Môžeš nájsť útechu v čase tiesne
AKO by sme sa mali pozerať na pocity tiesne? Ak sme oddaní Jehovovi, mali by sme sa vari na ne pozerať ako na niečo zvláštne, pretože máme nádhernú nádej a duchovné možnosti opory? Znamenajú takéto pocity, že sme duchovne nespôsobilí pre službu Bohu?
„Eliáš bol človek s pocitmi, ako sú naše“, napísal učeník Jakub. (Jakub 5:17) Hoci Boh použil Eliáša mimoriadnym spôsobom, aj tento verný prorok pociťoval tieseň. „Už dosť!“ zvolal Eliáš pri jednej príležitosti. „Teraz odním moju dušu, Jehova, lebo nie som o nič lepší ako moji predkovia.“ (1. Kráľov 19:4) Muž Jób, ktorý si zachoval rýdzosť, verná žena Anna a ďalší verne oddaní Jehovovi služobníci prežívali tieseň. Ba aj zbožný žalmista Dávid sa modlil: „Tiesne môjho srdca sa znásobili, ó, vyveď ma z tiesní pôsobiacich na mňa.“ — Žalm 25:17.
To, že Jehova používa v svojej službe ľudí, ich nerobí úplne bezstarostnými. Stále majú ľudské slabosti a pocity a keď sú v skúške, môžu prežívať tieseň. (Skutky 14:15) Boží služobníci však majú lepšiu pomoc ako iní, keď sa vyrovnávajú s citovým stresom. Pouvažujme o niekoľkých biblických príkladoch, aby sme videli, čo pomohlo niektorým jednotlivcom prekonať duševnú skľúčenosť a pocity tiesne.
Stiesnený apoštol nachádza útechu
Apoštol Pavol vedel, aké je to byť skľúčený. Povedal: „Keď sme prišli do Macedónie, v skutočnosti to neprinieslo nášmu telu úľavu... zvonka boje, vnútri obavy. Ale predsa nás Boh, ktorý potešuje skrúšených, potešil Títovou prítomnosťou.“ (2. Korinťanom 7:5, 6) Pavlova skľúčenosť bola spôsobená niekoľkými stiesňujúcimi situáciami, ktoré nastali súčasne. Boli to ‚boje zvonka‘ — kruté prenasledovanie, ktoré ohrozovalo dokonca život. (Porovnaj 2. Korinťanom 1:8.) Navyše, boli tu ‚obavy vnútri‘ vo forme starostí o zbory, ako napríklad o zbor v Korinte.
Niekoľko mesiacov predtým Pavol napísal svoj prvý list korintským kresťanom. Odsúdil v ňom niektoré veľmi zlé javy v zbore a zrejme si robil starosti o to, ako budú reagovať Korinťania na jeho list. Pavla však potešilo, keď Títus prišiel z Korintu s priaznivou správou o ich reakcii. Podobne môže Jehova použiť niektorého zo svojich súčasných služobníkov, aby nám priniesol dobrú správu a zmiernil našu tieseň.
Ako sa pozerať na úlohy od Boha
Niektorí kresťania pociťujú do istej miery úzkosť v súvislosti so svojou službou. Skutočne, niektorí Jehovovi služobníci si mysleli, že úlohy od Boha sú príliš náročné na to, aby ich splnili. Napríklad Mojžiš sa cítil nespôsobilý zastupovať Boha na úžitok Izraelitov v Egypte. Okrem iného povedal, že nie je dobrým rečníkom. (2. Mojžišova 3:11; 4:10) Ale s dôverou v Boha a s pomocou Árona ako svojho hovorcu Mojžiš začal spĺňať svoju úlohu.
Časom už Mojžiš nebol závislý od Árona. Pre niektorých je kresťanská služba takisto spočiatku náročná, ale sú školení a stávajú sa z nich obratní zvestovatelia. Napríklad mnohí mladí Jehovovi svedkovia dospeli a stali sa zvestovateľmi celým časom — priekopníkmi a misionármi. Je potešujúce vedieť, že na Jehovu sa možno vždy spoľahnúť a že kresťanských služobníkov urobí spôsobilými a posilní ich, aby mohli splniť úlohy, ktoré od neho dostali. — Zechariáš 4:6; 2. Korinťanom 2:14–17; Filipanom 4:13.
