Ceniť si kresťanské zhromaždenia

„Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia.“ — HEBREJOM 10:24, 25.

1, 2. a) Prečo je účasť na zhromaždení pravých kresťanov výsadou? b) V akom zmysle je Ježiš prítomný na zhromaždeniach svojich nasledovníkov?

AKOU výsadou je účasť na kresťanskom zhromaždení, či už ho tvorí menej ako desať alebo niekoľko tisíc ctiteľov Jehovu, lebo Ježiš povedal: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v mojom mene, tam som uprostred nich“! (Matúš 18:20) Pravda, keď Ježiš dával tento sľub, hovoril o právnych záležitostiach, ktoré majú správne prerokovať bratia, ktorí sa v zbore ujímajú vedenia. (Matúš 18:15–19) Možno však Ježišove slová v zásade uplatniť na všetky kresťanské zhromaždenia, ktoré sa začínajú a končia modlitbou v jeho mene? Áno. Spomeň si, že keď Ježiš poveril svojich nasledovníkov, aby konali dielo robenia učeníkov, sľúbil: „Hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ — Matúš 28:20.

² Nemožno pochybovať, že Hlava kresťanského zboru, Pán Ježiš Kristus, sa živo zaujíma o všetky zhromaždenia svojich verných nasledovníkov. Navyše, môžeme si byť istí, že je medzi nimi prítomný prostredníctvom Božieho svätého ducha. (Skutky 2:33; Zjavenie 5:6) Aj Jehova Boh sa zaujíma o naše spoločné zhromažďovanie. Prvoradým cieľom takých zhromaždení je to, aby bola vzdávaná chvála Bohu „medzi zhromaždenými davmi“. (Žalm 26:12) Naša účasť na zborových zhromaždeniach je dôkazom našej lásky k nemu.

 3. Z akých závažných dôvodov si ceníme kresťanské zhromaždenia?

³ Existujú aj iné dobré dôvody, prečo si ceníme kresťanské zhromaždenia. Ježiš Kristus predtým, ako opustil zem, poveril svojich pomazaných učeníkov, aby si pri zaobstarávaní časového duchovného pokrmu pre domácnosť viery počínali ako „verný a rozvážny otrok“. (Matúš 24:45) Dôležitým prostriedkom, akým sa takéto duchovné sýtenie uskutočňuje, sú zborové zhromaždenia a tiež väčšie zhromaždenia — krajské a oblastné zjazdy. Pán Ježiš Kristus vedie tohto verného otroka, aby na týchto zhromaždeniach poskytoval životne dôležité informácie všetkým, ktorí chcú prežiť koniec tohto zlého systému a získať život v Božom spravodlivom novom svete.

 4. Aký nebezpečný ‚zvyk‘ sa spomína v Biblii a čo nám pomôže, aby sme sa mu vyhli?

⁴ Preto si žiaden kresťan nemôže dovoliť vypestovať nebezpečný zvyk, ktorý si všimol apoštol Pavol. Napísal: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebrejom 10:24, 25) Rozjímanie o výsade navštevovať kresťanské zhromaždenia a o úžitku, ktorý z toho vyplýva, nám pomôže, aby sme takéto zhromaždenia lojálne a z celého srdca podporovali.

Zhromaždenia, ktoré budujú

 5. a) Aký účinok by mala mať naša reč na zhromaždeniach? b) Prečo by sme nemali odkladať pozývanie záujemcov, aby navštevovali zhromaždenia?

