Múdro využívajte svoju kresťanskú slobodu
„Buďte ako slobodní a držte sa svojej slobody... ako Boží otroci.“ — 1. PETRA 2:16.
1. Akú slobodu stratil Adam a do akej slobody Jehova naspäť uvedie ľudstvo?
KEĎ naši prví rodičia v záhrade Eden zhrešili, stratili pre svoje deti nádherné dedičstvo — slobodu v podobe bezhriešnosti a neporušenosti. Preto sme sa všetci narodili ako otroci porušenosti a smrti. Je však radostné, že Jehova má v úmysle uviesť verných ľudí späť do podivuhodnej slobody. Ľudia s úprimným srdcom dnes dychtivo očakávajú „zjavenie Božích synov“, v dôsledku čoho ‚budú oslobodení z otroctva porušiteľnosti a budú mať slávnu slobodu Božích detí‘. — Rimanom 8:19–21.
‚Pomazaní zvestovať‘
2, 3. a) Kto sú „Boží synovia“? b) Z akého podivuhodného postavenia sa tešia a akú zodpovednosť im to prináša?
2 Kto sú títo „Boží synovia“? Sú to duchom pomazaní bratia Ježiša, ktorí budú spolu s ním vládcami v nebeskom Kráľovstve. Prví z nich sa objavili počas prvého storočia n. l. Prijali oslobodzujúcu pravdu, ktorú vyučoval Ježiš, a od Letníc roku 33 n. l. sa podieľali na nádherných prednostiach, o ktorých hovoril Peter, keď im napísal: „Vy ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo‘.“ — 1. Petra 2:9a; Ján 8:32.
3 Byť Božím zvláštnym vlastníctvom — aké je to podivuhodné požehnanie! A práve z takéhoto požehnaného postavenia pred Bohom sa teší novodobý ostatok týchto pomazaných Božích synov. Ale s takouto veľkou prednosťou prichádzajú aj zodpovednosti. Peter upozornil na jednu z nich, keď ďalej povedal: „‚Aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ — 1. Petra 2:9b.
4. Ako spĺňajú pomazaní kresťania zodpovednosť, ktorá prichádza spolu s ich kresťanskou slobodou?
4 Spĺňajú pomazaní kresťania túto zodpovednosť oznamovať široko-ďaleko Božie znamenitosti? Áno. O tých, ktorí boli pomazaní od roku 1919, Izaiáš povedal: „Duch Zvrchovaného Pána Jehovu je na mne, lebo ma pomazal Jehova, aby som oznámil dobré posolstvo miernym. Poslal ma obviazať tých so zlomeným srdcom, vyhlásiť slobodu zajatým a otvorenie očí väzňom; vyhlásiť rok dobrej vôle od Jehovu a deň pomsty od nášho Boha.“ (Izaiáš 61:1, 2) V dnešnej dobe pomazaný ostatok nasleduje príklad Ježiša, na ktorého sa tento text v prvom rade vzťahoval, a horlivo oznamuje iným dobré posolstvo o slobode. — Matúš 4:23–25; Lukáš 4:14–21.
5, 6. a) K akému výsledku viedlo nadšené zvestovanie pomazaných kresťanov? b) Z akých predností a zodpovedností sa tešia členovia veľkého zástupu?
5 V dôsledku ich nadšeného zvestovania sa v týchto posledných dňoch na svetovej scéne objavil veľký zástup iných oviec. Vyšli zo všetkých národov, aby sa pripojili k pomazaným v službe Jehovovi, a pravda oslobodila aj ich. (Zechariáš 8:23; Ján 10:16) Sú, takisto ako Abrahám, vyhlásení za spravodlivých na základe viery a vstúpili do blízkeho vzťahu k Bohu Jehovovi. A podobne ako v prípade Rachab, vyhlásenie za spravodlivých im umožňuje prežiť — v ich prípade prežiť Armagedon. (Jakub 2:23–25; Zjavenie 16:14, 16) Ale takéto veľké prednosti nesú so sebou zodpovednosť hovoriť ďalším o Božej sláve. Preto ich Ján videl verejne chváliť Jehovu a ‚volať silným hlasom a hovoriť: „Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.“‘ — Zjavenie 7:9, 10, 14.