Útecha, keď sme stiesnení výčitkami svedomia
Možno sme skľúčení, pretože nám je ľúto, že nerobíme viac v Jehovovej službe. Istý brat, ktorý bol roky nečinný, sa začal znova zúčastňovať na zvestovateľskej službe. Krátko nato vážne ochorel a bol natrvalo pripútaný na lôžko. Skľúčený brat povedal: „Predtým, keď som mohol byť činný, vyhýbal som sa zodpovednosti. Teraz, keď chcem byť činný, nie som schopný.“
Nebolo by rozumné teraz pracovať čo najlepšie, namiesto toho, že by sme strácali citovú energiu myslením na to, čo bolo v minulosti? Ježišovi nevlastní telesní bratia Jakub a Júda sa stali veriacimi až po Ježišovej smrti a po jeho vzkriesení. Ak preto mali nejaké výčitky svedomia, nezabrzdilo ich to, aby sa stali Božími služobníkmi, a dokonca pisateľmi Biblie.
Nikdy nezanedbávaj modlitbu
Keď Boží ľud pociťuje úzkosť, mal by sa úpenlivo modliť. Písma obsahujú mnoho modlitieb, ktoré boli vyslovené v čase tiesne. (1. Samuelova 1:4–20; Žalm 42:8) Niektorí si možno myslia: ‚Som taký stiesnený, že sa nedokážem modliť.‘ Prečo v takom prípade nepouvažovať o Jonášovi? Keď bol v bruchu ryby, povedal: „Keď ochabovala vo mne moja duša, Jehova bol Ten, na koho som spomínal. Potom vošla moja modlitba k tebe, do tvojho svätého chrámu... Ja ti však budem obetovať s hlasom vďakyvzdania. Čo som slávnostne sľúbil, splním. Záchrana patrí Jehovovi.“ (Jonáš 2:4–9) Áno, Jonáš sa modlil a Boh ho utešil a zachránil.
Istá sestra vo Švédsku bola dlhé roky priekopníčkou, no napriek úspešnej službe sa náhle začala cítiť skľúčená a vyčerpaná. Zmienila sa o svojej skľúčenosti v modlitbe Jehovovi. O niekoľko dní jej zatelefonoval jeden brat z kancelárie odbočky Spoločnosti Strážna veža. Spýtal sa jej, či by mohla prísť pomáhať asi tak na jeden deň v týždni v súvislosti s rozširovaním bételu. Táto sestra neskôr povedala: „Atmosféra v bételi a príležitosť vidieť prácu pri jeho rozširovaní a zúčastňovať sa na nej, mi dodali mimoriadnu silu, ktorú som potrebovala.“
Ak sme stiesnení, je dobré mať na pamäti, že modlitba je jedným zo spôsobov, ako bojovať proti stiesnenosti. (Kolosanom 4:2) Jehova môže odpovedať na našu modlitbu tak, že otvorí dvere vedúce k zvýšenej činnosti v jeho službe, alebo môže požehnať našu službu tak, že bude produktívnejšia. (1. Korinťanom 16:8, 9) V každom prípade „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť“. (Príslovia 10:22) To určite pozdvihne nášho ducha.
Stiesnení pochybnosťami?
Jehovov služobník môže mať niekedy pochybnosti. Ak by sa nám to stalo, nemali by sme ihneď urobiť záver, že sme stratili Božiu priazeň. Ježiš nezavrhol apoštola Tomáša, keď pochyboval o správach očitých svedkov o vzkriesení svojho Pána. Namiesto toho Ježiš s láskou pomohol Tomášovi prekonať jeho pochybnosti. A aký bol Tomáš dojatý, keď si uvedomil, že Ježiš je nažive! — Ján 20:24–29.
„Bezbožní ľudia“, ktorí v prvom storočí prenikli do kresťanského zboru, spôsobili svojím falošným učením, reptaním a podobne, že na niektorých doľahli stiesňujúce pochybnosti. Preto učeník Júda napísal: „Naďalej preukazujte milosrdenstvo tým, ktorí majú pochybnosti; zachraňujte ich, vytrhujúc ich z ohňa.“ (Júda 3, 4, 16, 22, 23) Aby Júdovi spoluctitelia — najmä zboroví starší — mohli naďalej prijímať Božiu milosrdnú pozornosť, museli prejavovať žiaduci súcit pochybovačom. (Jakub 2:13) Ich večný život bol v stávke, pretože boli v nebezpečenstve „ohňa“ večného zničenia. (Porovnaj Matúša 18:8, 9; 25:31–33, 41–46.) A aká je to radosť, keď je poskytnutá láskavá pomoc pochybujúcim spoluveriacim a keď sa potom stanú duchovne silní!
