Kniha od Boha
„Nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom.“ — 2. PETRA 1:21.
1, 2. a) Prečo niektorí pochybujú o tom, že Biblia je pre súčasný život dôležitá? b) Aké tri línie dôkazov môžeme použiť, ak chceme ukázať, že Biblia je od Boha?
JE BIBLIA dôležitá pre ľudí žijúcich na prahu 21. storočia? Niektorí si myslia, že nie. „Nikto by nebol za to, aby sa učebnica chémie z roku 1924 používala na dnešných hodinách chémie — odvtedy pribudlo príliš veľa poznatkov o chémii,“ napísal Dr. Eli S. Chesen, keď vysvetľoval, prečo si myslí, že Biblia je zastaraná. Na prvý pohľad sa tento argument zdá rozumný. Napokon, odvtedy, čo bola Biblia napísaná, sa človek dozvedel veľa nového z oblasti vedy, duševného zdravia a ľudského správania. Preto si niektorí kladú otázku: ,Je možné, že by taká staroveká kniha neobsahovala vedecké nepresnosti? Je možné, že by obsahovala rady praktické pre súčasný život?‘
2 Biblia sama dáva odpoveď. V 2. Petra 1:21 sa píše, že biblickí proroci „hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom“. Biblia teda naznačuje, že je knihou od Boha. Ako však môžeme druhých presvedčiť, že je to tak? Uvažujme teraz o troch dôkazoch toho, že Biblia je Božie Slovo: 1. Je vedecky presná, 2. obsahuje nadčasové zásady, ktoré sú praktické pre súčasný život, a 3. obsahuje konkrétne proroctvá, ktoré sa splnili, ako to dokazujú historické skutočnosti.
Kniha, ktorá je v súlade s vedou
3. Prečo Bibliu neohrozili vedecké objavy?
3 Biblia nie je vedecká učebnica. Je to však kniha pravdy a pravda môže obstáť v skúške času. (Ján 17:17) Bibliu neohrozili ani vedecké objavy. Keď sa dotýka otázok súvisiacich s vedou, neobsahuje žiadne staroveké „vedecké“ teórie, ktoré sa nakoniec ukázali ako obyčajné mýty. Biblia obsahuje vyjadrenia, ktoré sú nielen vedecky pravdivé, ale aj priamo odporovali prijímaným názorom tej doby. Všimnime si napríklad súlad medzi Bibliou a lekárskou vedou.
4, 5. a) Čomu starovekí lekári nerozumeli v súvislosti s chorobami? b) Prečo Mojžiš musel poznať liečebné praktiky egyptských lekárov?
4 Starovekí lekári nerozumeli celkom tomu, ako sa šíria choroby, ani si neuvedomovali dôležitosť hygieny pri predchádzaní chorobám. Mnohé staroveké lekárske praktiky by sa podľa dnešných noriem zdali barbarské. Jedným z najstarších dostupných lekárskych textov je Ebersov papyrus, kompilácia egyptských lekárskych poznatkov, datovaný asi do roku 1550 pred n. l. Obsahuje súpis 700 liekov na rôzne neduhy „od pohryznutia krokodílom až po bolesť nechta na palci“. Väčšina týchto liekov bola len neúčinná, ale niektoré z nich boli aj krajne nebezpečné. Jeden lekársky recept na liečbu rany odporúčal použiť zmes pripravenú z ľudských výkalov a ďalších prísad.
5 Tento text obsahujúci súpis egyptských liečiv bol napísaný asi v tom čase ako prvé knihy Biblie, ktoré zahŕňali mojžišovský Zákon. Mojžiš, ktorý sa narodil v roku 1593 pred n. l., vyrástol v Egypte. (2. Mojžišova 2:1–10) Ako člen faraónovej domácnosti bol „vyučený v celej egyptskej múdrosti“. (Skutky 7:22) Dobre poznal „lekárov“ Egypta. (1. Mojžišova 50:1–3) Ovplyvnili ich neúčinné alebo nebezpečné lekárske praktiky to, čo napísal?
