Žiť „deň čo deň“ v súlade so svojou oddanosťou

„Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba a berie deň čo deň svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ — LUKÁŠ 9:23.

 1. Aký je jeden zo spôsobov, ktorým možno hodnotiť našu kresťanskú úspešnosť?

„BOLI sme skutočne oddanými mužmi?“ Odpoveď na túto otázku je podľa Johna F. Kennedyho, 35. prezidenta Spojených štátov, jedným z činiteľov na hodnotenie úspešnosti tých, čo zastávajú štátny úrad. Táto otázka by mohla ešte významnejšie poslúžiť ako test našej úspešnosti ako kresťanských služobníkov.

 2. Ako jeden slovník definuje slovo „oddaný“?

² Čo je to však oddanosť? Krátky slovník slovenského jazyka definuje slovo oddaný ako „bezvýhradne sa odovzdávajúci niekomu [alebo] niečomu“, „verný“, „odovzdaný“. John F. Kennedy zrejme použil toto slovo vo význame „obetavého venovania sa“. Ale pre kresťana znamená oddanosť oveľa viac.

 3. Čo je to kresťanská oddanosť?

³ Ježiš Kristus svojim učeníkom povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ (Matúš 16:24) Byť oddelený na božské použitie neznamená iba vykonať skutok uctievania v nedeľu alebo vtedy, keď navštívime nejaké miesto uctievania. Zahŕňa to celý životný štýl. Byť kresťanom znamená zaprieť sám seba a slúžiť Bohu, ktorému slúžil Ježiš Kristus, Jehovovi. Okrem toho kresťan berie svoj „mučenícky kôl“ tým, že statočne znáša akékoľvek utrpenie, ktoré ho môže postihnúť preto, že je nasledovníkom Krista.

Dokonalý príklad

 4. Aký význam mal Ježišov krst?

⁴ Keď bol Ježiš na zemi, ukázal, čo k oddanosti Jehovovi patrí. Vyjadril sa takto: „Obeť a obetný dar si nechcel, ale pripravil si mi telo.“ Potom dodal: „Hľa, prišiel som (vo zvitku knihy je o mne napísané), aby som konal, ó, Bože, tvoju vôľu.“ (Hebrejom 10:5–7) Ako člen oddaného národa bol Ježiš pri svojom narodení oddaný Jehovovi. Napriek tomu sa na začiatku svojej pozemskej služby dal pokrstiť na znak toho, že sa dáva k dispozícii pre konanie Jehovovej vôle; v jeho prípade k tomu patrilo aj to, že dá svoj život ako výkupnú obeť. Tým dal kresťanom príklad, aby robili všetko, čo si Jehova želá.

 5. Ako Ježiš ukázal príkladný náhľad na hmotné veci?

⁵ Po svojom krste žil Ježiš životom, ktorý nakoniec viedol k obetnej smrti. Nezaujímal sa o nadobúdanie peňazí ani o pohodlný život. Jeho život bol zameraný na službu. Svojich učeníkov napomínal, aby ‚stále hľadali najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť‘, a sám žil v súlade s týmito slovami. (Matúš 6:33) Raz dokonca povedal: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“ (Matúš 8:20) Bol by mohol svoje učenie prispôsobiť tak, aby zo svojich nasledovníkov dostal peniaze. Keďže bol tesár, bol by si mohol vybrať voľno a urobiť nejaký krásny kus nábytku na predaj, aby mal niekoľko kúskov striebra navyše. Ale on svoju zručnosť nevyužíval na to, aby sa usiloval o hmotný blahobyt. Napodobňujeme my, ako oddaní Boží služobníci, Ježiša tak, že máme správny názor na hmotné veci? — Matúš 6:24–34.

