‚Zavolaj si starších‘

„Je niekto medzi vami chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru.“ — JAKUB 5:14.

 1, 2. a) V akej nebezpečnej situácii sa teraz nachádzajú Jehovovi služobníci a ako sa možno cítia? b) Aké otázky si teraz vyžadujú odpoveď?

„KRITICKÉ časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“, sú tu. Ľudia v týchto „posledných dňoch“ konajú sebecky, hmotársky, pyšne a často vyvolávajú nepokoj. (2. Timotejovi 3:1–5) Ako kresťania žijúci v súčasnom zlom systéme vecí sme ohrozovaní tromi veľkými nebezpečenstvami: Satanom Diablom, svetom bezbožného ľudstva a vlastnými zdedenými hriešnymi sklonmi. — Rimanom 5:12; 1. Petra 5:8; 1. Jána 5:19.

² Ohrození týmito nebezpečenstvami sa možno niekedy cítime skľúčení. Kde teda môžeme nájsť oporu, aby sme mohli verne vytrvať? Na koho sa môžeme obrátiť o vedenie, keď stojíme pred rozhodnutiami týkajúcimi sa našej kresťanskej činnosti a uctievania?

Pomoc je na dosah

 3. Od koho môžeme získať útechu vedúcu k upokojeniu a ako?

³ Poznanie, že Jehova je Zdrojom našej sily, nám dáva útechu, ktorá vedie k upokojeniu. (2. Korinťanom 1:3, 4; Filipanom 4:13) Žalmista Dávid, ktorý okúsil božskú pomoc, vyhlásil: „Uvaľ svoju cestu na Jehovu a spoľahni sa naňho, a on sám bude konať. Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí. Nikdy nedovolí, aby sa spravodlivý potácal.“ (Žalm 37:5; 55:22) Akí vďační môžeme byť za takúto oporu!

 4. Akú útechu nám dávajú Peter i Pavol?

⁴ Útechu môžeme čerpať tiež z poznania, že nie sme jediní, kto čelí skúškam a nebezpečenstvám. Apoštol Peter nabádal spolukresťanov: „Postavte sa však proti [Satanovi Diablovi] pevní vo viere, lebo viete, že tie isté utrpenia znáša celé spoločenstvo vašich bratov na svete.“ (1. Petra 5:9) Určite všetci kresťania túžia stáť pevní vo viere. Pravda, možno sa často cítime „tiesnení vo všetkom“, tak ako apoštol Pavol. Napriek tomu však nebol ‚nehybne zovretý‘. Podobne ako on, aj my môžeme byť zmätení, „ale nie celkom bez východiska“. Aj keď sme prenasledovaní, nie sme „zanechaní napospas“. Ak sme aj „zrážaní“, nie sme „zničení“. Preto „sa nevzdávame“. Snažíme sa upierať zrak nie na to, „čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné“. (2. Korinťanom 4:8, 9, 16, 18) Ako to môžeme dokázať?

 5. Aké tri druhy pomoci poskytuje Jehova?

⁵ Jehova ako ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, zaobstaráva trojakú pomoc. (Žalm 65:2; 1. Jána 5:14) Po prvé, poskytuje vedenie prostredníctvom svojho inšpirovaného Slova, Biblie. (Žalm 119:105; 2. Timotejovi 3:16) Po druhé, jeho svätý duch nás posilňuje, aby sme konali jeho vôľu. (Porovnaj Skutky 4:29–31.) A po tretie, Jehovova pozemská organizácia je pripravená nám pomáhať. Ale čo musíme robiť, aby sme dostali pomoc?

„Dary v podobe ľudí“

 6. Akú pomoc zaobstaral Jehova v Tabere a ako?

⁶ Jedna príhoda z čias proroka Mojžiša nám pomôže uvedomiť si, s akým láskyplným záujmom Jehova zaobstaráva pomoc svojim služobníkom. Stalo sa to na mieste zvanom Tabera, čo znamená „horenie, požiar, plameň“. Na tomto mieste v pustatine Sinaj zoslal Boh na sťažujúcich sa Izraelitov oheň. „Zmiešaný zástup“, ktorý spolu s izraelským ľudom vyšiel z Egypta, sa pripojil v prejavovaní nespokojnosti nad božsky zaobstaranou potravou. Mojžiš, ktorý pozoroval Boží hnev a ktorý sa cítil preťažený zodpovednosťou za ľud a jeho potreby, zvolal: „Ja, ja sám nie som schopný niesť všetok tento ľud, pretože je pre mňa príliš ťažký. Ak mi teda robíš takto, prosím, zabi ma celkom, ak som v tvojich očiach našiel priazeň, a nenechávaj ma pozerať sa na moje nešťastie.“ (4. Mojžišova 11:1–15) Ako na to reagoval Jehova? Ustanovil „sedemdesiat mužov z izraelských starších mužov“ a vložil na nich svojho ducha, aby sa mohli primerane podieľať na spravovaní spolu s Mojžišom. (4. Mojžišova 11:16, 17, 24, 25) Keď boli ustanovení takíto spôsobilí muži, pomoc pre Izraelitov i pre ‚veľkú zmiešanú spoločnosť‘ bola omnoho dostupnejšia. — 2. Mojžišova 12:38.