⁵ Keďže kresťania sa modlia, aby na kresťanských zhromaždeniach pôsobil Jehovov svätý duch, každý prítomný by sa mal vynasnažiť, aby pracoval v súlade s týmto duchom a ‚nezarmucoval Božieho svätého ducha‘. (Efezanom 4:30) Keď apoštol Pavol písal tieto inšpirované slová, hovoril o vhodnom používaní reči. Svoju reč by sme mali vždy používať „na budovanie podľa potreby, aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné“. (Efezanom 4:29) To je mimoriadne dôležité na kresťanských zhromaždeniach. Pavol vo svojom liste Korinťanom zdôraznil, že je potrebné, aby zhromaždenia boli budujúce, poučné a povzbudzujúce. (1. Korinťanom 14:5, 12, 19, 26, 31) Z takých zhromaždení majú úžitok všetci prítomní vrátane nových, ktorí môžu právom prísť k záveru: „Boh je skutočne medzi vami.“ (1. Korinťanom 14:25) Z tohto dôvodu by sme nemali odkladať pozývanie nových záujemcov, aby sa s nami zhromažďovali, lebo to urýchli ich duchovný pokrok.

 6. Napríklad aké činitele prispievajú k tomu, že zhromaždenie je budujúce?

⁶ Všetci, ktorým je na kresťanskom zhromaždení pridelený nejaký prejav, rozhovor či predvedenie, sa chcú uistiť, že ich slová sú jednak budujúce a jednak v súlade s Božím písaným Slovom, Bibliou. Okrem presných výrokov by sme mali vyjadrovať aj pocity a city, ktoré sú v súlade s láskyplnými osobnosťami Boha a Krista. Ak všetci, ktorí predkladajú časti programu na zhromaždení, pamätajú na odzrkadľovanie ‚ovocia Božieho ducha‘, ako je radosť, zhovievavosť a viera, potom sa všetci prítomní iste budú cítiť budovaní. — Galaťanom 5:22, 23.

 7. Ako môžu všetci prítomní prispieť k budujúcemu zhromaždeniu?

⁷ Hoci časti programu na zborových zhromaždeniach môžu mať iba niekoľkí, k budujúcemu zhromaždeniu môžu prispieť všetci. Prítomní majú často možnosť odpovedať na otázky. To sú príležitosti na verejné oznamovanie našej viery. (Rimanom 10:9) Tie by sa nikdy nemali využívať na propagovanie osobných názorov, na vystatovanie sa osobnými úspechmi alebo na kritizovanie spoluveriaceho. Vari by to nezarmucovalo Božieho ducha? Nezhody so spoluveriacimi je najlepšie riešiť súkromne v duchu lásky. V Biblii sa hovorí: „Staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista.“ (Efezanom 4:32) Akú skvelú príležitosť na uplatnenie tejto znamenitej rady nám dávajú kresťanské zhromaždenia! S týmto cieľom mnohí prichádzajú na zhromaždenia včas a zdržia sa aj po nich. To pomáha aj novým záujemcom, ktorí zvlášť potrebujú cítiť, že sú vítaní. Teda všetci oddaní kresťania hrajú určitú úlohu v prispievaní k budujúcim zhromaždeniam, a to tak, že ‚dbajú jedni o druhých a podnecujú sa k láske a k znamenitým skutkom‘.

Dobre sa pripravuj

 8. a) Aké chvályhodné obete prinášajú niektorí kresťania, aby mohli navštevovať zhromaždenia? b) Aký príklad dáva Jehova ako pastier?

⁸ Zatiaľ čo pre niektorých kresťanov môže byť relatívne ľahké navštevovať kresťanské zhromaždenia, od iných si to vyžaduje neustále obete. Napríklad kresťanská matka, ktorá musí pracovať vo svetskom zamestnaní, aby pomohla pri zaobstarávaní nutných vecí pre svoju domácnosť, zvyčajne prichádza domov z práce unavená. Potom možno musí pripraviť jedlo a pomôcť svojim deťom pripraviť sa na zhromaždenie. Iní kresťania azda musia ďaleko cestovať, aby sa dostali na zhromaždenia, alebo ich môže obmedzovať choroba či vysoký vek. Jehova Boh iste chápe situáciu každého, kto verne navštevuje zhromaždenia, práve tak ako milujúci pastier chápe osobitné potreby jednotlivých oviec vo svojom stáde. „Ako pastier,“ hovorí Biblia, „bude [Jehova] pásť svoje stádo. Svojím ramenom zozbiera jahňatá; a ponesie ich v náručí. Dojčiace bude starostlivo sprevádzať.“ — Izaiáš 40:11.

