Napriek skúškam pevne sa drž svojej viery!

„Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami.“ — JAKUB 1:2.

 1. Napriek čomu Jehovov ľud slúži Jehovovi vo viere a s „radosťou srdca“?

ČLENOVIA Jehovovho ľudu slúžia ako svedkovia Jehovu s vierou v neho a s „radosťou srdca“. (5. Mojžišova 28:47; Izaiáš 43:10) Robia to napriek tomu, že na nich doliehajú mnohé skúšky. Napriek ťažkostiam čerpajú útechu zo slov: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď sa stretávate s rôznymi skúškami, lebo istotne viete, že tá vyskúšaná akosť vašej viery spôsobuje vytrvalosť.“ — Jakub 1:2, 3.

 2. Čo je známe o pisateľovi Jakubovho listu?

² Tento výrok napísal okolo roku 62 n. l. učeník Jakub, nevlastný brat Ježiša Krista. (Marek 6:3) Jakub bol starším v jeruzalemskom zbore. V skutočnosti on a Kéfas (Peter) a Ján „sa zdali byť stĺpmi“ — silnými, pevne zasadenými oporami zboru. (Galaťanom 2:9) Keď okolo roku 49 n. l. bola predložená „apoštolom a starším“ sporná otázka obriezky, Jakub dal biblicky podložený návrh, ktorý vedúci zbor prvého storočia prijal. — Skutky 15:6–29.

 3. Akým problémom čelili kresťania v prvom storočí a ako môžeme získať čo najväčší úžitok z Jakubovho listu?

³ Jakub ako starostlivý duchovný pastier ‚vedel, ako vyzerá stádo‘. (Príslovia 27:23) Uvedomoval si, že kresťania čelia tvrdým skúškam. Zmýšľanie niektorých si vyžadovalo nápravu, lebo uprednostňovali bohatých. Pre viacerých bolo uctievanie iba formalitou. Niektorí spôsobovali škodu svojím neskrotným jazykom. Svetský duch mal škodlivé účinky a mnohí neboli ani trpezliví, ani zbožní. Niektorých kresťanov skutočne postihla duchovná choroba. List Jakuba sa týmito vecami zaoberá budujúcim spôsobom a jeho rady sú dnes rovnako praktické ako v prvom storočí n. l. Bude pre nás veľmi užitočné, keď sa na tento list budeme pozerať tak, akoby bol napísaný nám osobne.a

Keď zažívame skúšky

 4. Ako by sme sa mali pozerať na skúšky?

⁴ Jakub nám ukazuje, ako sa máme pozerať na skúšky. (Jakub 1:1–4) Nezmieňuje sa o svojom rodinnom zväzku s Božím Synom; pokorne sám seba nazýva „otrok Boha a Pána Ježiša Krista“. Jakub píše „dvanástim rozptýleným kmeňom“ duchovného Izraela, ktoré boli spočiatku rozptýlené prenasledovaním. (Skutky 8:1; 11:19; Galaťanom 6:16; 1. Petra 1:1) Ako kresťania aj my sme prenasledovaní a ‚stretávame sa s rôznymi skúškami‘. Ale ak budeme pamätať na to, že skúšky, v ktorých vytrváme, posilnia našu vieru, budeme ‚to považovať len za radosť‘, keď nás postihnú. Ak si v skúškach zachováme rýdzosť pred Bohom, prinesie nám to trvalé šťastie.

 5. Čo môže patriť k našim skúškam a čo sa stane, keď v nich úspešne vytrváme?

⁵ K našim skúškam môžu patriť nepríjemné veci, ktoré sú u ľudí bežné. Môže nás napríklad sužovať zlé zdravie. Boh v súčasnosti nekoná zázračné uzdravenia, ale vypočúva naše modlitby o múdrosť a silu, ktoré sú potrebné, aby sme sa vyrovnali s chorobou. (Žalm 41:1–3) Ako prenasledovaní svedkovia Jehovu trpíme aj pre spravodlivosť. (2. Timotejovi 3:12; 1. Petra 3:14) Keď v takých skúškach úspešne vytrváme, naša viera bude dokázaná a bude mať „vyskúšanú akosť“. A keď naša viera triumfuje, ‚spôsobuje to vytrvalosť‘. Viera, ktorá je spevnená skúškami, nám pomôže vytrvávať v budúcich skúškach.