 7, 8. a) Ako Jehova zaobstaral „dary v podobe ľudí“ v starovekom Izraeli? b) Ako Pavol uplatnil Žalm 68:18 v prvom storočí?

⁷ Keď boli Izraeliti už veľa rokov v Zasľúbenej krajine, Jehova obrazne vystúpil na vrch Sion a urobil Jeruzalem hlavným mestom predobrazného kráľovstva, s Dávidom ako kráľom. Chváliac Boha, ‚Všemohúceho‘, pozdvihol Dávid svoj hlas a spieval: „Vystúpil si do výšin; odviedol si zajatcov; vzal si dary v podobe ľudí.“ (Žalm 68:14, 18) Skutočne, ľudia zajatí počas dobývania Zasľúbenej krajiny boli daní k dispozícii Lévitom, aby im pomáhali pri ich povinnostiach. — Ezdráš 8:20.

⁸ V prvom storočí n. l. kresťanský apoštol Pavol upriamil pozornosť na prorocké splnenie týchto žalmistových slov. Pavol napísal: „Každému z nás bola daná nezaslúžená láskavosť podľa toho, ako vymeral Kristus veľkorysý dar. Preto hovorí: ‚Keď vystúpil do výšin, odviedol zajatcov; dal dary v podobe ľudí.‘ Čo iné teda znamená výraz ‚vystúpil‘ ako to, že tiež zostúpil do nižších oblastí čiže na zem? Práve ten, ktorý zostúpil, je tiež ten, ktorý vystúpil ďaleko nad všetky nebesia, aby dal plnosť všetkému.“ (Efezanom 4:7–10) Kto je to „ten“? Nikto iný než Jehovov zástupca, väčší Dávid a mesiášsky Kráľ, Ježiš Kristus. On je tým, koho Boh vzkriesil a povýšil do „nadradeného postavenia“. — Filipanom 2:5–11.

 9. a) Kto patril k darom v podobe ľudí v prvom storočí? b) Kto patrí k dnešným darom v podobe ľudí?

⁹ Kto potom patrí k týmto ‚darom v podobe ľudí‘ (alebo darom „pozostávajúcim z ľudí“)? Pavol vysvetľuje, že Boží hlavný Zástupca „dal niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, niektorých za evanjelistov, niektorých za pastierov a učiteľov so zreteľom na vyškolenie svätých pre služobné dielo, pre vybudovanie Kristovho tela“. (Efezanom 4:11, 12) Všetci Kristovi nasledovníci, ktorí slúžili ako apoštoli, proroci, evanjelisti, pastieri a učitelia, slúžili pod teokratickým vedením. (Lukáš 6:12–16; Skutky 8:12; 11:27, 28; 15:22; 1. Petra 5:1–3) V našich dňoch asi v 70 000 zboroch Jehovových svedkov po celej zemi slúžia duchovne spôsobilí starší vymenovaní svätým duchom ako dozorcovia. Sú našimi darmi v podobe ľudí. (Skutky 20:28) Ako celosvetový rozmach diela zvestovania o Kráľovstve rýchlo napreduje, stále viac bratov sa „usiluje“ a ujíma zodpovedností spojených s ‚úradom dozorcu‘. (1. Timotejovi 3:1) Keď sú vymenovaní, aj oni sa stávajú darmi v podobe ľudí.

10. Ako sa Izaiášov opis ‚kniežat‘ hodí na úlohu dnešných kresťanských starších?

¹⁰ Na týchto kresťanských starších čiže na dary v podobe ľudí sa hodí opis, ktorý uviedol prorok Izaiáš, keď predpovedal úlohu ‚kniežat‘, správcov pod vládou Kráľovstva. Každý z nich musí byť „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine“. (Izaiáš 32:1, 2) To ukazuje, akou oporou by mal byť láskyplný dohľad týchto vymenovaných mužov. Ako z toho môžeš mať úžitok v tej najplnšej miere?