9, 10. Ako môžeme zo zhromaždení načerpať čo najväčší úžitok?

⁹ Kresťania, ktorí musia prinášať veľké obete, aby boli pravidelne na zhromaždeniach, majú azda len obmedzené množstvo času, ktorý môžu stráviť prípravou toho, o čom sa má uvažovať. Keď držíme krok s týždenným rozvrhom čítania Biblie, účasť na teokratickej škole je pre nás odmeňujúcejšia. Podobne keď sa vopred pripravujeme i na ďalšie zhromaždenia, napríklad na štúdium Strážnej veže a na zborové štúdium knihy, stanú sa pre nás užitočnejšími. Keď si kresťania, ktorí majú časovo náročné rodinné okolnosti, vopred prečítajú študijný materiál a venujú pozornosť aspoň niektorým uvedeným biblickým textom, budú lepšie pripravení mať zmysluplný podiel na týchto dôležitých biblických rozhovoroch.

¹⁰ Iní kresťania, ktorých okolnosti nie sú natoľko obmedzujúce, môžu stráviť viac času prípravou na zhromaždenia. Môžu napríklad preskúmať uvedené biblické texty, ktoré nie sú citované. Tak môžu byť všetci pripravení využiť zhromaždenia čo najlepšie a mať znamenitý podiel na budovaní zboru svojimi prejavmi a komentármi. Vďaka dobrej príprave budú starší a služobní pomocníci dávať znamenitý príklad vo vyjadrovaní krátkych, výstižných odpovedí. Z úcty k Jehovovým opatreniam sa budú prítomní v priebehu zhromaždenia vyhýbať akýmkoľvek rozptyľujúcim činnostiam. — 1. Petra 5:3.

11. Prečo je potrebná sebadisciplína, aby sme sa pripravili na zhromaždenia?

¹¹ Rôzne činnosti a zábava, ktoré nie sú nevyhnutné pre naše duchovné zdravie, môžu pohlcovať príliš veľa nášho času. Ak je to tak, potrebujeme sa preskúmať a ‚prestať byť nerozumní‘ vzhľadom na využívanie svojho času. (Efezanom 5:17) Naším cieľom by malo byť ‚vykupovať si čas‘ venovaný menej dôležitým veciam, aby sme mohli stráviť viac času osobným štúdiom Biblie a prípravou na zhromaždenia, ako aj službou Kráľovstvu. (Efezanom 5:16) Pravda, to nie je vždy ľahké a vyžaduje si to sebadisciplínu. Mladí ľudia, ktorí tomu venujú pozornosť, kladú znamenitý základ pre svoj budúci pokrok. Pavol napísal svojmu mladšiemu spoločníkovi Timotejovi: „Uvažuj o týchto veciach [o Pavlových radách Timotejovi]; zahĺb sa do nich, aby bol tvoj pokrok zjavný všetkým.“ — 1. Timotejovi 4:15.

Príklady z Božieho Slova

12. Aký vynikajúci príklad dala Samuelova rodina?

¹² Uvažuj o znamenitom príklade Samuelovej rodiny, ktorá pravidelne využívala opatrenia na zhromažďovanie so spoluctiteľmi, keď sa Boží svätostánok nachádzal v Šíle. Iba od mužov sa vyžadovalo, aby každoročne navštevovali sviatočné slávnosti. No keď Samuelov otec Elkána „rok čo rok vychádzal zo svojho mesta, aby sa vrhal k zemi a obetoval Jehovovi vojsk v Šíle“, brával so sebou celú svoju rodinu. (1. Samuelova 1:3–5) Samuelovo rodisko, Ramatajim-cofim, sa pravdepodobne nachádzalo blízko pobrežia pri novodobom Rentise na predhorí ‚Efraimovho hornatého kraja‘. (1. Samuelova 1:1) A tak cesta do Šíla predstavovala v tých dňoch asi 30-kilometrové únavné putovanie. Elkánova rodina lojálne absolvovala túto cestu „rok čo rok, každý raz, keď šla do Jehovovho domu“. — 1. Samuelova 1:7.