 6. Ako „vytrvalosť dokončí svoje dielo“ a aké praktické kroky možno podniknúť, keď sme v skúške?

⁶ „Ale nech vytrvalosť dokončí svoje dielo,“ hovorí Jakub. Ak dovolíme, aby skúška pokračovala, a nesnažíme sa rýchlo ju nebiblickým spôsobom ukončiť, vytrvalosť vykoná „dielo“ tak, že nás ako kresťanov urobí úplnými, takými, ktorým nechýba viera. Pravda, ak skúška odhalí nejakú slabosť, mali by sme hľadať pomoc u Jehovu, aby sme ju mohli prekonať. Čo ak je skúškou pokušenie zapliesť sa do sexuálnej nemravnosti? Modlime sa v súvislosti s takým problémom a potom konajme v súlade so svojimi modlitbami. Možno bude potrebné zmeniť pracovisko alebo podniknúť iné kroky, aby sme si zachovali rýdzosť pred Bohom. — 1. Mojžišova 39:7–9; 1. Korinťanom 10:13.

Hľadanie múdrosti

 7. Ako môžeme dostať pomoc, aby sme si mohli poradiť so skúškami?

⁷ Jakub nám ukazuje, čo máme robiť, ak nevieme, ako si počínať v skúške. (Jakub 1:5–8) Jehova nám nebude vyčítať, že nám chýba múdrosť a že sa o ňu vo viere modlíme. Pomôže nám správne sa na skúšku pozerať a vytrvať v nej. Naša pozornosť môže byť upriamená na určité biblické texty prostredníctvom spoluveriacich alebo na biblickom štúdiu. Udalosti vedené Božou prozreteľnosťou nám môžu pomôcť vidieť, čo máme robiť. Môžeme byť usmernení Božím duchom. (Lukáš 11:13) Pravda, aby sme sa mohli tešiť z týchto dobrodení, musíme sa pevne pridŕžať Boha a jeho ľudu. — Príslovia 18:1.

 8. Prečo pochybovač nedostane od Jehovu nič?

⁸ Jehova nám poskytne múdrosť, aby sme sa mohli vyrovnať so skúškami, ak ‚stále žiadame vo viere a vôbec nepochybujeme‘. Pochybovač „je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta sem a tam“ — nepredvídateľne. Ak by sme boli takíto duchovne nestáli, ‚nemali by sme sa domnievať, že niečo od Jehovu dostaneme‘. Nebuďme „nerozhodní“ a „nestáli“ v modlitbe ani v inom. Naopak, majme vieru v Jehovu, Zdroj múdrosti. — Príslovia 3:5, 6.

Bohatí i chudobní môžu jasať

 9. Prečo máme ako Jehovovi ctitelia dôvod na jasanie?

⁹ Aj v prípade, keď jednou z našich skúšok je chudoba, majme na pamäti, že bohatí i chudobní kresťania môžu jasať. (Jakub 1:9–11) Väčšina pomazaných mala predtým, než sa stali Ježišovými nasledovníkmi, v hmotnom ohľade málo a svet sa nich díval zhora. (1. Korinťanom 1:26) Ale mohli jasať nad svojím „povýšením“ do postavenia dedičov Kráľovstva. (Rimanom 8:16, 17) A naopak, bohatí ľudia, ktorí boli kedysi uznávaní, zažívajú „poníženie“ ako Kristovi nasledovníci, pretože svet nimi opovrhuje. (Ján 7:47–52; 12:42, 43) Ale ako Jehovovi služobníci môžeme všetci jasať, lebo svetské bohatstvo a vysoké postavenie je ničím v porovnaní s duchovným bohatstvom, z ktorého sa tešíme. A akí sme vďační, že medzi nami niet miesta pre pýchu, pokiaľ ide o spoločenské postavenie! — Príslovia 10:22; Skutky 10:34, 35.

10. Ako by sa mal kresťan pozerať na hmotné bohatstvo?

¹⁰ Jakub nám pomáha pochopiť, že náš život nie je závislý od bohatstva a svetského úspechu. Tak ako krása kvetu nemôže zabrániť tomu, aby v „spaľujúcej horúčave slnka“ neodumrel, bohatstvo bohatého človeka nemôže predĺžiť jeho život. (Žalm 49:6–9; Matúš 6:27) Taký človek môže zomrieť, keď pôjde po svojich „životných cestách“, možno venujúc sa obchodovaniu. Preto je dôležité, aby sme boli „bohatí voči Bohu“ a aby sme robili všetko, čo môžeme, na podporu záujmov Kráľovstva. — Lukáš 12:13–21; Matúš 6:33; 1. Timotejovi 6:17–19.

