Sabat

Definícia: Slovo sabat je prevzaté z hebrejského šavath, čo znamená „odpočívať, prestať, upustiť od niečoho“. Sabatný systém opísaný v mojžišovskom Zákone zahŕňal týždenný sabatný deň, niekoľko ďalších určených dní v každom roku, siedmy rok a päťdesiaty rok. Týždenný sabat Židov, siedmy deň ich kalendárneho týždňa, trvá od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu. Mnohí z tých, čo sa vyhlasujú za kresťanov, tradične zachovávajú nedeľu ako svoj deň odpočinku a uctievania; iní dodržiavajú deň stanovený židovským kalendárom.

Majú kresťania povinnosť dodržiavať týždenný sabat?

2. Mojž. 31:16, 17: „Synovia Izraela budú zachovávať sabat tak, aby sa počas ich pokolení sabat dodržiaval. To je zmluva na neurčitý čas [‚večná smluva‘, RP]. Medzi mnou a synmi Izraela je to znamenie na neurčitý čas.“ ​(Všimni si, že zachovávanie sabatu bolo znamením medzi Jehovom a Izraelom; nebolo by to tak, keby aj ostatní boli povinní dodržiavať sabat. Hebrejské slovo preložené v RP ako „večná“ je ‛ólam a v podstate znamená časové obdobie, ktoré je z hľadiska súčasnosti neurčité alebo skryté pred zrakom, ale má dlhé trvanie. Môže znamenať navždy, ale nemusí. V 4. Mojžišovej 25:13 je toto isté hebrejské slovo použité na kňazstvo, ktoré sa podľa Hebrejom 7:12 neskôr skončilo.)

Rim. 10:4: „Kristus je koniec Zákona, aby každý, kto prejavuje vieru, mal spravodlivosť.“ ​(Dodržiavanie sabatu bolo súčasťou toho Zákona. Boh použil Krista, aby tento Zákon ukončil. Naše spravodlivé postavenie pred Bohom závisí od viery v Krista, nie od dodržiavania týždenného sabatu.) (Tiež Galaťanom 4:9–11; Efezanom 2:13–16)

Kol. 2:13–16: „Láskavo nám [Boh] odpustil všetky naše prestúpenia a vymazal ručne písaný doklad proti nám, ktorý pozostával z nariadení a ktorý bol proti nám... Preto nech vás nikto nesúdi pre jedlo a pitie alebo pre nejaký sviatok alebo zachovávanie novmesiaca či sabatu.“ (Ak bol niekto pod mojžišovským Zákonom a bol odsúdený za znesvätenie sabatu, mal byť podľa 2. Mojžišovej 31:14 a 4. Mojžišovej 15:32–35 celým zhromaždením ukameňovaný. Mnohí, ktorí sa zastávajú dodržiavania sabatu, by mali byť radi, že nie sme pod týmto Zákonom. Ako to ukazuje citovaný text, schválené postavenie pred Bohom už viac nevyžaduje dodržiavať požiadavku sabatu danú Izraelu.)

Ako sa nedeľa stala hlavným dňom uctievania pre mnohých ľudí v kresťanstve?

Hoci bol Kristus vzkriesený v prvý deň v týždni (teraz nazývaný nedeľa), Biblia neobsahuje žiaden pokyn, aby bol tento deň týždňa oddelený ako svätý.

„Zachovanie starého pohanského názvu ‚Dies Solis‘, [v angličtine] ‚Sunday‘ [‚deň Slnka‘, po slovensky ‚nedeľa‘], pre týždenný kresťanský sviatok je vo veľkej miere následok spojenia pohanského a [takzvaného] kresťanského sentimentu, na základe ktorého Konštantín [vo svojom edikte z roku 321 n. l.] odporučil prvý deň týždňa svojim poddaným, pohanom aj kresťanom, ako ‚posvätný deň Slnka.‘... Bol to jeho spôsob zosúlaďovania odporujúcich si náboženstiev Ríše pomocou jedného spoločného ustanovenia.“ — Lectures on the History of the Eastern Church (Prednášky z dejín východnej cirkvi), New York 1871, A. P. Stanley, s. 291.

Bola požiadavka dodržiavania sabatu daná Adamovi, a stala sa tak záväznou pre celé jeho potomstvo?

