Buďte činiteľmi slova, nie iba poslucháčmi
„Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ — MATÚŠ 7:21.
1. Čo majú neustále robiť Ježišovi nasledovníci?
STÁLE proste! Stále hľadajte! Stále klopte! Vytrvalo sa modlite, študujte a konajte podľa Ježišových slov v Kázni na vrchu! Ježiš svojim nasledovníkom povedal, že sú soľou zeme so záchranným posolstvom okoreneným soľou. Nesmú pripustiť, aby stratilo silu, chuť alebo záchrannú moc. Sú svetlom sveta, majú odzrkadľovať svetlo od Ježiša Krista a Boha Jehovu nielen svojimi slovami, ale aj svojím konaním. Ich dobré skutky žiaria tak ako ich osvetľujúce slová a hovoria azda ešte hlasnejšie vo svete navyknutom na farizejské pokrytectvo, náboženských a politických vodcov, ktorí veľa hovoria a málo konajú. — Matúš 5:13–16.
2. Ako vystríha Jakob, ale aký pohodlný postoj niektorí chybne prijímajú?
2 Jakob napomína: „Staňte sa činiteľmi slova, a nie iba poslucháčmi, ktorí sa klamú falošným uvažovaním.“ (Jakob 1:22) Mnohí sa klamú náukou ‚raz spasený, navždy spasený‘, lebo čakajú na predpokladanú nebeskú odmenu. Je to falošná náuka a prázdna nádej. Ježiš povedal: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ (Matúš 24:13) Aby si získal večný život, musíš sa dokázať „verný až do smrti“. — Zjavenie 2:10; Hebrejom 6:4–6; 10:26, 27.
3. Aké poučenie o súdení dáva Ježiš v Kázni na vrchu?
3 V ďalšej časti Kázne na vrchu sa zhromažďovali výroky o tom, že kresťania sa musia namáhať, ak chcú Ježiša nasledovať. Tu je výrok, ktorý sa zdá jednoduchý, ale odsudzuje veľmi ťažko prekonateľný sklon: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou bude merané aj vám. Prečo sa teda pozeráš na slamku v oku svojho brata, ale nevšímaš si trám vo vlastnom oku? Teda ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ mi vytiahnuť slamku z tvojho oka‘, keď hľa, v tvojom vlastnom oku je trám? Pokrytec! Vyber najprv trám z vlastného oka, a potom jasne uvidíš, ako vybrať slamku z oka svojho brata.“ — Matúš 7:1–5.
4. Aké ďalšie poučenie uvádza Lukášova správa a aký výsledok vyplýva z jej použitia?
4 V Lukášovej správe o Kázni na vrchu Ježiš povedal svojim poslucháčom, aby nehľadali chyby na druhých. Radšej nech „oslobodzujú“, to znamená, nech im odpúšťajú ich nedostatky. To môže spôsobiť, že ľudia budú konať tak, ako hovoril Ježiš: „Dávajte a ľudia budú dávať vám. Budú vám sypať do lona znamenitú mieru, natlačenú, utrasenú a prekypujúcu. Totiž akou mierou meriate vy, takou budú na odplatu merať vám.“ — Lukáš 6:37, 38.
5. Prečo je o toľko ľahšie vidieť chyby na iných ako na sebe?
5 V prvom storočí nášho letopočtu mali farizeji v dôsledku ústneho podania všeobecný sklon druhých posudzovať veľmi prísne. Každý Ježišov poslucháč, ktorý to mal vo zvyku, to mal zanechať. Je oveľa ľahšie vidieť slamku v oku druhých, ako brvno vo svojom vlastnom – lebo to uspokojuje naše ja! Ako povedal istý muž: „Veľmi rád kritizujem druhých, lebo potom sa mi zdá, že som náramne dobrý!“ Zvyk karhať druhých v nás môže vyvolať pocit cnosti, ktorá ako keby vyvažovala naše vlastné chyby, ktoré chceme utajiť. Ale keď treba usmerniť, malo by sa to robiť v duchu miernosti. Ten, kto usmerňuje, by si mal stále uvedomovať svoje vlastné chyby. — Galaťanom 6:1.