Šťastní sú tí, ktorí vytrvávajú v skúške

11. Aké sú vyhliadky tých, ktorí sa pevne držia svojej viery, keď sa stretávajú so skúškami?

¹¹ Či sme bohatí alebo chudobní, môžeme byť šťastní, iba ak budeme vo svojich skúškach vytrvávať. (Jakub 1:12–15) Ak v skúškach vytrváme s neporušenou vierou, budeme môcť byť vyhlásení za šťastných, lebo konanie toho, čo je v Božích očiach správne, prináša radosť. Keď sa kresťania splodení duchom budú pevne držať svojej viery až do smrti, dostanú „korunu života“, nesmrteľnosť v nebesiach. (Zjavenie 2:10; 1. Korinťanom 15:50) Ak máme pozemskú nádej a udržíme si vieru v Boha, môžeme sa tešiť na večný život na rajskej zemi. (Lukáš 23:43; Rimanom 6:23) Aký dobrý je Jehova ku všetkým, ktorí v neho prejavujú vieru!

12. Prečo by sme nemali hovoriť: „Pokúša ma Boh“, keď zažívame protivenstvo?

¹² Bolo by možné, že by nás sám Jehova skúšal nejakým protivenstvom? Nie, nemali by sme hovoriť: „Pokúša ma Boh.“ Jehova sa nesnaží ovplyvniť nás, aby sme sa dopustili hriechu; naopak, určite nám pomôže a dá nám potrebnú silu vytrvať v skúškach, ak zostaneme pevní vo viere. (Filipanom 4:13) Boh je svätý, a preto nás neuvádza do okolností, ktoré by oslabili našu odolnosť voči nesprávnemu konaniu. Ak sa dostaneme do nesvätej situácie a dopustíme sa nejakého hriechu, nemali by sme obviňovať jeho, lebo „Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša“. I keď Jehova môže skúšku pripustiť, aby nás disciplinoval na naše dobro, neskúša nás so zlým úmyslom. (Hebrejom 12:7–11) Satan nás môže pokúšať, aby sme robili niečo zlé, ale Boh nás môže od toho zlého oslobodiť. — Matúš 6:13.

13. Čo sa môže stať, ak nezavrhneme nesprávnu túžbu?

¹³ Je potrebné, aby sme sa modlili, lebo určitá situácia môže vzbudiť nesprávnu túžbu, ktorá by nás mohla podnietiť k hriechu. Jakub hovorí: „Každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou.“ Nemôžeme obviňovať Boha za náš hriech, ak sme dovolili, aby sa naše srdce zaoberalo hriešnou túžbou. Ak nesprávnu túžbu neodvrhneme, ‚stane sa plodnou‘, je živená v srdci a „porodí hriech“. „Keď je hriech vykonaný, splodí smrť.“ Zjavne je potrebné, aby sme si strážili srdce a odporovali hriešnym sklonom. (Príslovia 4:23) Kain bol vystríhaný, že hriech sa chystá premôcť ho, ale on mu neodporoval. (1. Mojžišova 4:4–8) Čo teda ak sa začíname uberať nejakým nebiblickým smerom? Rozhodne by sme mali byť vďační, keď sa nás kresťanskí starší snažia napraviť, aby sme nehrešili proti Bohu. — Galaťanom 6:1.

Boh — Zdroj dobrých vecí

14. V akom zmysle možno povedať, že Božie dary sú „dokonalé“?

¹⁴ Mali by sme pamätať na to, že Jehova je Zdroj dobrých vecí, a nie skúšok. (Jakub 1:16–18) Jakub oslovuje spoluveriacich „milovaní bratia“ a ukazuje, že Boh je Darca ‚všetkého dobrého, čo dostávame, a každého dokonalého daru‘. Jehovove duchovné a hmotné dary sú „dokonalé“ čiže úplné — nič im nechýba. Prichádzajú „zhora“, z Božieho miesta bývania v nebesiach. (1. Kráľov 8:39) Jehova je „Otec nebeských svetiel“ — slnka, mesiaca a hviezd. Dáva nám tiež duchovné svetlo a pravdu. (Žalm 43:3; Jeremiáš 31:35; 2. Korinťanom 4:6) Na rozdiel od slnka, ktoré pri svojom pohybe spôsobuje zmeny tieňov a svoj vrchol dosahuje iba na pravé poludnie, Boh je vždy vo svojom zenite v poskytovaní toho, čo je dobré. Určite nás vyzbrojí, aby sme mohli obstáť v skúškach, ak budeme naplno využívať jeho duchovné opatrenia poskytované prostredníctvom jeho Slova a „verného a rozvážneho otroka“. — Matúš 24:45.

