„Hľadajte pokoj a usilujte sa oň“
„Nech je velebený Jehova, ktorý má potešenie z pokoja svojho sluhu.“ — ŽALM 35:27.
1. Z akého pokoja sa dnes tešíme?
AKÉ radostné je mať v tomto rozdelenom svete pokoj! Aké potešujúce je uctievať Jehovu, „samého Boha pokoja“, a podieľať sa na požehnaniach jeho „zmluvy pokoja“! Aké občerstvujúce je uprostred životných tlakov spoznať „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“, a zažiť ‚zväzok pokoja‘, ktorý zjednocuje Boží ľud bez ohľadu na národnosť, jazyk, rasu alebo sociálne prostredie! — 1. Tesaloničanom 5:23; Ezechiel 37:26; Filipanom 4:7; Efezanom 4:3.
2, 3. a) Kým Boží ľud ako celok vytrváva, čo sa môže stať jednotlivým kresťanom? b) K čomu nás Biblia nabáda?
2 Ako Jehovovi svedkovia si vážime tento pokoj. Avšak nemôžeme ho brať ako niečo samozrejmé. Pokoj sa neudržiava automaticky len preto, že sme spojení s kresťanským zborom alebo že sme členmi kresťanskej rodiny. Kým pomazaný ostatok a ich spoločníci z „iných oviec“ vytrvajú ako jedno stádo do konca, jednotlivci môžu stratiť svoj pokoj a odpadnúť. — Ján 10:16; Matúš 24:13; Rimanom 11:22; 1. Korinťanom 10:12.
3 Apoštol Pavol varoval pomazaných kresťanov vo svojich dňoch: „Dajte si pozor, bratia, aby sa v niekom z vás niekedy nevyvinulo zlé srdce bez viery tým, že by sa odvrátil od živého Boha.“ (Hebrejom 3:12) Toto varovanie platí aj pre veľký zástup. Preto Biblia nalieha na kresťanov: „Hľadajte pokoj a usilujte sa oň. Lebo Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich úpenlivé prosby, ale Jehovova tvár je proti tým, ktorí konajú zlo.“ — 1. Petra 3:10–12; Žalm 34:14, 15.
„Telesné zmýšľanie“
4. Čo môže narušiť náš pokoj s Bohom?
4 Čo môže narušiť naše úsilie o pokoj? Pavol sa zmieňuje o jednej veci, keď hovorí: „Telesné zmýšľanie znamená smrť, ale duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj, pretože telesné zmýšľanie znamená nepriateľstvo s Bohom.“ (Rimanom 8:6, 7) Za „telesné“ Pavol označuje náš padlý stav nedokonalých ľudí so zdedeným sklonom k hriechu. Ak ustúpime sklonom padlého tela, zničíme si tak náš pokoj. Ak sa kresťan nekajúcne dopúšťa nemravnosti, lži, krádeže, užívania drog alebo inak porušuje božský zákon, rozvracia pokoj, ktorý bol medzi ním a Jehovom, a z ktorého sa predtým tešil. (Príslovia 15:8, 29; 1. Korinťanom 6:9, 10; Zjavenie 21:8) Navyše, ak dovolí, aby sa materiálne veci stali dôležitejšie ako duchovné veci, jeho pokoj s Bohom je vážne ohrozený. — Matúš 6:24; 1. Jána 2:15–17.
5. Čo zahŕňa usilovať sa o pokoj?
5 Na druhej strane Pavol hovorí: „Duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ Pokoj je časťou ovocia ducha a keď cvičíme naše srdce, aby si vážilo duchovné veci, a modlíme sa o Božieho ducha, aby nám v tom pomohol, potom sa vyhneme „telesnému zmýšľaniu“. (Galaťanom 5:22–24) V 1. Petra 3:10–12 je pokoj spojený so spravodlivosťou. (Rimanom 5:1) Peter hovorí, že úsilie o pokoj zahŕňa ‚odvrátiť sa od zla a konať dobro‘. Boží duch nám môže pomôcť „usilovať sa o spravodlivosť“, a tak si zachovať pokoj s Bohom. — 1. Timotejovi 6:11, 12.