Ujmi sa iniciatívy

11. Ako môžeme dostať pomoc, keď sme duchovne slabí?

¹¹ Topiaci sa človek inštinktívne volá o pomoc. Neváha. Keď ide o život, nikoho netreba pobádať, aby volal o pomoc. Či kráľ Dávid nevolal opakovane o pomoc k Jehovovi? (Žalm 3:4; 4:1; 5:1–3; 17:1, 6; 34:6, 17–19; 39:12) Keď sme duchovne slabí a možno upadáme do zúfalstva, aj my sa podobne obraciame k Jehovovi v modlitbe a úpenlivo ho prosíme, aby nás viedol svojím svätým duchom. (Žalm 55:22; Filipanom 4:6, 7) Hľadáme útechu z Písiem. (Rimanom 15:4) Hľadáme praktické rady v kresťanských publikáciách spoločnosti Watch Tower. To nám často umožňuje vyriešiť svoje problémy. Ak sa nám však zdá, že nás ťažkosti premáhajú, môžeme hľadať radu aj u vymenovaných zborových starších. Môžu prísť chvíle, keď je skutočne potrebné, aby sme si ‚zavolali starších‘. Prečo si však volať kresťanských starších? Ako môžu pomôcť tým, ktorí potrebujú duchovnú pomoc?

12–14. a) Aký je múdry spôsob konania, keď je niekto chorý? b) Čo majú podľa Jakuba 5:14 robiť ‚chorí‘ kresťania? c) Na akú chorobu sa vzťahujú slová z Jakuba 5:14 a prečo tak odpovedáš?

¹² Keď ochorieme, odpočívame, aby sme zotavujúcim silám tela dali príležitosť konať. Ale ak choroba pretrváva, je múdre, keď vyhľadáme odbornú lekársku pomoc. Nemali by sme urobiť to isté, ak zoslabneme duchovne?

¹³ Všimni si, čo nám v tomto ohľade radí učeník Jakub. Hovorí: „Je niekto medzi vami chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene.“ (Jakub 5:14) O akej chorobe sa tu Jakub zmieňuje? Niektorí biblickí komentátori dochádzajú k záveru, že je to telesná choroba, dôvodiac, že potieranie olejom bolo v tom čase bežnou lekárskou praxou. (Lukáš 10:34) Domnievajú sa tiež, že Jakub mal na mysli zázračné liečenie prostredníctvom daru uzdravovania. Čo však ukazuje kontext?

¹⁴ Sú tu proti sebe postavené ‚dobrá nálada‘ a ‚znášanie zla‘. Z toho vyplýva, že Jakub hovoril o duchovnej chorobe. (Jakub 5:13) Bolo treba zavolať „starších zboru“, nie lekárov alebo tých, čo mali zázračný dar uzdravovania. A čo mali starší robiť? Jakub hovorí: „Nech sa modlia nad ním... A modlitba viery bude na úžitok chorľavému.“ (Jakub 5:14, 15; porovnaj Žalm 119:9–16.) Presvedčivým dôkazom, že Jakub má na mysli duchovnú chorobu, je skutočnosť, že v súvislosti s vytúženým uzdravením povzbudzuje k vyznávaniu hriechov. Píše: „Otvorene vyznávajte hriechy jeden druhému a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení.“ Ak je príčinou duchovnej choroby vážny hriech, možno očakávať, že chorý človek sa uzdraví iba vtedy, keď priaznivo zareaguje na pobádanie založené na Božom Slove, keď sa kajá a odvráti sa od svojho hriešneho spôsobu konania. — Jakub 5:16; Skutky 3:19.

15. Aké kroky sú odporúčané v Jakubovi 5:13, 14?

¹⁵ Na rade, ktorú dáva Jakub, si treba všimnúť ešte niečo ďalšie. Keď kresťan znáša zlo, mal by sa ‚stále modliť‘. Ak má dobrú náladu, „nech spieva žalmy“. Každá situácia — či už človek znáša zlo, alebo má dobrú náladu — si vyžaduje konanie. Na jednej strane je potrebná modlitba, na druhej radostné prevolávanie. Teda čo by sme očakávali, keď sa Jakub pýta: „Je niekto medzi vami chorý?“ Opäť odporúča pozitívne kroky, áno, ujať sa iniciatívy. „Nech si k sebe zavolá starších zboru.“ — Žalm 50:15; Efezanom 5:19; Kolosanom 3:16.

Ako pomáhajú „starší“

16, 17. Ako nám starší pomáhajú uplatňovať biblické zásady?