15. Čo je jedným z Jehovových najznamenitejších darov?

¹⁵ Čo je jedným z najznamenitejších Božích darov? Zrodenie duchovných synov svätým duchom v spojitosti s dobrým posolstvom čiže „slovom pravdy“. Tí, ktorí zažili duchovné zrodenie, sú „akýmsi prvým ovocím“ vybraným z ľudstva, aby boli nebeským ‚kráľovstvom a kňazmi‘. (Zjavenie 5:10; Efezanom 1:13, 14) Jakub mal možno na mysli prvé plody jačmeňa obetované 16. nisana, čo bol deň, keď bol vzkriesený Ježiš, a obetovanie dvoch pšeničných bochníkov v deň Letníc, keď bol vyliaty svätý duch. (3. Mojžišova 23:4–11, 15–17) V tom prípade by Ježiš bol prvým ovocím a jeho spoludedičia „akýmsi prvým ovocím“. Čo ak máme pozemskú nádej? Nuž, keď budeme na ňu pamätať, pomôže nám to pevne sa držať našej viery v Darcu „každého dobrého daru“, ktorý nám umožnil získať večný život pod vládou Kráľovstva.

Buď ‚tým, kto uplatňuje slovo‘

16. Prečo by sme mali byť ‚rýchli v počúvaní, ale pomalí v reči a v hneve‘?

¹⁶ Bez ohľadu na to, či práve teraz zažívame skúšky našej viery alebo nie, musíme byť „tými, ktorí uplatňujú slovo“. (Jakub 1:19–25) Je potrebné, aby sme boli „rýchli v počúvaní“ Božieho slova a aby sme ho poslušne uplatňovali. (Ján 8:47) Naproti tomu buďme „pomalí v reči“ a starostlivo zvažujme svoje slová. (Príslovia 15:28; 16:23) Jakub nás nabáda možno k tomu, aby sme nerobili rýchly záver, že naše skúšky pochádzajú od Boha. Dostávame tiež radu, aby sme boli ‚pomalí v hneve; lebo hnev muža nepôsobí Božiu spravodlivosť‘. Ak nás nahnevá to, čo niekto hovorí, ‚spomaľme‘, aby sme sa vyhli pomstychtivej odpovedi. (Efezanom 4:26, 27) Hnevlivý duch, ktorý nám môže spôsobiť problémy a stať sa skúškou pre druhých, nemôže viesť k správaniu, aké od nás vyžaduje viera v nášho spravodlivého Boha. Okrem toho, ak budeme mať „hojnosť rozlišovacej schopnosti“, budeme „pomalí do hnevu“ a naši bratia a sestry k nám budú priťahovaní. — Príslovia 14:29.

17. Čo sa dosiahne odstránením zla zo srdca a z mysle?

¹⁷ Rozhodne musíme byť očistení od „všetkej nečistoty“ — od všetkého, čo sa Bohu oškliví a čo vyvoláva hnev. Okrem toho musíme ‚odložiť to, čo je navyše, mravné zlo‘. Všetci by sme mali zo svojho života odstrániť každú nečistotu tela alebo ducha. (2. Korinťanom 7:1; 1. Petra 1:14–16; 1. Jána 1:9) Odstránenie zla zo srdca a mysle nám pomohlo ‚prijať s miernosťou vštepovanie slova‘ pravdy. (Skutky 17:11, 12) Bez ohľadu na to, ako dlho sme kresťanmi, musíme naďalej umožňovať, aby do nás bola viac a viac vštepovaná biblická pravda. Prečo? Pretože vštepené slovo vytvára pomocou Božieho ducha „novú osobnosť“, ktorá dosahuje záchranu. — Efezanom 4:20–24.

18. Čím sa ten, kto je iba poslucháčom slova, odlišuje od toho, kto slovo uplatňuje?