6. Aké hygienické pravidlo v mojžišovskom Zákone by bolo z hľadiska dnešnej lekárskej vedy považované za rozumné?
6 Naopak, mojžišovský Zákon obsahoval hygienické pravidlá, ktoré by sa z hľadiska dnešnej lekárskej vedy považovali za rozumné. Napríklad zákon o vojenských táboroch vyžadoval, aby výkaly boli zahrabané mimo tábora. (5. Mojžišova 23:13) To bolo veľmi pokrokové preventívne opatrenie. Pomáhalo zabrániť kontaminácii vodných zdrojov a poskytovalo ochranu pred šigelózou, ktorú roznášajú muchy, a pred ďalšími hnačkovými ochoreniami, ktoré si aj v súčasnosti vyžiadajú každý rok milióny životov, väčšinou v rozvojových krajinách.
7. Aké hygienické pravidlá v mojžišovskom Zákone pomáhali predchádzať šíreniu infekčných chorôb?
7 Mojžišovský Zákon obsahoval aj ďalšie hygienické pravidlá, ktoré pomáhali predchádzať šíreniu infekčných chorôb. Človek, u ktorého bolo podozrenie, že má nejakú prenosnú chorobu, bol daný do karantény. (3. Mojžišova 13:1–5) Oblečenie alebo nádoby, ktoré sa dostali do kontaktu so zvieraťom, ktoré odrazu uhynulo (možno na chorobu), mali byť pred ďalším použitím buď umyté, alebo zničené. (3. Mojžišova 11:27, 28, 32, 33) Každý človek, ktorý sa dotkol mŕtveho, bol považovaný za nečistého a musel podstúpiť očisťujúcu procedúru, pri ktorej si musel vyprať oblečenie a vykúpať sa. V sedemdňovom období nečistoty sa mal vyhýbať fyzickému kontaktu s druhými. — 4. Mojžišova 19:1–13.
8, 9. Prečo možno povedať, že hygienický kódex v mojžišovskom Zákone výrazne predstihoval svoju dobu?
8 Tento hygienický kódex odhaľuje múdrosť, ktorá výrazne predstihovala vtedajšiu dobu. Moderná lekárska veda sa už veľa dozvedela o šírení a prevencii chorôb. Napríklad lekárske pokroky v 19. storočí viedli k zavedeniu antisepsy — k redukovaniu infekcií čistotnosťou. Výsledkom bolo markantné zníženie počtu infekcií a predčasných úmrtí. V roku 1900 bola v mnohých európskych krajinách a v Spojených štátoch predpokladaná dĺžka života ľudí pri narodení menej ako 50 rokov. Odvtedy sa výrazne zvýšila nielen vďaka lekárskemu pokroku v liečbe chorôb, ale aj vďaka lepšej hygiene a životným podmienkam.
9 No tisícročia pred tým, ako sa lekárska veda dozvedela o spôsoboch, akými sa šíria choroby, Biblia predpisovala rozumné preventívne opatrenia na ochranu pred chorobami. Preto neprekvapuje, že Mojžiš mohol všeobecne o Izraelitoch vo svojej dobe povedať, že sa dožívajú 70 alebo 80 rokov. (Žalm 90:10) Ako mohol Mojžiš poznať také hygienické pravidlá? Biblia sama vysvetľuje: kódex Zákona „bol odovzdaný prostredníctvom anjelov“. (Galaťanom 3:19) Naozaj, Biblia nie je kniha ľudskej múdrosti; je to kniha od Boha.
Praktická kniha pre súčasný život
10. Čo platí o biblických radách, hoci písanie Biblie bolo dokončené takmer pred 2000 rokmi?
10 Knihy, ktoré ponúkajú rady, často zastarajú a zakrátko sú revidované alebo nahradené inými. Ale Biblia je naozaj jedinečná. „Tvoje pripomienky sa dokázali ako veľmi dôveryhodné,“ hovorí Žalm 93:5. Hoci písanie Biblie bolo dokončené takmer pred 2000 rokmi, jej slová sú stále uplatniteľné. A platia rovnako bez ohľadu na farbu našej pleti alebo na krajinu, v ktorej žijeme. Všimnime si niektoré príklady biblických nadčasových, „veľmi dôveryhodných“ rád.
11. K akému názoru na disciplinovanie detí boli pred niekoľkými desaťročiami vedení mnohí rodičia?
11 Pred niekoľkými desaťročiami si mnohí rodičia — pobádaní „modernými názormi“ na výchovu detí — mysleli, že je „zakázané zakazovať“. Báli sa, že určovanie hraníc by spôsobilo deťom traumu a frustráciu. Dobromyseľní poradcovia trvali na tom, aby rodičia upustili od všetkého, čo by presahovalo to najmiernejšie usmernenie detí. Ale mnohí takí odborníci teraz „nabádajú rodičov, aby boli trochu prísnejší, aby znova začali svoje deti disciplinovať,“ uvádzajú The New York Times.