6 Veľký zástup — ktorého počet dosahuje teraz vyše štyri milióny — spolu s malou zostávajúcou skupinou pomazaných kresťanov strávili minulý rok takmer miliardu hodín tým, že široko-ďaleko oznamovali znamenitosti Jehovu. Bolo to najlepšie možné využitie ich duchovnej slobody.
„Ctite kráľa“
7, 8. Aká zodpovednosť voči svetskej autorite patrí ku kresťanskej slobode a akému nesprávnemu postoju v tomto smere sa musíme vyhnúť?
7 K našej kresťanskej slobode patria aj ďalšie zodpovednosti. Peter poukázal na niektoré z nich, keď napísal: „Ctite ľudí každého druhu, milujte celé spoločenstvo bratov, majte bázeň pred Bohom, ctite kráľa.“ (1. Petra 2:17) Čo znamená vyjadrenie „ctite kráľa“?
8 „Kráľ“ predstavuje svetských vládcov. V dnešnej dobe sa vo svete rozmohol duch neúcty k autorite a to môže ľahko ovplyvniť aj kresťanov. Niektorý kresťan sa možno dokonca pýta, prečo by mal ctiť „kráľa“, keď „celý svet leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Vzhľadom na tieto slová by mohol mať pocit, že nemusí dodržiavať nevyhovujúce zákony a platiť dane, ak sa na to nepríde. To by však bolo v rozpore s Ježišovým výslovným príkazom ‚splácať cézarove veci cézarovi‘. Bolo by to vlastne ‚využívanie svojej slobody na zastretie zla‘. — Matúš 22:21; 1. Petra 2:16.
9. Aké sú dva pádne dôvody na poslušnosť voči svetskej autorite?
9 Kresťania sú povinní ctiť autoritu a podriaďovať sa jej — i keď relatívnym spôsobom. (Skutky 5:29) Prečo? V 1. Petra 2:14, 15 Peter poukazuje na tri dôvody, keď hovorí, že miestodržitelia sú „poslaní [Bohom], aby uvalili trest na zločincov, ale chválili konajúcich dobro“. Strach z trestu je dostatočným dôvodom na poslúchanie autority. Akou hanbou by bolo pre Jehovovho svedka, keby bol pokutovaný alebo uväznený za napadnutie, krádež alebo nejaký iný trestný čin. Predstav si, s akým potešením by niektorí ľudia zverejnili takúto vec. Naopak, keď si vytvárame dobrú povesť občianskou poslušnosťou, dostávame chválu od nezaujatých úradníkov. Môžeme dostať viac slobody pre naše dielo hlásania dobrého posolstva. Okrem toho ‚konaním dobra umlčíme pochabé reči nevedomých ľudí‘. (1. Petra 2:15b) To je druhý dôvod na poslušnosť voči autorite. — Rimanom 13:3.
10. Čo je najväčším dôvodom na poslušnosť voči svetskej autorite?
10 Existuje však ešte závažnejší dôvod. Autority existujú s Jehovovým pripustením. Ako hovorí Peter, politickí vládcovia sú „poslaní“ Jehovom a ‚je Božou vôľou‘, aby sa im kresťania podriaďovali. (1. Petra 2:15a) Podobne hovorí apoštol Pavol: „Jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh.“ Naše biblicky školené svedomie nás teda podnecuje k poslúchaniu autorít. Ak odmietame podriaďovať sa im, ‚postavili sme sa proti Božiemu usporiadaniu‘. (Rimanom 13:1, 2, 5) Kto z nás by sa chcel dobrovoľne postaviť proti Božiemu usporiadaniu? Aké by to bolo zneužitie kresťanskej slobody!