Prv než odsúdiš, snaž sa porozumieť
6. Na akom základe by sme mali súdiť, ak je to potrebné a akú pomoc pri prílišnej kritičnosti by sme mali hľadať?
6 Ježiš neprišiel svet súdiť, ale zachrániť. Všetky súdy, ktoré vyslovil, neboli jeho, ale boli založené na slovách od Boha. (Ján 12:47–50) Všetky súdy, ktoré vyslovujeme my, by tiež mali byť v súlade s Jehovovým slovom. Musíme potlačiť ľudský sklon súdiť druhých. Pri tom by sme sa mali vytrvalo modliť o Jehovovu pomoc: “Stále proste a bude vám dané; stále hľadajte a nájdete; stále klopte a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostáva, a každý, kto hľadá, nachádza, a každému, kto klope, otvoria.“ (Matúš 7:7, 8) Aj Ježiš povedal: „Sám od seba nemôžem robiť nič; ako počujem, tak súdim a môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám vlastnú vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ — Ján 5:30.
7. Aký zvyk, ktorý nám pomôže používať zlaté pravidlo, by sme mali pestovať?
7 Nemali by sme si udržiavať zvyk súdiť ľudí, ale naopak, snažiť sa im porozumieť a vžívať sa do ich situácie. Nie je to ľahké, ale je to nevyhnutné, ak sa máme riadiť zlatým pravidlom, ktoré vyriekol Ježiš: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte tak isto robiť im; to je skutočne význam Zákona a Prorokov.“ (Matúš 7:12) Ježišovi nasledovníci musia byť vnímaví a rozlišovať duševný, citový a duchovný stav iných. Musia postrehnúť a pochopiť potreby druhých a musia mať osobný záujem pomáhať im. (Filipanom 2:2–4) O niekoľko rokov neskôr Pavol napísal: „Veď celý Zákon je naplnený v jednom výroku: ‚Budeš milovať svoho blížneho ako seba‘“. — Galaťanom 5:14.
8. O akých dvoch cestách hovorí Ježiš a prečo si väčšina ľudí vyberá práve tú jednu z nich?
8 Ježiš povedal: “Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ (Matúš 7:13, 14) V tých dňoch si mnohí vyberali cestu skazy a tak je to dodnes. Široká cesta ľuďom dovoľuje zmýšľať, ako sa im páči, žiť, ako sa im páči a robiť, čo sa im zachce. Žiadne pravidlá, žiadne záväzky, len voľný životný štýl, všetko je ľahké! ‚Veľmi sa namáhať a vojsť úzkymi dverami‘ — to nie je nič pre nich! — Lukáš 13:24.
9. Čo znamená chodiť úzkou cestou a ako vystríhal Ježiš tých, ktorí po nej idú?
9 Ale tie úzke dvere vedú na cestu do večného života. Je to cesta vyžadujúca sebaovládanie. Je potrebná disciplína, ktorá preverí tvoje pohnútky a vyskúša silu tvojej oddanosti. Keď nastane prenasledovanie, cesta začne byť ťažšia a vyžaduje si vytrvalosť. Ježiš vystríha tých, ktorí tou cestou idú: „Majte sa na pozore pred falošnými prorokmi, ktorí k vám prídu v ovčom rúchu, ale vnútri sú to draví vlci.“ (Matúš 7:15) Tento opis dokonale zodpovedal farizejom. (Matúš 23:27, 28) „Posadili sa na Mojžišovo miesto“ a tvrdili, že hovoria za Boha, zatiaľ čo sa riadili ľudským podaním. — Matúš 23:2.
Ako farizeji ‚zatvárali kráľovstvo‘
10. Ako sa snažili znalci Písma a farizeji ‚zavrieť Kráľovstvo pred ľuďmi‘?
10 Židovské duchovenstvo zabraňovalo ľuďom vojsť úzkou bránou. „Beda vám, znalci Písma a farizeji, pokrytci, že zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo sami doň nevstupujete a tým, ktorí sú na ceste doň, nedovoľujete vojsť.“ (Matúš 23:13) Spôsob farizejov bol presne taký, pred akým Ježiš vystríhal: ‚Zavrhovali meno [jeho učeníkov] ako zlé kvôli Synovi človeka‘. (Lukáš 6:22) Pretože muž od narodenia slepý a Kristom uzdravený uveril, že Ježiš je Mesiáš, vyhnali ho zo synagógy. Jeho rodičia neodpovedali na otázky, lebo sa báli, že aj ich vyženú zo synagógy. Preto aj iní, ktorí verili, že Ježiš je Mesiáš, váhali verejne to priznať. — Ján 9:22, 34; 12:42; 16:2.
