Čo o tom hovorí Biblia?
Bráni Biblia slobode myslenia?
PLAMENE šľahajú smerom k nebu, zatiaľ čo vatra pohlcuje vzácne knihy, ktorými ju kŕmia nemeckí úradníci. Scéna z nacistického Nemecka? Áno, ale mohla by to byť aj scéna z roku 1199, keď istý rímskokatolícky arcibiskup nariadil, aby boli spálené všetky Biblie v nemeckom jazyku.
Skutočne, prípady pálenia kníh — všeobecný symbol potláčania slobody myslenia a prejavu — sa vyskytovali v mnohých krajinách počas mnohých storočí. Často to bolo podnecované náboženskými vodcami, ktorí sa báli možného účinku slobody myslenia na obyčajného človeka.
Nie div, že veľa ľudí dnes predpokladá, že Biblia nariaďuje prísne obmedzenia slobodného intelektuálneho bádania. No je to naozaj tak? Podporuje Biblia obmedzovanie slobody myslenia?
‚Milovať Jehovu celou svojou mysľou‘
Biblia nebráni využívaniu mysle. Ježiš v skutočnosti povzbudzoval každého z nás, aby sme ‚milovali Jehovu celou svojou mysľou‘. (Marek 12:30) Z Ježišovej služby vidieť, že mal hlboký záujem o vtedajšie udalosti (Lukáš 13:1–5), o biológiu (Matúš 6:26, 28; Marek 7:18, 19), poľnohospodárstvo (Matúš 13:31, 32) a o ľudskú povahu (Matúš 5:28; 6:22–24). Jeho znázornenia ukazujú, že jasne rozumel zásadám v Božom Slove, a tiež pôvodu a mysleniu svojich poslucháčov, a že starostlivo premýšľal, ako tieto dve veci spojiť.
Apoštol Pavol naliehavo prosil všetkých kresťanov, aby vykonávali svoju službu Bohu so „silou rozumu“. (Rimanom 12:1) Povzbudzoval Tesaloničanov, aby sa nenechali zvádzajúcimi ‚inšpirovanými výrokmi otriasť, a tým odviesť od rozumného zmýšľania‘. (2. Tesaloničanom 2:2) Mal určité vedomosti o gréckej a krétskej poézii (Skutky 17:28; Títovi 1:12) i o vojenskej výzbroji a vojenských postupoch (Efezanom 6:14–17; 2. Korinťanom 2:14–16). A všímal si aj miestne zvyky. — Skutky 17:22, 23.
Aj keď sa Ježiš a Pavol tešili z toľkej slobody myslenia, nepovažovali sami seba za jedinú autoritu, pokiaľ išlo o to, čo je správne a čo nesprávne. Namiesto toho, aby Ježiš odmietal Bibliu v prospech vlastných argumentov, opakovane citoval z Písiem. Keď naňho Peter naliehal, aby premýšľal o inej životnej ceste než o obetnej smrti, ktorá bola Božou vôľou v súvislosti s ním, jeho okamžitá a prísna odpoveď ukazuje, že by nikdy ani len neuvažoval týmto smerom. (Matúš 16:22, 23) Podobne Pavol povedal Korinťanom: „Keď som k vám prišiel, nebolo to s nejakou ukážkou rečníckeho umenia alebo filozofie, ale jednoducho, aby som vám oznámil to, za čo sa Boh zaručil.“ (1. Korinťanom 2:1, The Jerusalem Bible) Tak ako Ježiš, aj Pavol svoje argumenty pevne zakladal na Písmach. — Skutky 17:2.