‚Milujte bratov‘
11, 12. a) Aká zodpovednosť voči spoluveriacim prichádza spolu s našou kresťanskou slobodou? b) Kto si obzvlášť zaslúži našu milujúcu pozornosť a prečo?
11 Peter povedal aj to, že kresťan by mal ‚milovať celé spoločenstvo bratov‘. (1. Petra 2:17) To je ďalšia zodpovednosť, ktorá prichádza s kresťanskou slobodou. Väčšina z nás patrí do určitého zboru a všetci vlastne patríme do medzinárodného spoločenstva čiže organizácie bratov. Prejavovať im lásku je múdrym využívaním našej slobody. — Ján 15:12, 13.
12 Apoštol Pavol vyčlenil skupinu kresťanov, ktorá si obzvlášť zasluhuje našu lásku. Povedal: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ (Hebrejom 13:17) V zbore sa ujímajú vedenia starší. Je pravda, že títo muži nie sú dokonalí. Sú však menovaní pod dohľadom vedúceho zboru. Vedú svojím príkladom, ohľaduplne, a sú určení, aby stále bdeli nad našimi dušami. Aká je to ťažká úloha! (Hebrejom 13:7) Je potešujúce, že väčšina zborov má znamenitého ducha spolupráce, a pre starších je radosťou s nimi pracovať. Ťažšie je to vtedy, keď jednotlivci spolupracovať nechcú. Starší aj tak robí svoju prácu, ale, ako hovorí Pavol, robí ju so „vzdychaním“. Určite nechceme spôsobiť, aby starší vzdychali. Chceme, aby nachádzali radosť vo svojej práci, aby nás mohli budovať.
13. Čo patrí k možnostiam spolupráce so staršími?
13 Napríklad v akých smeroch môžeme spolupracovať so staršími? Jednou z možností je pomáhať udržiavať a upratovať sálu Kráľovstva. Ďalej môžeme spolupracovať pri navštevovaní chorých a pomoci telesne postihnutým. Okrem toho sa môžeme usilovať zostať duchovne silnými, aby sme sa nestali príťažou. Dôležitou oblasťou spolupráce je udržiavanie mravnej a duchovnej čistoty zboru — jednak naším správaním a tiež tým, že oznámime prípady vážnych hriechov, ktoré si povšimneme.
14. Ako by sme mali spolupracovať pri disciplinárnych opatreniach podniknutých staršími?
14 Niekedy musia starší odňať spoločenstvo nekajúcnemu previnilcovi, aby sa zbor udržal čistý. (1. Korinťanom 5:1–5) Tým je zbor chránený a môže to tiež pomôcť previnilcovi. Často takéto disciplinárne opatrenie pomohlo hriešnikovi, aby sa spamätal. Ale čo vtedy, keď je odňaté spoločenstvo blízkemu priateľovi alebo príbuznému? Dajme tomu, že je to náš otec alebo matka, či syn alebo dcéra. Rešpektujeme napriek tomu kroky podniknuté staršími? Je pravda, že to môže byť ťažké. Akým by to však bolo zneužitím našej slobody, keby sme spochybňovali rozhodnutie starších a ďalej pestovali duchovné spoločenstvo s niekým, kto sa ukázal, že má v zbore škodlivý vplyv! (2. Jána 10, 11) Jehovov ľud ako celok si zasluhuje pochvalu za to, ako spolupracuje v takýchto záležitostiach. Preto Jehovova organizácia zostáva v tomto nečistom svete nepoškvrnená. — Jakub 1:27.
15. Ak človek spácha vážny hriech, čo by mal ihneď urobiť?
15 Čo ak sa my dopustíme vážneho hriechu? Kráľ Dávid opísal tých, ktorým Jehova prejavuje priazeň, keď povedal: „Kto smie vystúpiť na Jehovov vrch a kto sa smie postaviť na jeho svätom mieste? Každý s nevinnými rukami a čistým srdcom, kto neniesol Moju dušu do úplnej bezcennosti ani neprisahal klamlivo.“ (Žalm 24:3, 4) Ak z nejakého dôvodu už nie sme „s nevinnými rukami a čistým srdcom“, musíme neodkladne konať. Náš večný život je v nebezpečenstve.