11. Aké poznávacie ovocie prináša duchovenstvo kresťanstva?
11 Ježiš povedal: „Poznáte ich podľa ovocia... Každý dobrý strom nesie znamenité ovocie, ale každý skazený strom nesie bezcenné ovocie.“ (Matúš 7:16–20) Rovnaké pravidlo platí aj dnes. Mnohí duchovní kresťanstva hovoria jedno, ale konajú iné. Hoci tvrdia, že učia z Biblie, hlásia sa k takým rúhavým náukám, ako je trojica a pekelný oheň. Iní popierajú výkupné, učia o evolúcii namiesto o stvorení a zvestujú populárnu psychológiu, ktorá šteklí uši. Mnohí dnešní duchovní milujú peniaze tak ako farizeji a svoje ovečky oberajú o milióny dolárov. (Lukáš 16:14) Všetci volajú: „Pane, Pane“, ale Ježiš im odpovedá: „Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa, páchatelia nezákonnosti.“ — Matúš 7:21–23.
12. Prečo niektorí, čo išli po úzkej ceste, teraz prestali a s akým výsledkom?
12 Niektorí kedysi chodili úzkou cestou, ale dnes zastali. Hovoria, že milujú Jehovu, ale neposlúchajú jeho príkaz zvestovať. Hovoria, že milujú Ježiša, ale nepasú jeho ovce. (Matúš 24:14; 28:19, 20; Ján 21:15–17; 1. Jána 5:3) Nechcú byť pod jedným jarmom s tými, ktorí chodia v Ježišových šľapajách. Tesná cesta je pre nich príliš tesná. Unavilo ich robiť dobro, a tak „vyšli z nás, ale neboli nášho druhu; lebo keby boli bývali nášho druhu, boli by zostali s nami.“ (1. Jána 2:19) Vrátili sa do tmy a „aká veľká je táto tma!“ (Matúš 6:23) Nedbali na Jánovu prosbu: „Dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ — 1. Jána 3:18.
13, 14. Aké znázornenie povedal Ježiš o uplatňovaní jeho slov v našom živote a prečo bolo vhodné pre obyvateľov Palestíny?
13 Ježiš svoju Kázeň na vrchu uzavrel dramatickým znázornením: „Každý, kto počuje tieto moje slová a koná podľa nich, bude prirovnaný k rozumnému mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel lejak a prišli záplavy a duli vetry a šľahali dom, ten sa však nezrútil, lebo bol založený na skale.“ — Matúš 7:24, 25.
14 V Palestíne dokážu silné dažde nahnať vodu do vyschnutých riečišť a spôsobiť ničivé prudké záplavy. Ak mal dom zostať stáť, musel mať základy na pevnej skale. Z Lukášovho opisu vidno, že človek „kopal a šiel do hĺbky a položil základ na skale.“ (Lukáš 6:48) Bola to ťažká práca, ale keď prišla búrka, vyplatila sa. Budovanie kresťanských vlastností na Ježišových slovách teda prináša odmenu, keď sa priženie záplava ťažkostí.
15. Aký výsledok dosiahnu tí, ktorí sa radšej riadia ústnym podaním ľudí namiesto toho, aby poslúchali Ježišove slová?
15 Druhý dom bol postavený na piesku: „Každý, kto počuje tieto moje slová a nekoná podľa nich, bude prirovnaný k pochabému mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. A prišiel lejak a prišli záplavy a duli vetry a narážali na dom, a ten sa zrútil a jeho pád bol veľký.“ Tak to bude s tými, ktorí hovoria: „Pane, Pane“, ale nerobia to, čo hovorí Ježiš. — Matúš 7:26, 27.
„Nie ako ich znalci Písma“
16. Aký účinok mala Kázeň na vrchu na poslucháčov?
16 Aký bol účinok Kázne na vrchu? „Keď potom Ježiš dohovoril tieto slová, zástupy žasli nad jeho spôsobom vyučovania, lebo ich učil ako ten, kto má moc, a nie ako ich znalci Písma.“ (Matúš 7:28, 29) Do hĺbky duše ich zasiahlo to, čo hovoril s mocou, akú nikdy predtým nepocítili.
17. Čo museli urobiť znalci Písma, aby dodali hodnovernosť svojmu učeniu a čo hovorili o mŕtvych mudrcoch, ktorých citovali?