 6. Ako môžeme napodobňovať Ježiša v tom, že budeme obetavými, oddanými Božími služobníkmi?

⁶ Pre Ježiša bola jeho služba Bohu prvoradá a nesnažil sa vyhľadávať vlastné záujmy. Jeho život počas jeho triapolročnej verejnej služby bol životom sebaobetovania. Raz, po jednom rušnom dni, keď si Ježiš nenašiel ani čas na jedlo, bol ochotný vyučovať ľudí, ktorí boli „zodratí a... zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Matúš 9:36; Marek 6:31–34) V Sychare sa iniciatívne dal do rozhovoru so samárskou ženou, ktorá prišla k Jakobovmu prameňu, i keď bol „ustatý z cesty“. (Ján 4:6, 7, 13–15) Vždy kládol blaho druhých pred svoje vlastné. (Ján 11:5–15) Môžeme Ježiša napodobňovať tak, že veľkoryso obetujeme svoje záujmy, aby sme mohli slúžiť Bohu a druhým. (Ján 6:38) Keď budeme myslieť na to, ako sa môžeme naozaj páčiť Bohu, namiesto toho, že by sme robili len požadované minimum, budeme žiť v súlade so svojou oddanosťou.

 7. Ako môžeme napodobňovať Ježiša v tom, ako vždy vzdával česť Jehovovi?

⁷ Keď Ježiš pomáhal ľuďom, nijako sa nesnažil upútavať pozornosť na seba. Bol oddaný Bohu, aby konal jeho vôľu. Preto sa vždy staral o to, aby za všetko, čo sa vykonalo, dostal všetku slávu Jehova, jeho Otec. Keď ho istý vládca oslovil „Dobrý Učiteľ“, pričom slovo „dobrý“ použil ako titul, Ježiš ho usmernil povediac: „Nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh.“ (Lukáš 18:18, 19; Ján 5:19, 30) Staráme sa aj my tak ako Ježiš pohotovo o to, aby sa česť vzdávala Jehovovi, a nie nám?

 8. a) Ako sa Ježiš ako oddaný muž oddelil od sveta? b) Ako by sme ho mali napodobňovať?

⁸ Ježiš počas celého svojho oddaného života na zemi dával najavo, že sa oddelil pre božskú službu. Zachovával sa čistý, aby sa mohol ponúknuť ako „bezchybný, nepoškvrnený baránok“, ktorý bude výkupnou obeťou. (1. Petra 1:19; Hebrejom 7:26) Dodržiaval všetky predpisy mojžišovského Zákona, a tak naplnil Zákon. (Matúš 5:17; 2. Korinťanom 1:20) Žil v súlade so svojím učením o morálke. (Matúš 5:27, 28) Nikto ho nemohol oprávnene obviniť zo zlých pohnútok. Skutočne „nenávidel... nezákonnosť“. (Hebrejom 1:9) Ako Boží otroci napodobňujme Ježiša tak, že v Jehovových očiach si budeme zachovávať čistý život a čisté pohnútky.

Varovné príklady

 9. O akom varovnom príklade sa zmienil Pavol a prečo by sme o tomto príklade mali uvažovať?

⁹ Ako protiklad Ježišovho príkladu máme varovný príklad Izraelitov. Dokonca aj po tom, čo vyhlásili, že budú robiť všetko, čo im Jehova povedal, zlyhali v konaní jeho vôle. (Daniel 9:11) Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov, aby sa poučili z toho, čo sa stalo Izraelitom. Preskúmajme niektoré situácie, o ktorých sa Pavol zmienil vo svojom prvom liste Korinťanom, a všimnime si, akým osídlam sa oddaní Boží služobníci v našej dobe musia vyhýbať. — 1. Korinťanom 10:1–6, 11.

10. a) Ako Izraeliti ‚túžili po škodlivých veciach‘? b) Prečo mali Izraeliti väčšiu zodpovednosť, keď druhýkrát reptali v súvislosti so stravou, a aké poučenie máme z tohto varovného príkladu?

