„Udržte si znamenité správanie medzi národmi“
„Ctite ľudí každého druhu, milujte celé spoločenstvo bratov.“ — 1. PETRA 2:17.
1, 2. a) Ako sa dopisovateľ istých novín vyjadril o Jehovových svedkoch? b) Prečo sa Jehovovi svedkovia snažia udržať si vysoké normy správania?
PRED niekoľkými rokmi navštevoval istý dopisovateľ novín v Amarille v americkom štáte Texas rôzne cirkvi v tej oblasti a podával správy o tom, čo zistil. Zvlášť naňho zapôsobila jedna náboženská skupina. Dopisovateľ uviedol: „Tri roky som navštevoval každoročné zjazdy Jehovových svedkov v amarillskom mestskom kultúrnom stredisku. Keď som sa medzi nimi pohyboval, nikdy som nikoho nevidel zapáliť si cigaretu, otvoriť plechovku piva či zahrešiť. Bola to najčistejšia, najvychovanejšia, najslušnejšie oblečená a najdobromyseľnejšia skupina ľudí, s akou som sa kedy stretol.“ Podobné vyjadrenia o Jehovových svedkoch sa v tlači vyskytujú často. Prečo svedkovia často dostávajú pochvalu od ľudí, ktorí nemajú rovnakú vieru ako oni?
2 Božiemu ľudu sa obyčajne dostáva pochvaly za dobré správanie. Hoci normy vo všeobecnosti upadajú, Jehovovi svedkovia považujú vysoké normy správania za záväzné, za súčasť uctievania. Vedia, že ich konanie má vplyv na to, ako sa ľudia pozerajú na Jehovu a na ich kresťanských bratov, a že ich dobré správanie odporúča pravdu, ktorú kážu. (Ján 15:8; Títovi 2:7, 8) Preto sa pozrime, ako si môžeme dobré správanie udržať, a tak ďalej prispievať k znamenitej povesti Jehovu a jeho svedkov, a ako môžeme mať z takého konania sami úžitok.
Kresťanská rodina
3. Pred čím treba chrániť kresťanské rodiny?
3 Zamyslime sa nad naším správaním v rodine. V knihe Die Neuen Inquisitoren: Religionsfreiheit und Glaubensneid (Novodobí inkvizítori: sloboda vierovyznania a náboženská závisť) od Gerharda Besiera a Erwina K. Scheucha sa píše: „Rodina je pre [Jehovových svedkov] predmetom zvláštnej ochrany.“ Tento výrok je pravdivý a dnes je toho veľa, pred čím treba rodinu chrániť. Dnes sú deti ‚neposlušné rodičom‘ a dospelí sú „bez prirodzenej náklonnosti“ alebo „bez sebaovládania“. (2. Timotejovi 3:2, 3) Rodiny sú miestom násilia namiereného proti manželskému partnerovi. Rodičia týrajú, zneužívajú alebo zanedbávajú svoje deti. Deti sa búria, zapletajú sa do zneužívania drog a do nemravnosti alebo utekajú z domu. To všetko je dôsledkom deštruktívneho vplyvu ‚ducha tohto sveta‘. (Efezanom 2:1, 2) Pred týmto duchom musíme naše rodiny chrániť. Ako to môžeme robiť? Poslúchaním rád a pokynov, ktoré dal Jehova členom rodiny.
4. Aké povinnosti majú kresťania v rodine voči sebe navzájom?
4 Kresťanské manželské dvojice uznávajú, že majú voči sebe navzájom záväzky v emocionálnej, duchovnej a telesnej oblasti. (1. Korinťanom 7:3–5; Efezanom 5:21–23; 1. Petra 3:7) Kresťanskí rodičia majú vážne záväzky voči svojim deťom. (Príslovia 22:6; 2. Korinťanom 12:14; Efezanom 6:4) A ako deti v kresťanskej domácnosti rastú, učia sa, že aj ony majú záväzky. (Príslovia 1:8, 9; 23:22; Efezanom 6:1; 1. Timotejovi 5:3, 4, 8) Na plnenie si rodinných záväzkov je potrebné úsilie, odhodlanie a ochota prejavovať lásku a obetavosť. No čím lepšie si jednotliví členovia rodiny plnia povinnosti, ktoré im uložil Boh, tým väčším prínosom sú jeden pre druhého a pre zbor. A čo je ešte dôležitejšie, prinášajú česť Pôvodcovi rodiny, Jehovovi Bohu. — 1. Mojžišova 1:27, 28; Efezanom 3:15.
