Stále choďme vo svetle a láske

Vrcholné myšlienky z 1. listu Jána

JEHOVA je zdrojom svetla a lásky. Duchovné svetlo musíme očakávať od Boha. (Žalm 43:3) A láska patrí k ovociu jeho svätého ducha. — Galaťanom 5:22, 23.

Svetlo, láska a ďalšie námety sú rozoberané v prvom inšpirovanom liste apoštola Jána, ktorý napísal pravdepodobne okolo roku 98 n. l. v Efeze alebo jeho okolí. Jedným závažným dôvodom, prečo bol napísaný, bolo chrániť kresťanov pred odpadnutím a pomôcť im, aby stále chodili vo svetle. Pretože naša láska, viera a rýdzosť voči pravde sú stále vystavené skúškam, iste nám prospeje, keď budeme o tomto liste uvažovať.

‚Choďme vo svetle‘

Ján objasnil, že verní kresťania musia chodiť v duchovnom svetle. (1:1–2:29) Povedal: „Boh je svetlo a v spojení s ním niet žiadnej tmy [nič zlého, nemravného, nepravdivého alebo nesvätého].“ Duchom pomazaní kresťania ‚chodia vo svetle‘, a preto majú „podiel“ s Bohom, Kristom a medzi sebou navzájom. Boli tiež očistení od hriechu Ježišovou krvou.

Bez ohľadu na to, či sme pomazanými kresťanmi s nebeskou nádejou, alebo sa tešíme na večný život na zemi, budeme mať stále úžitok z Ježišovej obete iba vtedy, keď milujeme svojich bratov, ale nemilujeme svet. Musíme tiež dávať pozor, aby sme sa nedali ovplyvniť odpadlíkmi, ako je „antikrist“, ktorý zapiera Otca i Syna. A nikdy nezabúdajme, že večný život budú mať iba tí, ktorí lipnú na pravde a konajú spravodlivosť.

Božie deti prejavujú lásku

Ján ďalej ukázal, kto sú Božie deti. (3:1–4:21) Napríklad, robia to, čo je spravodlivé. Poslúchajú tiež prikázanie Boha Jehovu, aby ‚verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa navzájom‘.

Ten, kto „poznáva Boha“, pozná Jehovove predsavzatia a to, ako sa prejavuje Božia láska. To by malo človeku pomôcť prejavovať lásku. Skutočne, „kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska“. Božia láska sa prejavila, keď Boh „poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy“. Ak nás Jehova tak miloval, sme povinní milovať sa navzájom. Áno, každý, kto tvrdí, že miluje Boha, musí tiež milovať svojho duchovného brata.

Viera víťazí nad svetom

Láska podnecuje Božie deti, aby zachovávali jeho prikázania, ale pomocou viery ‚víťazia nad svetom‘. (5:1–21) Naša viera v Boha, v jeho Slovo a v jeho Syna nám umožňuje ‚víťaziť nad svetom‘ tým, že zavrhujeme jeho nesprávny spôsob myslenia a konania a zachovávame Jehovove prikázania. Boh dal ‚tým, ktorí víťazia nad svetom‘, nádej na večný život a vypočúva ich modlitby, ktoré sú v súlade s jeho vôľou. Pretože nikto, „kto sa narodil z Boha“, nehreší, Satan sa takého človeka nezmocní. Ale tak pomazaní, ako i Jehovovi služobníci s pozemskou nádejou by mali pamätať na to, že „celý svet leží v moci toho zlého“.

[Rámček/obrázok na strane 29]

Obeť zmierenia: Ježiš „je obeťou zmierenia za naše hriechy [za hriechy jeho pomazaných nasledovníkov], no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“, ostatného ľudstva. (1. Jána 2:2) Jeho smrť bola ‚zmierením‘ (po grécky hilasmos, čo znamená „prostriedok urovnania“, „zmierenie“), ale nie v zmysle upokojenia zranených citov Boha. Ježišova obeť skôr urovnala alebo uspokojila požiadavky dokonalého Božieho práva. Ako? Tým, že poskytla spravodlivý a právu zodpovedajúci základ pre odpustenie hriechu, takže Boh „bol spravodlivý, keď vyhlasuje za spravodlivého človeka [s vrodeným sklonom k hriechu], ktorý má vieru v Ježiša“. (Rimanom 3:23–26; 5:12) Ježišovou obeťou bol zaobstaraný prostriedok na úplné zadosťučinenie za hriechy človeka, a preto je vhodné alebo užitočné, aby sa človek usiloval o obnovenie správneho vzťahu k Jehovovi a aby to dosiahol. (Efezanom 1:7; Hebrejom 2:17) Za to by sme mali byť všetci naozaj vďační!