi radosť. — Žalm 138:6; Lukáš 22:25–27.
11. a) Uveď niektoré vynikajúce príklady pokory. b) Aký názor na seba samého by mali mať starší i všetci ostatní kresťania?
11 Je pokora slabosťou? Rozhodne nie! Sám Jehova je opísaný ako pokorný. (Žalm 18:35) Izraelskí králi viedli vojská do boja a vládli nad národom pod Jehovovým vedením. A predsa si každý z nich musel dávať pozor, „aby sa nepovýšilo jeho srdce nad jeho bratov“. (5. Mojžišova 17:20) Vzkriesený Ježiš je nebeským Kráľom. Ale keď bol na zemi, umyl svojim učeníkom nohy. Aká to bola pokora! A dal najavo, že chce, aby jeho učeníci boli podobne pokorní, keď povedal: „Ak som vám teda umyl nohy, hoci som Pán a Učiteľ, máte si aj vy navzájom umývať nohy.“ (Ján 13:14; Filipanom 2:5–8) Všetka sláva a chvála by mala smerovať k Jehovovi, a nie k nejakému človeku. (Zjavenie 4:11) Všetci kresťania, bez ohľadu na to, či sú staršími, alebo nie, by mali zmýšľať o sebe vo svetle týchto Ježišových slov: „Sme naničhodní otroci. Čo sme urobili, to sme mali urobiť.“ (Lukáš 17:10) Akýkoľvek iný názor je neteokratický.
12. Prečo je láska nesmierne dôležitou vlastnosťou, ktorú si kresťanskí starší musia rozvíjať?
12 Kresťanskí starší si spolu s pokorou rozvíjajú lásku. Apoštol Ján poukázal na dôležitosť lásky, keď povedal: „Kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) Tí, ktorí nemilujú, nie sú teokratickí. Nepoznajú Jehovu. O Božom Synovi Biblia hovorí: „Ježiš... milujúc svojich, ktorí boli vo svete, miloval ich až do konca.“ (Ján 13:1) Keď Ježiš hovoril k jedenástim mužom, ktorí mali byť v kresťanskom zbore časťou vedúceho zboru, povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, ako som ja miloval vás.“ (Ján 15:12) Láska je poznávacím znakom pravého kresťanstva. Priťahuje ľudí so zlomeným srdcom, smútiacich ľudí a duchovných zajatcov, ktorí túžia po slobode. (Izaiáš 61:1, 2; Ján 13:35) Starší musia byť príkladní v prejavovaní lásky.
13. Hoci problémy dnes môžu byť ťažké, ako môže starší pôsobiť vo všetkých situáciách blahodarne?
13 Od starších sa dnes často žiada pomoc pri zložitých problémoch. Manželské ťažkosti môžu byť hlboko zakorenené a pretrvávajúce. Mladí ľudia majú problémy, ktoré dospelí možno ťažko chápu. Často je tiež ťažké rozumieť emocionálnym poruchám. Starší, ktorý sa stretne s takýmito vecami, si možno nie je istý, čo by mal robiť. Ale môže mať dôveru, že ak sa bude modliť a spoliehať na Jehovovu múdrosť, ak bude skúmať Bibliu a hľadať informácie publikované verným a rozvážnym otrokom a ak bude zaobchádzať s ovcami s pokorou a láskou, potom bude aj v tej najťažšej situácii pôsobiť blahodarne.
14, 15. Uveď niektoré vyjadrenia, ktoré ukazujú, že Jehova požehnal svoj ľud mnohými vynikajúcimi staršími.
14 Jehova bohato požehnal svoju organizáciu ‚darmi v podobe ľudí‘. (Efezanom 4:8) Spoločnosť Watch Tower z času na čas dostáva povzbudivé listy, ktoré svedčia o láske prejavenej pokornými staršími, ktorí súcitne pasú Božie ovce. Napríklad istý zborový starší píše: „Nespomínam si, že by na mňa návšteva krajského dozorcu niekedy zapôsobila viac ako táto alebo že by sa o niektorej návšteve krajského dozorcu v zbore ešte stále hovorilo, ako v tomto prípade. Krajský dozorca mi pomohol pochopiť, aký je pri zaobchádzaní s bratmi dôležitý pozitívny postoj, pričom dôraz sa kladie na pochvalu.“
15 Sestra, ktorá musela cestovať do vzdialenej nemocnice, kde mala byť liečená, píše: „Aké upokojujúce bolo stretnúť sa hneď v prvý večer, plný úzkosti, so starším, keď som bola v nemocnici tak ďaleko od domova! On i ďalší bratia strávili pri mne veľa času. Aj svetskí ľudia, ktorí vedeli, čo prežívam, cítili, že by som bez útechy, bez starostlivosti a bez modlitieb týchto láskavých a oddaných bratov nebola prežila.“ Ďalšia sestra píše: „Som dnes nažive preto, že ma rada starších trpezlivo viedla v mojom boji s ťažkou depresiou... Jeden brat a jeho manželka nevedeli, čo mi majú povedať... Ale najviac ma na tom dojímalo, že hoci plne nechápali, čo prežívam, s láskou sa o mňa starali.“
16. Ako Peter nabádal starších?
16 Áno, mnohí starší sa riadia nabádaním apoštola Petra: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti, nie z donútenia, ale ochotne; ani nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo; ani nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale staňte sa príkladom stádu.“ (1. Petra 5:1–3) Akým požehnaním sú takíto teokratickí starší!
