Štúdia 18

Zlepšiť svoje odpovede

1, 2. Prečo by sme sa mali všetci usilovať o dávanie dobrých odpovedí?

¹ Kresťania by mali všestranne rozvíjať schopnosť dávať dobré odpovede. Apoštol Pavol napísal: „Nech je vaša reč vždy ľúbezná, okorenená soľou, aby ste vedeli, ako by ste mali každému odpovedať.“ ​(Kol. 4:6) Je teda prirodzené, že sa usilujeme o zlepšenie svojich odpovedí. Keď dobre odpovedáme, máme z toho skutočné potešenie: „Muž sa raduje z odpovede svojich úst, a aké dobré je slovo v pravý čas!“ — Prísl. 15:23.

² Cítiš osobne potrebu zlepšiť sa v odpovediach? Si úplne spokojný so svojou účasťou na zhromaždeniach zboru? Alebo je možné dajaké zlepšenie, ktoré by ti spôsobilo veľké potešenie? Stáva sa ti niekedy vo svedeckej službe, že by si si želal zvládnuť situáciu inak? To platí o nás všetkých, takže je užitočné uvažovať spoločne, ako môžeme zlepšiť svoje odpovede.

3, 4. Ako je možné na jednu otázku na zhromaždení dať rôzne komentáre?

³ Zhromaždenia zboru. Vo väčšine zborov Jehovových svedkov možno pozorovať, že niektorí sú vždy pripravení odpovedať na otázky, ktoré sa kladú na štúdiu Strážnej veže, na zborovom štúdiu knihy alebo pri ústnom opakovaní v škole teokratickej služby. To nie je nijaká náhoda. Možno, že títo zvestovatelia čerpajú z mnohoročného štúdia a zo spoločenstva s Jehovovým ľudom; no vo väčšine prípadov je určujúcim činiteľom aj predchádzajúca príprava. Aj noví môžu dávať dobré odpovede, keď sa zamerajú na prípravu látky. — Prísl. 15:28.

⁴ Ak si prvý, kto odpovedá na otázku, je obvykle dobre, keď vystihneš priamu odpoveď. Ale ak už na otázku niekto odpovedal, nemysli si, že tým musí rozbor skončiť. Keď chceš dať dodatočný komentár na tú istú otázku; môžeš napríklad doplniť odpoveď, ukázať, aký vzťah majú k odpovedi biblické texty z odseku, alebo vyzdvihnúť, ako to, o čom sa hovorí, ovplyvňuje náš život. Ak látka hovorí o svetových pomeroch alebo zvykoch falošného náboženstva, môžeš sa zmieniť o dajakej skúsenosti alebo miestnej situácii, ktorá zdôrazňuje pravdivosť toho, o čom sa hovorí v odseku. To obohacuje rozhovor.

 5. Prečo je dobré odpovedať stručne a vlastnými slovami?

⁵ Odpovede viac zavážia a hlbšie zapôsobia na poslucháčov, keď sú stručné a vecné. Vo väčšine prípadov je vhodné dávať také odpovede. Keď niekto behá po myšlienkach celého odseku, nič nevynikne a na rozdiel od výstižnej odpovede poslucháči nie sú z toho zvyčajne oveľa múdrejší. Najužitočnejšie bývajú obvykle odpovede vlastnými slovami. Takéto komentáre pomáhajú jednak tomu, kto odpovedá — informácie si osvojí — jednak môže odpoveď často pomôcť aj ostatným, aby pochopili myšlienky, ktoré im predtým unikli. Prejavy v škole teokratickej služby ti pomáhajú rozvinúť túto schopnosť.

 6. Ako sa môžeme zlepšiť v pohotovosti odpovedať na otázky?

⁶ Môžeš sa zlepšiť v pohotovosti odpovedať? To si vyžaduje predchádzajúcu prípravu. Nepripravuj sa však počas čítania odseku alebo vtedy, keď ostatní odpovedajú, lebo strácaš mnoho užitočného zo zhromaždenia. Zvykni si vopred označiť odpovede. Ak si si podčiarkol iba niekoľko kľúčových slov, a nie dlhé vety, rýchly pohľad na tieto kľúčové slová ti nanovo pripomenie celú myšlienku a budeš pripravený na odpoveď. Ak je otázka v odseku rozdelená na časti „a“ a „b“, pomôže ti označenie na okraji, ktorá časť látky sa týka „a“ a ktorá „b“, aby si sa vyhol tomu, že by si svojím komentárom predbehol otázku vedúceho štúdia. Aj keď nie sú k látke pripravené otázky a poslucháči sa k nej budú vyjadrovať, predsa je užitočné označiť si, čo považuješ za kľúčové body. To ti umožní, aby si spontánne dával komentáre, a prispel k živému rozhovoru. Ak si už na zhromaždení raz odpovedal, neprestaň sa hlásiť mysliac si, že ďalšie odpovede môžeš prenechať ostatným. Buď ochotný dávať ďalšie komentáre.