Ak ťaživé skúšky spôsobia, že začneme pochybovať o tom, že Boh je s nami, naše modlitby musia byť konkrétne. Za takýchto okolností vytrvalo prosme Jehovu o múdrosť. Dáva štedro a nevyčíta nám, že nám chýba múdrosť a že sa o ňu modlíme. Musíme ‚stále žiadať vo viere a vôbec nepochybovať‘, lebo pochybovač je „ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta sem a tam“ na všetky strany. Takí ľudia nedostanú od Boha nič, lebo sú nerozhodní, ‚nestáli‘ v modlitbe a na všetkých svojich cestách. (Jakub 1:5–8) Majme teda vieru, že Jehova nám pomôže správne sa pozerať na skúšky a vytrvať v nich. Spoluveriacimi alebo štúdiom Biblie môžeme byť upozornení na určité texty Písma. Udalosti riadené Božou prozreteľnosťou nám môžu pomôcť vidieť, čo by sme mali robiť. Aj anjeli môžu mať účasť na našom usmerňovaní, alebo sa nám môže dostať vedenia svätým duchom. (Hebrejom 1:14) Hlavné je modliť sa o múdrosť s plnou dôverou v nášho milujúceho Boha. — Príslovia 3:5, 6.
Pamätaj, že Jehova dáva útechu
Pavol sa modlil a spoliehal na Jehovu a vedel, že je Zdrojom útechy. Tento apoštol napísal: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení, aby sme mohli potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení, útechou, ktorou nás samých potešuje Boh.“ — 2. Korinťanom 1:3, 4.
Boh každej útechy si uvedomuje tieseň, ktorú prežívajú jeho služobníci, a chce im poskytnúť úľavu. Keď mal Pavol starosť o Korinťanov, úľava prišla prostredníctvom jeho kresťanského spoločníka Títa. To je jeden zo spôsobov, ako môžeme dnes dostať útechu. Keď sme stiesnení, nemali by sme sa izolovať. (Príslovia 18:1) Spoločenstvo so spolukresťanmi je jeden z prostriedkov, ktorými nás Boh utešuje. Možno si myslíme: ‚Som taký skľúčený, že nie som dosť silný, aby som sa stretol so svojimi kresťanskými priateľmi.‘ Mali by sme však bojovať proti takým pocitom a nepripravovať sa sami o útechu, ktorú nám môžu spoluveriaci poskytnúť.
Nevzdávaj sa!
Niektorí z nás možno nezažili skúšku s takým následkom, že by trpeli ťažkou depresiou. Ale oslabujúca choroba, smrť manželského druha či iná veľmi vyčerpávajúca situácia by mohla spôsobiť citovú tieseň. Ak by sa vyskytla, nerobme záver, že sme určite duchovne chorí. Skľúčený človek môže byť spôsobilý v službe Bohu, ba môže byť schopný pomáhať duchovne aj iným. Pavol nabádal bratov, aby ‚hovorili utešujúco so skľúčenými dušami‘, a nie aby si o nich podozrievavo mysleli, že vykonali niečo zlé a že sú duchovne chorí. (1. Tesaloničanom 5:14) Hoci je skľúčenosť niekedy spojená s konaním zla a s vinou, nie je to tak v prípade tých, čo slúžia Bohu z čistého srdca. Ich uctievanie, preukazované azda s obrovskými ťažkosťami, je Jehovovi prijateľné. On ich miluje a prichádza k nim s potrebnou pomocou a útechou. — Žalm 121:1–3.
Tí, ktorí tvoria ostatok duchovného Izraela, boli v roku 1918 bolestne zovretí skúškami. (Porovnaj Galaťanom 6:16.) Ich zvestovateľská organizácia bola takmer zničená, niektorí z nich boli neoprávnene uväznení a mnohí ich bývalí spoločníci sa stali nevernými, odporujúcimi odpadlíkmi. Navyše, verní pomazaní bratia nechápali, prečo Boh dovolil, aby sa to všetko stalo. Nejaký čas ‚siali semeno so slzami‘, ale nevzdali sa. Naďalej slúžili Jehovovi a aj sami sa skúmali. Aký bol výsledok? ‚Vošli s radostným volaním, nesúc si svoje snopy.‘ (Žalm 126:5, 6) Pomazaní si teraz uvedomujú, že Boh dovolil také skúšky, aby ich prečistil pre približujúce sa medzinárodné dielo žatvy.
Ak by sme sa dostali do tiesne, pretože sme sužovaní rôznymi skúškami, môžeme mať úžitok z tejto skúsenosti pomazaného ostatku. Nevzdávajme sa, naopak, pokračujme v konaní toho, čo je správne, aj keby sme to museli robiť s plačom. Časom sa ukáže východisko z našich skúšok, a my budeme ‚vchádzať s radostným volaním‘. Áno, radosť — ovocie Božieho svätého ducha — nám bude patriť, pretože sme vytrvali v skúškach. Jehova sa pre nás istotne dokáže ako „Boh každej útechy“.