6. Aká je jedna zo zodpovedností starších, čo sa týka pokoja v zbore?
6 Usilovať sa o pokoj je veľmi dôležité pre starších v zbore. Ak sa niekto snaží napríklad zavádzať znečisťujúce zvyky, starší majú zodpovednosť chrániť zbor tak, že sa snažia pokarhať hriešnika. Ak prijme pokarhanie, znova získa pokoj. (Hebrejom 12:11) Ak nie, musí byť vylúčený, aby sa zachoval pokojný vzťah zboru k Jehovovi. — 1. Korinťanom 5:1–5.
Pokoj s našimi bratmi
7. Pred akými prejavmi ‚telesného zmýšľania‘ varoval Pavol Korinťanov?
7 „Telesné zmýšľanie“ môže zničiť nielen náš pokoj s Bohom, ale aj náš dobrý vzťah k iným kresťanom. Pavol napísal Korinťanom: „Ste ešte telesní. Kým je medzi vami žiarlivosť a spor, či nie ste telesní a nechodíte ako ľudia?“ (1. Korinťanom 3:3) Žiarlivosť a spory sú pravý opak pokoja.
8. a) Čo sa môže stať niekomu, kto spôsobuje žiarlivosť a spory v zbore? b) Od čoho závisí náš pokoj s Bohom?
8 Narušenie pokoja zboru žiarlivosťou a spormi je veľmi vážne. Hovoriac o vlastnosti spojenej s pokojom ako ovocím ducha, apoštol Ján varoval: „Ak niekto vyhlasuje: ‚Milujem Boha,‘ a predsa nenávidí svojho brata, je luhár. Lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel.“ (1. Jána 4:20) Podobne ak jednotlivec spôsobuje žiarlivosť a spory medzi bratmi, môže mať naozaj pokoj s Bohom? Určite nie! Sme nabádaní: „Vytrvávajte v radosti a v tom, aby ste boli usmerňovaní a potešovaní, aby ste mysleli v zhode, žili pokojne; a Boh lásky a pokoja bude s vami.“ (2. Korinťanom 13:11) Áno, ak budeme naďalej žiť pokojne jeden s druhým, potom Boh lásky a pokoja bude s nami.
9. Ako vieme, že medzi kresťanmi budú niekedy nezhody a nedorozumenia?
9 To neznamená, že nikdy nedochádza k nedorozumeniam medzi kresťanmi. V týždňoch, ktoré nasledovali po Letniciach, nastala nezhoda v novom kresťanskom zbore pre denné rozdeľovanie potravy. (Skutky 6:1) Pri jednej príležitosti nezhoda medzi Pavlom a Barnabášom viedla k „ostrému výbuchu hnevu“. (Skutky 15:39) Pavol musel radiť Evodii a Syntyche, určite dobrým, horlivým sestrám, „aby boli rovnakej mysle v Pánovi“. (Filipanom 4:2) Niet sa čo čudovať, že Ježiš dal podrobné rady, ako riešiť narúšanie pokoja medzi kresťanmi, a zdôraznil naliehavosť okamžitého riešenia takýchto problémov! (Matúš 5:23–25; 18:15–17) Nedal by takúto radu, keby nepredvídal ťažkosti medzi svojimi nasledovníkmi.
10. Aké situácie vzniknú niekedy v zbore a akú zodpovednosť majú všetci, čo sú do toho zapojení?
10 Dnes je potom celkom možné, že niekoho urazí netaktné slovo alebo urážlivé správanie spolukresťana. Niektorá vlastnosť jednej osoby môže veľmi podráždiť iného. Osobnosti môžu na seba naraziť. Niekto môže ostro nesúhlasiť s rozhodnutím starších. V rade starších môže byť jeden starší veľmi ostrý a môže sa snažiť povyšovať nad iných starších. Napriek skutočnosti, že sa takéto veci stávajú, stále musíme hľadať pokoj a usilovať sa oň. Vyžaduje si to riešiť takéto problémy kresťanským spôsobom, aby sa zachoval „zjednocujúci zväzok pokoja“. — Efezanom 4:3.