¹⁶ Niekedy je pre nás ťažké vedieť, ako máme uplatniť biblické zásady v našich osobných podmienkach. Vtedy môžu byť kresťanskí starší neoceniteľným zdrojom pomoci. Napríklad, modlia sa nad duchovne chorým a „potierajú ho olejom v Jehovovom mene“ tým, že obratne uplatňujú z Božieho Slova poučenie, ktoré prináša úľavu. Starší tak môžu vo veľkej miere prispieť k nášmu duchovnému uzdraveniu. (Žalm 141:5) Často potrebujeme len uistenie, že uvažujeme správnym spôsobom. Keď si o tom pohovoríme so skúseným kresťanským starším, posilní to naše odhodlanie robiť to, čo je správne. — Príslovia 27:17.

¹⁷ Keď sú kresťanskí starší zavolaní na návštevu, musia hovoriť „utešujúco so skľúčenými dušami“. Budú tiež ‚podopierať slabých a budú zhovievaví ku všetkým‘. (1. Tesaloničanom 5:14) Takýto dôverný vzťah založený na pochopení medzi „staršími“ a „slabým“ zväčší vyhliadky na úplné obnovenie duchovného zdravia.

Osobná zodpovednosť a modlitba

18, 19. Aká je úloha starších v súvislosti s Galaťanom 6:2, 5?

¹⁸ Kresťanskí starší musia niesť svoju zodpovednosť voči Božiemu stádu. Musia byť oporou. Pavol napríklad povedal: „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka v duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný. Neste bremená jedni druhých, a tak naplňte Kristov zákon.“ Tento apoštol tiež napísal: „Každý ponesie svoj vlastný náklad.“ — Galaťanom 6:1, 2, 5.

¹⁹ Ako môžeme nosiť bremená jedni druhých, a predsa niesť svoj vlastný náklad? Kľúčom k odpovedi je rozdiel vo význame gréckych slov, ktoré sa prekladajú ako „bremená“ a „náklad“. Ak sa kresťan dostane do ťažkostí v duchovnom ohľade — ktoré sú pre neho veľkým bremenom — starší a iní spoluveriaci mu poskytnú pomoc, a tak mu pomôžu niesť jeho „bremená“. No od každého jednotlivca sa očakáva, že ponesie svoj vlastný „náklad“ zodpovednosti voči Bohu.a Starší radi nesú „bremená“ svojich bratov, a to povzbudzovaním, radami z Písma a modlitbou. Neodnímu nám však náš osobný „náklad“ duchovnej zodpovednosti. — Rimanom 15:1.

20. Prečo by sa nemala zanedbávať modlitba?

²⁰ Modlitba je veľmi dôležitá a nemala by sa zanedbávať. Ale pre mnohých duchovne chorých kresťanov je ťažké modliť sa. Aký to má účel, keď starší vyslovujú modlitby za duchovne chorľavého? „Jehova ho pozdvihne“ zo stavu skľúčenosti a posilní ho, aby šiel po ceste pravdy a spravodlivosti. Duchovne chorý kresťan má možno nesprávny postoj, ale nemusel sa nutne dopustiť nejakého vážneho hriechu, lebo Jakub hovorí: „A ak hrešil, bude mu odpustené.“ Biblické rady od starších spolu s vrúcnou modlitbou niekedy podnietia duchovne slabého človeka, aby vyznal vážne hriechy, ktorých sa možno dopustil, a aby prejavil kajúcneho ducha. To vytvára podmienky na odpustenie od Boha. — Jakub 5:15, 16.

21. a) Prečo niektorí kresťania váhajú zavolať si starších? b) O čom sa bude uvažovať v nasledujúcom článku?

²¹ Svedomití starší majú pri vykonávaní primeraného dozoru mnoho práce, pretože sú postavení pred náročnú úlohu postarať sa o zástupy nových, ktorí prichádzajú do kresťanského zboru. Tieto dary v podobe ľudí sú od Jehovu naozaj znamenitým opatrením, ktoré nám pomáha, aby sme v týchto kritických časoch vytrvali. Niektorí kresťania však váhajú, keď ich majú požiadať o pomoc, a myslia si, že títo bratia sú príliš zamestnaní alebo preťažení problémami. Ďalší článok nám pomôže uvedomiť si, že títo muži sú šťastní, keď môžu pomáhať, pretože ochotne slúžia ako nižší pastieri v kresťanskom zbore.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

◻ Aké tri druhy pomoci zaobstaráva Jehova, keď potrebujeme pomoc?

◻ Kto sú dnešné dary v podobe ľudí?

◻ Kedy by sme si mali zavolať starších?

◻ Akú pomoc môžeme očakávať od kresťanských starších?

[Obrázok na strane 15]

Tešíš sa z duchovného úžitku, ktorý prináša modlitba, štúdium Biblie a pomoc kresťanských starších?