17 Žiaden znalec Písma nehovoril z vlastnej moci, ako to vidno z tejto historickej správy: „Znalci Písma si požičiavali vážnosť pre svoje náuky z ústneho podania svojich otcov: a žiadna kázeň ktoréhokoľvek znalca Zákona nemala autoritu ani hodnotu, ak ne[citoval]... Rabíni majú podanie, alebo... Múdri muži hovoria, alebo inú tradičnú frázu podobnej povahy. Hillel Veľký vyučoval pravdu podľa ústneho podania. ‚Ale hoci o tom hovoril celý deň,... neprijali jeho učenie, kým nepovedal: Tak som to počul od Šemaia a Abtalióna [autority pred Hillelom].‘“ (Komentár k Novému zákonu z talmudu a hebraík, angl., od Johna Lightfoota.) Farizeji dokonca vyhlasovali o dávno mŕtvych mudrcoch: „Rty spravodlivých, ak dakto cituje náuku zákona v ich mene — ich rty s nimi šepcú v hrobe.“ — Tóra-od zvitku k symbolu v tvárnom Judaizme (angl.)
18. a) Aký rozdiel bol medzi učením Ježiša a znalcov Písma? b) V čom bolo učenie Ježiša také vynikajúce?
18 Znalci Písma citovali mŕtvych ľudí ako autority; Ježiš hovoril s autoritou od živého Boha. (Ján 12:49, 50; 14:10) Rabíni čerpali skazenú vodu zo zavretých cisterien, Ježiš vyvádzal pramene čerstvej vody, ktorá hasila vnútorný smäd. Modlil sa a uvažoval celú noc a keď prehovoril, v ľuďoch sa dotkol takých hlbín, ktoré si predtým nikdy neuvedomili. Hovoril s mocou, ktorú cítili, a s autoritou, ktorej sa nakoniec báli odporovať aj znalci Písma, farizeji a saduceji. (Matúš 22:46; Marek 12:34; Lukáš 20:40) Tak nikdy nikto iný nehovoril! Na konci Kázne zástupy žasli!
19. Ako sa dnes niektoré vyučovacie metódy Jehovových svedkov ponášajú na spôsoby Ježiša v Kázni na vrchu?
19 A čo dnes? Jehovovi svedkovia slúžia z domu do domu a používajú podobné spôsoby. Pán domu povie: „Moja cirkev hovorí, že zem má zhorieť.“ Ty odpovieš: „Ale vo vašej evanjelickej Biblii môžete čítať v Kazateľovi 1:4: ‚Zem stojí naveky.‘“ Človek je prekvapený. „To som nevedel, že o tom hovorí moja Biblia!“ Iný povie: „Vždy som počul, že hriešnici budú horieť v pekelnom ohni.“ „Ale vaša Biblia hovorí v Rimanom 6:23: ‚Odmena za hriech je smrť.‘“ Alebo o trojici: „Náš kazateľ hovorí, že Ježiš a jeho Otec sú si rovní.“ „Ale v Jánovi 14:28 vaša Biblia cituje Ježišov výrok: ‚Otec je väčší ako ja.‘“ Iný človek ti povie: „Počul som, že Božie kráľovstvo je v nás.“ Odpovieš: „V Danielovi 2:44 vaša Biblia hovorí: ‚Ale za čias oných kráľov Boh nebies nastolí večné kráľovstvo, ktoré nezahynie... Ono rozdrví a zničí všetky tie kráľovstvá a bude stáť naveky.‘ Ako by mohlo byť v nás?“
20. a) Aký je rozdiel medzi vyučovaním Svedkov a duchovných kresťanstva? b) Na čo je teraz vhodný čas?
20 Ježiš hovoril s autoritou od Boha. Jehovovi svedkovia hovoria s autoritou Božieho slova. Duchovenstvo kresťanstva hovorí o náboženskom podaní, ktoré je znečistené náukami pochádzajúcimi z Babylonu a Egypta. Keď úprimní ľudia počujú, ako je ich viera vyvrátená Bibliou, žasnú a volajú: „Nevedel som, že je to v mojej Biblii!“ Ale je to tam. Teraz je čas, aby všetci, ktorí sú si vedomí svojich duchovných potrieb, venovali pozornosť Ježišovým slovám v Kázni na vrchu a stavali na pevnom skalnom základe.
Otázky na opakovanie
◻ Čo by sme mali robiť radšej ako súdiť a prečo?
◻ Prečo si veľa ľudí dnes vyberá širokú cestu?
◻ Prečo bol Ježišov spôsob vyučovania taký odlišný od spôsobu znalcov Písma?
◻ Aký účinok mala Kázeň na vrchu na poslucháčov?