13. Aký príklad dali verní Židia v čase, keď bol na zemi Ježiš?

¹³ Aj Ježiš rástol ako člen veľkej rodiny. Táto rodina každý rok cestovala z Nazaretu asi 100 kilometrov smerom na juh, aby sa zúčastnila na sviatku Pesach v Jeruzaleme. Sú dve možné trasy, po ktorých azda išli. Na priamejšej z nich bolo treba zísť do údolia Megidda a potom zdolať asi 600-metrové stúpanie cez samaritánske územie a pokračovať smerom do Jeruzalema. Druhá obľúbená trasa bola tá, po ktorej šiel Ježiš na svojej poslednej ceste do Jeruzalema v roku 33 n. l. Znamenalo to zísť do údolia Jordánu, ktoré leží pod úrovňou hladiny mora, až kým neprišiel po „hranice Judey... za Jordán“. (Marek 10:1) Odtiaľ je ‚cesta do Jeruzalema‘ dlhá asi 30 kilometrov s prevýšením vyše 1100 metrov. (Marek 10:32) Zástupy verných Židov sláviacich tento sviatok pravidelne podnikali namáhavú cestu z Galiley do Jeruzalema. (Lukáš 2:44) Aký znamenitý príklad pre dnešných Jehovových služobníkov v bohatých krajinách, z ktorých mnohí môžu vďaka moderným formám dopravy pomerne ľahko navštevovať kresťanské zhromaždenia!

14, 15. a) Aký príklad dala Anna? b) Čo sa môžeme naučiť zo znamenitého postoja, aký prejavujú niektorí noví návštevníci zhromaždení?

¹⁴ Ďalším príkladom je 84-ročná vdova Anna. Biblia uvádza, že Anna „nikdy nechýbala v chráme“. (Lukáš 2:37) Navyše, Anna prejavovala láskyplný záujem o iných. Čo urobila, keď uvidela maličkého Ježiša a dozvedela sa, že on je sľúbeným Mesiášom? Ďakovala Bohu a začala „hovoriť o dieťati všetkým čakajúcim oslobodenie Jeruzalema“. (Lukáš 2:38) Aký znamenitý postoj a vzor pre dnešných kresťanov!

¹⁵ Áno, prítomnosť a podiel na našich zhromaždeniach by mali byť pre nás takým potešením, že by sme podobne ako Anna nikdy nechceli chýbať. Mnohí noví návštevníci zhromaždení to cítia rovnako. Keď vychádzajú z tmy do Božieho podivuhodného svetla, chcú sa učiť všetko, čo len môžu, a mnohí sa o kresťanských zhromaždeniach vyjadrujú veľmi nadšene. Naproti tomu tí, ktorí sú v pravde dlhšie, si musia dávať pozor, aby ‚neopustili lásku, ktorú mali na začiatku‘. (Zjavenie 2:4) Vážne zdravotné ťažkosti či iné činitele, ktoré človek nemôže ovplyvniť, môžu občas obmedziť našu účasť na zhromaždeniach. Ale nikdy by sme nemali dovoliť, aby hmotárstvo, rekreácia či nedostatok záujmu spôsobili, že sa z nás stanú nepripravení, pasívni alebo nepravidelní návštevníci zhromaždení. — Lukáš 8:14.

Najznamenitejší príklad

16, 17. a) Aký bol Ježišov postoj k duchovným zhromaždeniam? b) Akým dobrým zvykom by sa mali snažiť riadiť všetci kresťania?