11. Aké opatrenia Jehova urobil, aby nám pomohol usilovať sa o vzájomný pokoj?
11 Biblia hovorí: „Nech je velebený Jehova, ktorý má potešenie z pokoja svojho sluhu.“ (Žalm 35:27) Áno, Jehova chce, aby sme mali pokoj. Preto urobil dve vynikajúce opatrenia, ktoré nám pomáhajú zachovať pokoj medzi sebou a s ním. Jedným je svätý duch, ktorého ovocím je pokoj s príbuznými vlastnosťami ako je trpezlivosť, láskavosť, miernosť a sebaovládanie. (Galaťanom 5:22, 23) Druhým je božská múdrosť, o ktorej čítame: „Múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchnuť, plná milosrdenstva a dobrého ovocia.“ — Jakob 3:17, 18.
12. Čo by sme mali robiť, ak bol náš pokoj s našimi bratmi narušený?
12 Preto ak je náš pokoj s druhými narušený, mali by sme sa modliť o múdrosť zhora, aby nám ukázala, ako máme konať, a mali by sme prosiť o svätého ducha, aby nás posilňoval v konaní toho, čo je správne. (Lukáš 11:13; Jakob 1:5; 1. Jána 3:22) V súlade s našou modlitbou sa potom môžeme pozrieť do zdroja božskej múdrosti, do Biblie, o vedenie a čítať aj dostupnú biblickú literatúru s radou, ako uplatňovať Písma. (2. Timotejovi 3:16) Tiež môžeme hľadať radu u starších v zbore. Konečným krokom by malo byť uplatnenie poskytnutého vedenia. Izaiáš 54:13 hovorí: „Všetci tvoji synovia budú vyučení Jehovom a pokoj tvojich synov bude hojný.“ To zahŕňa skutočnosť, že náš pokoj závisí od toho, či zavádzame do praxe to, čo nás naučil Jehova.
„Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj“
13, 14. a) Čo zahŕňa Ježišovo vyjadrenie „pôsobiť pokoj“? b) Ako sa môžeme stať činiteľmi pokoja?
13 Ježiš povedal vo svojej Kázni na vrchu: „Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj, lebo sa budú nazývať ‚Božími synmi‘. (Matúš 5:9) „Tí, ktorí pôsobia pokoj“, sa nevzťahuje na niekoho, kto má jednoducho miernu povahu. Pôvodné grécke slovo znamená „činitelia pokoja“. Činiteľ pokoja vie obratne obnoviť pokoj, keď je narušený. No oveľa dôležitejšie je, že činiteľ pokoja sa usiluje o to, aby sa v prvom rade vyhol rušeniu pokoja. ‚Pokoj vládne v jeho srdci.‘ (Kolosanom 3:15) Ak sa Boží služobníci usilujú o to, aby boli činiteľmi pokoja, potom sa problémy medzi nimi znížia na minimum.
14 Stať sa činiteľom pokoja zahŕňa uznať naše vlastné slabosti. Kresťan môže byť napríklad prchký alebo citlivý a môže sa rýchlo uraziť. Keď je pod tlakom, jeho city môžu spôsobiť, že zabudne na biblické zásady. To nie je u nedokonalých ľudí nič neočakávané. (Rimanom 7:21–23) Avšak nepriateľstvá, zvady a výbuchy hnevu sú vymenované medzi skutkami tela. (Galaťanom 5:19–21) Ak u seba zistíme takéto sklony — alebo ak nás na ne upozornia iní — mali by sme sa úpenlivo a neprestajne modliť o Jehovovho ducha, aby sme mohli rozvíjať sebaovládanie a miernosť. Naozaj, každý sa musí usilovať, aby pestoval také vlastnosti ako časť svojej novej osobnosti. — Efezanom 4:23, 24; Kolosanom 3:10, 15.