Biblia povzbudzuje človeka, aby využíval svoje duševné schopnosti v plnej miere, ale nie bez akýchkoľvek obmedzení. Bremeno zodpovednosti za to, aby sme svoje myslenie udržiavali v súlade s Jehovovým myslením, však spočíva na jednotlivých kresťanoch, a nie na zbore. A tak keď sa mnohí Efezania verejne zriekli svojich špiritistických praktík a stali sa kresťanmi, Pavol nevzal na seba zodpovednosť za spálenie ich kníh, ale „mnohí z nich, ktorí praktizovali mágiu, zhromaždili svoje knihy a urobili z nich na verejnosti vatru“. (Skutky 19:19, JB) Prečo títo kresťania považovali za nutné spáliť svoje knihy?
Prvá obranná línia
Uvažujte o tomto znázornení. Úspešná vojenská obrana často zahŕňa niekoľko línií obranných opevnení. Žiaden úspešný generál by si nemyslel, že ktorákoľvek z nich je bezvýznamná a že by ju mal opustiť bez boja. V kresťanovom boji proti hriechu je tiež niekoľko obranných línií.
Jakub 1:14, 15 vysvetľuje, že „každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech.“ Prvým krokom k hriechu je pestovanie nesprávnej túžby v mysli. Preto prvou obrannou líniou je úsilie vyhýbať sa pestovaniu takej túžby — ovládať svoje myslenie.
Pre toto spojenie medzi myšlienkami a konaním nás Biblia varuje: „Upierajte svoju myseľ na veci hore, nie na veci na zemi.“ (Kolosanom 3:2) Keď kresťania odmietajú zaoberať sa v myšlienkach nemravnosťou, špiritizmom alebo odpadlíctvom, robia toto rozhodnutie nie zo strachu, že by sa tieto myšlienky mohli preukázať ako lepšie než biblické pravdy, ale preto, že si želajú vyhýbať sa všetkému, čo by ich mohlo stiahnuť na hriešnu cestu.
‚Všetko je odhalené‘
Ďalším dôležitým dôvodom, prečo by sme mali ovládať svoje myslenie, je naša láska k Jehovovi a istý rešpekt pred jeho schopnosťou poznať naše myšlienky. Predstavte si, že máte nejakého drahého priateľa alebo blízkeho príbuzného, ktorý je výnimočne citlivý na špinu alebo prach. Prestali by ste ho pozývať k sebe domov, lebo by ste neboli ochotní urobiť mimoriadne upratovanie, ktoré by si váš dom vyžadoval? Vari by vás láska nepodnietila vynaložiť zvláštne úsilie potrebné na to, aby ste veci udržiavali čisté? Jehovovu citlivosť na naše najvnútornejšie myšlienky ukazuje Žalm 44:21: ‚Je si vedomý tajných vecí srdca.‘ Pavol povedal, že sme zodpovední za tieto myšlienky: „A niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné jeho zraku, ale všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ — Hebrejom 4:13; Žalm 10:4; Príslovia 6:16, 18.
Jób uznával, že človek má pred Bohom zodpovednosť za svoje myšlienky. „Jób... obetoval zápalné obete... lebo Jób si hovoril: ‚Možno moji synovia zhrešili a v svojom srdci prekliali Boha.‘“ (Jób 1:5) Už na zámerné premýšľanie o dajakom nesprávnom spôsobe správania by sa Jehova mohol pozerať ako na hriech. — Porovnaj 2. Mojžišovu 20:17.
Pravá sloboda myslenia
Biblia povzbudzuje všetkých kresťanov, aby si dali za cieľ priviesť „každú myšlienku do zajatia, aby... ju urobili poslušnou Kristovi“. (2. Korinťanom 10:5) To sa nedosahuje pomocou obmedzení, ktoré určujú náboženskí vodcovia, ale pomocou toho, že človek prejavuje sebaovládanie, a prostredníctvom lásky k Jehovovi a k jeho zásadám, a tiež porozumenia o ňom a o jeho zásadách. S dosahovaním tohto cieľa prichádza pravá sloboda myslenia, ohraničená iba božskými normami a posilnená radosťou z poznania, že aj svojimi myšlienkami sa páčime Jehovovi.
[Prameň ilustrácie na strane 20]
Z knihy Bildersaal deutscher Geschichte