¹⁸ Ako dávame najavo, že toto slovo je naším vodidlom? Tak, že sme „tými, ktorí uplatňujú slovo, a nie iba poslucháčmi“. (Lukáš 11:28) „Tí, ktorí uplatňujú“ slovo, majú vieru, ktorá prináša také skutky, ako je horlivá činnosť v kresťanskej službe a pravidelná účasť na zhromaždeniach Božieho ľudu. (Rimanom 10:14, 15; Hebrejom 10:24, 25) Ten, kto je iba poslucháčom slova, „je ako muž, ktorý sa pozerá na svoju prirodzenú tvár v zrkadle“. Pozrie sa a potom odchádza a zabúda, čo je azda potrebné na upravenie jeho vzhľadu. Ako ‚tí, ktorí uplatňujú slovo‘ starostlivo študujeme a poslúchame Boží „dokonalý zákon“, v ktorom je zahrnuté všetko, čo od nás Boh vyžaduje. Sloboda, z ktorej sa preto tešíme, je pravým opakom otroctva hriechu a smrti, lebo vedie k životu. Preto ‚vytrvajme v dokonalom zákone‘ a stále ho skúmajme a poslúchajme. Len si to predstav! Ako ‚činitelia skutku, a nie iba zábudliví poslucháči‘ máme radosť, ktorá vyplýva z Božej priazne. — Žalm 19:7–11.

Oveľa viac než zachovávanie vonkajšej formy uctievania

19, 20. a) Čo od nás podľa Jakuba 1:26, 27 vyžaduje čisté uctievanie? b) Čo patrí k príkladom nepoškvrneného uctievania?

¹⁹ Aby sme sa mohli tešiť z božskej priazne, je potrebné pamätať na to, že pravé uctievanie nie je iba formalita. (Jakub 1:26, 27) Môžeme sa nazdávať, že formálne sme prijateľnými ctiteľmi Jehovu, ale tým, na čom skutočne záleží, je to, akú mienku má o každom z nás Jehova. (1. Korinťanom 4:4) Vážnou chybou môže byť, keď ‚nedržíme jazyk na uzde‘. Klamali by sme sami seba, keby sme si mysleli, že sa Bohu naše uctievanie páči, a pritom by sme ohovárali druhých, klamali alebo inak zneužívali svoj jazyk. (3. Mojžišova 19:16; Efezanom 4:25) Určite nechceme, aby náš „spôsob uctievania“ bol z akéhokoľvek dôvodu „márny“ a Bohu neprijateľný.

²⁰ I keď Jakub neuvádza každú stránku čistého uctievania, hovorí, že k nemu patrí „starať sa o siroty a vdovy v ich súžení“. (Galaťanom 2:10; 6:10; 1. Jána 3:18) Kresťanský zbor venuje mimoriadnu pozornosť starostlivosti o vdovy. (Skutky 6:1–6; 1. Timotejovi 5:8–10) Keďže Boh je Ochranca vdov a detí bez otca, spolupracujme s ním tak, že budeme robiť, čo môžeme, aby sme im duchovne i hmotne pomáhali. (5. Mojžišova 10:17, 18) Čisté uctievanie znamená tiež „zachovávať sa bez poškvrny od sveta“, od nespravodlivej ľudskej spoločnosti, ktorá je v Satanovej moci. (Ján 17:16; 1. Jána 5:19) Preto sa vyhýbajme svetskému bezbožnému správaniu, aby sme mohli oslavovať Jehovu a boli užitoční v jeho službe. — 2. Timotejovi 2:20–22.

21. Aké ďalšie otázky v spojitosti s listom Jakuba si zaslúžia, aby sme o nich uvažovali?

²¹ Jakubove rady, o ktorých sme doteraz uvažovali, by nám mali pomôcť vytrvávať v skúškach a pevne sa držať našej viery. Mali by zväčšiť naše ocenenie pre láskyplného Darcu dobrých darov. Okrem toho Jakubove slová nám pomáhajú vykonávať čisté uctievanie. Na čo ďalšie Jakub upriamuje našu pozornosť? Aké ďalšie kroky môžeme robiť, aby sme dokázali, že máme pravú vieru v Jehovu?

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Čo nám pomôže vytrvávať v skúškach?

◻ Prečo môžu kresťania napriek skúškam jasať?

◻ Ako môžeme byť tými, ktorí uplatňujú slovo?

◻ Čo patrí k čistému uctievaniu?

[Obrázok na strane 9]

Keď si v skúške, prejavuj vieru v Jehovovu moc vypočúvať modlitby

[Obrázky na strane 10]

‚Tí, ktorí uplatňujú slovo‘, na celom svete hlásajú Božie Kráľovstvo