Robíš všetko, čo môžeš?

„UROBÍM, čo len budem môcť.“ No za týmito slovami často nasleduje slovko „ale“ a množstvo výhovoriek, prečo dotyčný nemôže vynaložiť úsilie. A ako je to s našou oddanosťou Jehovovi? Plníme svoj sľub, že budeme pre neho robiť všetko, čo môžeme?

Urobiť krok oddanosti znamená ,oddať sa výlučne službe či uctievaniu božskej bytosti alebo svätému účelu‘. Ježiš urobil veľa pre to, aby ukázal, čo patrí k oddanosti Jehovovi, keď povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl a ustavične ma nasleduje.“ (Matúš 16:24) Pre toho, kto zaprel sám seba a oddal sa Bohu, je konanie božskej vôle najdôležitejším cieľom v živote.

Ako oddaní ľudia sa musíme starostlivo skúmať, aby sme zistili, či žijeme v súlade so svojou oddanosťou. Peter naznačil, prečo by sme sa mali skúmať, keď pomazaných kresťanov povzbudil: „Bratia, tým skôr sa preto usilujte, aby ste si zaistili svoje povolanie a vyvolenie, lebo ak budete stále robiť tieto veci, určite nikdy nezlyháte.“ (2. Petra 1:10) Áno, ak budeme robiť všetko, čo môžeme, neskončíme ako duchovní stroskotanci.

Mieru našich možností môžeme zvyšovať

Vo všeobecnosti sa od všetkých oddaných Božích služobníkov očakáva, že sa budú veľmi usilovať, že budú robiť všetko, čo len môžu, aby sa Jehovovi páčili. Mieru našich možností v konaní Božej vôle však môžeme zvyšovať. Keď trojročný chlapec vykoná malú službu, robí možno všetko, čím môže pomôcť svojej matke, ale ako rastie, je schopný robiť viac. Podobne je to s naším duchovným rastom. Čo bolo kedysi naším maximom, teraz už ním nemusí byť. Sme podnecovaní, aby sme robili pre Jehovu viac.

Naše rastúce ocenenie pre Jehovu podporuje našu ochotu robiť viac. Ocenenie toho, čo pre nás urobil, sa posilňuje osobným štúdiom jeho Slova, Biblie. Napríklad keď starostlivo skúmame, ako Jehova poslal svojho Syna, aby sa vzdal svojej duše a vyslobodil ľudstvo z hriechu, a rozjímame o tom, sme podnecovaní, aby sme slúžili Pôvodcovi tohto výkupného opatrenia. (Ján 3:16, 17; 1. Jána 4:9–11) Čím viac ,okúsime a vidíme, že Jehova je dobrý‘, tým viac je naše srdce podnecované, aby sme mu slúžili. — Žalm 34:8.

Jetter, služobníčka celým časom, si to uvedomovala. Aby mohla viac vyťažiť z toho, čo študuje, vyhradila si vo svojom dome na tento účel malú izbu. Zariadila si ju tak, aby sa pri skúmaní mohla sústrediť. Na poličke má Indexy publikácií Watch Tower, ako aj zviazané ročníky Strážnej veže a Prebuďte sa! Hovorí: „Keď ‚vydolujem‘ zaujímavú informáciu, hneď sa chcem o ňu podeliť s druhými.“

Ale práve tak ako príležitostná konzumácia vybraných špecialít nezbaví človeka každodennej potreby jesť bežné jedlá, hlboké, ale jednorazové skúmanie Biblie nezruší dennú potrebu prijímať duchovný pokrm. Ruth si túto potrebu uvedomuje, pretože už oddávna, pokiaľ si len ona spomína, jej rodina spoločne čítala Bibliu každé ráno a večer po jedle. Teraz, vo veku 81 rokov, po vyše 60 rokoch služby celým časom, si stále pravidelne číta Bibliu, keď sa o šiestej ráno zobudí. Len čo Ruth dostane časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!, vyhradí si čas na ich prečítanie. Kým sa článok študuje v zbore, prečíta si ho prinajmenšom tri alebo štyri razy. „Človek potrebuje prijímať Božie Slovo, aby sa udržal silný vo viere,“ hovorí. Pomohlo jej to pokračovať v misionárskej službe počas mnohých rokov.