¹⁰ Ako prvé nás Pavol varuje, aby sme ‚netúžili po škodlivých veciach‘. (1. Korinťanom 10:6) To ti možno pripomenie situáciu, keď sa Izraeliti sťažovali, že majú na jedenie iba mannu. Jehova im potom poslal prepelice. Niečo podobné sa stalo aj asi rok predtým v pustatine Sin, tesne predtým, ako Izraeliti vyhlásili svoju oddanosť Jehovovi. (2. Mojžišova 16:1–3, 12, 13) Ale nebola to úplne rovnaká situácia. Keď Jehova prvýkrát poskytol Izraelitom prepelice, nevolal ich na zodpovednosť za ich reptanie. Tentoraz to však bolo iné. „Ešte mali mäso medzi zubami, skôr ako ho mohli rozžuvať, keď proti ľudu vzplanul Jehovov hnev a Jehova začal ľud udierať veľmi veľkým zabíjaním.“ (4. Mojžišova 11:4–6, 31–34) Čo bolo odlišné? Ako oddaný národ teraz už boli považovaní za zodpovedných za svoje činy. Ich nedostatok ocenenia pre Jehovove opatrenia ich priviedol k tomu, že sa sťažovali na Jehovu, hoci sľúbili, že budú robiť všetko, čo Jehova povedal! Sťažovanie sa na Jehovov stôl v súčasnosti je podobné. Niektorí si nevážia Jehovove duchovné opatrenia skrze „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Pamätaj však na to, že naša oddanosť si vyžaduje, aby sme s vďačnosťou pamätali na to, čo pre nás Jehova urobil, a prijímali duchovný pokrm, ktorý Jehova dodáva.

11. a) Ako Izraeliti znečistili svoje uctievanie Jehovu modlárstvom? b) Ako by sme mohli byť ovplyvnení istým druhom modlárstva?

¹¹ Pavol ďalej varoval: „Ani sa nestaňte modlármi ako niektorí z nich.“ (1. Korinťanom 10:7) Apoštol sa tu zrejme zmieňoval o uctievaní teľaťa, ku ktorému došlo tesne po tom, ako Izraeliti uzavreli s Jehovom zmluvu pri vrchu Sinaj. Možno si povieš: ‚Ako oddaný Jehovov služobník sa nikdy nezapletiem do modlárstva.‘ Všimni si však, že Izraeliti zo svojho hľadiska neprestali uctievať Jehovu; a predsa zaviedli uctievanie teľaťa, čo bolo Jehovovi odporné. Čo patrilo k tejto forme uctievania? Ľud predkladal obete pred teľa a potom sa „posadil, aby jedol a pil. Potom vstali, aby sa zabávali.“ (2. Mojžišova 32:4–6) Aj dnes niektorí možno tvrdia, že uctievajú Jehovu, ale ich život je možno zameraný nie na uctievanie Jehovu, ale na potešenie z vecí tohto sveta a svoju službu Jehovovi sa snažia prispôsobiť týmto veciam. Pravda, nie je to také extrémne ako klaňanie sa zlatému teľaťu, ale v zásade to nie je príliš odlišné. Robiť si boha zo svojej túžby znamená nežiť ani zďaleka v súlade so svojou oddanosťou Jehovovi. — Filipanom 3:19.

12. Aké poučenie o zapretí seba samého máme zo skúsenosti Izraelitov s Baalom z Peoru?

¹² Aj ďalší varovný príklad, o ktorom sa Pavol zmienil, súvisel s istým druhom zábavy. „Ani nesmilnime, ako smilnili niektorí z nich, takže ich padlo v jeden deň dvadsaťtritisíc.“ (1. Korinťanom 10:8) Izraeliti, zlákaní nemravnou rozkošou ponúkanou moábskymi dcérami, boli v Šittime privedení k uctievaniu Baala z Peoru. (4. Mojžišova 25:1–3, 9) K zapretiu sa kvôli konaniu Jehovovej vôle patrí aj to, že uznávame Jehovove normy pre to, čo je mravne čisté. (Matúš 5:27–30) V tomto veku upadajúcich noriem je nám pripomínané, že sa musíme zachovať čistí vzhľadom na všetky druhy nemravného správania a podriaďovať sa Jehovovej autorite v rozhodovaní o tom, čo je dobré a čo zlé. — 1. Korinťanom 6:9–11.