Jehova Boh pristúpil k odpočinku vzhľadom na svoje diela hmotného, pozemského stvorenia a po tom, ako pre ľudí pripravil zem na bývanie. To je uvedené v 1. Mojžišovej 2:1–3. Ale v biblickom zázname sa nehovorí nič o tom, že by Boh nariadil Adamovi dodržiavať siedmy deň každého týždňa ako sabat.

5. Mojž. 5:15: „Budeš pamätať, že si sa [Izrael] stal otrokom v egyptskej krajine a že Jehova, tvoj Boh, ťa odtiaľ vyviedol silnou rukou a vystretým ramenom. Preto ti Jehova, tvoj Boh, prikázal, aby si zachovával sabatný deň.“ ​(Tu Jehova spája svoje ustanovenie sabatného zákona s oslobodením Izraela z otroctva v Egypte, nie s udalosťami v Edene.)

2. Mojž. 16:1, 23–29: „Celé zhromaždenie synov Izraela nakoniec prišlo do pustatiny Sin... pätnásty deň druhého mesiaca po tom, čo vyšli z egyptskej krajiny... [Mojžiš] im riekol: ‚Je to to, čo hovoril Jehova. Zajtra bude sabatné zachovávanie svätého sabatu Jehovovi... Budete to [mannu] zbierať šesť dní, ale siedmeho dňa je sabat. V ňom sa nič nevytvorí.‘... Preto povedal Jehova Mojžišovi:... ‚Uvedomte si to, že Jehova vám dal sabat.‘“ ​(Už predtým boli vyznačené sedemdňové týždne, ale toto je prvá zmienka o zachovávaní sabatu.)

Je mojžišovský Zákon rozdelený na „obradnú“ a „mravnú“ časť a je „mravný zákon“ ​(Desatoro) pre kresťanov záväzný?

Hovoril Ježiš o Zákone spôsobom, ktorý by naznačoval rozdelenie Zákona na dve časti?

Mat. 5:17, 21, 23, 27, 31, 38: „Nemyslite si, že som prišiel zničiť Zákon a Prorokov. Neprišiel som zničiť, ale naplniť.“ Všimni si teraz, čo Ježiš zahrnul do svojich ďalších výrokov. „Počuli ste, že tým za dávnych čias bolo povedané: ‚Nezavraždíš [2. Mojž. 20:13; šieste prikázanie]‘... Ak teda nesieš svoj dar na oltár [5. Mojž. 16:16, 17; nie je časťou Desatora]... Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš [2. Mojž. 20:14; siedme prikázanie].‘ Ďalej bolo povedané: ‚Každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou, nech jej dá potvrdenie o rozvode [5. Mojž. 24:1; nie je časťou Desatora].‘ Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub [2. Mojž. 21:23–25; nie je časťou Desatora].‘“ ​(Teda Ježiš hovoril zároveň o Desatore i o iných častiach Zákona a nerobil medzi nimi žiaden rozdiel. Mali by sme sa my na to pozerať inak?)

Keď sa Ježiša pýtali: „Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone?“, vyčlenil Desatoro prikázaní? Nie, namiesto toho odpovedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘ Od týchto dvoch prikázaní závisí celý Zákon a Proroci.“ ​(Mat. 22:35–40) Ak sa niekto drží Desatora (5. Mojž. 5:6–21) a hovorí, že tieto prikázania sú pre kresťanov záväzné a ostatné nie, nezavrhuje v skutočnosti Ježišove slová (keď citoval 5. Mojž. 6:5; 3. Mojž. 19:18) o tom, ktoré prikázania sú najväčšie?

Keď sa hovorí o ukončení mojžišovského Zákona, hovorí Biblia priamo, že Desatoro bolo zahrnuté v tom, čo sa skončilo?

Rim. 7:6, 7: „Teraz sme boli oslobodení od Zákona, lebo sme zomreli tomu, čím sme boli pevne držaní... Čo teda povieme? Je Zákon hriechom? Nech sa to nikdy nestane! Skutočne, nebol by som poznal hriech, keby nebolo Zákona; a napríklad nepoznal by som žiadostivosť, keby Zákon nehovoril: ‚Nebudeš žiadostivý.‘“ ​(Aký príklad zo Zákona tu cituje Pavol hneď po tom, ako píše, že židovskí kresťania boli „oslobodení od Zákona“? Cituje desiate prikázanie, a tým ukazuje, že bolo zahrnuté v Zákone, od ktorého boli oslobodení.)