Kresťanské bratstvo
5. Aký úžitok máme z kresťanského spoločenstva?
5 My kresťania máme záväzky aj voči spoluveriacim v zbore a koniec koncov aj voči spoluveriacim, ktorí tvoria „celé spoločenstvo... bratov na svete“. (1. Petra 5:9) Vzťah k zboru je veľmi dôležitý pre naše duchovné zdravie. Keď sa stretávame so spolukresťanmi, posilňuje nás ich spoločnosť a prijímame výživný duchovný pokrm od „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Keď máme ťažkosti, môžeme ísť za bratmi a poprosiť ich o rozumnú radu založenú na biblických zásadách. (Príslovia 17:17; Kazateľ 4:9; Jakub 5:13–18) Keď sme v núdzi, naši bratia nás neopustia. Byť časťou Božej organizácie je skutočne veľkým požehnaním!
6. Ako Pavol ukázal, že máme záväzky voči iným kresťanom?
6 No v zbore nie sme len nato, aby sme prijímali; sme tam aj nato, aby sme dávali. Ježiš povedal: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ (Skutky 20:35) Apoštol Pavol vyzdvihol ochotu dávať, keď napísal: „Držme sa pevne, bez kolísania, verejného vyhlasovania svojej nádeje, lebo je verný ten, ktorý dal sľub. A dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ — Hebrejom 10:23–25.
7, 8. Ako prejavujeme ochotu dávať v rámci svojho zboru i kresťanom v iných krajinách?
7 V zbore ‚vyhlasujeme svoju nádej‘, keď na zhromaždení podávame komentáre alebo sa inak zapájame do programu. Tým bratov určite povzbudzujeme. Povzbudzujeme ich aj tým, že sa s nimi rozprávame pred zhromaždením a po ňom. To je čas, keď môžeme posilňovať slabých a utešovať skľúčených a chorých. (1. Tesaloničanom 5:14) Úprimní kresťania sú v takomto druhu dávania štedrí a práve vďaka tomu na mnohých ľudí, ktorí navštívia naše zhromaždenia prvý raz, silne zapôsobí láska, ktorú medzi nami cítia. — Žalm 37:21; Ján 15:12; 1. Korinťanom 14:25.
8 Naša láska sa však neobmedzuje len na náš zbor. Zahŕňa celé spoločenstvo našich bratov na svete. To je napríklad dôvod, prečo je v každej sále Kráľovstva schránka na dary určené na fond sál Kráľovstva. Naša sála Kráľovstva je možno vo vynikajúcom stave, ale vieme, že tisíce spolukresťanov v iných krajinách nemajú vhodné miesto na zhromaždenia. Keď prispievame na fond sál Kráľovstva, dávame najavo svoju lásku k týmto spolukresťanom, i keď ich možno osobne nepoznáme.
9. Z akého základného dôvodu majú Jehovovi svedkovia medzi sebou lásku?
9 Prečo majú Jehovovi svedkovia jeden k druhému lásku? Prikázal im to Ježiš. (Ján 15:17) A láska, ktorú majú medzi sebou, je dôkazom, že na nich ako na jednotlivcov aj ako na celok pôsobí Boží duch. Láska je súčasťou ‚ovocia ducha‘. (Galaťanom 5:22, 23) Jehovovi svedkovia študujú Bibliu, navštevujú kresťanské zhromaždenia a ustavične sa modlia k Bohu, a preto sa pre nich láska stáva prirodzenou napriek tomu, že žijú vo svete, kde ‚láska mnohých ochladla‘. — Matúš 24:12.