13. Ako nám Pinchasov príklad pomáha porozumieť, čo patrí k oddanosti Jehovovi?

¹³ Hoci mnohí padli v Šittime do osídla smilstva, niektorí žili v súlade s národnou oddanosťou Jehovovi. Medzi nimi vynikal v horlivosti Pinchas. Keď zbadal istého náčelníka, ako si privádza do svojho stanu Madianku, ihneď vzal do ruky kopiju a prebodol ich. Jehova potom povedal Mojžišovi: „Pinchas... odvrátil môj hnev od synov Izraela tým, že nestrpel nijaké súperenie so mnou v ich strede, takže som v svojom trvaní na výlučnej oddanosti nevyhubil synov Izraela.“ (4. Mojžišova 25:11) Oddanosť znamená netolerovať nijaké súperenie s Jehovom. Nemôžeme dovoliť, aby niečo zaujalo v našom srdci to miesto, ktoré by malo patriť oddanosti Jehovovi. Naša horlivosť pre Jehovu nás tiež podnecuje, aby sme zachovávali zbor čistý a oznámili starším prípady hrubej nemravnosti, teda aby sme ich netolerovali.

14. a) Ako Izraeliti skúšali Jehovu? b) Ako nám úplná oddanosť Jehovovi pomáha, aby sme ‚neochabli‘?

¹⁴ Pavol sa zmienil aj o ďalšom varovnom príklade: „Ani neskúšajme Jehovu, ako ho skúšali niektorí z nich, takže zahynuli od hadov.“ (1. Korinťanom 10:9) Pavol tu hovoril o čase, keď sa Izraeliti sťažovali Mojžišovi na Boha, keď ‚začali pre tú cestu ochabovať‘. (4. Mojžišova 21:4) Dopúšťaš sa niekedy aj ty takej chyby? Keď si sa oddal Jehovovi, myslel si si, že Armagedon je už tesne predo dvermi? Trvá Jehovova trpezlivosť dlhšie, než si očakával? Pamätaj, že sme sa neoddali Jehovovi len na nejaký čas alebo len po Armagedon. Naša oddanosť trvá navždy. Preto sa „nevzdávajme... v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme“. — Galaťanom 6:9.

15. a) Proti komu reptali Izraeliti? b) Ako nás naša oddanosť Jehovovi podnecuje, aby sme rešpektovali teokratickú autoritu?

¹⁵ Nakoniec Pavol varoval pred ‚reptaním‘ proti ustanoveným Jehovovým služobníkom. (1. Korinťanom 10:10) Izraeliti silno reptali proti Mojžišovi a Áronovi, keď 10 z 12 vyzvedačov, ktorí boli poslaní, aby prešpehovali kanaansku krajinu, prinieslo zlé správy. Hovorili dokonca o nahradení Mojžiša ako ich hlavy a o návrate do Egypta. (4. Mojžišova 14:1–4) Uznávame my dnes vedenie, ktoré je nám dané pôsobením Jehovovho svätého ducha? Keďže vidíme bohatý duchovný stôl, ktorý poskytuje trieda verného a rozvážneho otroka, je jasné, koho Ježiš používa na rozdeľovanie „pokrmu v pravý čas“. (Matúš 24:45) Oddanosť Jehovovi celou dušou si od nás vyžaduje, aby sme prejavovali úctu jeho ustanoveným služobníkom. Kiež sa nikdy nestaneme podobní niektorým novodobým reptákom, ktorí sa obrátili k nejakej novej hlave, aby ich, takpovediac, viedla späť do sveta.

Robím všetko, čo je v mojich silách?