 7. Prečo by sme mali všetci cítiť zodpovednosť za dávanie komentárov na zhromaždení?

⁷ Niektorí sa možno ostýchajú odpovedať; myslia si, že ostatní to dokážu lepšie. Biblia nás však podnecuje, aby sme si v tejto veci uvedomili svoju osobnú zodpovednosť. Apoštol Pavol napísal: „Držme sa pevne, bez kolísania, verejného vyhlasovania svojej nádeje... A dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ ​(Hebr. 10:23–25) Tým, že odpovedáme, podnecujeme ostatných k láske a k znamenitým skutkom, rozohrievame ich srdce a povzbudzujeme ich. Máme z toho úžitok i my, lebo pociťujeme radosť z dávania, a tak získavame osobné povzbudenie.

8.–12. Uveď dajaké návrhy, ako prekonať námietky vo svedeckej službe.

⁸ Odpovedať na námietky vo svedeckej službe. Ak pravidelne študuješ a navštevuješ zhromaždenia, zistíš, že ti nerobí ťažkosti odpovedať na otázky v službe z domu do domu. Ale ak nevieš odpovedať na položenú otázku, neváhaj sa majiteľovi bytu priznať. Povedz, že si zistíš informácie do budúcej návštevy. Ak je to úprimný človek, bude s tým spokojný.

⁹ Okrem otázok sa môžeš občas stretnúť s námietkami. Ako sa s nimi vyrovnáš? Prv ako odpovieš na námietku, je užitočné vedieť niečo o spôsobe zmýšľania tej osoby. Môžeš sa spýtať, čo dalo podnet k jeho námietke. Dakto môže napríklad namietať, že neveríš v Krista, ale v skutočnosti je iba sám zmätený náukou o trojici. Mnohé námietky sú iba dôsledkom takého nepochopenia. Dôležité je navzájom si ujasniť význam kľúčových výrazov prv, ako sa pustíme do diskusie. Takýto postup môže totiž odpovedať na námietku, takže ďalší rozhovor o tejto myšlienke nebude potrebný.

¹⁰ Keď sú vznesené námietky, je dobré rozobrať záležitosť, pokiaľ možno ako vec obojstranného záujmu, než aby to z nás urobilo protivníkov. Namiesto toho, aby si považoval námietku za nepríjemnú alebo nechutnú, pozeraj sa na ňu ako na niečo, o čo má majiteľ bytu skutočný záujem. Ak to máš na mysli, môžeš mu povedať, že si rád, že sa o veci zmieňuje. Považuj to za kľúč k ďalšiemu rozhovoru, za námet, ktorý môže otvoriť jeho myseľ, aby prijal biblické pravdy. Prečo by sme sa v tom necvičili v škole teokratickej služby a do svojich prejavov nezahrnuli situácie, ktoré si vyžadujú prekonávanie námietok?

¹¹ Niekedy sa rozprávaš so záujemcom a niekto iný prichádza s námietkou, aby prerušil váš rozhovor. V takejto situácii môžeš povinnosť dokazovania preniesť na toho, kto vyslovil námietku. Ježiš Kristus použil protiotázky, aby umlčal protivníkov, ktorí sa snažili narušiť jeho kázanie. (Mat. 22:41–46) Preto je dobré mať na mysli, že povinnosť dokazovania možno preniesť na osobu, ktorá o dajakej veci niečo tvrdí. Ak ti napríklad majiteľ bytu povie: „Vy neveríte v trojicu,“ a to tónom, ktorý naznačuje, že takáto viera sa od kresťana vyžaduje, môžeš mu odpovedať: „Verím všetkému, čo učí Biblia. Mohli by ste mi láskavo v Biblii ukázať, prečo by som mal veriť v túto náuku?“ Potom povinnosť dokazovania spočíva na druhej strane; musí dokázať to, o čom tvrdí, že je to pravda.

¹² Pre niekoho, kto tvrdí, že uznáva Písma, bude mať odpoveď priamo z Biblie najväčšu váhu. Je oveľa presvedčivejšia ako čokoľvek, čo by sme mohli povedať my. Keď však odpovedáš, zachovaj vždy pokoj a preukazuj zdvorilosť bez ohľadu na postoj pýtajúceho sa. Tak sa patrí na Božieho služobníka.

13, 14. Ako je možné vyrovnať sa s otázkami študujúceho na domácich biblických štúdiách?

¹³ Na biblických štúdiách. Na biblických štúdiách vládne obvykle priateľská, uvoľnená atmosféra, ktorá prispieva k dôkladnému uvažovaniu o veciach. Keď teda zodpovieme otázku študujúceho, je dobrým zvykom spýtať sa, či je spokojný. Môže sa stať, že niektoré myšlienky mu zostanú ešte nejasné. Ak niečo nevieš zodpovedať s istotou, ponúkni mu, že si odpoveď pripravíš. Ak je potrebná ďalšia pomoc, môžeš o ňu poprosiť skúsenejšieho zvestovateľa. Keď niekomu pomáhaš získať hlbší pohľad na biblické posolstvo, pamätaj si, že ho tým možno privádzaš na cestu života; evanjelista Filip pomohol podobným spôsobom etiópskemu eunuchovi, keď mu zodpovedal jeho otázky. — Sk. 8:26–39.