15. Ako je múdrosť zhora protikladom nerozumnej tvrdošijnosti?
15 Niekedy je zbor alebo rada starších znepokojená niekým, kto je tvrdošijný a vždy trvá na svojom vlastnom spôsobe. Ak ide o božský zákon, kresťan by mal byť skutočne pevný, dokonca neochvejný. A ak cítime, že máme dobrý nápad, ktorý by mohol poslúžiť druhým, nie je na tom nič zlé, ak sa otvorene vyjadríme, aby sme vysvetlili svoje dôvody. Ale nechceme byť ako tí vo svete, ktorí sú „neprístupní akejkoľvek dohode“. (2. Timotejovi 3:1–4) Múdrosť zhora je pokojná, rozumná. Tí, ktorí konajú zatvrdilo a nepoddajne, by mali dbať na Pavlovu radu Filipanom, aby ‚nerobili nič zo sebectva‘. — Filipanom 2:3.
16. Ako nám môže pomôcť Pavlova rada v liste Filipanom prekonať sebectvo?
16 V tom istom liste Pavol nabáda, aby sme ‚s pokorou mysle‘ úprimne ‚považovali ostatných za vyšších‘. To je pravý opak sebectva. Zrelý kresťan nemyslí predovšetkým na to, aby presadil svoje vlastné myšlienky, aby si zachoval tvár alebo chránil svoje vlastné postavenie a autoritu. To by bolo v rozpore s Pavlovým nabádaním ‚nehľadieť s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných‘. — Filipanom 2:4; 1. Petra 5:2, 3, 6.
Pokojné slová
17. Aké nesprávne použitie jazyka môže narušiť pokoj zboru?
17 Ten, kto sa usiluje o pokoj, je zvlášť opatrný pri používaní jazyka. Jakob varuje: „Jazyk hoci je malý úd, predsa sa veľmi vyvyšuje. Hľa, aký malý oheň stačí, aby zapálil taký veľký les!“ (Jakob 3:5) Zlomyseľné táranie, kritika iných za ich chrbtom, neláskavosť a ostré slová, hundranie a sťažovanie sa, ako aj neúprimné lichotenie pre osobný úžitok — to všetko sú skutky tela, ktoré narúšajú pokoj Božieho ľudu. — 1. Korinťanom 10:10; 2. Korinťanom 12:20; 1. Timotejovi 5:13; Júdu 16.
18. a) Čo by mal urobiť každý, kto neúmyselne použil jazyk zlým spôsobom? b) Keď niekto v hneve vyslovil ubližujúce slová, ako by mali zrelí kresťania reagovať?
18 Naozaj, Jakob hovorí: „Jazyk nemôže skrotiť nikto z ľudí.“ (Jakob 3:8) Dokonca aj zrelí kresťania niekedy hovoria veci, ktoré potom úprimne ľutujú. Všetci dúfame, že druhí nám odpustia také chyby, ako my odpúšťame im. (Matúš 6:12) Niekedy môže ostrý výbuch hnevu viesť k zhubným bolestivým slovám. Potom si činiteľ pokoja pripomenie, že „odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ (Príslovia 15:1) Často sa musí zhlboka nadýchnuť a odmietnuť odpovedať na hnevlivé slová ďalšími hnevlivými slovami. Keď nálada ochladne, veľkorysý činiteľ pokoja vie, ako prehliadať veci povedané v okamihu rozhorčenia. A pokorný kresťan bude vedieť, ako sa ospravedlniť, a bude sa snažiť vyliečiť všetky rany, ktoré spôsobil. Je znakom morálnej sily vedieť čestne povedať: „Prepáč.“
19. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Pavol a Ježiš dávali radu?