Pomáhajme iným, ako len môžeme

Hlbokým a pravidelným štúdiom Božieho Slova rastie naša horlivosť slúžiť Bohu, a niečo v našom vnútri nás pobáda robiť viac. (Porovnaj Jeremiáša 20:9.) Takáto horlivosť podnietila Hirohisu, aby svoju službu vykonával naplno. (2. Timotejovi 4:5) Žil so svojou matkou a štyrmi mladšími bratmi a sestrami. Keď bol Hirohisa ešte chlapec, podporoval svoju rodinu tak, že vstával o tretej ráno a roznášal noviny. Hirohisa chcel viac rozprávať iným o Jehovovi, a preto sa prihlásil do priekopníckej služby, ako Jehovovi svedkovia nazývajú službu celým časom. Hoci bol mladý, tešil sa z toho, že pomáha druhým, aby sa tiež k nemu pripojili a robili všetko, čo môžu v chvále Jehovu.

K tomu, aby sme pomáhali iným, ako len môžeme, patrí aj stať sa v službe výkonnejšími. Ježiš raz povzbudil svojich učeníkov: „Keď to viete, ste šťastní, ak to robíte.“ (Ján 13:17) Vynikajúci príklad uplatnenia návrhov daných Jehovovou organizáciou na zlepšenie našej služby poskytla Naomi. Bolo pre ňu ťažké chodiť z domu do domu a rozprávať sa s cudzími ľuďmi a často nevedela, čo má povedať, keď stála pri dverách. Starší v zbore ju povzbudili, aby uplatnila návrhy z knihy Rozhovory z Písma, z časti „Úvody, ktoré môžeš použiť v kazateľskej službe“.a Naučila sa naspamäť úvody pod heslom „Rodina/​Deti“ a veľakrát ich použila. A tak sa mohla porozprávať aj s jednou asi 35-ročnou ženou v domácnosti. Skôr než mohla Naomi vykonať opätovnú návštevu, táto žena prišla do sály Kráľovstva a bolo s ňou dohodnuté biblické štúdium. Táto žena i jej manžel sú teraz pokrstenými kresťanmi a spolu so svojimi deťmi sa tešia zo šťastného rodinného života.

Prejavujme osobný záujem, ako len môžeme

Môžeme tiež napodobňovať apoštola Pavla, ktorý povedal: „Všetko robím pre dobré posolstvo, aby som mal na ňom účasť s inými.“ — 1. Korinťanom 9:22, 23.

Hacumi odzrkadľuje tento postoj. Istá žena, s ktorou prišla do styku vo zvestovateľskej službe, jej zdvorilo povedala cez domový telefón, že je príliš zamestnaná na to, aby sa mohla rozprávať. Hlas domácej bol vľúdny, a tak ju Hacumi navštevovala ďalej. Domáca pani odpovedala len cez domový telefón a nikdy neprišla von, aby sa s Hacumi zoznámila. To trvalo dva a pol roka.

Jedného dňa Hacumi zmenila čas svojej návštevy a zazvonila neskoro popoludní. Nikto sa neohlásil. Ale keď odchádzala, ozval sa za ňou známy hlas: „Kto ste?“ Tá žena sa práve vrátila zvonku. Keď počula meno Hacumi, pohotovo zareagovala: „Ach, to ste vy, čo ma navštevujete. Ďakujem vám, že sa stále o mňa staráte.“ Táto žena predtým prerušila biblické štúdium s Jehovovými svedkami na inom mieste, a preto sa zdráhala otvoriť dvere Hacumi. Biblické štúdium bolo obnovené a pani pokračuje veľmi dobre. Staráme sa takto aj my o tých, ktorých stretávame v službe z domu do domu?

Rob, čo len môžeš

Jehova si cení naše úsilie slúžiť mu, ako len môžeme. Je ako otec, ku ktorému prichádza syn s darmi. V priebehu rokov sa dary môžu od seba odlišovať, a to v závislosti od synovho veku a jeho prostriedkov. Tak ako je šťastný otec, keď dostane od svojho syna akýkoľvek dar daný zo srdca, tak aj Jehova ochotne prijíma našu službu z celého srdca v súlade s naším duchovným rastom.

Pravdaže, nemá význam porovnávať to, čo dokážeme urobiť my, s maximom iných. Ako hovorí Pavol, budeme mať príčinu jasať nad sebou, „nie v porovnaní s niekým iným“. (Galaťanom 6:4) Kiež dbáme na napomenutie apoštola Petra: „Usilujte sa, aby vás nakoniec našiel nepoškvrnených a bezchybných a v pokoji.“ — 2. Petra 3:14.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 29]

Robíš, čo len môžeš, aby si uplatnil návrhy do kazateľskej služby?