12. Čo znamená grécke podstatné meno prekladané ako „kázeň“ a prečo deti potrebujú disciplinovanie?
12 Biblia však od začiatku predkladala konkrétne, vyrovnané rady, čo sa týka výchovy detí. Radí: „Otcovia, nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ (Efezanom 6:4) Grécke podstatné meno prekladané ako „kázeň“ znamená „výchovu, školenie, poučovanie“. Biblia hovorí, že taká kázeň alebo poučovanie je dokladom rodičovskej lásky. (Príslovia 13:24) Deťom prospieva, keď majú jasne vyznačené mravné meradlá, ktoré im pomáhajú vypestovať si zmysel pre to, čo je správne a nesprávne. Správne disciplinovanie im umožňuje cítiť sa bezpečne; hovorí im, že ich rodičom záleží na nich a na tom, akými ľuďmi budú. — Porovnaj Príslovia 4:10–13.
13. a) Aké varovanie dáva Biblia rodičom vo veci disciplinovania? b) Aký druh disciplinovania Biblia odporúča?
13 Vo veci disciplinovania však Biblia rodičov aj varuje. Rodičovské uplatňovanie autority by nikdy nemalo byť kruté. (Príslovia 22:15) Žiadne dieťa by nikdy nemalo byť kruto trestané. Fyzické násilie nemá miesto v rodine, ktorá žije podľa Biblie. (Žalm 11:5) Miesto tu nemá ani citové násilie — tvrdé slová, neustále kritizovanie a štipľavý sarkazmus, čo môže zdrviť ducha dieťaťa. (Porovnaj Príslovia 12:18.) Biblia múdro varuje rodičov: „Nedráždite svoje deti, aby neboli skľúčené [„lebo im vezmete všetku odvahu“, Phillips].“ (Kolosanom 3:21) Biblia odporúča preventívne opatrenia. V 5. Mojžišovej 11:19 sú rodičia nabádaní, aby využívali bežné príležitosti na vštepovanie morálnych a duchovných hodnôt svojim deťom. Také jasné, rozumné rady v súvislosti s výchovou detí sú dnes rovnako praktické, ako boli v biblických časoch.
14, 15. a) V akom ohľade Biblia poskytuje viac než len múdre rady? b) Aké biblické učenie môže pomôcť mužom a ženám rôznych rás a národov, aby sa navzájom považovali za rovnocenných?
14 Biblia poskytuje nielen múdre rady. Jej posolstvo pôsobí na srdce. Hebrejom 4:12 hovorí: „Božie slovo je živé a vykonáva moc a je ostrejšie než akýkoľvek dvojsečný meč a preniká až po rozdelenie duše a ducha a kĺbov a ich špiku a je schopné rozoznávať myšlienky a úmysly srdca.“ Všimnime si jeden taký príklad podnecujúcej moci Biblie.
15 Ľudia sú dnes rozdelení rasovými, národnostnými a etnickými bariérami. Také umelé múry prispeli k zabíjaniu nevinných ľudí vo vojnách na celom svete. Biblia však obsahuje učenie, ktoré pomáha mužom i ženám rôznych rás a národov považovať sa navzájom za rovnocenných. Napríklad Skutky 17:26 hovoria, že Boh „vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ“. To ukazuje, že v skutočnosti je len jedna rasa — ľudská rasa! Biblia nás ďalej povzbudzuje, aby sme sa ,stali napodobňovateľmi Boha‘, o ktorom hovorí: „Nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ (Efezanom 5:1; Skutky 10:34, 35) Na tých, ktorí sa naozaj usilujú žiť podľa učenia Biblie, má toto poznanie zjednocujúci vplyv. Pôsobí na najhlbšie vnútro — na srdce — a láme bariéry vytvorené človekom, ktoré ľudí rozdeľujú. Ale pôsobí v dnešnom svete naozaj?