16, 17. Prečo by sa ten, kto sa previnil vážnymi hriechmi, nemal snažiť vyriešiť záležitosť sám?
16 Niektorí ľudia mali pokušenie zatajiť vážne hriechy, uvažujúc azda takto: ‚Vyznal som to Jehovovi a robil som pokánie. Teda načo mám do toho zapájať starších?‘ Previnilec sa možno hanbí alebo sa bojí toho, čo by starší mohli urobiť. Mal by však pamätať na to, že hoci len Jehova nás môže očistiť od hriechu, v prvom rade starších urobil zodpovednými za čistotu zboru. (Žalm 51:2) Sú tu na uzdravovanie a usmerňovanie „svätých“. (Efezanom 4:12) Nejsť za nimi, keď potrebujeme duchovnú pomoc, je ako nejsť k lekárovi, keď sme chorí.
17 Niektorí sa s vecou snažia vyrovnať sami a zisťujú, že ešte po mesiacoch alebo rokoch ich svedomie stále vážne znepokojuje. A čo je ešte horšie, iní, ktorí zatajujú vážne previnenie, upadajú do hriechu druhý raz, či dokonca tretí raz. Keď sa záležitosť nakoniec dostane pred starších, je to už prípad opakovaného previnenia. O čo lepšie je držať sa rady Jakuba! Napísal: „Je niekto medzi vami chorý? Nech si k sebe zavolá starších zboru a tí nech sa modlia nad ním a potierajú ho olejom v Jehovovom mene.“ (Jakub 5:14) Choď za staršími, kým je ešte čas na uzdravenie. Ak by sme čakali príliš dlho, mohli by sme sa zatvrdiť na ceste hriechu. — Kazateľ 3:3; Izaiáš 32:1, 2.
Zovňajšok a rekreácia
18, 19. Prečo sa istý kňaz tak priaznivo vyjadril o Jehovových svedkoch?
18 Pred piatimi rokmi sa v jednom cirkevnom časopise istý katolícky kňaz v Taliansku nadšene vyjadroval o Jehovových svedkoch.a Povedal: „Osobne mám Jehovových svedkov rád. Priznávam to úprimne... Tí, ktorých poznám, sa správajú veľmi dobre, sú priateľskí... [a] hovoria veľmi presvedčivo. Kedy pochopíme, že pravdu treba predkladať prijateľným spôsobom a že tí, ktorí pravdu oznamujú, nesmú byť polovičatí, nesmú nepríjemne zapáchať, nesmú chodiť strapatí a neupravení?“
19 Podľa týchto slov na kňaza okrem iného zapôsobilo, ako sa svedkovia obliekajú a ako pristupujú k ľuďom. Je zrejmé, že tí, ktorých stretol, počúvali rady, ktoré dával počas rokov „verný a rozvážny otrok“. (Matúš 24:45) Biblia hovorí, že oblečenie žien by malo byť ‚dobre upravené a skromné‘. (1. Timotejovi 2:9) V tejto úpadkovej dobe je táto rada nutná aj pre mužov. Či nie je logické, že zástupcovia Božieho Kráľovstva by mali pôsobiť slušným dojmom, keď pristupujú k ľuďom, ktorí k nim nepatria?
20. Prečo by mal kresťan vždy dbať na svoje oblečenie?
20 Niektorí možno súhlasia, že na zhromaždeniach a vo zvestovateľskej službe by mali dbať na to, ako sa obliekajú, ale možno sa domnievajú, že inokedy sa na to biblické zásady nevzťahujú. Prestávame však niekedy byť zástupcami Božieho Kráľovstva? Je pravda, že okolnosti sa menia. Ak pomáhame stavať sálu Kráľovstva, oblečieme sa ináč, ako keď pôjdeme na zhromaždenie do tej istej sály Kráľovstva. Vo chvíľach voľna sa asi oblečieme voľnejšie. Ale kedykoľvek nás vidia druhí, naše oblečenie by malo byť dobre upravené a skromné.