Správanie k svetu okolo nás
10. Aký záväzok máme voči svetu okolo nás?
10 Pavlova zmienka o ‚verejnom vyhlasovaní našej nádeje‘ nám pripomína ďalší záväzok. Toto verejné vyhlasovanie zahŕňa kázať dobré posolstvo ľuďom, ktorí ešte nie sú našimi kresťanskými bratmi. (Matúš 24:14; 28:19, 20; Rimanom 10:9, 10, 13–15) Také kázanie je ďalšou formou dávania. Vyžaduje si čas, energiu, prípravu, školenie a používanie osobných prostriedkov. No Pavol tiež napísal: „Som dlžníkom Grékom i barbarom, múdrym i nerozumným; preto túžim oznamovať dobré posolstvo aj vám tam v Ríme.“ (Rimanom 1:14, 15) Rovnako ako Pavol, ani my nesplácajme tento svoj „dlh“ skúpo.
11. Akými dvoma biblickými zásadami sa riadi náš vzťah k svetu, ale čo napriek tomu uznávame?
11 Máme voči ľuďom, ktorí nie sú našimi spoluveriacimi, aj iné záväzky? Rozhodne áno. Samozrejme, uznávame, že „celý svet leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Vieme, že Ježiš o svojich učeníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ Jednako žijeme v tomto svete, zarábame si v ňom na živobytie a využívame jeho služby. (Ján 17:11, 15, 16) Preto máme voči svetu okolo nás povinnosti. Aké? Na túto otázku odpovedal apoštol Peter. Krátko pred zničením Jeruzalema napísal list kresťanom v Malej Ázii a jedna pasáž tohto listu nám pomáha mať vyrovnaný vzťah k svetu.
12. V akom zmysle sú kresťania ‚cudzincami a dočasnými usadlíkmi‘, a čomu sa preto majú vyhýbať?
12 Peter na začiatku povedal: „Milovaní, nabádam vás ako cudzincov a dočasných usadlíkov, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, lebo práve tie bojujú proti duši.“ (1. Petra 2:11) Praví kresťania sú v duchovnom zmysle ‚cudzincami a dočasnými usadlíkmi‘, lebo ich život je v skutočnosti zameraný na nádej na večný život — v prípade kresťanov pomazaných duchom v nebi a v prípade „iných oviec“ v budúcom pozemskom raji. (Ján 10:16; Filipanom 3:20, 21; Hebrejom 11:13; Zjavenie 7:9, 14–17) Ale čo sú telesné žiadosti? Patria medzi ne také veci, ako je túžba byť bohatý, túžba po významnom postavení, nemravné sexuálne žiadosti a túžby označené ako „závisť“ a ‚žiadostivosť‘. — Kolosanom 3:5; 1. Timotejovi 6:4, 9; 1. Jána 2:15, 16.
13. Ako telesné žiadosti neustále „bojujú proti [našej] duši“?
13 Také žiadosti skutočne neustále „bojujú proti [našej] duši“. Nahlodávajú náš vzťah k Bohu, a tak ohrozujú našu kresťanskú nádej (našu „dušu“, čiže život). Veď ako by sme mohli sami seba predkladať ako „živú, svätú obeť prijateľnú Bohu“, keby sme si rozvíjali záujem o nemravné veci? Ako by sme mohli ‚hľadať najprv kráľovstvo‘, keby sme sa chytili do pasce hmotárstva? (Rimanom 12:1, 2; Matúš 6:33; 1. Timotejovi 6:17–19) Lepšie je napodobniť Mojžišov príklad, obrátiť sa k lákadlám sveta chrbtom a dať vo svojom živote na prvé miesto službu Jehovovi. (Matúš 6:19, 20; Hebrejom 11:24–26) To je dôležitý činiteľ na dosiahnutie vyrovnaného vzťahu k svetu.