16. Porozprávaj skúsenosť, ktorá ukazuje, že Jehovovi svedkovia sú pravým medzinárodným bratstvom.
16 Rozhodne áno! Jehovovi svedkovia sú známi svojím medzinárodným bratstvom, ktoré zjednocuje ľudí z rôzneho prostredia, ktorí by bežne nežili spolu v pokoji. Napríklad počas etnických bojov v Rwande Jehovovi svedkovia z každého kmeňa chránili svojich kresťanských bratov a sestry iného kmeňa, čím ohrozovali vlastný život. V jednom prípade istý hutuský svedok skryl vo svojom dome šesťčlennú rodinu Tutsiov zo svojho zboru. Žiaľ, títo Tutsiovia boli napokon odhalení a zabití. Hutuský brat a jeho rodina teraz čelili hnevu zabijakov, a preto museli utiecť do Tanzánie. Správy uvádzajú mnoho podobných príkladov. Jehovovi svedkovia pohotovo uznávajú, že taká jednota je možná preto, že na ich srdcia hlboko zapôsobila podnecujúca sila biblického posolstva. To, že Biblia v tomto svete plnom nenávisti dokáže ľudí zjednotiť, je silným dôkazom, že je od Boha.
Kniha pravdivých proroctiev
17. Ako sa biblické proroctvá odlišujú od ľudských predpovedí?
17 „Žiadne proroctvo Písma nepramení z nejakého osobného výkladu,“ hovorí 2. Petra 1:20. Biblickí proroci neanalyzovali trendy v existujúcich svetových záležitostiach, aby potom vytvárali inteligentné dohady založené na svojom osobnom výklade tohto vývoja udalostí. Ani nevyslovovali zahmlené predpovede, ktoré by sa mohli hodiť na akékoľvek dianie v budúcnosti. Pouvažujme, napríklad, o jednom biblickom proroctve, ktoré bolo mimoriadne konkrétne a ktoré predpovedalo presný opak toho, čo možno očakávali ľudia žijúci v tej dobe.
18. Prečo sa obyvatelia starovekého Babylona nepochybne cítili veľmi bezpečne, no čo už predtým predpovedal o Babylone Izaiáš?
18 Do siedmeho storočia pred n. l. bol Babylon zdanlivo nedobytným hlavným mestom Babylonskej ríše. Mesto ležalo na rieke Eufrat a z vôd rieky bola vytvorená široká, hlboká vodná priekopa a sieť kanálov. Okrem toho bolo mesto chránené sústavou masívnych dvojitých hradieb posilnených obrannými vežami. Obyvatelia Babylona sa nepochybne cítili veľmi bezpečne. No v ôsmom storočí pred n. l., skôr ako Babylon nadobudol svoju veľkú slávu, prorok Izaiáš predpovedal: „Babylon... bude ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru. Nikdy nebude obývaný a nebude tam pokolenie za pokolením. A Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nenechajú líhať svoje stáda.“ (Izaiáš 13:19, 20) Všimnime si, že toto proroctvo predpovedalo nielen to, že Babylon bude zničený, ale aj to, že sa stane natrvalo neobývaným. To bola naozaj smelá predpoveď! Mohol Izaiáš napísať svoje proroctvo, až keď videl Babylon spustnutý? Dejiny odpovedajú: Nie!
19. Prečo sa 5. októbra roku 539 pred n. l. Izaiášovo proroctvo úplne nesplnilo?
19 V noci 5. októbra roku 539 pred n. l. Babylon padol do rúk vojsk Médo-Perzie pod velením Cýra Veľkého. No Izaiášovo proroctvo sa vtedy ešte úplne nesplnilo. Po dobytí Cýrom bol Babylon — hoci nie v pôvodnej sláve — obývaný ešte celé stáročia. V druhom storočí pred n. l., asi v tom čase, keď bol odpisovaný Izaiášov Zvitok od Mŕtveho mora, Babylon, o ktorý ako o jedinečnú korisť bojovali okolité národy, ovládli Partovia. Židovský historik Josephus uviedol, že v prvom storočí pred n. l. tam žil „veľký počet“ Židov. Podľa diela The Cambridge Ancient History (Cambridgeská staroveká história) v roku 24 n. l. palmyrskí obchodníci založili v Babylone prosperujúcu obchodnú kolóniu. Takže ešte v prvom storočí n. l. Babylon nebol celkom spustnutý; Izaiášova kniha však bola napísaná už dávno predtým. — 1. Petra 5:13.