¹⁴ Časom bude vari lepšie neodpovedať na všetky otázky položené pri biblickom štúdiu, ale niektoré z nich, ktoré sa budú rozoberať počas ďalšieho štúdia, je dobré ponechať otvorené. S ohľadom na pokrok študujúceho je tiež dobré ukázať mu, ako nájsť odpovede, keď bude otázky skúmať sám. Môžeš ho odkázať na také biblické pomôcky, akými sú indexy v publikáciách Spoločnosti alebo vhodná kapitola v knihe Môžeš žiť navždy v pozemskom raji. Neskoršie sa ho spýtaj, aké poučenie našiel, a zaujímaj sa tiež o jeho porozumenie veci. Maj na mysli jeho duchovný rast, a nie iba odpovede na jeho otázky.

15.–18. Aký postoj by sme mali zaujať, keď sme vyzvaní odpovedať na otázky úradníkov?

¹⁵ Pri styku s úradníkmi. Keď apoštol Peter rozoberal otázku prenasledovania, povedal: „V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ ​(1. Petra 3:14, 15) Za istých okolností môžeme byť predvolaní, aby sme sa obhájili pred súdom alebo pred predstaviteľmi zákona, ktorí majú právo spýtať sa nás, čomu veríme a prečo veríme takým spôsobom. „V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána,“ radí apoštol. Uisti sa, že hlboko vo svojom srdci prejavuješ Pánu Ježišovi Kristovi tú najvyššiu úctu a pripisuješ mu posvätné postavenie, ktoré nesmie byť znesvätené. Potom nebudeš mať žiaden dôvod na úzkostlivé obavy. Ak sa chceme páčiť tomu, ktorého Boh pomazal za Kráľa celej zeme, niet dôvodu znepokojovať sa nad tým, ako budú reagovať ľudia vo vysokých postaveniach.

¹⁶ V súlade s napomenutím, ktoré je uvedené v Rimanom 13:1–7, buď takisto úctivý k osobám v určitom postavení. Aj keď sa zdá, že ti spytujúci sa pripisuje zlé pohnútky alebo sa vyjadruje o Jehovových svedkoch nepriateľsky, neodplácaj sa drsnou odpoveďou. (Rim. 12:17, 21; 1. Petra 2:21–23) Maj na mysli, že si tam preto, aby si vydal svedectvo. Či nie je azda možné, aby jeden z týchto úradníkov zareagoval kladne? Nebolo by možné dosiahnuť aspoň priaznivejší postoj vzhľadom na dielo? Nech tvoje správanie a tvoja reč dobre reprezentuje cestu pravdy. — Mat. 10:18–20.

¹⁷ Dakedy je múdre povedať iba veľmi málo. Možno, že sa rozhodneš preniesť bremeno dokazovania na protivníkov, ako to urobil apoštol Pavol, keď bol súdený. (Sk. 24:10–13) Alebo budeš chcieť dokonca mlčať. Je to najlepší spôsob, ak ťa chcú zlí ľudia chytiť za slovo alebo ak si z teba robia posmech, a pritom nemajú úprimný záujem o odpovede na svoje otázky. (Luk. 23:8, 9) Alebo usúdiš, že je múdre mlčať, lebo sa snažia o to, aby prostredníctvom teba uškodili tvojim spolusvedkom. Žalmista Dávid povedal: „Ako stráž ja nasadím vlastným ústam náhubok, kým mám pred sebou niekoho zlého.“ ​(Žalm 39:1, 2) Najmä v krajinách, kde je prudké nepriateľstvo voči pravému kresťanstvu, je nutné, aby si vedel rozlišovať medzi ‚časom mlčať‘ a ‚časom hovoriť‘. — Kaz. 3:7.

¹⁸ O schopnostiach Jehovových služobníkov odpovedať na otázky napísali isté britské noviny: „Za všetkým, čo svedok robí, je biblický dôvod. Skutočne, ich základná zásada je, že Biblia je pravdivá celá, doslovne a výlučne. A zdá sa, že v tom tkvie ich ďalšia sila; dokážu odpovedať na všetky otázky.“ Je to Božie Slovo a naša dôvera v toto Slovo, čo nám umožňuje, aby sme boli schopní odpovedať aj na prekvapujúce otázky ľudí. Všetka česť a zásluha patrí Bohu. Ak sa usilujeme o zlepšenie svojich odpovedí, prinášame Jehovovi väčšiu slávu, rozmnožujeme svoju radosť a uvádzame iných na cestu zmierenia s Bohom.