Ovce v teokracii
17. Vymenuj niektoré vlastnosti, ktoré by si mali rozvíjať všetci členovia zboru.
17 Teokraciu však netvoria iba starší. Ak musia byť starší teokratickí, rovnako musia byť teokratické i ovce. V akých ohľadoch? Rovnakými zásadami, akými sa riadia pastieri, sa musia riadiť i ovce. Všetci kresťania, nielen starší, musia byť pokorní, ak chcú dostať Jehovovo požehnanie. (Jakub 4:6) Všetci si musia rozvíjať lásku, pretože bez nej sa Jehovovi nepáčia obete, ktoré mu prinášame. (1. Korinťanom 13:1–3) A nielen starší, ale všetci by sme mali byť „naplnení presným poznaním [Jehovovej] vôle v celej múdrosti a duchovnej rozlišovacej schopnosti“. — Kolosanom 1:9.
18. a) Prečo nestačí iba povrchné poznanie pravdy? b) Ako môžeme byť všetci naplnení presným poznaním?
18 Mladí i starí neustále stoja pred ťažkými rozhodnutiami, zatiaľ čo sa snažia zostať verní napriek tomu, že žijú v Satanovom svete. Trendy sveta, čo sa týka obliekania, hudby, filmov a literatúry, sú pre niektorých skúškou duchovnosti. Povrchné poznanie pravdy nestačí na to, aby nám pomohlo udržať si vyrovnanosť. Aby sme si mohli byť istí, že zostávame verní, musíme byť naplnení presným poznaním. Potrebujeme rozlišovaciu schopnosť a múdrosť, ktorú nám môže dať iba Božie Slovo. (Príslovia 2:1–5) Znamená to rozvíjať si dobré študijné návyky, rozjímať o tom, čo sa učíme, a uplatňovať to. (Žalm 1:1–3; Zjavenie 1:3) Pavol písal všetkým kresťanom, nielen starším, keď uviedol: „Pevný pokrm patrí zrelým ľuďom, ktorí cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym.“ — Hebrejom 5:14.
Pastieri a ovce spolupracujú
19, 20. Aké nabádania k spolupráci so staršími sú adresované všetkým a prečo?
19 Nakoniec treba povedať, že skutočne teokratického ducha prejavujú tí, ktorí spolupracujú so staršími. Pavol napísal Timotejovi: „Nech sú starší, ktorí predsedajú znamenitým spôsobom, považovaní za hodných dvojnásobnej cti, zvlášť tí, ktorí tvrdo pracujú slovom a učením.“ (1. Timotejovi 5:17; 1. Petra 5:5, 6) Úrad staršieho je jedinečnou výsadou, ale väčšina starších má rodinu, chodí každý deň do svetského zamestnania a musí sa starať o manželku a deti. Hoci sú šťastní, že slúžia, ľahšie sa im slúži a prináša to aj väčší úžitok, keď ich zbor podporuje a nie je príliš kritický a príliš náročný. — Hebrejom 13:17.
20 Apoštol Pavol povedal: „Pamätajte na tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, ktorí vám hovorili Božie slovo, a pozorne sledujúc, ako sa prejavuje ich správanie, napodobňujte ich vieru.“ (Hebrejom 13:7) Pavol tým nepovzbudzoval bratov k nasledovaniu starších. (1. Korinťanom 1:12) Nasledovať človeka nie je teokratické. Ale istotne je múdre napodobňovať dokázanú vieru teokratického staršieho, ktorý je aktívny v evanjelizačnom diele, pravidelne navštevuje zhromaždenia a zaobchádza so zborom s pokorou a láskou.
Svedectvo o viere
21. Ako prejavujú kresťania silnú vieru tak ako Mojžiš?
21 Existencia teokratickej organizácie v tomto najúpadkovejšom období ľudských dejín svedčí o moci Veľkého Teokrata. (Izaiáš 2:2–5) Svedčí tiež o viere takmer piatich miliónov kresťanských mužov, žien a detí, ktorí zápasia s problémami každodenného života, ale nikdy nezabúdajú, že Jehova je ich Panovníkom. Tak ako verný Mojžiš „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“, aj kresťania dnes majú podobnú silnú vieru. (Hebrejom 11:27) Majú výsadu žiť v teokracii a denne za to Jehovovi ďakujú. (Žalm 100:4, 5) Cítia Jehovovu ochraňujúcu moc a sú šťastní, že môžu vyhlasovať: „Jehova je náš Sudca, Jehova je Ten, kto nám dáva ustanovenia, Jehova je náš Kráľ; on nás zachráni.“ — Izaiáš 33:22.
[Poznámka pod čiarou]
a K takým publikáciám patrí kniha „Dávajte pozor na seba a na celé stádo“, ktorá obsahuje biblické smernice a je určená vymenovaným zborovým dozorcom čiže starším.
Čo ukazuje Biblia?
◻ Ako sa kresťania podriaďujú teokratickému usporiadaniu?
◻ Ako je dnes teokracia organizovaná?
◻ Ako by sa mali starší pripravovať, aby si plnili povinnosti, za ktoré sú zodpovední?
◻ Aké kresťanské vlastnosti si musia starší rozvíjať a aj ich prejavovať?
◻ Aký vzťah by mal byť medzi ovcami a pastiermi v teokracii?
[Obrázok na strane 16]
Adam a Eva stratili raj, pretože chceli sami rozhodovať o tom, čo je správne a čo je nesprávne
[Obrázok na strane 18]
Ak bude starší zaobchádzať s ovcami s pokorou a láskou, bude vždy pôsobiť blahodarne