„Udržte si znamenité správanie“
14. Prečo sa ako kresťania snažíme udržať si znamenité správanie?
14 Ďalšie dôležité vodidlo je v nasledujúcich Petrových slovách: „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ (1. Petra 2:12) Vzhľadom na to, že sme kresťania, snažíme sa byť príkladní. V škole sa usilovne učíme. Na pracovisku sme usilovní a poctiví — i keď sa zdá, že zamestnávateľ je nerozumný. Veriaci manžel alebo manželka v rozdelenej domácnosti sa mimoriadne snaží držať kresťanských zásad. Nie je to vždy ľahké, ale vieme, že naše príkladné správanie sa páči Jehovovi a často má dobrý vplyv na ľudí, ktorí nie sú svedkami. — 1. Petra 2:18–20; 3:1.
15. Ako vieme, že mnoho ľudí uznáva, že Jehovovi svedkovia sa držia vysokých noriem správania?
15 To, že sa väčšine Jehovových svedkov darí byť naďalej príkladnými, vidno z vyjadrení, ktoré boli v priebehu rokov o nich uverejnené. Napríklad v talianskych novinách Il Tempo sa písalo: „Ľudia, ktorí majú za spolupracovníkov Jehovových svedkov, ich opisujú ako poctivých pracovníkov, ktorí sú tak silne presvedčení o svojej viere, že sa môže zdať, akoby ňou boli posadnutí; no vzbudzujú úctu za morálnu bezúhonnosť.“ Argentínske noviny Herald, ktoré vychádzajú v Buenos Aires, uviedli: „V priebehu rokov sa dokázalo, že Jehovovi svedkovia sú usilovnými, rozvážnymi, šetrnými a bohabojnými občanmi.“ Ruský učenec Sergej Ivanenko povedal: „Jehovovi svedkovia sú na celom svete známi tým, že bezchybne poslúchajú zákony, a zvlášť tým, že svedomito pristupujú k plateniu daní.“ Vedúca jedného zariadenia v Zimbabwe, v ktorom mali Jehovovi svedkovia zjazd, povedala: „Niektorých svedkov vidím zbierať papiere a čistiť toalety. Výstavisko nechávajú čistejšie, ako bolo predtým. Vaši mladí sú zásadoví. Keby tak boli všetci ľudia na svete Jehovovými svedkami!“
Podriadenosť kresťanov
16. Aký vzťah máme k svetským autoritám a prečo?
16 Peter hovorí aj o našom vzťahu k svetským autoritám. Uvádza: „Kvôli Pánovi sa podriaďujte každému ľudskému stvoreniu: či kráľovi ako nadriadenému, či miestodržiteľom ako tým, ktorí sú od neho poslaní, aby uvalili trest na zločincov, ale chválili konajúcich dobro. Veď taká je Božia vôľa, aby ste konaním dobra umlčali pochabé reči nevedomých ľudí [„nerozumných ľudí“, Katolícky preklad].“ (1. Petra 2:13–15) Sme vďační za úžitok, ktorý máme z usporiadanej vlády, a vedení Petrovými slovami, poslúchame jej zákony a platíme dane. Hoci si uvedomujeme, že vlády majú od Boha právo trestať tých, ktorí porušujú zákon, svetskej autorite sa podriaďujeme hlavne „kvôli Pánovi“. Je to Božia vôľa. A navyše nechceme priniesť pohanu na Jehovovo meno tým, že by sme boli potrestaní za nesprávne konanie. — Rimanom 13:1, 4–7; Títovi 3:1; 1. Petra 3:17.
17. V čo môžeme dôverovať, keď nám odporujú ‚nerozumní ľudia‘?
17 Žiaľ, niektorí ‚nerozumní ľudia‘ s autoritou nás prenasledujú alebo sa nám inak stavajú na odpor — napríklad podporujú ohováračské kampane namierené proti nám. No v čase, ktorý určuje Jehova, sú ich lži vždy odhalené a ich „pochabé reči“ sú spoľahlivo umlčané. Naše kresťanské správanie hovorí samo za seba. Preto nás čestní vládni činitelia často chvália za konanie dobra. — Rimanom 13:3; Títovi 2:7, 8.