16. Aké otázky si oddaní Boží služobníci môžu chcieť položiť?

¹⁶ Izraeliti by neboli upadli do takých vážnych previnení, keby boli pamätali na to, že ich oddanosť Jehovovi je bezpodmienečná. Na rozdiel od týchto neverných Izraelitov Ježiš Kristus žil v súlade so svojou oddanosťou až do konca. Ako Kristovi nasledovníci napodobňujeme jeho príklad oddanosti celou dušou a nežijeme už „pre ľudské žiadosti, ale pre Božiu vôľu“. (1. Petra 4:2; porovnaj 2. Korinťanom 5:15.) Jehovovou vôľou dnes je, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4) Preto máme kázať „dobré posolstvo o kráľovstve“ pred tým, než príde koniec. (Matúš 24:14) Koľko úsilia vkladáme do tejto služby? Možno si chceme položiť otázku: ‚Robím všetko, čo je v mojich silách?‘ (2. Timotejovi 2:15) Okolnosti sa líšia. Jehovovi sa páči, ak sa mu slúži „podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá“. (2. Korinťanom 8:12; Lukáš 21:1–4) Nikto by nemal súdiť hĺbku a úprimnosť oddanosti iného. Každý sám by mal zhodnotiť mieru svojej oddanosti Jehovovi. (Galaťanom 6:4) Naša láska k Jehovovi by nás mala podnecovať, aby sme si kládli otázku: ‚Ako môžem obšťastňovať Jehovu?‘

17. Aký je vzťah medzi oddanosťou a ocenením? Ukáž to na príklade.

¹⁷ Naša oddanosť Jehovovi vzrastá zároveň s tým, ako rastie naše ocenenie pre Jehovu. Istý štrnásťročný chlapec z Japonska sa oddal Jehovovi a symbolizoval svoju oddanosť krstom vo vode. Neskôr chcel dosiahnuť vyššie vzdelanie a stať sa vedcom. Nikdy neuvažoval o službe celým časom, ale ako oddaný služobník nechcel Jehovu a jeho viditeľnú organizáciu opustiť. Aby dosiahol svoj cieľ, pokiaľ ide o povolanie, išiel na vysokú školu. Tam videl, ako sú absolventi vysokej školy nútení oddať celý svoj život svojej firme či svojmu štúdiu. Kládol si otázku: ‚Čo tu hľadám? Naozaj môžem nasledovať ich spôsob života a oddať sa svetskej práci? Či nie som už oddaný Jehovovi?‘ S obnoveným ocenením sa stal pravidelným priekopníkom. Jeho chápanie vlastnej oddanosti sa prehĺbilo a podnietilo ho k tomu, aby sa v srdci rozhodol, že pôjde kamkoľvek, kde bude potrebný. Absolvoval školu služobného vzdelávania a bol pridelený slúžiť ako misionár v zámorí.

18. a) Čo všetko patrí k našej oddanosti Jehovovi? b) Akú odmenu môžeme zožať z našej oddanosti Jehovovi?

¹⁸ Oddanosť zahŕňa celý náš život. Musíme zaprieť sami seba a „deň čo deň“ nasledovať Ježišov znamenitý príklad. (Lukáš 9:23) Keď sme zapreli sami seba, nežiadame Jehovu o nejaké voľno alebo o dovolenku. Náš život sa prispôsobuje zásadám, ktoré Jehova stanovuje pre svojich služobníkov. Aj v oblastiach, v ktorých môžeme urobiť osobnú voľbu, robíme dobre, ak sa presvedčíme, či robíme to najlepšie, čo môžeme, aby sme žili životom oddanosti Jehovovi. Keď mu deň čo deň budeme slúžiť a robiť všetko, čo môžeme, aby sme sa mu páčili, budeme ako kresťania úspešní a budeme požehnaní úsmevom schválenia od Jehovu, ktorý je hoden, aby sme mu boli oddaní celou dušou.

Vieš vysvetliť?

◻ Čo patrilo k oddanosti v prípade Ježiša Krista?

◻ Prečo by sme sa mali vyhýbať reptaniu proti Jehovovi?

◻ Ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme pripustili, aby do nášho života ľstivo preniklo modlárstvo?

◻ Na čo by sme mali pamätať, aby sme ‚neochabli‘ v konaní Božej vôle?

[Obrázok na strane 17]

Oddaní kresťania sa ‚nevzdávajú v konaní toho, čo je znamenité‘