20. Aké sú doklady toho, že z Babylona sa nakoniec stali „kopy kamenia“?
20 Izaiáš nevidel za svojho života Babylon neobývaný. Ale v súlade s proroctvami sa z Babylona nakoniec stali „kopy kamenia“. (Jeremiáš 51:37) Podľa hebrejského učenca Hieronyma (narodil sa v štvrtom storočí n. l.) bol Babylon v jeho dobe lovným teritóriom, kde sa potulovali „zvery každého druhu“, a pustým miestom zostáva dodnes. Hoci určitá rekonštrukcia Babylona ako turistickej atrakcie môže lákať návštevníkov, „potomstvo a ďalšie pokolenie“ Babylona je navždy preč, ako predpovedal Izaiáš. — Izaiáš 14:22.
21. Prečo verní proroci dokázali predpovedať budúcnosť s neomylnou presnosťou?
21 Prorok Izaiáš nevyslovil nejaký inteligentný dohad. Ani nezapísal spätne históriu, aby sa javila ako proroctvo. Izaiáš bol pravdivým prorokom. Takými boli aj všetci ostatní verní proroci Biblie. Ako títo muži dokázali to, čo nedokážu nijakí iní ľudia — predpovedať budúcnosť s neomylnou presnosťou? Odpoveď je jasná. Tieto proroctvá pochádzali od Boha proroctiev, Jehovu, ,Toho, ktorý od začiatku hovorí o konci‘. — Izaiáš 46:10.
22. Prečo by sme mali robiť, čo môžeme, aby sme povzbudili ľudí čestného srdca preskúmať Bibliu?
22 Je teda Biblia hodna preskúmania? My vieme, že je! Ale mnohí ľudia o tom nie sú presvedčení. Vytvorili si na Bibliu názor, aj keď ju možno nikdy nečítali. Spomeňme si na profesora, o ktorom bola zmienka na začiatku predchádzajúceho článku. Súhlasil s biblickým štúdiom a po starostlivom preskúmaní Biblie dospel k záveru, že je to kniha od Boha. Nakoniec sa dal pokrstiť ako jeden z Jehovových svedkov a dnes slúži ako starší! Robme, čo môžeme, aby sme povzbudili ľudí čestného srdca preskúmať Bibliu a potom si na ňu vytvoriť názor. Sme presvedčení, že ak Bibliu sami poctivo preskúmajú, uvedomia si, že táto jedinečná kniha, Biblia, je naozaj knihou pre všetkých ľudí!
Vieš vysvetliť?
◻ Ako by si mohol pomocou mojžišovského Zákona ukázať, že Biblia nemá ľudský pôvod?
◻ Aké nadčasové zásady v Biblii sú praktické pre súčasný život?
◻ Prečo proroctvo v Izaiášovi 13:19, 20 nemohlo byť napísané až po udalostiach?
◻ K čomu by sme mali povzbudzovať ľudí čestného srdca a prečo?
[Rámček na strane 19]
Ako je to s nedokázateľnými tvrdeniami?
Biblia obsahuje rôzne tvrdenia, pre ktoré chýbajú nezávislé fyzické doklady. Napríklad to, čo hovorí o neviditeľnej ríši obývanej duchovnými tvormi, nemožno vedecky ani dokázať, ani vyvrátiť. Spôsobujú takéto nedokázateľné vyjadrenia nutne rozpor medzi Bibliou a vedou?
Pred touto otázkou stál jeden planetárny geológ, ktorý pred niekoľkými rokmi začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. „Musím pripustiť, že spočiatku bolo pre mňa ťažké prijať Bibliu, lebo niektoré biblické tvrdenia som si nemohol vedecky dokázať,“ spomína. Tento úprimný muž ďalej študoval Bibliu a nakoniec sa presvedčil, že dostupné doklady ukazujú, že Biblia je Božie Slovo. „Už som tak veľmi netúžil po tom, aby som mal každý biblický fakt nezávisle dokázaný,“ vysvetľuje. „Človek s vedeckými názormi musí byť ochotný preskúmať Bibliu z duchovného stanoviska, lebo inak pravdu nikdy neprijme. Nemožno očakávať, že veda doloží každý výrok v Biblii. Ale to, že isté výroky sú nedokázateľné, ešte neznamená, že sú nepravdivé. Dôležité je, že tam, kde je presnosť Biblie možné dokázať, je potvrdená.“
[Obrázok na strane 17]
Mojžiš zaznamenal hygienické pravidlá, ktoré výrazne predstihovali svoju dobu