Obdivuhodný dar slobodnej vôle
CENÍTE si to, že si môžete slobodne vybrať ako si zariadite svoj život, čo budete robiť a hovoriť? Alebo by ste chceli, aby vám niekto diktoval každé vaše slovo, každý váš skutok, a to minútu čo minútu, deň za dňom, po celý váš život?
Normálny človek si nepraje, aby niekto iný natoľko ovládal jeho život, aby ho prebral z jeho rúk. Žiť takýmto spôsobom by bolo mučivé a ubíjajúce. Chceme slobodu.
Ale prečo tak túžime po slobode? Ak pochopíme, prečo si tak vysoko ceníme slobodu voľby, pochopíme aj to, ako mohlo utrpenie a zlo vzniknúť. Tiež nám to pomôže pochopiť, prečo Boh čaká tak dlho, kým sám ukončí zlo a utrpenie.
Ako sme vytvorení
Keď Boh stvoril ľudí, medzi mnohými úžasnými darmi, ktoré im dal, bol aj dar slobodnej vôle. Biblia nám hovorí, že Boh stvoril človeka „na svoj obraz a podľa svojej podoby“, pričom jednou z Božích vlastností je sloboda voľby. (1. Mojžišova 1:26; 5. Mojžišova 7:6, RP) Preto, keď stvoril ľudí, dal im tú istú obdivuhodnú vlastnosť — dar slobodnej vôle.
To je dôvod, prečo uprednostňujeme slobodu pred zotročením utláčajúcimi vládcami. To je tiež dôvod, prečo nevôľa voči krutej a tvrdej vláde rastie natoľko, že sa ľudia často búria, aby získali slobodu.
Túžba po slobode nie je teda náhodná. Biblia poukazuje na základný dôvod. Vyhlasuje: „Kde je Jehovov duch, tam je sloboda.“ (2. Korinťanom 3:17) Túžba po slobode je teda našou prirodzenou súčasťou, pretože nás Boh takýmto spôsobom vytvoril. Je to niečo, čo nám dopraje, pretože on sám je Bohom slobody. — 2. Korinťanom 3:17.
Boh nás tiež vybavil rozumovými schopnosťami — vnímaním, uvažovaním a zdravým úsudkom — ktoré harmonicky spolupracujú so slobodnou vôľou. To nám umožňuje rozmýšľať, zvažovať, robiť rozhodnutia a rozoznávať dobré od zlého. (Hebrejom 5:14) Neboli sme stvorení ani ako nemysliace roboty, ktoré nemajú vlastnú vôľu, ani ako zvieratá, ktoré konajú predovšetkým na základe inštinktu.
Naši prví rodičia dostali spolu so slobodnou vôľou všetko, čo je možné rozumne si priať: boli umiestnení do raja, ktorý sa podobal parku; mali nadbytok všetkého, čo potrebovali; mali dokonalé mysle a telá, ktoré nepodliehali chorobám a smrti; deti, ktoré by sa im narodili, by mali pred sebou šťastnú budúcnosť a rozrastajúca sa populácia by mala uspokojujúcu prácu: premeniť celú zem na rajskú záhradu. — 1. Mojžišova 1:26–30; 2:15.
O tom, čo Boh uviedol do pohybu, Biblia hovorí: „A Boh videl všetko, čo učinil a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (1. Mojžišova 1:31, RP) Biblia tiež o Stvoriteľovi hovorí: „Dokonalé je jeho dielo.“ (5. Mojžišova 32:4) Áno, ľudskej rodine dal dokonalý začiatok. Lepší ani nemohol byť.
Sloboda s hranicami
Bol však tento dar slobodnej vôle bez hraníc? Odvážili by ste sa viesť auto v hustej premávke, keby neexistovali dopravné predpisy, keby ste mohli jazdiť v ktoromkoľvek jazdnom pruhu, v ľubovoľnom smere, akokoľvek rýchlo? Samozrejme, výsledok takejto neobmedzenej slobody v doprave by bol katastrofálny.
Rovnaké je to aj v oblasti medziľudských vzťahov. Neobmedzená sloboda pre niektorých by znamenala neslobodu pre iných. Mohla by viesť k anarchii, ktorá poškodzuje slobodu všetkých. Musia tu teda existovať hranice. Preto aj Boží dar slobodnej vôle neznamenal, že by si Boh prial, aby sa ľudia správali ako sa im zachce bez ohľadu na blaho druhých.
Božie Slovo o tom hovorí: „Správajte sa ako slobodní ľudia, a nikdy nepoužívajte našu slobodu na ospravedlnenie hriechu.“ (1. Petra 2:16, Jeruzalemská Biblia) Boh si teda prial, aby naša sloboda bola riadená kvôli všeobecnému dobru. Nezamýšľal dať ľuďom absolútnu slobodu, ale relatívnu, ktorá sa podriaďuje pravidlám zákona.
Koho zákony?
Koho zákony by sme mali poslúchať? Koho zákony sú pre nás najlepšie? Ďalšia časť textu v 1. liste Petra 2:16 citovanom vyššie, hovorí: „Nie ste otrokmi nikoho iného, iba Boha.“ Nehovorí sa tu o utláčajúcom otroctve, ale skôr o tom, že sme boli stvorení tak, aby sme sa podriadili Božím zákonom. Sme šťastnejší, ak sa im skutočne podriaďujeme.
Božie zákony, viac ako akýkoľvek kódex zákonov, ktorý by mohli vymyslieť ľudia, poskytujú to najlepšie vodidlo pre každého. Ako hovorí aj Izaiáš 48:17: „Ja, Jehova, som tvoj Boh, ktorý ťa vyučuje na tvoj úžitok, ten, ktorý pôsobí, aby si kráčal po ceste, po ktorej by si mal ísť.“ No Božie zákony súčasne poskytujú široký priestor pre slobodu v rámci ich hraníc. To umožňuje rozmanitosť osobnej voľby, čo robí ľudskú rodinu zaujímavejšou, ba naozaj úchvatnou.
Ľudia sú takisto závislí na Božích prírodných zákonoch. Napríklad, ak budeme ignorovať zákon o zemskej príťažlivosti, určite sa zraníme alebo zabijeme, ak zoskočíme z nejakého vysokého miesta. Ak zostaneme pod vodou bez špeciálneho dýchacieho prístroja, zomrieme za niekoľko minút. A ak nebudeme dbať na vnútorné zákony nášho tela a prestaneme jesť a piť, tiež zomrieme.
Takže naši prví rodičia a všetci, ktorí z nich pochádzajú, boli stvorení s potrebou rešpektovať Božie morálne a sociálne zákony rovnako, ako prírodné. Táto poslušnosť by však nebola zaťažujúca. Naopak, viedla by k všeobecnému dobru pre nich a pre celú ľudskú rodinu, ktorá mala prísť. Keby naši prví rodičia zostali žiť v medziach Božích zákonov, všetko by bolo bývalo v poriadku.
Čo pokazilo tento vynikajúci začiatok? Prečo je namiesto toho zlo a utrpenie také rozšírené? A prečo ho Boh pripúšťa tak dlho?
[Obrázok na strane 7]
Obdivuhodný dar slobodnej vôle nás odlišuje od bezmyšlienkovitého konania robotov a od zvierat, ktoré konajú predovšetkým na základe inštinktu.