2. Kor. 3:7–11: „Ak zákonník, ktorý slúži smrti a ktorý bol vyrytý písmenami do kameňov, vznikol v sláve, takže synovia Izraela nemohli priamo hľadieť na Mojžišovu tvár pre slávu jeho tváre, slávu, ktorá mala byť odstránená, prečo by služba ducha nemala byť oveľa slávnejšia?... Lebo keď to, čo malo byť odstránené, bolo uvedené so slávou, tak to, čo zostáva, bude v oveľa väčšej sláve.“ ​(Tu sa odvoláva na zákonník, ktorý bol „vyrytý písmenami do kameňov“, a hovorí sa, že „synovia Izraela nemohli priamo hľadieť na Mojžišovu tvár“ v čase, keď im bol Zákon odovzdaný. Čo sa tu opisuje? Druhá Mojžišova 34:1, 28–30 ukazuje, že to bolo Desatoro prikázaní, ktoré dostali; to boli tie prikázania vyryté do kameňa. Jasne sú zahrnuté v tom, čo podľa tohto textu „malo byť odstránené“.)

Znamená odstránenie mojžišovského Zákona vrátane Desatora odstránenie všetkých mravných obmedzení?

To vôbec nie; mnohé mravné normy stanovené v Desatore sú opäť uvedené v inšpirovaných knihách Kresťanských gréckych Písiem. (Zákon o sabate tam však nebol znova uvedený.) Ale bez ohľadu na to, aký dobrý je zákon, kým sú niečie túžby ovládané hriešnymi sklonmi, stále tu bude nezákonnosť. Avšak o novej zmluve, ktorá nahradila zmluvu Zákona, Hebrejom 8:10 hovorí: „‚Veď toto je tá zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch,‘ hovorí Jehova. ‚Vložím svoje zákony do ich mysle a napíšem ich do ich srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom.‘“ O koľko účinnejšie sú takéto zákony ako tie, ktoré boli vyryté na kamenných doskách!

Rim. 6:15–17: „Máme hrešiť, lebo nie sme pod zákonom, ale pod nezaslúženou láskavosťou? Nech sa to nikdy nestane! Či neviete, že ak sa stále vydávate niekomu za otrokov, aby ste ho poslúchali, ste jeho otrokmi, lebo ho poslúchate, buď hriechu s vyhliadkou na smrť, buď poslušnosti s vyhliadkou na spravodlivosť? Ale vďaka Bohu, boli ste otrokmi hriechu, ale stali ste sa zo srdca poslušní tomu spôsobu učenia, ktorému ste boli zverení.“ ​(Pozri aj Galaťanom 5:18–24.)

Aký význam má pre kresťanov týždenný sabat?

Existuje „sabatný odpočinok“, na ktorom majú kresťania účasť každý deň

Hebrejom 4:4–11 hovorí: „Veď [Boh] o siedmom dni na jednom mieste [1. Mojžišova 2:2] povedal: ‚A Boh si odpočinul siedmeho dňa od všetkých svojich diel,‘ a opäť na tomto mieste [Žalm 95:11]: ‚Nevojdú do môjho odpočinku.‘ Pretože niektorým zostáva vojsť doň a tí, ktorým bolo oznamované dobré posolstvo najprv, doň nevošli pre neposlušnosť, opäť vyznačuje určitý deň, keď po takej dlhej dobe hovorí v Dávidovom žalme [Žalm 95:7, 8]: ‚Dnes,‘ ako sa už predtým hovorilo: ‚Dnes, ak počúvate jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.‘ Totiž keby ich bol Jozua uviedol na miesto odpočinku, nehovoril by potom Boh o inom dni. Pre Boží ľud teda zostáva sabatný odpočinok. Lebo kto vošiel do Božieho odpočinku, aj sám si odpočinul od vlastných skutkov, ako si Boh odpočinul od svojich. Vynasnažme sa preto zo všetkých síl, aby sme vošli do toho odpočinku tak, aby niekto neklesol podľa toho istého vzoru neposlušnosti.“

