„Modlite sa jeden za druhého“

JEHOVA „vypočúva modlitbu“. (Žalm 65:2) Vždy počuje modlitby tých, ktorí sú mu celým srdcom oddaní, a môžeme si byť istí, že počúva, keď sa modlíme jeden za druhého.

Ale prečo sa máme modliť jeden za druhého? Čo by malo byť obsahom takýchto modlitieb? A aké zbožné vlastnosti sa tým posilňujú, keď sa modlíme jeden za druhého?

Prečo sa máme modliť jeden za druhého?

Písmo povzbudzuje Jehovov ľud, aby sa modlili jeden za druhého. Medzi Pavlovými prosebnými žiadosťami k Bohu boli aj modlitby za iných. (Kolosanom 1:3; 2. Tesaloničanom 1:11) A učeník Jakob napísal: „Modlite sa jeden za druhého.“ — Jakob 5:16.

Modlitby za iných Božích služobníkov sú účinné. To je ukázané v Jakobovi 5:13–18, kde je duchovne chorý kresťan nabádaný, aby si zavolal k sebe zborových starších, aby „sa nad ním modlili a potierali ho olejom v Jehovovom mene“. Keď skľúčený človek počúva ich modlitby, môže ho to posilniť a presvedčiť o tom, že Boh vypočuje aj jeho modlitby. (Žalm 23:5; 34:18) Starší, okrem toho, že sa s chorým modlia, usilujú sa obnoviť jeho duchovné zdravie tým, že vyslovujú biblické myšlienky, ktoré sú ako utišujúci olej.

Jakob dodáva: „Modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne.“ Áno, duchovne chorému človeku môže pomôcť „modlitba viery“, ktorú prednesú starší. Boh „ho pozdvihne“ k duchovnému zdraviu, ak si želá pomoc na základe Biblie. Ale čo ak duchovná choroba vyplýva z vážneho hriechu? Ak jednotlivec prejaví pokánie, Jehova mu odpustí.

„Preto,“ hovorí Jakob, „otvorene vyznávajte hriechy jeden druhému a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Úpenlivá prosba spravodlivého, keď pôsobí, má mnoho sily. Eliáš... sa modlil... aby nepršalo, a nepršalo na zem tri roky a šesť mesiacov. A opäť sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vyala svoje plody.“ (1. Kráľov 17:1–7; 18:1, 42–45) Modlitba spravodlivého má moc, ak je v súlade s Božou vôľou. — 1. Jána 5:14, 15.

O čo sa modliť?

Predmetom našich modlitieb za spoluveriacich môže byť čokoľvek. Pavol napríklad prosil iných, aby sa za neho modlili, aby mu bola daná schopnosť oznamovať dobré posolstvo. (Efezanom 6:17–20) Čo ak vieme, že je niekto v pokušení? Môžeme sa modliť, aby ‚nespravil nič zlé‘ a aby ho Boh nezanechal v pokušení, ale aby ho oslobodil od toho zlého, satana diabla. (2. Korinťanom 13:7; Matúš 6:13) A keď je niekto telesne chorý, môžeme prosiť Jehovu, aby mu dal statočnosť, aby dokázal znášať svoju chorobu. — Žalm 41:1–3.

Vždy je správne modliť sa za prenasledovaných spoluctiteľov Jehovu. Pavol a jeho druhovia boli veľmi prenasledovaní, a vtedy Pavol povedal kresťanom v Korinte: „Aj vy môžete napomáhať svojou pokornou prosbou za nás, aby mnohí vzdávali vďaky v náš prospech za to, čo láskavo dostávame kvôli mnohým modliacim sa tváram.“ (2. Korinťanom 1:8–11; 11:23–27) Aj keď sme uväznení, môžeme sa modliť za iných prenasledovaných bratov a stále si pripomínať, že Jehova počuje „modlitbu spravodlivých“. — Príslovia 15:29.

Predovšetkým by sme sa mali modliť za našich bratov, ktorí berú na seba veľké zodpovednosti v Jehovovej organizácii. Sem patria tí, ktorí riadia organizáciu a pripravujú duchovný pokrm, rozdeľovaný „verným a rozvážnym otrokom“. (Matúš 24:45–47) Napríklad členovia vedúceho zboru Jehovových svedkov si zaslúžia naše modlitby. Môžeme sa modliť o to, aby im Boh dal „ducha múdrosti“. — Efezanom 1:16, 17.

Posilňujú kresťanské vlastnosti

Keď sa modlíme za spoluveriacich, dokazujeme tým svoj záujem o nich, nesebeckosť a lásku. Nesebecký, láskyplný záujem o našich duchovných bratov a sestry je v súlade s tým, na čo poukázal Pavol, keď povedal, že láska „nevyhľadáva vlastné záujmy“. (1. Korinťanom 13:4, 5) Modlitba za druhých je jedným zo spôsobov, ako „nehľadieť s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ (Filipanom 2:4) Keď spravíme duchovné blaho iných obsahom svojich modlitieb, zistíme, že sme k nim tesnejšie priťahovaní bratskou láskou, ktorá je znakom Ježišových učeníkov. — Ján 13:34, 35.

Stávame sa schopnými spolucítiť s tými, za ktorých sa modlíme. (1. Petra 3:8) Máme k nim súcit, delíme sa s nimi o ich záujmy i trápenia. Ak sa na ľudskom tele poraní jedna ruka, druhá sa o ňu stará a snaží sa zmierniť jej utrpenie, spôsobené zranením. (Porovnaj 1. Korinťanom 12:12, 26) Ak sa modlíme za trpiacich bratov a sestry, rozvíja sa podobným spôsobom náš súcit s nimi a pomáha nám myslieť na nich. Je to na našu škodu, keď zanedbávame verných spolukresťanov v našich modlitbách, pretože Boh a Kristus ich nikdy neopustia. — 1. Petra 5:6, 7.

Keď sa modlíme za iných, posilňujú sa tým rôzne zbožné vlastnosti. Staneme sa chápavejšími a trpezlivejšími k druhým. Vykoreníme možnú trpkosť a vytvoríme si priestor pre budujúce myšlienky, ktoré nás spravia láskavými a šťastnými. Modlitba za iných podporuje aj pokoj a jednotu v Jehovovom ľude. — 2. Korinťanom 9:13, 14.

Vytrvávajte v modlitbe jeden za druhého

Tak ako Pavol, môžeme tiež požiadať iných, aby sa modlili za nás. Okrem toho, že sa naši priatelia modlia s nami, môžu sa modliť za nás súkromne a uvádzať pritom naše meno, spomenúť náš problém a prosiť Boha, aby nám pomohol. A pomoc príde, lebo „Jehova vie, ako vyslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti“. — 2. Petra 2:9.

Jehovovi svedkovia, ktorí sa o nás zmieňujú vo svojich modlitbách, majú tiež svoje skúšky – možno že ešte ťažšie ako my. A predsa predstupujú pred Večného Kráľa s našimi starosťami, ba možno za nás aj prelievajú slzy. (Porovnaj 2. Korinťanom 2:4; 2. Timotejovi 1:3, 4) Mali by sme byť za to veľmi vďační! Z tejto vďaky a z ďalších uvedených dôvodov – modlime sa jeden za druhého.