¹⁶ Vynikajúci príklad v prejavovaní ocenenia pre duchovné zhromaždenia dal Ježiš. Už vo veku 12 rokov prejavil lásku k Božiemu domu v Jeruzaleme. Stratil sa svojim rodičom, ale tí ho napokon našli rozprávať sa o Božom Slove s učiteľmi v chráme. Reagujúc na znepokojenie svojich rodičov, Ježiš sa úctivo opýtal: „Či ste nevedeli, že musím byť v dome svojho Otca?“ (Lukáš 2:49) Potom sa mladý Ježiš poddajne vrátil so svojimi rodičmi do Nazaretu. Tam svojou pravidelnou prítomnosťou v synagóge naďalej prejavoval lásku k zhromaždeniam určeným na uctievanie. Preto o začiatku jeho služby Biblia podáva správu: „Prišiel do Nazaretu, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku v sabatný deň vošiel do synagógy a vstal, aby čítal.“ Keď Ježiš prečítal Izaiáša 61:1, 2 a vysvetlil ho, poslucháči sa začali ‚diviť pútavým slovám, ktoré vychádzali z jeho úst‘. — Lukáš 4:16, 22.

¹⁷ Kresťanské zhromaždenia dnes sa konajú podľa rovnakého základného vzoru. Zhromaždenie sa začína piesňou chvály a modlitbou a potom sa čítajú a vysvetľujú verše z Biblie (alebo verše citované v biblickom študijnom materiáli). Praví kresťania sú povinní napodobňovať dobrý zvyk Ježiša Krista. Pokiaľ im to okolnosti dovoľujú, nachádzajú potešenie v pravidelnej účasti na kresťanských zhromaždeniach.

Novodobé príklady

18, 19. Aký skvelý príklad, čo sa týka zhromaždení a krajských a oblastných zjazdov, dávajú bratia v chudobnejších krajinách?

¹⁸ Mnohí naši bratia a sestry v chudobnejších častiach zeme dávajú znamenitý príklad v ocenení pre kresťanské zhromaždenia. V Mozambiku trvalo oblastnému dozorcovi Orlandovi a jeho manželke Amélii 45 hodín, kým prešli pešo asi 90 kilometrov cez vysoký vrch, aby mohli slúžiť na jednom zjazde. Potom museli pešo podniknúť tú istú cestu naspäť, aby mohli slúžiť na ďalšom zjazde. Orlando skromne napísal: „Nazdávame sa, že sme neurobili nič v porovnaní s bratmi zo zboru Bawa. Prísť na zjazd a vrátiť sa domov pre nich znamenalo podniknúť pešo šesťdňovú cestu dlhú asi 400 kilometrov, a bol medzi nimi aj brat, ktorý má 60 rokov!“

¹⁹ A ako je to s ocenením pre týždenné zborové zhromaždenia? Kašwašwa Njamba je krehká sestra, ktorá má vyše 70 rokov. Žije v dedinke Kaisososi asi 5 kilometrov od sály Kráľovstva v Rundu v Namíbii. Aby mohla byť prítomná na zhromaždeniach, podniká pešo asi 10-kilometrovú okružnú cestu cez buš. Niektorých už na tejto ceste prepadli, no Kašwašwa ďalej chodí na zhromaždenia. Zhromaždenia zväčša prebiehajú v jazykoch, ktorým Kašwašwa nerozumie. Teda aký úžitok má z toho, že je tam prítomná? „Sledovaním biblických textov,“ hovorí, „sa snažím prísť na to, o čom je reč.“ Ale Kašwašwa je negramotná, ako teda sleduje biblické texty? „Dávam pozor na texty, ktoré viem naspamäť,“ odpovedá. A v priebehu rokov si zapamätala značný počet biblických textov. Na zlepšenie svojej schopnosti používať Bibliu navštevuje kurz čítania a písania, ktorý organizuje zbor. „Veľmi rada chodím na zhromaždenia,“ hovorí Kašwašwa. „Vždy sa tam dá naučiť niečo nové. Veľmi rada som spolu s bratmi a sestrami. Aj keď sa nemôžem porozprávať so všetkými, zakaždým prídu a pozdravia ma. A čo je najdôležitejšie, viem, že svojou účasťou na zhromaždeniach rozradostňujem Jehovovo srdce.“