Boží otroci
18. Ako sa môžeme my kresťania vyhnúť tomu, že by sme zneužívali svoju slobodu?
18 Ďalej Peter upozorňuje: „Buďte ako slobodní a držte sa svojej slobody, avšak nie na zastretie zla, ale ako Boží otroci.“ (1. Petra 2:16; Galaťanom 5:13) Dnes nás poznanie biblickej pravdy oslobodzuje od falošných náboženských náuk. (Ján 8:32) Okrem toho máme slobodnú vôľu a môžeme sa sami rozhodovať. Svoju slobodu však nezneužívame. Keď si vyberáme priateľov, to, ako sa budeme obliekať a upravovať, či keď si vyberáme zábavu — a dokonca i jedlo a nápoje —, pamätáme na to, že praví kresťania sú Božími otrokmi a nechcú si vyberať len podľa svojich predstáv. Rozhodli sme sa slúžiť Jehovovi, a nie byť otrokmi vlastných telesných žiadostí či módnych výstrelkov a trendov tohto sveta. — Galaťanom 5:24; 2. Timotejovi 2:22; Títovi 2:11, 12.
19–21. a) Ako sa pozeráme na ľudí, ktorí majú vo svete postavenie s autoritou? b) Ako niektorí dali najavo, že ‚milujú celé spoločenstvo bratov‘? c) Čo je naším najdôležitejším záväzkom?
19 Peter pokračuje: „Ctite ľudí každého druhu, milujte celé spoločenstvo bratov, majte bázeň pred Bohom, ctite kráľa.“ (1. Petra 2:17) Jehova Boh pripúšťa, aby ľudia zastávali rôzne postavenie s autoritou, a preto im preukazujeme náležitú úctu. Dokonca sa za nich modlíme s tým cieľom, aby sme mohli vykonávať svoju službu v pokoji a so zbožnou oddanosťou. (1. Timotejovi 2:1–4) Zároveň však ‚milujeme celé spoločenstvo bratov‘. Vždy robíme to, čo slúži na prospech našich kresťanských bratov, nikdy nie na ich škodu.
20 Napríklad keď istú africkú krajinu rozvrátilo etnické násilie, kresťanské správanie Jehovových svedkov bolo výrazne odlišné. Vo švajčiarskych novinách Reformierte Presse sa písalo: „V roku 1995 organizácia Africké práva... dokázala, že [v konflikte] sa zúčastnili všetky cirkvi s výnimkou Jehovových svedkov.“ Keď sa správy o týchto tragických udalostiach dostali do sveta, Jehovovi svedkovia v Európe rýchle poslali svojim bratom a ďalším ľuďom v postihnutej krajine jedlo a zdravotnícky materiál. (Galaťanom 6:10) Poslúchali slová z Prísloví 3:27: „Nezadržuj dobro pred tými, ktorým patrí, ak by bolo v moci tvojej ruky to urobiť.“
21 Máme však aj vážnejší záväzok než preukazovať úctu, ktorú dlžíme svetskej autorite, a dokonca aj závažnejší ako prejavovať lásku, ktorú dlžíme našim bratom. Aký je to záväzok? Peter povedal: „Majte bázeň pred Bohom.“ Jehovovi dlžíme oveľa viac než ktorémukoľvek človeku. V akom zmysle? A ako môžeme nájsť vyrovnanosť medzi záväzkami voči Bohu a tým, čo dlhujeme svetským autoritám? Odpoveď na tieto otázky bude v nasledujúcom článku.
Spomínaš si?
• Aké záväzky majú kresťania v rodine?
• Ako môžeme v zbore prejavovať ochotu dávať?
• Aké záväzky máme voči svetu okolo nás?
• Aký úžitok nám prináša dodržiavanie vysokých noriem správania?
[Obrázok na strane 9]
Ako môže byť kresťanská rodina zdrojom veľkej radosti?
[Obrázky na strane 10]
Prečo majú Jehovovi svedkovia medzi sebou lásku?
[Obrázky na strane 10]
Môžeme dať našim bratom najavo lásku, i keď ich osobne nepoznáme?