21, 22. Ako sme chránení pred škodlivou rekreáciou a ako by sme sa mali pozerať na rady v takýchto veciach?
21 Ďalšou oblasťou, ktorej sa venuje veľa pozornosti, je rekreácia. Ľudia, najmä mladí, potrebujú rekreáciu. Naplánovať odpočinok pre rodinu nie je hriech ani strata času. Aj Ježiš pozval svojich učeníkov, aby ‚si trochu odpočinuli‘. (Marek 6:31) Buď ale opatrný, aby sa rekreáciou neotvorili dvere duchovnej nákaze. Žijeme vo svete, v ktorom pri rekreácii vystupuje do popredia sexuálna nemravnosť, hrubé násilie, horory a špiritizmus. (2. Timotejovi 3:3; Zjavenie 22:15) Verný a rozvážny otrok je bdelý voči takýmto nebezpečenstvám a stále nás pred nimi vystríha. Máš pocit, že tieto pripomienky sú zasahovaním do tvojej slobody? Alebo si vďačný za to, že Jehovova organizácia sa o teba stará natoľko, že ti stále pripomína takéto nebezpečenstvá? — Žalm 19:7; 119:95.
22 Nikdy nezabudni, že hoci naša sloboda pochádza od Jehovu, sme zodpovední za to, ako ju využívame. Ak prehliadame dobré rady a robíme nesprávne rozhodnutia, nemôžeme za to viniť niekoho iného. Apoštol Pavol hovorí: „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ — Rimanom 14:12; Hebrejom 4:13.
Očakávaj slobodu Božích detí
23. a) Z akých požehnaní súvisiacich so slobodou sa teraz tešíme? b) Aké požehnania dychtivo očakávame?
23 Sme naozaj požehnaným ľudom. Sme oslobodení od falošného náboženstva a povier. Vďaka výkupnej obeti sa môžeme približovať k Jehovovi s očisteným svedomím, duchovne oslobodení z otroctva hriechu a smrti. A čoskoro dôjde k ‚zjaveniu Božích synov‘. V Armagedone budú Ježišovi bratia vo svojej nebeskej sláve zjavení ľuďom ako ničitelia Jehovových nepriateľov. (Rimanom 8:19; 2. Tesaloničanom 1:6–8; Zjavenie 2:26, 27) Potom budú títo Boží synovia zjavení ako prostriedky, ktorými budú prúdiť požehnania z Božieho trónu k ľudstvu. (Zjavenie 22:1–5) Nakoniec toto zjavenie Božích synov povedie k požehnaniu verného ľudstva slávnou slobodou Božích detí. Túžiš po tom čase? Ak áno, potom múdro využívaj svoju kresťanskú slobodu. Slúž teraz ako otrok Boha a budeš sa tešiť z podivuhodnej slobody po celú večnosť!
[Poznámka pod čiarou]
a Kňaz neskôr túto pochvalu odvolal, zjavne pod tlakom.
Rámček na opakovanie
◻ Ako pomazaní a iné ovce oslavujú Jehovu?
◻ Prečo by si mali kresťania ctiť svetskú autoritu?
◻ V akých smeroch môže kresťan spolupracovať so staršími?
◻ Prečo sa Jehovovi svedkovia oblečením odlišujú od mnohých ľudí vo svete?
◻ Čomu by sme sa mali vyhnúť pri rekreácii?
[Obrázok na strane 17]
Starší si obzvlášť zaslúžia, aby sme im prejavovali lásku a spolupracovali s nimi
[Obrázky na strane 18]
Oblečenie kresťana by malo byť dobre upravené, skromné a primerané okolnostiam