20. Prečo nesmieme opúšťať naše kresťanské zhromaždenia?

²⁰ Milióny Jehovových ctiteľov na celej zemi podobne ako Kašwašwa prejavujú chvályhodné ocenenie pre kresťanské zhromaždenia. Zatiaľ čo Satanov svet smeruje k svojmu zničeniu, my si nemôžeme dovoliť opúšťať naše zhromaždenia. Namiesto toho zostaňme duchovne bdelí a prejavujme hlboké ocenenie pre zhromaždenia, krajské a oblastné zjazdy. Naša účasť na božskom vyučovaní, ktoré vedie k večnému životu, bude nielen rozradostňovať Jehovovo srdce, ale prinesie bohatý úžitok aj nám. — Príslovia 27:11; Izaiáš 48:17, 18; Marek 13:35–37.

Otázky na opakovanie

◻ Prečo je účasť na kresťanských zhromaždeniach výsadou?

◻ Ako môžu všetci prítomní prispieť k budujúcemu zhromaždeniu?

◻ Aký vynikajúci príklad dal Ježiš Kristus?

◻ Čo sa možno naučiť od bratov v chudobnejších krajinách?

[Rámček na strane 17]

Cenia si týždenné zhromaždenia

Milióny ľudí žijú v mestách sužovaných chudobou a zločinnosťou. Patria k nim aj praví kresťania, ktorí napriek takýmto podmienkam prejavujú chvályhodné ocenenie pre kresťanské zhromaždenia. Starší, ktorý slúži v jednom zo zborov v Sowete (Gauteng, Južná Afrika), podáva správu: „V zbore, v ktorom je 60 svedkov a nepokrstených zvestovateľov, býva na našich zhromaždeniach 70 až 80 ľudí a niekedy aj viac. Hoci bratia a sestry necestujú na zhromaždenia ďaleko, táto časť Soweta sa vyznačuje násilím. Jedného brata bodli do chrbta, keď išiel na zhromaždenie. Najmenej dve sestry chytili a pokúsili sa ich olúpiť. To však týmto bratom a sestrám nebráni chodiť na zhromaždenia. V nedeľu po ukončení zhromaždenia modlitbou mávame krátky nácvik piesní. Najmenej 95 percent prítomných pravidelne zostáva a spieva všetky piesne, ktoré sa majú spievať na zhromaždeniach nasledujúci týždeň. To pomáha novým záujemcom, aby sa piesne naučili a spievali ich spolu s nami.“

Obyvatelia vidieka majú iné prekážky, napríklad musia prekonať veľké vzdialenosti, aby mohli byť tri razy do týždňa prítomní na zhromaždeniach. Jedna manželská dvojica záujemcov býva 15 kilometrov od sály Kráľovstva v Lobatse (Botswana). Minulý rok navštevovali zhromaždenia pravidelne aj so svojimi dvoma deťmi. Manžel opravuje topánky, aby uživil rodinu. Manželka predáva drobnosti, aby doplnila rodinný príjem a aby tak mohli zaplatiť za dopravu na zhromaždenia a späť.

V jeden nedávny letný večer po zhromaždení s krajským dozorcom sa táto rodina o 21.00 ocitla v nepríjemnej situácii na autobusovej zastávke. Pre zlé počasie už prestali premávať autobusy. Zastavil však pri nich istý policajt na svojom dodávkovom aute a opýtal sa, čo tam robia. Keď počul o ich nepríjemnej situácii, zľutoval sa nad nimi a odviezol ich 15 kilometrov až domov. Manželka, ktorá je nepokrstenou zvestovateľkou, povedala manželovi: „Vidíš, ak dávame zhromaždenia na prvé miesto, Jehova sa o nás vždy postará.“ Teraz aj manžel vyjadril túžbu stať sa kazateľom dobrého posolstva.

[Obrázok na strane 18]

Svedkovia, ako sú títo v Rumunsku, dávajú znamenitý príklad v ocenení pre kresťanské zhromaždenia