19 Niekedy bude možno potrebné použiť jazyk a poradiť druhým. Pavol verejne pokarhal Petra, keď konal nesprávne v Antiochii. A Ježiš dal vážnu radu vo svojom posolstve siedmim zborom. (Galaťanom 2:11–14; Zjavenie, kapitoly 2, 3) Ak študujeme tieto príklady, dozvedáme sa, že rada by nemala byť taká mierna, že by stratila svoj zmysel. Ježiš a Pavol však neboli tvrdí alebo krutí. Ich rada nebola ventilom pre ich vlastnú vnútornú nespokojnosť. Naozaj sa snažili pomáhať svojim bratom. Keď ten, kto dáva radu, cíti, že celkom neovláda svoj jazyk, môže radšej počkať a trochu sa ukľudniť, kým niečo povie. Inak by mohol povedať niečo drsné a spôsobiť horší problém ako je ten, ktorý sa snaží riešiť. — Príslovia 12:18.
20. Čo by malo odrážať všetko, čo hovoríme našim bratom a sestrám alebo o nich?
20 Ako sme už spomenuli, pokoj a láska sú úzko späté ako ovocie ducha. Ak to, čo hovoríme našim bratom — alebo o nich — vždy odráža našu lásku k nim, bude to potom prispievať k pokoju v zbore. (Ján 15:12, 13) Naša reč musí byť „ľúbezná, okorenená soľou“. (Kolosanom 4:6) Mala by byť chutná, akoby priťahujúca srdce. Ježiš radil: „Majte soľ sami v sebe a zachovávajte medzi sebou pokoj.“ — Marek 9:50.
„Vynasnažte sa“
21. Čo je zrejmé o Božom ľude na týždenných zhromaždeniach a na zjazdoch?
21 Žalmista napísal: „Hľa, aké je dobré a aké príjemné, keď bratia bývajú spolu v jednote!“ (Žalm 133:1) Naozaj sme radi so svojimi bratmi, najmä na našich týždenných zhromaždeniach a počas krajských a oblastných zjazdov. Vtedy je náš pokoj zjavný aj ľuďom mimo zboru.
22. a) O akom pokoji si budú národy čoskoro myslieť, že ho dosiahli, a k čomu to povedie? b) K akému skutočnému pokoju povedie Božia zmluva pokoja?
22 Čoskoro si budú národy myslieť, že dosiahli pokoj bez Jehovu. Ale kým povedia „Mier a bezpečnosť!“, príde náhle zničenie na všetkých, ktorí nemajú pokoj s Bohom. (1. Tesaloničanom 5:3) Potom bude veľké knieža pokoja postupne uzdravovať ľudstvo z nešťastných následkov pôvodnej straty pokoja s Bohom. (Izaiáš 9:6, 7; Zjavenie 22:1, 2) Božia zmluva pokoja spôsobí celosvetový pokoj. Dokonca aj poľné zvieratá si odpočinú od nepriateľstva. — Žalm 37:10, 11; 72:3–7; Izaiáš 11:1–9; Zjavenie 21:3, 4.
23. Ak si ceníme nádej na pokojný nový svet, čo by sme mali teraz robiť?
23 Aká slávna doba to bude! Dychtivo ju očakávaš? Ak áno, „usiluj sa o pokoj so všetkými ľuďmi.“ Hľadaj pokoj teraz — so svojimi bratmi, a najmä s Jehovom. Áno, „keďže očakávate tieto veci, usilujte sa, aby vás nakoniec našiel nepoškvrnených a bezchybných v pokoji.“ — Hebrejom 12:14; 2. Petra 3:14.
Pamätáš si?
◻ Čo môže narušiť náš pokoj s Jehovom?
◻ Aké nedorozumenia sa budú musieť riešiť v zbore?
◻ Aké opatrenie urobil Jehova, aby nám pomohol hľadať pokoj a usilovať sa oň?
◻ Aké telesné postoje môžu narušiť pokoj zboru a ako môžeme proti nim bojovať?
[Obrázok na strane 22]
Pokoj je hojný medzi tými, ktorých vyučuje Jehova
[Obrázok na strane 24]
Aký príjemný je pokoj bratov, ktorí slúžia jednotne