Od čoho si podľa tohto nabádania majú kresťania odpočinúť? Od svojich „vlastných skutkov“. Od akých skutkov? Od skutkov, ktorými sa predtým usilovali dokázať ako spravodliví. Už neveria, že si môžu vyslúžiť Božie schválenie a dosiahnuť večný život dodržiavaním istých nariadení a predpisov. To bola chyba neverných Židov, ktorí „sa nepodriadili Božej spravodlivosti... ale usilovali sa ustanoviť si svoju vlastnú“. (Rim. 10:3) Praví kresťania uznávajú, že sme sa všetci narodili ako hriešnici a že iba vierou v Kristovu obeť môže niekto dosiahnuť spravodlivé postavenie pred Bohom. Snažia sa zobrať si k srdcu celé učenie Božieho Syna a uplatňovať ho. Pokorne prijímajú radu a karhanie z Božieho Slova. To neznamená, že si myslia, že si takto môžu vyslúžiť Božie schválenie; to, čo robia, je skôr vyjadrením ich lásky a viery. Takýmto spôsobom života sa vyhýbajú „vzoru neposlušnosti“ židovského národa.

„Siedmy deň“, o ktorom sa hovorí v 1. Mojžišovej 2:2, nebol iba 24-hodinový deň. (Pozri stranu 317 pod nadpisom „Stvorenie“.) Podobne ani „sabatný odpočinok“, na ktorom majú účasť praví kresťania, nie je obmedzený na 24-hodinový deň. Tým, že prejavujú vieru a poslúchajú biblické rady, môžu sa z neho tešiť každý deň a budú sa z neho tešiť najmä v Božom novom systéme.

Pred ľudstvom je tisícročný „sabatný“ odpočinok

Mar. 2:27, 28: „Ďalej im [Ježiš]... povedal: ‚Sabat začal jestvovať kvôli človeku, a nie človek kvôli sabatu. Syn človeka je preto Pánom aj sabatu.‘“

Ježiš vedel, že Jehova zaviedol sabat ako znamenie medzi Bohom a Izraelom a že im mal priniesť úľavu od ich namáhavej práce. Ježiš si tiež uvedomoval, že jeho smrť poskytne základ na zrušenie mojžišovského Zákona, ktorý sa na ňom naplní. Chápal, že Zákon s požiadavkou zachovávať sabat bol „tieňom budúcich dobrých vecí“. (Hebr. 10:1; Kol. 2:16, 17) V súvislosti s týmito „dobrými vecami“ existuje „sabat“, ktorého má byť on Pánom.

Ako Pán pánov bude Kristus vládnuť nad celou zemou tisíc rokov. (Zjav. 19:16; 20:6; Žalm 2:6–8) Keď bol Ježiš na zemi, milosrdne vykonal niektoré zo svojich najúžasnejších skutkov uzdravovania v sabat, a tak ukázal, akú úľavu prinesie ľuďom zo všetkých národov počas svojho tisícročného panovania. (Luk. 13:10–13; Ján 5:5–9; 9:1–14) Tí, ktorí si uvedomujú skutočný význam sabatu, dostanú príležitosť mať tiež úžitok z tohto „sabatného“ odpočinku.

Ak niekto povie:

‚Kresťania musia dodržiavať sabat‘

Mohol by si odpovedať: ‚Môžem sa spýtať, prečo si to myslíte?‘ Potom môžeš dodať: ‚V našich úvahách o tejto veci by sme sa rozhodne chceli riadiť tým, čo o tom hovorí Biblia, však?... Je niekoľko biblických textov, ktoré sú v tomto ohľade pre mňa osobne užitočné. Rád sa s vami o ne podelím. (Potom použi vhodné časti materiálu z predchádzajúcich strán.)‘

‚Prečo nedodržiavate sabat?‘

Mohol by si odpovedať: ‚Záleží na tom, aký sabat máte na mysli. Vedeli ste, že Biblia hovorí o viac než jednom sabate?... Boh dal zákony o sabate Židom. Ale vedeli ste, že Biblia hovorí o inom sabate, ktorý majú dodržiavať kresťania?‘ Potom môžeš dodať: 1. ‚Nedodržiavame jeden deň v týždni ako sabat, pretože Biblia hovorí, že táto požiadavka „mala byť odstránená“. (2. Kor. 3:7–11; v tejto súvislosti pozri poznámky na stranách 291, 292.)‘ 2. ‚Ale je sabat, ktorý pravidelne dodržiavame. (Hebr. 4:4–11; pozri strany 293, 294.)‘